Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 20, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/81/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7818201481
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7818201481.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň
JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobcu A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., C.
XXX/X (v pôvodnom konaní žalovaný), zast. JUDr. Alexandrom Milkom, advokátom, so sídlom Rožňava,
Cyrila a Metoda 4, proti žalovanému BL Management, s.r.o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO:
44905122 (jeho právny predchodca v pôvodnom konaní žalobca), zast. SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r.o.,

so sídlom Bratislava, Šoltésová 14, IČO: 36862711, o obnovu konania 8Cb/12/2007, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku 4C/30/2018-308 z 20.12.2022 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok.

P r i z n á v a žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie ( ďalej aj len „súd“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a priznal žalovanému
náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej

inštancie samostatným uznesením. pod sp. zn. 8Cb/12/2007, IČS 7807205021.
2. Rozhodol takto o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal obnovy konania vedeného pôvodne na
Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. 8Cb/12/2007, IČS 7807205021.
3. Skutkovo žalobca odôvodnil žalobu tým, že v pôvodnom konaní v právnej veci žalobcu Citibank
(Slovakia) a.s. Bratislava, proti nemu ako žalovanému, nachádzajúcemu sa v tom čase údajne na
neznámom mieste, v konaní zastúpenom opatrovníčkou D. E., pracovníčkou Okresného súdu Rožňava,

o zaplatenie 60.642,62 Sk s prísl., rozhodol Okresný súd Rožňava rozsudkom zo dňa 18.12.2007 tak, že
ho zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 60.642,62 Sk, úrok vo výške 29,99 % ročne zo sumy 48.690,15 Sk
za obdobie od 24.1.2006 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a taktiež ho zaviazal
zaplatiť k rukám právneho zástupcu žalobcu trovy konania v celkovej sume 14.089,- Sk tiež v lehote
3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol takto po tom, čo pôvodne vydaný platobný rozkaz vo veci
13Rob/30/2007 z 5.9.2007 súd dňa 5.9.2007 zrušil s odôvodnením, že ho nebolo možné doručiť do
vlastných rúk žalovanému A. A.. Súd ďalej konal vo veci tak, že v pôvodnom konaní žalovanému z

dôvodu jeho neznámeho pobytu ustanovil opatrovníka, a to napriek tomu, že od 7.4.1997 má prihlásený
trvalý pobyt na ulici C. F. XXX/X G. B.. To, že býva na uvedenej adrese so svojou matkou potvrdila aj jeho
matka, ktorá uviedla, že v čase doručovania zásielky bol v zahraničí, čo vyplýva zo správy obvodného
oddelenia PZ Rožňava zo dňa 21.10.2007. V zahraničí pracoval na turnusy ako kamionista, súd preto
nemal dôvod na procesný postup, že v konaní ustanovil opatrovníka a nekonal s účastníkom, t.j. s ním. O
právoplatnostirozsudkuOkresnéhosúduRožňava,sp.zn.8Cb/12/2007zodňa 18.12.2007sadozvedel

až dňa 1.2.2016 z exekučného príkazu sp. zn. EX/3525/10 súdneho exekútora D. H. I., kde je tento
označený ako vykonateľný exekučný titul. Mal za to, že týmto napadnutým rozhodnutím bol porušený
zákon a postupom súdu došlo k odňatiu účastníkovi konať pred súdom. Okresný súd sa uspokojilso správou Obvodného oddelenia PZ v Rožňave o neznámom pobyte žalovaného a nezisťoval ďalej
pravdivosť týchto tvrdení. Len z tejto informácie predčasne vyvodil záver o tom, že pobyt žalovaného
nie je známy. Ďalej žalobca namietal, že súdom ustanovený opatrovník pôsobil zjavne iba ako nástroj

pre doručovanie rozhodnutia s cieľom urýchliť súdne konanie. Potvrdzuje to skutočnosť, že doručené
rozhodnutie, ktoré bolo v jeho neprospech, nenapadol opravným prostriedkom, a tak umožnil, aby
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Týmto výslovne formálnym postupom súd nemohol byť preto
dosiahnutý zákonom sledovaný cieľ a zabezpečená potrebná ochrana práv žalovaného zaručených aj
Ústavou Slovenskej republiky.

3. Žalovaný (v pôvodnom konaní jeho právny predchodca v postavení žalobcu) namietal, že obnova
konania je prípustná iba z dôvodov taxatívne uvedených v ust. § 397 CSP a za zachovania zákonných
lehôt - subjektívnej (ktorej začiatok je stanovený subjektívnym okamihom vedomosti o dôvode obnovy
konania, resp. subjektívnym momentom, od ktorého sa mohol dôvod obnovy konania uplatniť) a
objektívnej lehoty (ktorej začiatok je stanovený právoplatnosťou napádaného rozhodnutia), ktoré CSP

pre podanie žaloby na obnovu konania predpisuje. Platobný rozkaz Okresného súdu Rožňava sp. zn.
8Cb/12/2007 nadobudol právoplatnosť dňa 9.2.2008 a vykonateľnosť 13.2.2008. Žaloba na obnovu
konania bola súdu prvého stupňa doručená dňa 14.4.2016, t.j. po uplynutí trojročnej objektívnej lehoty.
Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že o právoplatnom rozsudku Okresného súdu Rožňava,
sp. zn. 8Cb/12/2007 z 18.12.2007 sa dozvedel až dňa 1.2.2016, kedy mu bol doručený exekučný

príkaz od súdneho exekútora D. H. I., lebo už dňa 8.7.2010 mu bolo doručené Upovedomenie o
začatí exekúcie prostredníctvom matky, ktorá bola splnomocnená na prevzatie písomnosti žalovaného.
Poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR z 24.8.2011 sp.zn. II. ÚS 363/2011, podľa záverov ktorého
pokiaľ sťažovateľ splnomocnil vo svojom mene na preberanie poštových zásielok vrátane zásielok
určených do vlastných rúk splnomocnenca, musí znášať aj následky spojené s právnymi účinkami

ich riadneho doručenia, resp. so začatím riadneho plynutia lehôt na podanie zákonom prípustných
opravných prostriedkov, tak ako keby si bol tieto prevzal osobne (obdobne aj rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR z 25.4.2016, sp. zn. 3Obdo/28/2016). Žalovaný tvrdil, že po prevzatí Upovedomenia o začatí
exekúcie, lehota by uplynula dňa 8.10.2010. Mal zato, že subjektívna lehota na podanie žaloby na
obnovu konania začína plynúť už dňom, kedy žalobca mohol dôvod obnovy konania uplatniť, t.j. kedy

sa s ním mohol objektívne oboznámiť. Súd pri rozhodovaní o povolení obnovy konania sa má striktne
zaoberať len otázkou či sú splnené procesné podmienky pre konanie o povolení obnovy v tom, či žaloba
bola podaná včas v zmysle § 403 CSP.

4. Súd prvej inštancie svojím prvým rozsudkom vo veci z 25.2.2021 žalobe vyhovel a povolil obnovu

konania. Po odvolaní sa žalovaného Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací uznesením 2Co/123/2021
z 3.6.2022 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

5. Po vrátení veci súd prvej inštancie neakceptoval ospravedlnenie advokáta žalobcu a pojednával dňa
20.12.2022 v jeho neprítomnosti, lebo advokát nedoručil listinný dôkaz preukazujúci dôvod žiadosti

o odročenie pojednávania a nemohol posúdiť včasnosť žiadosti o odročenie pojednávania.

6. Súd vo veci aplikoval ust. § 397 ods. 1 písm. e/, § 403 ods. 1, 2, § 405 CSP a žalobu zamietol.
Ako podstatný dôvod svojho rozhodnutia uviedol, že dôvodom obnovy nemôže byť nesprávny procesný
postup súdu pri ustanovení opatrovníka bez náležitého šetrenia pobytu v konaní, ktorého obnovy sa

žalovaný (teraz žalobca) domáhal. Toto môže predstavovať iba procesnú vadu pôvodného konania,
ktorú nie je možné preniesť do konania o obnove, keďže by to prekračovalo rámec účelu daného
mimoriadneho opraveného prostriedku. Poukázal v tejto súvislosti na uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp.zn. 1 Obdo 54/2017, ktorý v dovolacom konaní riešil tvrdený nesprávny procesný postup pri
ustanovení opatrovníka v pôvodnom konaní, a podľa ktorého procesný postup podaním návrhu na

obnovu konania nerieši situáciu žalobcu (v pôvodnom konaní žalovaného) spôsobom, ktorý by mu
mal dovodiť priaznivý výsledok. Pokiaľ by aj jeho námietka o nesplnení podmienky pre ustanovenie
opatrovníka v pôvodnom konaní bola osvedčená, potom doručenie rozhodnutia opatrovníkovi by
nemohlo viesť k záveru o účinnom doručení rozhodnutia, a toto by nemohlo nadobudnúť právoplatnosť.
Takýto záver následne vylučuje možnosť napadnúť toto (neprávoplatné) rozhodnutie mimoriadnym

opravným prostriedkom obnovy konania, nakoľko súd v rámci takéhoto konania skúma, či návrh na
obnovu smeruje proti právoplatnému rozhodnutiu, inak nemôže byť navrhovateľ obnovy úspešný.
Obnova konania je prípustná len proti právoplatným rozhodnutiam, teda rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ktoré nenadobudlo právoplatnosť, možno napadnúť len riadnym opravným prostriedkom- odvolaním. Súd odkázal na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
obsiahnutú v rozhodnutiach sp.zn. 1Obdo V 16/2012 zo dňa 27.09. 2012, 3Obdo 22/2011 zo dňa 26.04.
2012 a 3Cdo 93/2010 zo dňa 24.11. 2011, z ktorých vyplýva, že návrhom na obnovu konania možno

napadnúť len právoplatné rozhodnutie.

7. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal vo veci úspech, priznal
náhradu trov konania v plnom rozsahu.

8. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. b/, f/ a h/ CSP. Vytkol súdu, že pojednával v neprítomnosti advokáta žalobcu napriek tomu, že
požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu nutnosti vykonať neodkladné úkony v trestnej veci Dobšiná
(1Pn388/22/8808-4) dňa 20.12.2022 a samotný žalobca nesúhlasil s pojednávaním v neprítomnosti
svojho advokáta. O tom, že súd neakceptoval jeho žiadosť o odročenie pojednávania sa dozvedel až
z rozsudku. Mal za to, že súd prvej inštancie mu týmto nesprávnym procesným postupom znemožnil

uskutočňovať jeho procesné práva. Na strane žalobcu došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
aj z toho dôvodu, že sa nemohol po zrušení rozsudku vyjadriť a zaujať stanovisko ku skutočnostiam
namietaným v zrušujúcom uznesení a k právnemu posúdeniu vykonaného dokazovania. Vytkol súdu,
že svoje rozhodnutie náležite neodôvodnil.

9. Žalovaný sa vo vyjadrení k odvolaniu stotožnil s napadnutým rozsudkom, lebo zodpovedá
vykonanému dokazovaniu a ustálenej rozhodovacej súdnej praxi. Navrhol potvrdiť rozsudok a priznať
mu trovy odvolacieho konania. K odvolacej argumentácii žalobcu uviedol, že žalobca už dňa 21.11.2022
mal vedomosť o termíne pojednávania vytýčenom na 20.12.2022. Zo žiadosti o odročenie pojednávania
zo 16.12.2022 je zrejmé, že nespĺňa obligatórne náležitosti v zmysle § 183 CSP, bola nedostatočne

odôvodnená a absentovalo v nej preukázanie, že žalobca odôvodnene trvá na zastúpení práve právnym
zástupcom žalobcu. Nakoľko advokát žalobcu nedoručil súdu akýkoľvek dôkaz preukazujúci dôvod
žiadosti o odročenie pojednávania, súd prvej inštancie objektívne nemohol posúdiť včasnosť tejto
žiadosti a preto žalovaný má za to, že ak súd vo veci konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu,
postupoval v intenciách CSP. Poukázal na to, že popri existencii a uvedení dôležitých dôvodov, pre

ktoré strana, resp. jej zástupca sa nemôžu zúčastniť na pojednávaní, musí byť kumulatívne splnená
podmienka, že od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Zdôraznil,
že advokát žalobcu v žiadosti o odročenie pojednávania neuviedol, kedy sa o dôvode kolízie dozvedel,
nepreukázal bezodkladnosť žiadosti o odročenie termínu pojednávania a nepreukázal, že žalobca
odôvodnene trvá na zastupovaní práve týmto právnym zástupcom. Súd prvej inštancie postupoval

správne, keď žiadosti právneho zástupcu nevyhovel, prejednal vec a rozhodol v neprítomnosti žalobcu
a neodňal žalobcovi možnosť realizácie žiadneho procesného oprávnenia strany sporu.

10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
(§ 362 CSP), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie

prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario
CSP, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, z hľadiska odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov,
s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP
a dospel k záveru, že odvolanie je nedôvodné.

11. Žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP.

12. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený, ak súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa strane

sporu znemožní realizácia jej procesných práv, priznaných jej v súdnom konaní za účelom ochrany jej
práv a právom chránených záujmov. Medzi tieto procesné práva patria v zmysle judikatúry najvyššieho
súdu napr. právo vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom, právo nazerať do spisu
a robiť si z neho výpisky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom,
právo byť predvolaný na súdne pojednávanie, právo strany konať pred súdom vo svojom materinskom

jazyku, alebo v jazyku, ktorému rozumie, právo na to, aby bol strane rozsudok doručený do vlastných
rúk. K odňatiu možnosti pred súdom konať dochádza tiež vtedy, keď súd nedostatočne odôvodní svoje
rozhodnutie, t.j. že dôvody rozhodnutia nespĺňajú požiadavky kladené ustanovením § 220 ods. 2, 3 CSP.
Naopak medzi tieto práva nepatrí právo strany sporu na to, aby súd akceptoval jej procesné návrhy,aby súd rozhodol v súlade s predstavami strany sporu, alebo aby súd odôvodnil svoje rozhodnutie
podľa predstáv strany sporu. Pri tomto odvolacom dôvode musí intenzita zásahu do procesných práv
strany sporu v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu dosahovať mieru porušenia práva na

spravodlivý proces.

13. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom
postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne

neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov strán. Nesprávne skutkové
zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na
závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

14. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený

skutkový stav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod

právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

15. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a predchádzajúceho procesného postupu súdu prvej
inštancie v rozsahu odvolacích námietok (§ 379 ods. 1, § 380 ods. 1, 2 CSP) odvolací súd dospel k
záveru, že uplatnené odvolacie dôvody v prejednávanej veci nie sú preukázané a rozhodnutie súdu prvej

inštancie je vecne správne.

16. Odvolací súd nezistil pochybenia ani v procesnom postupe súdu prvej inštancie porušujúce procesné
práva strán alebo právo na spravodlivý proces, príp. odnímajúce stranám sporu možnosť konať pred
súdom v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie.

17. Súd prvej inštancie odkazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/54/2017, ako
aj na ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu, napr. 1Obdo/ V/16/2012, 3Obdo/22/2011, 3Cdo/93/2010,
jednoznačne skonštatoval, že žaloba je nedôvodná a zrozumiteľným spôsobom zdôvodnil, prečo dospel
k takémuto záveru, keď uviedol, že dôvodom obnovy nemôže byť nesprávny procesný postup pri

ustanoveníopatrovníkavpôvodnomkonaníatiež,žeobnovakonaniajeprípustnálenprotiprávoplatným
rozhodnutia.

18. Odvolacia argumentácia žalobcu, že mu nebolo umožnené po zrušení prvého rozsudku vo veci
vyjadriť sa, nie je pravdivá, pretože súd prvej inštancie ho vyzval prípisom zo 6.9.2022 aby sa vyjadril

k uzneseniu odvolacieho súdu. Žalobca žiadnym spôsobom nereagoval, aj keď mal dostatočný časový
priestor, aby mohol zaujať stanovisko ku skutočnostiam uvedeným v odseku 17 a 18 uznesenia
krajského súdu na ktoré poukazuje vo svojom odvolaní. Pokiaľ ide o jeho žiadosť zo 16.12.2022
o odročenie pojednávania vytýčeného súdom na deň 20.12.2022, odvolací súd sa stotožňuje s názorom
súdu prvej inštancie uvedeného v zápisnici z pojednávania a tiež v rozsudku, že vychádzajúc z obsahu

podania nemal možnosť posúdiť, či bol podaný včas a takisto chýbal relevantný dôkaz potvrdzujúci
dôvody návrhu na odročenie pojednávania. Preto súd nepochybil ak pojednával v neprítomnosti riadne
predvolaného právneho zástupcu žalobcu.

19. V konkrétne posudzovanej veci, z obsahu pôvodného konania, o ktorého obnovu išlo v tomto konaní,

vyplýva, že v právnej veci žalobcu Citibank (Slovakia) a.s. Bratislava, proti A. A. ako žalovanému,
nachádzajúcemu sa v tom čase údajne na neznámom mieste, v konaní zastúpenom opatrovníčkou
D. E., pracovníčkou Okresného súdu Rožňava, o zaplatenie 60.642,62 Sk s prísl., rozhodol Okresný
súd Rožňava rozsudkom z 18.12.2007 tak, že ho zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 60.642,62 Sk,
úrok vo výške 29,99 % ročne zo sumy 48.690,15 Sk za obdobie od 24.1.2006 do zaplatenia, v

lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a taktiež ho zaviazal zaplatiť k rukám právneho zástupcu
žalobcu trovy konania v celkovej sume 14.089,- Sk tiež v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Rozhodol takto po tom, čo pôvodne vydaný platobný rozkaz vo veci 13Rob/30/2007 z 5.9.2007 sa
žalovanému nepodarilo doručiť na adresu trvalého pobytu a podľa relácie poštového doručovateľa siadresát zásielku neprevzal v odbernej lehote. Súd následne platobný rozkaz doručoval prostredníctvom
OO PZ Rožňava, ktoré vykonalo šetrenie, pri ktorom zistilo, že menovaný na uvedenej adrese býva so
svojou matkou, ktorá uviedla, že toho času je v zahraničí a nevedela uviesť, kedy sa vráti. Následne

súd uznesením z 5.11.2007 zrušil platobný rozkaz z dôvodu, že ho nebolo možné doručiť do vlastných
rúk žalovaného a po doručení tohto uznesenia žalobcovi a jeho advokátovi, uznesením zo 6.12.2007
ustanovil žalovanému podľa v tom čase účinného § 29 ods. 2 O.s.p. opatrovníčku D. E., zamestnankyňu
Okresného súdu Rožňava a vytýčil termín pojednávania na 18.12.2007. Opatrovníčka na pojednávaní
prehlásila, že k návrhu nemá námietky, rozhodnutie ponecháva na zváženie súdu. Rozsudok bol

doručený opatrovníčke žalovaného a advokátovi žalobcu a je na ňom vyznačená právoplatnosť dňa
9.2.2008.

20. Využitie inštitútu v zmysle § 29 O.s.p. súdom bolo krajným riešením, jeho aplikácia prichádzala do
úvahyažpotom,keďpreukázateľnezlyhalivšetkyprocesnémožnosti,akozabezpečiťprávaosoby,ktorá
(z rôznych dôvodov) nemohla pred súdom osobne konať a aktívne vystupovať. Súd musel ustanoviť

účastníkovikonaniaopatrovníkavždy,pokiaľbolinaplnenévšetkyzákonnépodmienky;takátopovinnosť
mu totiž vyplývala z ustanovení v tom čase účinného Občianskeho súdneho poriadku, predmetu i účelu
občianskosúdneho konania a práva na súdnu ochranu. Na rozdiel od prípadov obligatórnych, kedy
súd musel ustanoviť opatrovníka (§ 29 ods. 1 O.s.p.), v prípadoch fakultatívnych (§ 29 ods. 2 O.s.p.),
súd ustanovil opatrovníka, len ak bolo nepochybné, že neprichádzajú do úvahy žiadne iné opatrenia,

ktoré by mohol súd urobiť. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení však nesmelo dôjsť k obmedzeniu
základného práva na súdnu ochranu bez zákonného podkladu. Všeobecný súd musel vychádzať z
toho, že všeobecné súdy majú poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti
tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O.s.p.)
(obdobne napr. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, II. ÚS 63/06).

21. Vo veci Okresného súdu Rožňava sp. zn. 8C/12/2007, o obnovu ktorého sa vedie toto konanie,
postup súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu jeho uznesenia zo 6.12.2007 o ustanovení
opatrovníka pre žalovaného, nebol v súlade s § 29 ods. 2 O.s.p. Súd zvolil formalistický postup a
uspokojil sa so správou Obvodného oddelenia PZ v Rožňave, že žalovaný je v zahraničí a jeho matka

nevie, kedy sa vráti. Len z tejto informácie predčasne vyvodil záver o tom, že žalovanému je potrebné
ustanoviť opatrovníka podľa § 29 O.s.p. a odignoroval akékoľvek ďalšie zisťovanie, kedy sa predpokladá
návrat žalovaného zo zahraničia, o ktorom bolo zrejmé, že na adrese trvalého pobytu býva, zdržiava sa
na nej spolu s matkou, len v čase doručovania zásielky súdu bol v zahraničí (mal v tom čase pracovať
ako vodič kamiónu).

22. V súvislosti s ustanovením zamestnankyne súdu ako opatrovníčky pre žalovaného odvolací
súd uvádza, že jej ustanovenie za opatrovníčku nastoľuje otázku, prečo súd v záujme zachovania
spravodlivého procesného postupu nevybral opatrovníka pre žalovaného z prostredia, ktoré je mu
blízke, napr. matku, ktorá bývala na totožnej adrese so žalovaným a u ktorej bolo možné s vysokou

pravdepodobnosťou predpokladať, že by bola hájila záujmy žalovaného a konala v jeho prospech
aj na pojednávaní vo veci. Možnosť ustanoviť svojho zamestnanca za opatrovníka žalovaného mal
súd využívať najmä vtedy, ak sa nenašla vhodná osoba z prostredia blízkeho účastníkovi konania.
V posudzovanej veci však súd vôbec neuvažoval o tom, aby žalovanému ustanovil za opatrovníka osobu
blízku, ale rovno pristúpil k ustanoveniu opatrovníka, ktorý bol zamestnancom súdu.

23. Z vyššie popísaného postupu súdu prvej inštancie vyplýva, že v danom prípade neobstaral potrebné
podklady pre posúdenie otázky, či žalovaný bol osobou, ktorej pobyt nie je známy. Okolnosť neznámeho
pobytu účastníka konania sa musí vždy hodnoverne preukázať a táto povinnosť zaťažovala súd, ktorý
musel vyčerpať všetky možnosti na zistenie, či je pobyt účastníka skutočne neznámy. Každý má totiž

právo, aby jeho vec bola prejednaná na súde v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonaným dôkazom (čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd). Vydaniu rozhodnutia o ustanovení
opatrovníka účastníkovi konania, ktorého pobyt nie je známy, musí predchádzať dôkladné prešetrenie
toho, či sú dané všetky podmienky pre takýto postup a či nie je namieste iné opatrenie. Súd preto
absolútne nemal dôvod na procesný postup ktorý zvolil, t.j. že v konaní ustanovil opatrovníka a nekonal

so samotným účastníkom.

24. Ak bol účastníkovi ustanovený opatrovník, hoci na to neboli splnené podmienky, stanovené v zákone,
čo malo za následok, že súd nekonal s účastníkom konania, ide o prípad, kedy súd nesprávnymprocesným postupom v uvedenom konaní znemožnil žalovanému (v pôvodnom konaní bol takto
označený), aby uskutočňoval jemu patriace práve v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, konkrétne k odňatiu možnosti vyjadriť sa k žalobe, zúčastniť sa pojednávania vo

veci a primerane sa brániť.

25. Pokiaľ súd doručoval rozsudok ustanovenej opatrovníčke a nie samotnému žalovanému za
situácie, kedy neboli splnené podmienky pre ustanovenie opatrovníka žalovanému, potom doručenie
rozsudku tejto opatrovníčka nemôže viesť k záveru o jeho účinnom doručení a tento sa nemohol stať

právoplatným.

26. V zmysle § 397 CSP žaloba na obnovu konania je prípustná len proti právoplatnému rozsudku
(viď napr. Najvyššieho súdu SR obsiahnutú v rozhodnutiach sp. zn. 1Obdo V 16/2012 z 27. septembra
2012, 3 Obdo 22/2011 z 26. apríla 2012 a 3 Cdo 93/2010 z 24. novembra 2011). Taký záver následne
vylučuje možnosť napadnúť neprávoplatný rozsudok žalobou o obnovu konania, pretože súd v rámci

takého konania skúma, či návrh na obnovu smeruje proti právoplatnému rozsudku, inak navrhovateľ
takéhoto konania nemôže byť úspešný. Obnova konania tak nie je spôsobilým právnym prostriedkom na
dosiahnutie priaznivého rozhodnutia pre stranu konania, ktorá tvrdí, že rozhodnutie vôbec právoplatnosť
nenadobudlo z dôvodu, že neboli dodržané príslušné procesné pravidlá súvisiace s doručovaním
rozhodnutia.

27. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

28. Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie stručne
a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, je plne realizované právo strany na spravodlivý

proces (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/2003) a iba
skutočnosť, že sa odvolateľ nezhoduje s právnym záverom súdu prvej inštancie, nemôže viesť k záveru
o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu (napr. I. ÚS 188/06).

29. V odvolacom konaní bol žalovaný úspešný, preto mu odvolací súd priznal plnú náhradu trov

odvolacieho konania (§ 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP).

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

6. c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).