Uznesenie – Nezákonný zásah orgánu verejnej… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, March 18, 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 22Sa/1/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6021200470
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Piroš
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:6021200470.2

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Pirošom v právnej veci žalobcu:
HURRICANE, s. r. o., so sídlom: Seberíniho 13, 821 03 Bratislava, IEO: 36 749 966, právne zast.: Barger
Prekop s. r. o., so sídlom: Mostová 2, 811 02 Bratislava, IEO: 36 869 724, proti žalovanému: Inšpektorát
práce Banská Bystrica, so sídlom: Partizánska cesta 98, 974 33 Banská Bystrica, v konaní o žalobe
proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania, vrátane trov kasačného konania, n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Postup orgánu verejnej správy
1. Inšpektorát práce Banská Bystrica vykonal u žalobcu inšpekciu práce, ktorá bola zameraná na oblasť

pracovnoprávnych vzťahov, dodržiavanie vybraných ustanovení zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka
práce v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákonník práce“ alebo "zákon č. 311/2001 Z. z.“)
upravujúce vznik pracovnoprávneho vzťahu, mzdové podmienky, poskytovanie mzdy/odmeny, ich
splatnosť, vydávanie výplatných lístkov, atď. Výkon inšpekcie bol tiež zameraný na oblasť nelegálneho
zamestnávania v zmysle zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o nelegálnej

práci a nelegálnom zamestnávaní“ alebo "zákon č. 82/2005 Z. z.“), najmä na kontrolu dodržiavania
povinnostízamestnávateľa,akvyužívazávislúprácufyzickejosoby,maťsňouzaloženýpracovnoprávny
vzťah, prihlásiť ju do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia. Výkon
inšpekcie bol vykonaný na pracovisku zamestnancov žalobcu: A. B. C. D. E. F. G. dňa 21.05.2021 a na
inšpektoráte práce v dňoch 24.05.2021 - 25.05.2021, 23.06.2021 - 25.06.2021, 06.07.2021 - 07.07.2021
a 20.07.2021.

- 2 - 22Sa/1/2023

2. O výsledku inšpekcie práce bol vyhotovený Protokol, č.: H./I., XX-XXXX, reg. č.: IPBB/IPBB_OPPV/
KON/2021/5625, č. úlohy: J. XXX/XX zo dňa 21.07.2021 (ďalej ako „protokol“). Obsah protokolu bol
prerokovaný dňa 21.07.2021 so splnomocneným právnym zástupcom žalobcu K. L. M. a za prítomnosti

N. O., konateľky žalobcu. Protokol bol žalobcovi doručený 21.07.2021. Žalobcovi bolo umožnené
písomne sa k protokolu vyjadriť a zároveň priložiť dôkazy na objasnenie skutkového stavu do 27.07.2021
a to s tým, že pokiaľ by neuplatnil žiadne námietky k zisteným nedostatkom a ostatným skutočnostiam
uvedeným v protokole, v takom prípade by sa protokol považoval za prerokovaný a výkon inšpekcie
práce za ukončený uplynutím lehoty na vyjadrenie.3. Žalobca sa k protokolu vyjadril podaním zo dňa 27.07.2021 prostredníctvom právneho zástupcu
BargerPrekops.r.o.ŽalovanývyjadreniežalobcusosvojímstanoviskomknemuzapracovaldoDodatku
č. 1 zo dňa 14.09.2021 k protokolu (ďalej ako „dodatok č. 1“).

4. Žalovaný Dodatkom č. 2 zo dňa 15.11.2021 k protokolu (ďalej ako „dodatok č. 2“) doplnil, opravil,
resp. upravil protokol v znení jeho dodatku č. 1.

Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu

5. Žalobca dňa 08.11.2021 podal správnu žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy, konkrétne
proti postupu žalovaného pri výkone inšpekcie práce u žalobcu ako kontrolovaného subjektu v období
od 21.05.2021 do 01.10.2021 ukončenej oboznámením sa žalobcu s protokolom v znení dodatku č. 1.
Predmetná žaloba bola zaevidovaná na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn.: 20Sa/19/2021.

6. Žalobca v správnej žalobe po ozrejmení skutkového stavu namietal viaceré dôvody nezákonnosti

inšpekcie. Primárne namietal, že už inšpekčné zistenia uvedené v protokole nemajú základ v riadne
zistenom skutkovom stave a žalovaný pri ich získavaní, zaznamenávaní a zdokumentovaní postupoval
svojvoľne. V tejto súvislosti osobitne namietal, že inšpektorka inšpektorátu nepostupovala nezávisle a
nestranne, keďže ovplyvňovala svedkov a navyše, aby nemusela prihliadnuť na námietku zaujatosti
antedatovala dodatok č. 1. Ďalej žalobca namietal, že žalovaný svojvoľne vylúčil zo zoznamu podkladov

relevantných pre posúdenie veci prílohy dokumentu s názvom „Vyjadrenia k Protokolu“, ktoré svedčili
v prospech žalobcu a tiež to, že inšpekčné zistenia vychádzajú z dokumentov, ktoré sa ku dňu
vyhotovenia dodatku č. 1 nenachádzali v spise, nemajú oporu v dokumentoch obsiahnutých v spise a/
alebo nemajú oporu v dokumentoch, s ktorými sa žalobca mohol oboznámiť. V ďalšom žalobnom bode
žalobca namietal, že inšpektorát sa v protokole nevysporiadal s podstatnými námietkami žalobcu a pri

konštatovaní údajného porušenia právnych predpisov žalobcom vychádzal z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Žalobca
- 3 - 22Sa/1/2023

pritom argumentoval, že neporušil § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 písm. a) Zákona o nelegálnej práci a
nelegálnom zamestnávaní neuzavretím pracovnoprávneho vzťahu s p. O., pretože ona preukázateľne
vykonávala činnosť ako dobrovoľník vyslaný občianskym združením. Žalobca taktiež tvrdil, že neporušil
§ 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 písm. b) Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní
neprihlásením na sociálne poistenie p. P. a p. D., pretože preukázateľne vykonávali činnosť ako

dobrovoľníci vyslaní občianskym združením. Rovnako aj pani D. a pani D. boli a sú riadne prihlásené
na sociálne poistenie. Žalobca ďalej tvrdil, že neporušil ani § 130 ods. 5 v nadväznosti na § 223 ods.
2 Zákonníka práce údajne nevydaním výplatných lístkov p. P., p. D., p. D. a p. D., pretože výplatné
pásky riadne pripravil a doručoval a žalovaný preukázateľne ich vydanie personálu v priebehu inšpekcie
nepožadoval ani kvalifikovane nespochybnil. Ďalej žalobca namietal, že žalovaný sa v dodatku č. 1

nijakým spôsobom nevysporiadal so skutočnosťami uvedenými v námietke zaujatosti, a to napriek tomu,
že sa o nich preukázateľne dozvedel pred vyhotovením dodatku č. 1. V žalobnom návrhu žalobca
navrhol, aby správny súd určil, že postup inšpektorátu pri výkone inšpekcie práce u žalobcu ako u
kontrolovaného subjektu bol nezákonný.

Vyjadrenie žalovaného
7. Dňa 13.12.2021 bolo doručené súdu vyjadrenie žalovaného k žalobe žalobcu. Žalovaný v tomto
vyjadrenísnámietkamižalobcuprezentovanýmivpodanejsprávnejžalobenesúhlasil.Žalovanýuviedol,
že nie je daný dôvod na vyslovenie nezákonnosti postupu žalovaného pri výkone inšpekcie práce
v kontrolovanom subjekte (u žalobcu) ukončenej oboznámením sa žalobcu s protokolom v znení

jeho dodatkov a navrhol, aby súd v zmysle § 261 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho
poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“) žalobu žalobcu
uznesením zamietol.

Replika

8. Dňa 28.01.2022 žalobca doručil súdu vyjadrenie, v ktorom reagoval na vyjadrenie žalovaného, teda
žalobca podal repliku.9. Žalobca v rámci repliky rozšíril, resp. doplnil žalobné dôvody z dôvodu vydania ďalšieho dodatku
k protokolu, t. j. dodatku č. 2, pričom bez obmedzenia svojej argumentácie v plnom rozsahu zotrval
na svojich tvrdeniach a argumentoch uvedených v správnej žalobe a odmietal argumenty a tvrdenia

žalovaného uvedené vo vyjadrení k správnej žalobe. V doplnení uviedol, že nemal o existencii istých
častí administratívneho spisu žiadnu vedomosť napriek tomu, že sa domáhal oboznámenia aj s týmito
podkladmi. V žalobných bodoch, ktorými dopĺňal správnu žalobu uviedol,
- 4 - 22Sa/1/2023

že inšpekcia je nezákonná a výsledky z nej nemožno použiť, pretože žalovaný nedodržal lehotu na
jej vykonanie. Zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.
z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o inšpekcii práce“ alebo „zákon č. 125/2006 Z. z.“) v § 7 ods. 8
písm. c) stanovuje, že inšpektorát je povinný vykonať inšpekciu práce štandardne do 30 dní od doručenia

podnetu, v odôvodnených prípadoch najneskôr do 60 dní od doručenia podnetu, ak vzhľadom na povahu
veci nemožno inšpekciu práce vykonať ani v tejto lehote, tak v lehote, ktorú môže primerane predĺžiť
Národný inšpektorát práce. Žalobca poukázal, že nerešpektovaním maximálnej výšky trvania kontroly
(inšpekcie) má podľa judikatúry za následok, že kontrola (inšpekcia) nebola vykonaná v súlade so
zákonom, a teda je nezákonná a protokol z takejto kontroly (inšpekcie) nadobudol povahu nezákonne

získaného dôkazného prostriedku a nemožno ho procesne použiť, pričom poukázal na nález Ústavného
súdu SR, č. k. III. ÚS 24/2010-57 z 29.07.2010, ako aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
Sžfk/52/2017 z 04.12.2018. Podľa žalobcu inšpektorát zmeškal už pôvodnú zákonnú lehotu 30, resp.
60 dní a zároveň zmeškal aj lehotu, ktorú mu Národný inšpektorát práce dodatočne predĺžil na 120 dní
od podania. Takýto koniec lehoty pripadol na 14.09.2021 a nie až na 15.09.2021, ako to mylne uvádza

žalovaný vo vyjadrení. Doplnil, že dodatok č. 2 bol dokonca vydaný až 78 dní po uplynutí predĺženej 120
dňovejlehoty.Vzhľadomnatožalovanýnedodržalzákonnúanipredĺženúlehotunavykonanieinšpekcie,
pričom je inšpekcia nezákonná a nezákonný dôkaz nemožno procesne použiť. V ďalšom obsahu repliky
vyjadril svoje nesúhlasné stanoviská k vyjadreniu žalovaného.

Duplika
10. Dňa 18.02.2022 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného k predchádzajúcemu vyjadreniu
žalobcu, teda žalovaný podal dupliku. V duplike žalovaný poukázal na § 7 ods. 8 písm. c) Zákona o
inšpekcii práce, pričom žalovaný má za to, že v citovanom ustanovení ide o tzv. poriadkové lehoty,
bez toho, aby nedodržanie týchto procesných lehôt malo vplyv na ďalší priebeh a výsledok konania.

Nejde tu o lehoty prekluzívne, ktorých nedodržanie by malo za následok „stratu“, zánik, „prepad“ určitých
práv a povinností. Pri poriadkových lehotách zákonodarca neuvádza následok za nedodržanie lehoty,
kým pri prekluzívnych lehotách jasne určuje, že uplynutím takejto lehoty dochádza k zániku určitých
práv a povinností. V tomto prípade Zákon o inšpekcii práce síce stanovuje povinnosť vykonať inšpekciu
práce do 30, resp. v odôvodnených prípadoch do 60 dní od doručenia podnetu, avšak s nedodržaním

tejto lehoty neviaže žiaden následok spočívajúci v nezákonnosti vedenia inšpekcie práce. Aj napriek
uvedenému má žalovaný za to, že si svoju povinnosť splnil, keď ešte dňa 12.07.2021 (teda pred
uplynutím 60 dňovej lehoty od doručenia podnetu) zaslala inšpektorka práce Národnému inšpektorátu
práce žiadosť o predĺženie lehoty na vybavenie podnetu, čo bolo odsúhlasené. Dodatok č. 2 k protokolu
bol dodatočnou reakciou na

- 5 - 22Sa/1/2023

vyjadrenie žalobcu a vypracovaný bol z dôvodu právnej istoty, keď inšpektorka práce doplnila do
zoznamu dokladov doklady, ktoré v dodatku č. 1 nezahrnula s odôvodnením, že ide o doklady, tlačivá,

ktoré nie sú vypísané a nie sú ani nikým podpísané, a preto nemôžu mať právnu relevanciu a
ich z posudzovania veci vylúčila, čo žalobca namietal. Žalovaný ďalej uviedol, že sa dostatočným
a vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal s relevantnými námietkami podanými žalobcom v žalobe.
Žalovaný odmieta špekulácie žalobcu o ovplyvňovaní svedkov. Skutočnosť, že žalobca so stanoviskom
žalovaného nesúhlasí, nemôže byť na ťarchu žalovaného. Žalovaný na doplnenie uvádza, že z

formulácie opatrení uvedených v dodatku č. 2 k protokolu v súlade so znením ustanovenia § 14 ods.
2 Zákona o inšpekcii práce je jednoznačne zrejmé, že sa prijatie opatrení týka porušenia predpisov,
ktoré sú uvedené vo všetkých zistených nedostatkoch uvedených v protokole, bez ohľadu na to, či sa
niektoré z nich nariaďujú odstrániť alebo nie. Potvrdzuje to aj zámer samotného prijatia opatrení, ktoréhocieľom je, aby sa u kontrolovaného subjektu zistené porušenia predpisov neopakovali, resp., aby sa
zamestnávateľ do budúcna vyhol rovnakému porušeniu povinnosti. Žalovaný zotrval na svojom návrhu,
aby súd žalobu žalobcu zamietol.

Ďalšie vyjadrenie žalobcu
11. Žalobca úkonom z 02.12.2022 označeným ako „Vyjadrenie v nadväznosti na vyhlásenie rozsudku č.
k.75S/73/2021-392“uviedol,žeposkytnutiesúdnejochranypredinýmzásahominšpektorátujedôvodné
aj po vyhlásení rozsudku 75S/73/2021. V nadväznosti na zrušenie protokolu sa však dôvody čiastočne

modifikovali, v dôsledku čoho upravil žalobný petit. Poukázal najmä na to, že obnovený výkon inšpekcie
je nezákonný a vzhľadom na to upravil petit tak, že navrhol, aby správny súd zakázal žalovanému
pokračovať iným zásahom do práv žalobcu, ktorý spočíva v nezákonnom výkone inšpekcie práce u
žalobcu ako kontrolovaného subjektu. Ďalším petitom navrhol, aby správny súd zakázal inšpektorátu,
aby pri svojej činnosti použil podklady získané, zaznamenané alebo zdokumentované inšpektorkou
práce D. Q. R. v rámci výkonu inšpekcie, ďalej aby správny súd uložil žalovanému povinnosť obnoviť

stav pred iným zásahom tým, že nenávratne odstráni a zničí všetky podklady získané, zaznamenané
alebo zdokumentované inšpektorkou práce D. Q. R. v rámci výkonu inšpekcie práce, taktiež aby uložil
inšpektorátu povinnosť doručiť správnemu súdu oznámenie o splnení zákazu uvedeného vo výroku 1
uznesenia a aby uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.
- 6 - 22Sa/1/2023

Rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici
12. Dňa 22.12.2022 bolo vydané uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn.: 20Sa/19/2021, v
ktorom bolo rozhodnuté tak, že správny súd žalobu zamietol a žalobcovi právo na náhradu trov konania
nepriznal.

13. Proti uvedenému rozhodnutiu Krajského súdu v Banskej Bystrici bola podaná kasačná sťažnosť. V
súvislosti s podanou kasačnou sťažnosťou boli vykonané všetky potrebné úkony a vec bola predložená
kasačnému súdu, ktorým je Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

Rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
14. Dňa 16.08.2023 bolo vydané uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.:
7Ssk/96/2023, ktorým bolo rozhodnuté tak, že Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesenie
Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 20Sa/19/2021 - 405 zo dňa 22.12.2022 zrušil a vec vrátil
Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie. V predmetnom rozhodnutí kasačný súd zrušil

rozhodnutie Krajského súdu z dôvodu, že podľa názoru kasačného súdu mal krajský súd na prejednanie
tejto veci nariadiť pojednávanie, avšak neurobil tak, čo malo za následok nesprávny procesný postup
správneho súdu, ktorý v konečnom dôsledku vyústil v porušenie práva na spravodlivý proces, konkrétne
práva na prerokovanie veci v prítomnosti účastníka konania.

Konanie na Správnom súde v Banskej Bystrici a právne posúdenie veci Správnym súdom v Banskej
Bystrici
15. Zákonom číslo 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon
súdnictva prechádza od 01.06.2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých

je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského
súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici.

16. Na základe zrušenia uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 22.12.2022, sp. zn.:
20Sa/19/2021 uznesením Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.08.2023, sp.

zn.: 7Ssk/96/2023, tak vec napadla na Správny súd v Banskej Bystrici, kde bola zaevidovaná pod sp.
zn.: 22Sa/1/2023.

17. Správny súd v Banskej Bystrici po preštudovaní celého spisového materiálu zistil tieto skutočnosti:
Inšpektorát práce Banská Bystrica vykonal u žalobcu v období od 21.05.2021 do 20.07.2021 inšpekciu

práce, ktorá bola zameraná na oblasť
- 7 - 22Sa/1/2023pracovnoprávnych vzťahov, pričom výkon inšpekcie bol tiež zameraný na oblasť nelegálneho
zamestnávania. O výsledku inšpekcie práce bol vyhotovený protokol. Žalobca sa k protokolu vyjadril,
pričom žalovaný vyjadrenie žalobcu so svojím stanoviskom k nemu zapracoval do dodatku č. 1 zo

dňa 14.09.2021. Žalovaný dodatkom č. 2 zo dňa 15.11.2021 doplnil, opravil, resp. upravil protokol v
znení dodatku č. 1. Správny súd ďalej zo spisového materiálu zistil, že Krajský súd v Banskej Bystrici
rozsudkom zo dňa 02.11.2022, sp. zn.: 75S/73/2021 rozhodol tak, že zrušil protokol v znení dodatku č.
1 a 2 a vec vrátil na ďalšie konanie, pričom z tohto rozsudku vyplýva, že v ďalšom konaní sa žalovaný
primárne vysporiada s námietkou zaujatosti, od výsledku ktorého sa bude vyvíjať ďalší postup. Proti

uvedenému rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn.: 75S/73/2021 nebola podaná kasačná
sťažnosť. Správny súd ďalej zo spisového materiálu zistil, že Inšpektorát práce Banská Bystrica vydal
dňa 21.03.2023 rozhodnutie č. k.: 1/23/NP/r., číslo spisu: IPBB/IPBB_PRODD/ROZ/2023/1002, kde
rozhodol, že námietku predpojatosti proti inšpektorke práce D. Q. R. zamietol. Z ústneho prednesu
žalobcu na pojednávaní konanom dňa 18.03.2024 správny súd ďalej zistil, že po vydaní rozhodnutia o
námietke zaujatosti Inšpektorát práce Banská Bystrica doposiaľ nevydal ďalší protokol.

18. Predmetom súdneho prieskumu je postup žalovaného, ktorý najprv žalobca navrhol určiť za
nezákonný a následne v priebehu konania upravil, resp. modifikoval žalobný návrh tak, že navrhol súdu,
aby zakázal žalovanému pokračovať v inom zásahu, aby zakázal žalovanému použiť podklady získané,
zaznamenané alebo zadokumentované v rámci výkonu inšpekcie, uložil povinnosť obnoviť stav pred

iným zásahom a určil povinnosť doručiť zo strany žalovaného súdu oznámenie o splnení uložených
zákazov.

19. Za splnenia procesných podmienok podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP správny súd vec prejednal na
pojednávaní konanom dňa 18.3.2024 za prítomnosti právneho zástupcu žalobcu. Na tomto pojednávaní

žalobca zotrval na svojich podaniach aj na zmenenom žalobnom návrhu. Správny súd rozhodol na
pojednávaní vo veci tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

20. Podľa § 2 ods. 1 SSP: V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších

veciach ustanovených týmto zákonom.

21. Podľa § 2 ods. 2 SSP: Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok

ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
- 8 - 22Sa/1/2023

22. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP: Na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy

správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

23. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP: Na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej
správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť

práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté;
iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného
predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby
a právnickej osoby priamo dotknuté.

24. Podľa § 252 SSP: (1) Žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu
verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie. (2) Žalobca
samôžežaloboudomáhaťajurčenianezákonnostiužskončenéhoinéhozásahuorgánuverejnejsprávy,
ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie správneho súdu je
dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.

25. Podľa § 254 SSP: Žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola
ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch iným zásahom orgánu verejnej správy
priamo zameraným alebo vykonaným proti nej, prípadne priamo dotknutá jeho následkami.26. Podľa § 261 SSP: Ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju
zamietne.

27. Primárne správny súd posudzoval, či na základe skutkových a právnych dôvodov uvádzaných
žalobcom (správny súd je viazaný týmito žalobnými bodmi v zmysle § 134 ods. 1 a 2 SSP) sa jedná v
prípade postupu a konania žalovaného o iný zásah orgánu verejnej správy. Už judikatúra Najvyššieho
súdu SR prijímaná za účinnosti OSP vychádzajúc z ústavnej formulácie uvádzajúcej „rozhodnutia,

opatrenia alebo iné zásahy verejnej moci“ pomerne konštantne definovala pojem „zásah“ ako aktívne
konanie vykazujúce znaky bezprostredného „zásahu“, „pokynu“ alebo „donútenia“ zameraného priamo
proti poškodenému, resp. proti nemu priamo vykonaného. Znakom iného zásahu bolo aj to, že ním
vyvolané účinky na poškodeného sú definitívne, t. j. inými prostriedkami nápravy ako súdnym donútením
neodstrániteľné. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžz/1/2010 z 28.04.2011 vyplýva, že
nezákonný zásah nesmel mať ani základ v rozhodnutí správneho orgánu, lebo potom sa žalobca musel

domáhať ochrany svojich dotknutých práv prostredníctvom
- 9 - 22Sa/1/2023

odlišného mechanizmu súdnej ochrany, napríklad prostredníctvom žaloby v správnom súdnictve.

28. Konkrétne definičné znaky iného zásahu orgánu verejnej správy sú upravené v § 3 ods. 1 písm.
e) SSP. Iný zásah môže spočívať jednak vo faktickom postupe orgánu verejnej správy vykonanom pri
plnení úloh v oblasti verejnej správy a jednak v postupe orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo
inšpekcie podľa osobitného predpisu. Právna úprava v Správnom súdnom poriadku – ustanovenie §

252 a nasl. SSP precizovala v jednotlivých ustanoveniach náležitosti žaloby proti inému zásahu orgánu
verejnej správy a postup správneho súdu v konaní o nej. Z definície iného zásahu vyplýva, že obe
definičné vymedzenia v zmysle § 3 ods. 1 písm. e) SSP sa týkajú len postupu orgánu verejnej správy a
len pri tej jeho činnosti, ktorá má povahu výkonu verejnej správy. Iným zásahom môže byť len aktívny
postup orgánu verejnej správy pri výkone verejnej správy, a nie opomenutie takéhoto postupu alebo

nečinnosť pri výkone verejnej správy. Pod iný zásah nie je možné podradiť rozhodnutie, či opatrenie
orgánu verejnej správy, ani nečinnosť orgánu verejnej správy.

29. Z judikatúry Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že fundamentálnou právnou
otázkou, na ktorú je potrebné odpovedať je, či žalobcom v žalobe vymedzené konanie žalovaného

má alebo nemá povahu iného zásahu orgánu verejnej správy. Iný zásah orgánu verejnej správy je
normatívne vymedzený v § 3 ods. 1 písm. e) SSP ako „faktický postup vykonaný pri plnení úloh v
oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti
fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy
pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom

chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.“ Zákonodarca
vymedzil iný zásah orgánu verejnej správy prostredníctvom štyroch kritérií, ktoré musia byť kumulatívne
spojené a ktorými sú: (i) faktický postup, (ii) orgánu verejnej správy, (iii) pri plnení úloh v oblasti verejnej
správy, (iv) s priamym dotykom na subjektívnych právach. Faktický postup znamená, že sa jedná o
priame bezprostredné konanie, ktoré jednak v procesnej rovine nemá povahu administratívneho konania

a súčasne po formálnej stránke nemá charakter rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy.
Legálna definícia nespája iný zásah orgánu verejnej správy s administratívnym konaním tak, ako je tomu
pri rozhodnutiach a opatreniach orgánov verejnej správy v zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. b) a c) SSP.
Dôvodom je skutočnosť, že iný zásah orgánu majúci povahu faktického postupu orgánu verejnej správy
je v praxi realizovaný hlavne mimo administratívneho konania, tak ako je toto vymedzené v § 3 ods.

1 písm. a) SSP. To súčasne znamená, že pokiaľ by aj bol prípadne v rámci administratívneho konania
orgánom verejnej správy vykonaný postup majúci povahu iného zásahu, posudzovala by sa zákonnosť
tohto postupu pri preskúmavaní zákonnosti toho rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy,
ktoré bolo jeho výsledkom. Je to dané tým, že
- 10 - 22Sa/1/2023

samotný postup orgánu verejnej správy de lege lata nie je spôsobilým predmetom prieskumu v rámci
správneho súdnictva. Inak povedané preskúmanie zákonnosti iného zásahu zo strany správneho súduprichádza do úvahy len vtedy, ak sa ochrany subjektívnych práv nemožno domôcť inak, t. j. v rámci
správnej žaloby proti rozhodnutiu alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Dôvodom je skutočnosť, že
ochrana poskytovaná v rámci správneho súdnictva voči inému zásahu je vo svojej podstate subsidiárna

vo vzťahu k ochrane poskytovanej voči rozhodnutiu orgánu verejnej správy (porovnaj R., K., S., D., O.,
D., S., N. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. G. R., 2018, s. 1253).

30. V predmetnej veci sa žalobca domáhal určenia, že postup žalovaného pri výkone inšpekcie práce
bol nezákonný a v rámci modifikovaného žalobného návrhu sa domáhal uloženia zákazu pokračovať

žalovaným v nezákonnom výkone inšpekcie práce, v zákaze použitia podkladov získaných počas
inšpekcie a obnovy stavu pred zásahom nenávratným odstránením a zničením podkladov získaných
počas inšpekcie. Samotné vedenie administratívneho konania, resp. v danom prípade zákonom
regulovaného inšpekčného postupu, ktoré bolo v tomto prípade začaté v súlade s právnymi predpismi,
však nie je možné považovať podľa názoru správneho súdu za nezákonný zásah orgánu verejnej
správy. Administratívne konania (§ 3 ods. 1 písm. a) SSP zahŕňajúce postupy predchádzajúce vydaniu

opatrení) vedené pred orgánmi verejnej správy sú obvykle zakončené vydaním administratívneho aktu,
ktorý je preskúmateľný súdom v správnom súdnictve. Postup orgánu verejnej správy predchádzajúci
vydaniu individuálneho správneho aktu (rozhodnutia alebo opatrenia) je následne súdom preskúmavaný
v konaní o žalobe o preskúmanie zákonnosti tohto aktu orgánu verejnej správy. Návrhom na ochranu
pred nezákonným zásahom nie je možné negovať vedenie a účinky administratívneho konania tak,

ako sa domáha žalobca. V prípade, ak by súd v rámci konania o ochrane pred nezákonným zásahom
orgánu verejnej správy samostatne preskúmaval zákonnosť, resp. prípustnosť vedenia a priebehu
administratívneho konania pred jeho skončením vydaním opatrenia (protokolu o výsledkoch inšpekcie
práce) dopustil by sa predčasného postupu, ktorý by zasahoval do právomoci orgánov verejnej správy.
Prieskum zákonnosti postupu orgánu verejnej správy v rámci administratívneho konania (bez ohľadu

na to, či postup orgánu verejnej správy už bol alebo nebol príslušným opatrením, napríklad protokolom
o výsledku inšpekcie práce, ukončený) je súčasťou prieskumu zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia
orgánu verejnej správy. Preto nie je možné v rámci konania o ochrane pred nezákonným zásahom
orgánu verejnej správy preskúmavať zákonnosť administratívneho konania, ktoré predchádza vydaniu
administratívneho rozhodnutia alebo opatrenia.

31. Ochrana v rámci správneho súdnictva voči inému zásahu je vo svojej podstate subsidiárna vo vzťahu
k ochrane poskytovanej voči rozhodnutiam a opatreniam orgánov verejnej správy. Je vecou žalobcu,
aký spôsob ochrany zvolí, a či ním
- 11 - 22Sa/1/2023

zvolený spôsob ochrany je v konečnom dôsledku správny. Správny súdny poriadok upravuje vzhľadom
na mnohopočetnosť foriem verejnej správy viacero rôznych prostriedkov (mechanizmov) súdnej nápravy
pri pochybení alebo nedostatkov verejnej správy, pričom výber konkrétneho mechanizmu je ponechaný

celkom na dispozičnej vôli účastníka (napr. uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 9/05 zo
dňa 13.01.2005). Konajúci súd v správnom súdnictve nesmie vo vzťahu k prostriedku súdnej nápravy
zvoleného účastníkom zaujať žiadne iné stanovisko a hodnotenie ako iba to, či tento prostriedok
bol účastníkom zvolený správne vzhľadom na ním sledovaný cieľ. Navyše, za účelom zachovania
postavenia nestranného súdneho orgánu ani nesmie účastníka v konaní upozorňovať na nevhodnosť

ním zvoleného prostriedku súdnej nápravy, poprípade namiesto účastníka sformovať iné nároky
rozdielne od požadovaného petitu návrhu.

32. Vzhľadom na uvedené by správny súd preskúmaním postupu žalovaného v administratívnom konaní
predchádzajúcom vydaniu protokolu, v zmysle žalobného návrhu správnej žaloby proti inému zásahu,

svojou rozhodovacou činnosťou nahradil správnu úvahu a rozhodnutie orgánu verejnej správy, čím by
poprel zmysel a úlohu orgánov verejnej správy. Žalobca mal možnosť podať všeobecnú správnu žalobu
o preskúmanie zákonnosti protokolu v znení jeho dodatkov, ktorú využil a na jej základe boli zrušené tieto
akty pochádzajúce z inšpekcie práce, ochrany pred ktorou sa žalobca domáha duplicitne aj žalobou proti
inému zásahu. Žalobca na pojednávaní síce uviedol, že s ohľadom na aktuálnu rozhodovaciu činnosť

Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, konkrétne s ohľadom na rozhodnutie veľkého senátu
19SVs/2/2022 zo dňa 04.12.2023, nie je zrejmé, či sa vôbec bude môcť domáhať preskúmania ďalšieho
(nového) vydaného protokolu, avšak k tomuto správny súd uvádza, že z tohto rozhodnutia Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že opatrenie inšpektora práce, ktoré je obsiahnuté vprotokole z inšpekcie práce a ktorým sa kontrolovanému subjektu podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č.
125/2006 Z. z. ukladá „odstrániť zistené nedostatky“ je spôsobilým predmetom prieskumu v správnom
súdnom konaní, ak (i) z protokolu ako celku vyplývajú povinnosti, ktoré ma kontrolovaný subjekt splniť a

(ii) ak tieto povinnosti môžu mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania, čo teda
znamená, že ak bude vydaný v tejto veci ďalší protokol, tak ho v súčasnosti nemožno a priori vylúčiť
zo súdneho prieskumu. Správny súd k tomuto už len dodáva, že predmetom súdneho prieskumu však
nepochybne môže byť správny akt vydaný v nadväzujúcom správnom (sankčnom) konaní, kde by sa
posudzoval celý postup orgánu verejnej správy.

33. Žalobcom uplatnené dôvody nezákonnosti inšpekcie práce, ktoré ako sú nedostatočne zistený
skutkový stav, nestrannosť zamestnancov orgánu verejnej správy, právo na nahliadnutie do spisu,
možnosť vyjadriť sa k podkladom, nepreskúmateľnosť a pod. predstavujú typické nedostatky
administratívneho konania (§ 3, § 9 a nasl., § 32 a nasl., § 46 a iné Správneho poriadku), čo plne
potvrdzuje správnosť prístupu

- 12 - 22Sa/1/2023

správneho súdu. Osobitne stojí za zmienku požiadavka žalobcu (majúca povahu ad absurdum) na
nariadení odstránenia a zničenia zabezpečených dôkazov, nakoľko ako už bolo uvedené, návrhom na

ochranu pred nezákonným zásahom nie je možné negovať vedenie a účinky administratívneho konania
tak, ako sa domáha žalobca.

34. Na postup pri výkone inšpekcie práce ani na vyhotovenie protokolu sa nevzťahujú všeobecné
predpisy o správnom konaní, na vyhotovenie protokolu o výsledku inšpekcie práce preto neboli

kladené nároky zodpovedajúce obsahovým náležitostiam rozhodnutia (§ 46, § 47 Správneho poriadku).
Samotný protokol o výsledku inšpekcie práce (v časti zistených porušení predpisov) ako správny
akt sui generis predstavuje základný, nie však jediný podklad (skutkový základ) pre ďalší postup
žalovaného, či už na účely uloženia opatrení alebo pre samostatné konanie o správnom delikte. Práve
nadväzujúce konanie o správnom delikte podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z., ktoré

sa vedie v súlade so Správnym poriadkom poskytujúcim záruky spravodlivého procesu, tak v rámci
toho bude mať žalobca ako účastník konania, dostatočne širokú škálu procesných práv použiteľných
na účinnú ochranu svojich práv a právom chránených záujmov. V rámci dokazovania bude mať
žalobca právo aj povinnosť predložiť a navrhovať všetky známe dôkazy a iné podklady (§ 33, § 34
Správneho poriadku) preukazujúce jeho tvrdenia. Žalovaný ako správny orgán bude mať povinnosť

zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať podklady potrebné pre vydanie
zákonného rozhodnutia s primeraným odôvodnením, voči ktorému bude prípustné odvolanie a ktoré
bude samostatne preskúmateľné správnym súdom (§ 3, § 32 nasl., § 46, § 47, § 53 nasl. a iné Správneho
poriadku).

35. Neoddeliteľnou súčasťou dokazovania je proces hodnotenia dôkazov, iba v rámci ktorého je možné
vyhodnotiť, ktorý zo zabezpečených dôkazov nebol získaný zákonným spôsobom a v rámci toho
naň prípadne neprihliadať. Účelom administratívneho konania však v žiadnom prípade nie je ničenie
alebo odstraňovanie dôkazov a iných podkladov meritórneho rozhodnutia alebo opatrenia, hoci aj
zabezpečených v rozpore so zákonom. Samotný žalobca v rámci svojej žalobnej argumentácie uvádza,

že takýto protokol je procesne nepoužiteľným ako nezákonne získaný dôkaz, resp. podklad pre ďalší
procesný postup. Nejde teda o nezákonný zásah ale o postup v administratívnom konaní, proti ktorému
v súlade so zmienenou zásadou subsidiarity bude mať žalobca právo účinne sa brániť zákonnými
opravnými prostriedkami (vrátane správnej žaloby) uplatnenými proti protokolu alebo inému správnemu
aktu v nadväzujúcom správnom konaní.

36. Správny súd dospel k záveru, že v predmetnej veci postup žalovaného nevykazuje znaky iného
zásahu.Správnysúdpritompoznamenáva,žeposudzovalotázku,čivtakomtoprípade,t.j.prispornosti,
či namietaná činnosť je iným zásahom orgánu verejnej správy alebo opatrením, prichádza do úvahy
odmietnutie žaloby z dôvodu jej neprípustnosti podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP v spojení s § 7 SSP,

resp. je to dôvodom
- 13 - 22Sa/1/2023pre zastavenie konania podľa § 98 písm. b) SSP. Keďže posúdenie tejto spornej otázky je otázkou
dôvodnosti žaloby a nie otázkou existencie podmienok konania dospel k záveru, že ak sa nejedná o
iný zásah, je potrebné žalobu zamietnuť. Osvojil si pritom záver publikovaný v komentári Správneho

súdneho poriadku – R., K., S., D., O., D., S., N. a kol. Správny súdny poriadok, Komentár, Bratislava:
C. G. R., 2018, strana 1252.

37. V danom prípade sa žalobca domáha súdnej ochrany podaním žaloby proti inému zásahu v zmysle
§ 252 a nasl. SSP. K tvrdenému ukráteniu na právach žalobcu spočívajúcom v nezákonnom vedení

inšpekcie práce tak došlo v rámci administratívneho konania, výsledkom ktorého bol protokol. Vzhľadom
na to, že po podaní správnej žaloby proti inému zásahu bol protokol v znení jeho dodatkov na základe
všeobecnej správnej žaloby žalobcu zrušený (Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
02.11.2022, sp. zn.: 75S/73/2021), tak o namietaných porušeniach práv žalobcu bude žalovaný konať
ďalej. Proti správnemu aktu, ktorým bude inšpekcia práce opätovne ukončená, bude mať možnosť sa
brániť. Správny súd preto zákonnosť samotného doterajšieho postupu žalovaného neposudzoval, keďže

nedôvodnosť žaloby v dôsledku skutočnosti, že sa nejedná o iný zásah, mu neumožňovalo realizovať
žalobcom navrhnutý súdny prieskum. Preto ani nezaujal stanovisko k argumentácii žalovaného v zmysle
správnej žaloby. Poskytnutie právnej ochrany zo správneho súdu závisí aj od procesných možností aj
od samotného žiadateľa, keďže v tomto konaní pred súdom sa prísne uplatňuje dispozičná zásada. V
danom prípade, vzhľadom na predchádzajúce body tohto uznesenia, nebolo možné poskytnúť žalobcovi

súdnu ochranu, ktorej sa domáhal žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy.

38. Obiter dictum správny súd nevidel dôvod odchýliť sa od logických a správnych záverov Krajského
súdu v Banskej Bystrici uvedených v Uznesení zo dňa 22.12.2022, sp. zn.: 20Sa/19/2021, ktoré bolo
síce kasačným súdom zrušené, avšak len na základe pochybenia procesného charakteru (nenariadenie

pojednávania aj napriek žiadosti žalobcu), pričom závery posudzované neboli, a preto sa ich správny
súd pridržal.

39. Z dôvodov vyššie uvedených správny súd žalobu žalobcu proti inému zásahu orgánu verejnej správy
ako nedôvodnú podľa § 261 SSP zamietol.

40. Žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný, správny súd náhradu trov konania, vrátane trov kasačného
konania, nepriznal, aplikujúc ustanovenie § 167 ods. 1 SSP a contrario.

Poučenie:

Uznesenie je právoplatné jeho doručením (§ 151 ods. 2 SSP).

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 SSP a contr. SSP).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.
2 SSP).
Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§444 SSP) v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).

Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods.
3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP:
(1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP :
(1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený
advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť
spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak:a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.