Uznesenie – Odmietnutie ,
Odmietajúce podanie Judgement was issued on Tuesday, April 16, 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 2S/8/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100071
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:0824100071.2

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: Schaeffler Kysuce, spol. s r.o., so sídlom Dr. G.
Schaefflera 1, 024 01 Kysucké Nové Mesto, IČO: 36 386 553, právne zastúpený: Eversheds Sutherland,
advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hodžovo nám. 1/A, 811 06 Bratislava - mestská časť Staré
Mesto, IČO: 36 659 746, proti žalovanému: Inšpektorát práce Žilina, so sídlom Hlavná 2, 010 09 Žilina, o
preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného - Protokolu č. IZA-48-12-2.2/P-E 22, 24-23, registračné

č. spisu: IPZA/IPZA_OBOZP/KON/2023/4942 zo dňa 11. decembra 2023 v znení Dodatku č. 1 zo dňa
20. decembra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu o d m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Správnemu súdu v Banskej Bystrici dňa 01.02.2024 dožadoval
zrušenia opatrenia žalovaného, a to protokolu Inšpektorátu práce Žilina (ďalej len „Inšpektorát práce“)
č. IZA-48-12-2.2/P-E 22, 24 – 23, registračné č. spisu: IPZA/IPZA_OBOZP/KON/2023/4942 zo dňa 11.
decembra 2023 (ďalej len „Protokol“), v znení Dodatku č. 1 k protokolu zo dňa 20. decembra 2023 (ďalej
len „Dodatok k Protokolu“) a priznania nároku na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Žalobca v podanej žalobe uviedol, že žalovaný dňa 11.12.2023 vydal Protokol, v ktorom skonštatoval
u žalobcu nedostatky na úseku pracovnoprávnych vzťahov, a to konkrétne, že si nesplnil svoju zákonnú
povinnosť a neumožnil pôsobenie Odborovej organizácie Skutočné odbory INA (ďalej len „OO Skutočné
odboryINA“)najehopracoviskách.KuvedenémunedostatkupodľaProtokoludošlotak,žepooznámení
zámeru OO Skutočné odbory INA na vykonanie kontroly u žalobcu v jeho priestoroch podľa § 239
zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce (ďalej len „Zákonník práce“) dňa 08.11.2023, listom zo dňa

07.11.2023, a potom čo nedošlo medzi žalobcom a OO Skutočné odbory INA k dohode o termíne
vstupu, žalobca neumožnil OO Skutočné odbory INA vstup do jeho priestorov aj napriek tomu, že sa dňa
10.11.2023 tohto vstupu členovia odborového orgánu OO Skutočné odbory INA dožadovali. Uvedený
postup žalobcu bol v Protokole vyhodnotený ako rozpor s § 230 ods. 2 Zákonníka práce. Žalovaný
v Protokole prijal opatrenie, ktorým nariadil žalobcovi umožniť pôsobenie OO Skutočné odbory INA
na jeho pracoviskách. Súčasne žalovaný uložil žalobcovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie

zistených porušení predpisov a ich príčin (t. j. nedostatkov) a povinnosť doručiť Inšpektorátu práce
písomnú správu o spôsobe splnenia opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin
v lehote 30 dní od ukončenia výkonu inšpekcie. V reakcii na Protokol podal žalobca žalovanému v
určenej lehote vyjadrenie, v ktorom namietal, že neporušil svoju povinnosť a umožnil pôsobenie OO
Skutočné odbory INA na jeho pracoviskách, a teda ide o nesprávne právne posúdenie veci žalovaným.
V nadväznosti na vyjadrenie žalobcu vydal žalovaný Dodatok k Protokolu, v ktorom konštatuje, že vo

vzťahu medzi zamestnávateľom a odborovou organizáciou nemá povinnosti iba zamestnávateľ, ale
aj odborová organizácia. Tá je okrem iného povinná dodržiavať účel a termín vstupu do priestorovzamestnávateľa, povinnosti a opatrenia ustanovené pre oblasť bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
osobitné predpisy a vnútorné predpisy zamestnávateľa a samozrejme aj všeobecné zásady dobrých
mravov. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobca ako zamestnávateľ nie je oprávnený prijať zákaz vstupu

do svojich priestorov pre fyzické osoby vykonávajúce činnosti pre odborovú organizáciu (t. j. aj pre OO
Skutočné odbory INA) len na základe vlastného rozhodnutia.

3. V podanej správnej žalobe žalobca najmä zdôrazňuje, že pôsobenie odborovej organizácie u
zamestnávateľa a nárok na vstup do priestorov zamestnávateľa sú dve odlišné práva a dva odlišné

nároky rôzneho rozsahu, pričom žalovaný tieto nesprávne stotožňuje. Skutočnosť, že zamestnávateľ
je povinný umožniť odborovému orgánu a odborovej organizácii pôsobiť na pracovisku neznamená,
že zamestnávateľ musí odborovému orgánu bez ďalšieho vždy umožniť vstup do svojich priestorov.
Podľa názoru žalobcu ak žalovaný riešil len otázku, či bolo alebo nebolo porušené právo OO Skutočné
odbory INA na vstup do priestorov žalobcu mal svojim opatrením riešiť iba to, či nariadi umožniť vstup
do priestorov, a nie samotné pôsobenie OO Skutočné odbory INA, ktoré inak žalobcom narušené

nebolo. Žalovaný tak svojim opatrením uložil žalobcovi povinnosť širšie ako bol predmet inšpekcie
práce, ktorá bola zavŕšená vydaním opatrenia, čím žalovaný tiež zasiahol do práv žalobcu. Ďalej
žalobca poukázal na skutočnosť, že v pracovnoprávnom vzťahu medzi zamestnávateľom a odborovou
organizáciou pôsobiacou na pracovisku u tohto zamestnávateľa majú zákonné povinnosti obe strany,
teda ako zamestnávateľ, tak aj odborová organizácia. OO Skutočné odbory INA však počas výkonu

kontroly porušila viaceré interné predpisy platné u žalobcu.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe skonštatoval, že zo všeobecne záväzných právnych
predpisov, predovšetkým z ustanovení § 149 a § 230 Zákonníka práce, jednoznačne vyplýva fakt,
že zamestnávateľ je povinný umožniť pôsobenie odborovej organizácie na pracovisku, ak medzi

zamestnancami v pracovnom pomere sú členovia takejto odborovej organizácie. Odborová organizácia
pôsobiaca u zamestnávateľa má okrem iného právo vykonávať kontrolu nad stavom bezpečnosti a
ochrany zdravia pri práci. Zamestnávateľ je povinný umožniť vstup do priestorov zamestnávateľa
súvisiacich s účelom vstupu, aj osobe, ktorá nie je zamestnancom zamestnávateľa, ak táto osoba
koná v mene odborovej organizácie, v ktorej je združený jeho zamestnanec, na účel uplatňovania

práv zamestnancov. Legitímnym účelom pôsobenia odborovej organizácie u zamestnávateľa je najmä
uplatňovanie práv vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov pre zamestnancov a zlepšovanie ich
pracovných podmienok. Pokiaľ sa zamestnávateľ dôvodne domnieva, že niektoré fyzické osoby
vykonávajúce činnosti v mene OO Skutočné odbory INA sledujú iné záujmy, ako je legitímny účel
pôsobenia odborovej organizácie u zamestnávateľa, alebo ak tieto osoby nedodržiavajú predpisy na

zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, prípadne iné predpisy a tým predstavujú ohrozenie
pre oprávnené záujmy zamestnávateľa, zamestnávateľ sa môže obrátiť v tejto veci na všeobecný
súd a žiadať obmedzenia pre takéto fyzické osoby. V rámci svojej pôsobnosti žalovaný kontroluje
konanie na strane zamestnávateľa. V momente, kedy je ustanovená odborová organizácia, žalovaný má
kompetenciu skúmať, či jej zamestnávateľ umožňuje vykonávať jej právomoci. Žalovanému neprináleží

skúmať, či odborová organizácia slúži štandardnému účelu. Podľa žalovaného zamestnávateľ nie je
oprávnený jednostranne prijať zákaz vstupu do svojich priestorov pre fyzické osoby vykonávajúce
činnosti pre odborovú organizáciu len na základe vlastného rozhodnutia. Práva odborovej organizácie
pôsobiacej u zamestnávateľa sú jasne definované v ustanoveniach Zákonníka práce. Žalovaný zastáva
názor, že vykonávať oprávnenia odborovej organizácie nie je možné bez toho, aby členovia odborovej

organizácie mohli vstúpiť na pracoviská zamestnávateľa, u ktorého je odborová organizácia oprávnená
pôsobiť. Žalovaný preto naďalej zastáva názor, že žalobca sa neumožnením vstupu členom OO
Skutočné odbory INA na pracoviská žalobcu dopustil podstatného obmedzenia zákonného práva
odborovej organizácie na jej pôsobenie u žalobcu. Žalovaný sa následne nestotožňuje ani s námietkou
žalobcu, že si zamieňa pôsobenie odborovej organizácie u zamestnávateľa s jej právom na vstup do

jeho priestorov. Podľa názoru žalovaného nie je možné oddeliť umožnenie pôsobenia OO Skutočné
odbory INA u žalobcu od umožnenia vstupu je členov na pracoviská. Protokol nie je konštitutívnym
rozhodnutím o právach a právom chránených záujmoch alebo povinnostiach žalobcu, hoci je spôsobilý
do jeho právneho postavenia zasiahnuť najmä vo forme uložených preventívnych opatrení. Z ustálenej
rozhodovacej praxe súdov však vyplýva, že súdny prieskum protokolu z inšpekcie práce sa vykonáva

najmä vo veci uloženia konkrétnych povinnosti kontrolovanému subjektu, s cieľom preskúmania, či
uloženými opatreniami orgán verejnej správy nezasiahol do právneho postavenia kontrolovaného
subjektuadojehoprávomchránenýchzáujmovautoritatívnympríkazomvrozporesprávnymipredpismi.
Žalovaný má z administratívneho spisu z výkonu inšpekcie práce za to, že skutkový stav bol inšpektorompráce dostatočne a spoľahlivo zistený a že postup žalovaného v rozsahu vyhotovenia Protokolu
a Dodatku k Protokolu bol v súlade so zákonom č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení
zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (ďalej len „Zákon o inšpekcii práce“), a týmto postupom nebol žalobca ukrátený na právach.

5. Predmetom súdneho prieskumu je v zmysle správnej žaloby posúdenie zákonnosti Protokolu a
Dodatku k Protokolu. Protokol z inšpekcie práce je preskúmateľný súdom len v rozsahu prieskumu
zákonnosti uloženia tých povinností, ktoré predstavujú zásah do právneho postavenia žalobcu

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžk/33/2018). V predmetnej veci inšpektor
práce v súlade s ustanovením § 12 ods. 2 písm. b) a ods. 3 Zákona o inšpekcií práce nariadil žalobcovi
ako kontrolovanému subjektu umožniť OO Skutočné odbory INA na svojich pracoviskách a v súlade s §
14 ods. 2 Zákona o inšpekcii práce uložil žalobcovi i) povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených
porušení predpisov a ich príčin a ii) doručiť Inšpektorátu práce písomnú správu o spôsobe splnenia
opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin v lehote 30 dní od ukončenia výkonu

inšpekcie práce.

6. Primárne správny súd posudzoval v súlade s § 97 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok
(ďalej len „SSP“) splnenie procesných podmienok, teda podmienok za ktorých môže konať a rozhodnúť.

7. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP; správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

8. Podľa § 7 písm. e) SSP; správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a
opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za
následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

9. Pri posudzovaní, či protokol z inšpekcie práce, prípadne niektorá jeho časť je spôsobilým predmetom
prieskumu v správnom súdnictve, treba vychádzať predovšetkým z pozitívneho a negatívneho
vymedzenia predmetu tohto prieskumu. Podľa § 2 ods. 2 SSP sa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo
právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy,

opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu
verejnej správy, môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom
súde.Vdoterajšejpraxinebolosporné,žeoobsahuprotokoluzinšpekcieprácemožnouvažovaťlenako
o opatrení orgánu verejnej správy. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP sa opatrením orgánu verejnej správy
rozumie správny akt vydaný v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť dotknuté práva,

právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby. Takisto nie je sporné, že
žalovaný je podľa § 3 a § 7 ods. 1 Zákona o inšpekcii práce orgánom štátnej správy, teda orgánom
verejnej správy v zmysle § 4 písm. a) SSP, a že opatrenia ukladané v protokole z inšpekcie práce ukladá
žalovaný v rámci výkonu verejnej správy na úseku inšpekcie práce podľa citovaného zákona.

10. Podľa § 149 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce; u zamestnávateľa, u ktorého pôsobí odborová
organizácia, má odborový orgán právo vykonávať kontrolu nad stavom bezpečnosti a ochrany zdravia
pri práci. Pritom má právo najmä kontrolovať, ako zamestnávateľ plní svoje povinnosti v starostlivosti
o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a či sústavne utvára podmienky bezpečnej a zdravotne
neškodnej práce, pravidelne preverovať pracovisko a zariadenie zamestnávateľa pre zamestnancov a

kontrolovať hospodárenie zamestnávateľa s osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami.

11. Podľa § 230 ods. 2 Zákonníka práce; zamestnávateľ je povinný umožniť pôsobenie odborovej
organizácie na pracovisku, ak medzi zamestnancami v pracovnom pomere sú členovia tejto odborovej
organizácie.

12. Podľa § 230 ods. 3 Zákonníka práce; zamestnávateľ je povinný umožniť vstup do priestorov
zamestnávateľa, súvisiacich s účelom vstupu, aj osobe, ktorá nie je zamestnancom zamestnávateľa,
ak táto osoba koná v mene odborovej organizácie, v ktorej je združený jeho zamestnanec, na účel
uplatňovania práv zamestnancov; táto osoba je povinná v nevyhnutnom rozsahu dodržiavať, vzhľadom

na účel vstupu, povinnosti a opatrenia ustanovené pre oblasť bezpečnosti a ochrany zdravia, osobitné
predpisy a vnútorné predpisy zamestnávateľa. Odborový orgán je povinný oznámiť zamestnávateľovi
osobu konajúcu v mene odborovej organizácie, účel a termín vstupu do priestorov zamestnávateľa.13. Pokiaľ z protokolu nevyplývajú žiadne konkrétne povinnosti, ktoré má kontrolovaný subjekt
splniť, potom je obsahom všeobecne formulovaných opatrení len nariadenie dodržiavať pri činnosti
tie právne predpisy a záväzky, ktoré kontrolovanému subjektu (žalobcovi) už beztak vyplývajú z

právnych predpisov, prípadne kolektívnych zmlúv (uznesenie veľkého senátu Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 19SVs 2/2022 zo dňa 4 decembra 2023). Obdobne je tomu aj
v tomto prípade, keď žalovaný v súlade s ust. § 12 ods. 2 písm. b) a ods. 3 Zákona o inšpekcii
práce nariadil žalobcovi umožniť pôsobenie OO Skutočné odbory INA na svojich pracoviskách. Toto
opatrenie, uvedené v Protokole, nemení právne postavenie žalobcu a nie je spôsobilé zasiahnuť do

jeho práv, povinností alebo oprávnených záujmov. Zákonník práce jasne definuje, že zamestnávateľ
(v tomto prípade žalobca) je povinný umožniť pôsobenie odborovej organizácie na pracovisku, ak
medzi zamestnancami v pracovnom pomere sú členovia tejto odborovej organizácie. Ako jedna
z esenciálnych zložiek pôsobenia odborovej organizácie u žalobcu ako zamestnávateľa je i umožnenie
vstupu do jeho priestorov aj osobám, ktoré nie sú jeho zamestnancami, ak tieto osoby konajú v
mene odborovej organizácie (v tomto prípade OO Skutočné odbory INA), v ktorej sú združení jeho

zamestnanci, za účelom uplatňovania práv zamestnancov, napr. preverovanie pracoviska za účelom
kontrolovania povinnosti v starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (§ 149 ods. 1 písm.
a) Zákonníka práce). Túto povinnosť žalobcovi ustanovuje § 230 ods. 3 Zákonníka práce. Je teda
namieste konštatovať, že uložené opatrenie v Protokole neodoberá žalobcovi žiadne právo, nezužuje
jeho rozsah, ani spôsob výkonu jeho práv, ale len zdôrazňuje dodržiavanie jeho zákonnej povinnosti

obsiahnutej v ust. § 230 ods. 2 a 3 Zákonníka práce. Hoci žalobca subjektívne vníma uplatňovanie
vyššie uvedeného oprávnenia odborovej organizácie ako vykonávanie práva šikanóznym spôsobom s
následnýmporušovanímjehointernýchpredpisov,nemožnotentoúsudokspájaťsporušenímprávalebo
právom chránených záujmov žalobcu vydaním Protokolu, ktorý uloženým opatrením len deklaratórne
stvrdzuje povinnosť žalobcu. Nemožno preto napadnutý Protokol v znení jeho Dodatku klasifikovať

ako opatrenie, ktoré by zasahovalo do práv žalobcu a malo tak za následok ujmu na subjektívnych
právach žalobcu. Ide o opatrenie predbežnej povahy, ktorým nie sú práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti žalobcu priamo dotknuté. Oprávnenia inšpektora práce majú preventívny, nie sankčný
charakter.

14. V zmysle ustanovenia § 7 písm. e) SSP platí, že správne súdy nepreskúmavajú okrem iného
rozhodnutia a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy,
ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. Na základe vyššie
uvedenéhotaksprávnysúdkonštatuje,žežalobounapadnutýaktorgánuverejnejsprávyniejespôsobilý
predmet súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva. Preto správny súd žalobu podľa § 98 ods.

1 písm. g) SSP odmietol ako neprípustnú.

15. Pretože žaloba bola odmietnutá, správny súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol za použitia
ust. § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
Správny súd nezistil podmienky pre rozhodnutie o náhrade trov konania podľa § 171 SSP.

16. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s
§ 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Uznesenie je právoplatné jeho doručením (§ 151 ods. 2 SSP).

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 SSP a contr.).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.
2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1
SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP),

v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.