Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, March 20, 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 4S/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1023201098
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Tóth
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:1023201098.3

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B., trvale bytom: C. D. X/X, XXX XX E. F., dátum
narodenia: XX.XX.XXXX, právne zastúpený: Mgr. Mária Čechová, advokátka, so sídlom Slnečná 38/A,
90026SlovenskýGrob,protižalovanému:OkresnýúradPezinok,katastrálnyodbor,sosídlomRadničné
námestie 7, 902 01 Pezinok, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. V-1694/2014 zo dňa
16.02.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu o d m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na Krajský súd v Bratislave dňa 11.12.2023 správnu žalobu (ďalej len „žaloba“), ktorou
sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného o povolení vkladu č. V-1694/2014 zo dňa

16.02.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Žalobca napadnuté rozhodnutie k žalobe nepriložil, a to
ani po výzve správneho súdu; súčasne v podanej žalobe uviedol, že mu bolo napadnuté rozhodnutie
oznámené dňa 10.10.2023, o čom však nepredložil žiaden dôkaz. Krajský súd žalobu postúpil dňa
04.01.2024 Správnemu súdu v Bratislave.

2. K žalobe sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 14.03.2023, ktorým navrhol žalobu zamietnuť. Súčasne

správnemu súdu predložil administratívny spis týkajúci sa veci.

3. Podľa § 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších právnych predpisov
(ďalej len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

4. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné
podmienky“).

5.Podľa§98ods.1písm.d)SSP,správnysúduznesenímodmietnežalobu,akbolapodanáoneskorene.

6. Podľa § 181 ods. 1 SSP, fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote
dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej
správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

7. Podľa § 181 ods. 4 SSP, zmeškanie lehoty podľa odsekov 1 až 3 nemožno odpustiť.8. Podľa 24 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších
právnych predpisov (ďalej len „Správny poriadok“), dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, výzvy
a predvolania, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho

splnomocnením na preberanie zásielok.

9. Podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku, ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných
rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že
písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný,

doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát
nevyzdvihne písomnosť počas uloženia na pošte, písomnosť sa považuje za doručenú dňom vrátenia
nedoručenej zásielky správnemu orgánu, aj keď sa adresát o tom nedozvedel.

10. Z dôvodu, že žalobca žalobou žiada preskúmanie napadnutého rozhodnutia, ktoré bolo vydané dňa
16.02.2023 (t. j. takmer 10 mesiacov pred podaním správnej žaloby), správny súd v prvom rade pristúpil

k skúmaniu toho, či bola žaloba podaná včas v zákonom stanovenej dvojmesačnej lehote od oznámenia
napadnutého rozhodnutia (tak ako to predpokladá § 181 ods. 1 SSP).

11. Žalobca v žalobe uviedol, že napadnuté rozhodnutie mu bolo oznámené dňa 10.10.2023, o čom však
nepredložil žiaden dôkaz. Správny súd tak nemal za preukázané oznámenie napadnutého rozhodnutia

dňa 10.10.2023, a preto na tento dátum neprihliadal.

12. Správny súd preskúmal preložený administratívny spis za účelom preskúmania podmienky
včasnosti podania žaloby. Ako vyplýva z administratívneho spisu, napadnuté rozhodnutie bolo ďalšiemu
účastníkovi konania (pani G. B.) doručené dňa 03.03.2023 a žalobcovi dňa 23.02.2024, teda niekoľko

mesiacov po podaní správnej žaloby a po viac ako roku od vydania napadnutého rozhodnutia. Existuje
tak zjavný rozpor s tým, čo uvádzal žalobca v žalobe (oznámenie napadnutého rozhodnutia dňa
10.10.2023) a čo vyplýva z administratívneho spisu. Súčasne správny súd zistil, že žalovaný v podaní
zo dňa 21.09.2023 oznámil žalobcovi, že žalovaný vklad vlastníckeho práva povolil dňa 16.02.2023.
Správny súd tak uvádza, že je potrebné ustáliť, od akého dátumu je nutné rátať začiatok lehoty na

podanie správnej žaloby.

13. Vychádzajúc z administratívneho spisu správny súd uvádza, že napadnuté rozhodnutie bolo
žalobcovi doručované poštovou zásielkou určenou do vlastných rúk so službou opakovaného doručenia
a zásielka sa žalovanému vrátila dňa 22.03.2023 ako neprevzatá v odbernej lehote. Ako vyplýva

z pripojenej obálky, zásielka bola podaná na prepravu dňa 24.02.2023 a bola opakovane doručovaná,
a to dňa 28.02.2023. Od opakovaného doručenia po vrátenie zásielky žalovanému tak uplynulo 24 dní.
Zásielkaboladoručovanánaadresužalobcu:B.XXXX/XX,XXXXXB..Zdoručenkysúčasnevyplýva,že
žalobca si napadnuté rozhodnutie osobne prevzal až dňa 23.02.2024, teda po viac ako roku od vydania
napadnutého rozhodnutia a súčasne až po podaní správnej žaloby. Ako vyplýva z administratívneho

spisu, zásielka s napadnutým rozhodnutím bola doručovaná na adresu žalobcu, na ktorú žalovaný
zasielal žalobcovi zásielky a tieto boli žalobcovi doručené – napr. rozhodnutie zo dňa 19.06.2014,
rozhodnutie zo dňa 20.10.2014.

14. Žalovaný napadnutým rozhodnutím rozhodol o vklade vlastníckeho práva a aplikoval vo vzťahu

k doručovaniu napadnutého rozhodnutia tzv. fikciu doručenia. Z dôvodu, že si žalobca napadnuté
rozhodnutie osobne prevzal, a to dňa 23.02.2024, je potrebné sa vysporiadať s kolíziou tzv. fiktívneho
doručovania (22.03.2023) a osobného doručovania (23.02.2024).

15. Správny súd uvádza, že Správny poriadok jasne upravuje doručovanie do vlastných rúk a posledná

veta § 24 ods. 2 Správneho poriadku predstavuje výnimku zo zásady, že doručenie pôsobí až od
okamihu, keď sa písomnosť dostala do rúk adresáta. Bez ohľadu na to, či sa adresát o uložení úradnej
zásielky na pošte fakticky dozvedel alebo nedozvedel, zo zákona vyplýva, že uplynutím tejto zákonnej
lehoty sa má za to, že mu bola písomnosť doručená - ide o právnu fikciu doručenia písomnosti.

16. Vo vzťahu k prejednávanej veci išlo o doručovanie v správnom konaní, a preto bolo potrebné
postupovať podľa ustanovenia § 24 Správneho poriadku. Z uvedeného vyplýva, že na uplatnenie fikcie
doručenia musia byť kumulatívne splnené nasledovné podmienky: (i) adresát písomnosti, ktorá sa má
doručiť do vlastných rúk, nebol zastihnutý, (ii) v mieste doručenia sa zdržiava, (iii) doručovateľ vhodnýmspôsobomadresátaupovedomí,žepísomnosťprídeznovudoručiťa(iv)novýpokusodoručeniezostane
bezvýsledný.

17. V predmetnej veci nebolo sporné, že napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi doručované a žalobca
nebol zastihnutý. Z administratívneho spisu vyplýva, že zásielka bola žalobcovi opakovane doručovaná,
a to dňa 28.02.2023 a aj napriek tomu si žalobca zásielku neprevzal. Zásielka bola žalobcovi doručovaná
na adresu, na ktorú boli žalobcovi zo strany žalovaného doručované aj iné zásielky a iná adresa
nebola žalovanému zo strany žalobcu do času vydania napadnutého rozhodnutia uvedená. Nedoručená

zásielka sa žalovanému vrátila dňa 22.03.2023, a tento deň sa s odkazom na § 24 ods. 2 Správneho
poriadku považuje za dátum doručenia napadnutého rozhodnutia. Správny súd má za to, že žalovaný
pri doručovaní napadnutého rozhodnutia postupoval v súlade so Správnym poriadkom.

18. To, že si žalobca zásielku osobne prevzal o rok neskôr nemá vplyv na to, že sa aplikuje fikcia
doručenia, a to z viacerých dôvodov. V prvom rade, žalovaný postupoval pri doručovaní rozhodnutia

procesne správne a z dôvodu, že žalobcovi boli poskytnuté všetky možnosti na včasné prevzatie
napadnutého rozhodnutia, tieto možnosti nevyužil. V druhom rade je potrebné prihliadnuť aj na princíp
právnej istoty a predvídateľnosti práva – zatiaľ čo si ďalší účastník konania napadnuté rozhodnutie
prevzal riadne a včas, a to 03.03.2023, žalobca si napadnuté rozhodnutie prevzal po viac ako roku od
doručovania a po tom ako boli vykonané všetky procesné možnosti doručovania do vlastných rúk, ktoré

Správny poriadok ponúka. Ak by sa prijala premisa, že sa má prihliadnuť na osobné doručenie po viac
ako roku od doručovania napadnutého rozhodnutia, išlo by o obchádzanie zákona, ktorý má presne
stanovené procesné pravidlá doručovania a k porušeniu právnej istoty možných ďalších účastníkov
konania, ktorí sa spoliehajú na princíp právnej istoty. Súčasne je potrebné uviesť, že takýmto spôsobom
by sa umelo predlžovali lehoty na podanie žaloby, čo je taktiež v rozpore s princípom právnej istoty

účastníkov administratívnych konaní.

19. Správny súd uvádza, že základným predpokladom efektívneho správneho konania je vzájomná
súčinnosť a spolupráca správnych orgánov a účastníkov konania. Práve v zmysle tohoto základného
princípu je nutné vidieť a hodnotiť konkrétne počínanie účastníkov konania. Rovnako v tomto smere

je totiž nutné vidieť praktické naplnenie zmluvného poňatia štátu, predstavujúceho konsenzuálny
odraz presvedčenia občanov o nutnosti existencie tejto inštitúcie na ochranu základných práv a
slobôd. Vo svojich dôsledkoch by sa totiž tento základný vzorec právnych vzťahov javil ako úplne
neefektívny, ak by sa v praxi pripustilo zneužívanie jednotlivých procesných inštitútov na obchádzanie a
cielené obštrukcie, v konečnom dôsledku znemožňujúcom faktické pôsobenie práva (k tomu rozsudok

Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn.: 5As/44/2007, ktorý bol prebratý aj kasačným
súdom,napr.rozsudokNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.:6Sžrk/6/2020zodňa20.01.2021).
Súčasne možno z daného rozsudku vyvodiť, že doručenie správneho rozhodnutia podľa § 24 ods. 2
Správneho poriadku sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu, aj keď sa
adresát o tom nedozvedel; neskoršie faktické prevzatie rozhodnutia nemá na právne účinky doručenia

už žiadny vplyv.

20. Dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia o nemožnosti vyzdvihnúť si písomnosť v ustanovenej lehote, o
ktorejplynutíaprávnychdôsledkochjejmárnehouplynutiabolúčastníkvoznámeníouloženípísomnosti
poučený, postihuje účastníka konania, nie správny orgán. Taktiež z vyššie uvedeného rozhodnutia

vyplýva, že ak sa zdržiaval účastník konania na danej adrese od začatia konania, v jeho priebehu
preukázateľne preberal písomnosti, ktoré mu tam boli doručované správnym orgánom, pričom nič
nenasvedčovalo tomu, že by mal úmysel zmeniť miesto pobytu, správnemu orgánu neoznámil inú
adresu na doručovanie a až po vyzdvihnutí písomnosti, u ktorej nastala fikcia doručenia, tvrdil, že v
dobe doručovania bolo miesto jeho pobytu odlišné, nemôže takáto námietka účinky doručenia zvrátiť.

Správny súd zdôrazňuje, že žalobca v podanej žalobe ani netvrdil, že v čase doručovania napadnutého
rozhodnutia by sa na uvedenej adrese nezdržiaval, prípadne, že vidí pri doručovaní napadnutého
rozhodnutia iné vady.

21. Súčasne správny súd pokladá za potrebné poukázať na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn.: 8Sžo/134/2008 zo dňa 14.08.2008, v ktorom sa zaoberal aj otázkou právnej fikcie
a vyslovil, že v prípade náhradného doručovania je § 24 Správneho poriadku konštruovaná právna
fikcia, že účinky doručenia písomností nastanú ex lege po uplynutí ustanovenej doby aj voči tomu, kto
písomnosť fakticky neprevzal. Účelom fikcie v práve je posilniť právnu istotu. Právna fikcia, ako nástrojodmietnutia reality právom, je nástrojom výnimočným, striktne určeným pre naplnenie tohto jedného z
hlavných ústavných postulátov právneho poriadku v podmienkach právneho štátu.

22. S odkazom na vyššie uvedené východiská správny súd uvádza, že napadnuté rozhodnutie
bolo žalobcovi doručené / oznámené dňa 22.03.2023, teda dňom, kedy sa zásielka s napadnutým
rozhodnutím vrátila žalovanému (v súlade s § 24 ods. 2 Správneho poriadku). Od tohto dňa tak žalobcovi
začala plynúť dvojmesačná lehota na podanie správnej žaloby, ktorá uplynula dňa 22.05.2023. Žalobca
tak podal žalobu oneskorene, a preto správny súd aplikoval § 98 ods. 1 písm. d) SSP a žalobu odmietol

ako oneskorene podanú.
23. O trovách konania správny súd rozhodol s odkazom na § 170 písm. a) SSP, ktorý jasne stanovuje,
že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žalobca bola odmietnutá.

24. Toto rozhodnutie senát prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.
4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca
od doručenia tohto rozhodnutia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti
nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.

1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny

súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je

žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).