Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, March 20, 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/46/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4222203569
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4222203569.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a členiek senátu
JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci navrhovateľa: A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, E., proti 1. A. F. G., D., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XXX, B., 2.
H. H. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XXX, B., 3. neb. I. B., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom D.
XX/X, E., 4. F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XX, E., 5. K. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX,

6. L. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX/XX, A., o potvrdení vydržania, o odvolaní navrhovateľa proti
uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 14Vyd/1/2022-113 zo dňa 13. februára 2023, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a -
c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením konanie o potvrdení vydržania zastavil (I. výrok)

a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (II. výrok). Po právnej stránke
rozhodnutie odôvodnil § 2 ods. 1, § 359c ods. 1, 2, zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový
poriadok (ďalej len „CMP“), § 61, § 62, § 77 ods. 1, § 161 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 7 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej
len „OZ“). V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že dňa 12.10.2022 podal
navrhovateľ na tunajšom súde proti osobám označeným v záhlaví tohto uznesenia návrh na začatie

konania o potvrdení vydržania vlastníckeho práva (k časti pozemkov v celosti, k časti pozemkov k
spoluvlastníckemu podielu) k nehnuteľnostiam, a to k pozemkom špecifikovaným v podanom návrhu
vedeným Okresným úradom Komárno, katastrálny odbor, nachádzajúcim sa v k. ú. E. evidovaným na
LV č.: XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX I. XXXX. V podanom návrhu označil
za účastníka konania neb. I. B., ktorý je evidovaný ako vlastník spoluvlastníckeho podielu predmetných
nehnuteľností a žiadal, aby súd zistil dedičov tejto osoby a pribral ich do konania ako účastníkov konania.

Súd prvej inštancie pri skúmaní procesných podmienok zistil, že jeden z navrhovateľom označených
účastníkov konania (neb. I. B.), proti ktorému bol podaný návrh na začatie konania, zomrel pred podaním
návrhu na začatie konania na súd (čo konštatoval i sám navrhovateľ v podanom návrhu domáhajúc sa
od súdu, aby po zistení dedičov po uvedenej nebohej osobe týchto pribral do konania), konanie pre
neodstrániteľnú prekážku procesnej podmienky zastavil. Tento nedostatok podmienky konania mal vplyv
na zastavenie celého konania, nakoľko subjekty evidované ako vlastníci nehnuteľnosti tvoria v tomto

konaní nerozlučné procesné spoločenstvo (viď uznesenie Krajského súdu v Nitre č.k. 6Co/59/2021-104
zo dňa 24.6.2022). Pokiaľ navrhovateľ v podanom návrhu tvrdil, že v zmysle § 35 CMP, § 7 ods. 1
CMP a § 161 ods. 3 veta prvá CSP je povinnosťou súdu za účelom zistenia skutočného stavu veci
zisťovať údaje o dedičoch nebohej osoby označenej v podanom návrhu ako účastník konania a že ide
o odstrániteľný nedostatok podmienky konania, pričom je povinnosťou súdu urobiť vhodné opatrenia na
jeho odstránenie, s týmto názorom navrhovateľa sa súd nemôže stotožniť. Označenie nebohej osoby

za účastníka konania predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, keďže nie je možné
viesťkonanievočiosobe,ktorápresvojeúmrtiestratilaspôsobilosťmaťprávaapovinnosti.Knedostatkuprocesnej subjektivity súd prihliada v každom štádiu konania a tento nedostatok podmienky konania nie
je možné odstrániť (t.j. ani pribratím do konania). O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa
§ 52 CMP.

2. Uvedené uznesenie v zastavujúcej časti napadol v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ, ktorý
žiadal, aby odvolací súd I. výrok napadnutého uznesenia zmenil a vyslovil, že sú splnené podmienky na
vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f CMP. Alternatívne, aby odvolací súd I. výrok napadnutého
uznesenia zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Odvolanie podal z dôvodov formulovaných v § 365 CSP. Napadnuté uznesenie považuje za nesprávne,
nezákonné, svojvoľné, plné závažných procesných a právnych nedostatkov a pochybení neoprávnene
zasahujúcich do skôr získaných práv navrhovateľa. Uviedol, že nesporne označil účastníkov tohto
konania v súlade s § 359c ods. 2 písm. a), b) CMP. V návrhu sú vyšpecifikované spoluvlastnícke
podiely účastníkov podľa § 359c ods. 2 písm. b) CMP, ktoré jednotlivo – teoreticky aj prakticky môžu
byť predmetom predaja, či prevodu podľa príslušných zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka.

Z uvedeného dôvodu každý z účastníkov zodpovedá iba za svoj spoluvlastnícky podiel a nemôžu tvoriť
nerozlučné spoločenstvo s osobou, ktorá nežije a nemá práva ani povinnosti, avšak označiť ho za
účastníka vyžaduje zákon. Vzhľadom na to, že na je na LV zapísaná nežijúca osoba I. B., navrhol
súdu pribrať do konania jeho dedičov ako účastníkov konania. Súd návrh nevykonal bez akéhokoľvek
ďalšieho odôvodnenia takého postupu a bez akejkoľvek právnej argumentácie. Záverom pripomenul,

že svojím návrhom na začatie konania o potvrdení vydržania sa domáha ku dňu 03.02.1995, pretože
uplynutím zákonom ustanovenej 10 ročnej premlčacej lehoty nastali právne skutočnosti, na ktoré zo
zákona prihliadajú súdy ako aj ostatné štátne orgány z úradnej povinnosti. Menovaný I. B. bol ku dňu
03.02.1995 na žive, teda stav po tomto dátume nie je rozhodujúci v predmetnom prípade. Podľa § 18
zákona č. 293/1992 Zb. „podmienky nadobudnutia vlastníckych práv k nehnuteľnostiam sa posudzujú

podľa právnej úpravy platnej v čase vzniku týchto práv; na neskoršiu právnu úpravu sa prihliadne, ak
je to pre nadobúdateľa výhodnejšie.“ Podľa § 186 ods. 1 CSP skutočnosti všeobecne známe alebo
známe súdu z jeho činnosti, ako aj právne predpisy ... sa nedokazujú. S poukazom na § 61, § 62
CSP uviedol, že v danom prípade sa nejedná o stranu, ale o jednu osobu z účastníkov konania –
nežijúcu osobu, ktorú podľa § 359c ods. 2 písm. b) CMP je potrebné označiť za účastníka tohto

konania podľa stavu v katastri nehnuteľnosti v čase podania návrhu. Nejde ani o procesnú podmienku,
ktorú nemožno odstrániť aj preto, že každí z účastníkov zodpovedá za svoj spoluvlastnícky podiel
a v danom prípade súd buď mal pribrať označených dedičov do konania, ak vychádza z toho, že
účastníci tvoria nerozlučné spoločenstvo, pritom sa tu jedná o samostatné spoluvlastnícke podiely
účastníkov, a preto sa tu jedná o samostatné spoločenstvo podľa § 76 CSP. Namietal, že ho súd

mohol vyzvať na odstránenie nedostatku procesnej podmienky. Taktiež mohol konanie zastaviť iba
v časti, t. j. vo vzťahu k neb. I. B., pričom súdy vo vzťahu k tomuto účastníkovi v iných konaniach
konali a rozhodovali rozdielne (pozri konanie vedené na OS Komárno pod sp. zn. 6C/132/1999). Tiež
uviedol, že v prípade pochybností ho mohol súd vyslúchnuť. Súd sa mal v odôvodnení napadnutého
uznesenia vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami prezentovanými navrhovateľom a jeho

myšlienkový postup mal byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený, pritom skutkový stav veci je zásadne
odlišný, ako to súd prezentuje v napadnutom uznesení. S poukazom na § 18 ods. 3 zákona č. 293/1992
Z. z. uviedol, že podmienky oprávnenej držby u osoby zapísanej v katastri nehnuteľnosti za vlastníka
na základe dedičských rozhodnutí Okresného súdu v Komárne zo dňa 04.01.1995 pod č. D 1726/93
Dnot 1046/93 a D 1727/93 Dnot 1047/93 (v prílohe č. 2 návrhu) bola vo vzťahu k oprávnenej držbe

splnená bez ďalšieho, a to zo zákona. Po uplynutí prekluzívnej lehoty navrhovateľ nebol povinný
preukazovať základné atribúty vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v žiadnom súdnom a ani
v inom konaní, tie nastali zo zákona. Na nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním sa nevyžaduje
ešte aj ďalšia skutočnosť, napríklad vydanie súdneho rozsudku alebo rozhodnutia iného štátneho
orgánu. Nadobudnutie vlastníctva týmto spôsobom sa však musí osvedčiť alebo deklarovať, pretože

zmenu subjektu vlastníctva nehnuteľnosti je potrebné zapísať v katastri nehnuteľností, a to na základe
určitej spôsobilej listiny. Vlastnícke právo sa preukazuje predovšetkým výpisom z listu vlastníctva
z katastra nehnuteľností. Súd sa však v súdnom konaní môže odchýliť od údajov uvedených v katastri
nehnuteľností, a to v nadväznosti na zásadu materiálne publicity, v zmysle ktorej údaje katastra
nehnuteľností uvedené v § 7 zákona č. 162/1995 Z. z. sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. V danom

prípadebolpreukázanýopaknarôznychmiestachvprospechnavrhovateľa.Vsúvislostisrozhodnutiami
v súdnom konaní sp. zn. 6C/132/1999 (negatórna žaloba a nevykonateľnosť výroku negatórnej žaloby)
odvolateľ poukázal na to, že podkladom pre vykonanie zmien zápisu v katastri nehnuteľností nemôže byť
rozhodnutie, ktorým by právo alebo právny vzťah boli určené negatívne, pretože platná právna úpravanepozná inštitút zrušenia posledného zápisu (výmaz zápisu) – ďalej viď § 4 ods. 1, 2 zákona č. 162/1995
Z. z. a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo/44/2003. Napriek uvedeným, poľn. majetok
navrhovateľa bol zapísaný v katastri nehnuteľnosti za obec E. v prospech tretích osôb, t. j. v rozpore so

zákonom. Keby súd prvej inštancie rešpektoval citované nálezy Ústavného súdu SR a navrhovateľom
vznesenú námietku nulitnosti súdnych rozhodnutí v súdnom konaní sp. zn. 6C/132/1999 (negatórna
žaloba a nevykonateľnosť výroku negatórnej žaloby), nebolo by potrebné zahájiť nové súdne konanie
pod sp. zn. 14Vyd/1/2022 so zbytočnými prieťahmi a za neprimeraného zaťažovania účastníkov ako aj
iných osôb, vrátane súdnych orgánov (čl. 17 CSP). Pretože súdne rozhodnutie o potvrdení vydržania

vlastníckehoprávajepodkladomprevykonaniezmenyvzápisevkatastrinehnuteľností,jepodanýnávrh
na začatie konanie o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam spôsobilým právnym
prostriedkom na odstránenie neistoty o skutočných právnych vzťahoch medzi účastníkmi. Umožňuje
totiž dosiahnuť zhodu medzi skutočným právnym stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľnosti,
pritom zameniteľnosť údajov v katastri nehnuteľnosti priamo predurčuje § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995
Z. z. Na základe uvedeného navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k predmetným

poľnohospodárskym nehnuteľnostiam aj vydržaním, a to zo zákona dňom 03.02.1995, teda sú splnené
predpoklady na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1 CMP. Preto je nevyhnutné, aby súd
vydal uznesenie o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti podľa špecifikácie v bode
1 návrhu zo dňa 12.10.2022 v prospech navrhovateľa, aby došlo tak k zosúladeniu evidovaného
a právneho stavu. Navrhovateľ ako prílohu odvolania pripojil fotokópiu uznesenia Okresného súdu

Komárno č. k. 6C/132/1999-781 zo dňa 16.03.2011 v konaní o určenie, že žalovaný (navrhovateľ) nie je
vlastníkom nehnuteľností, v ktorom súd konanie o žalobe žalobcu v 3. rade t. j. I. B. zastavil.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho
pojednávania dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm.

b) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

4. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť

v konaní pred odvolacím súdom,

5. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

6. Podľa § 359c ods. 1 CMP, návrh na začatie konania o potvrdení vydržania je oprávnený podať ten,
kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce
vecnému bremenu.

7. Podľa § 359c ods. 2 CMP, účastníkom konania je
a) navrhovateľ,
b) ten, kto má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke
právo k nehnuteľnosti alebo vecné právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka,
c) správca lesného pozemku a

d) Slovenský pozemkový fond.

8. Podľa § 359d ods. 1 CMP, konanie o potvrdení vydržania sa začína len na návrh.

9. Podľa § 359d ods. 2 CMP, návrh na začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať

okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil
predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a
označeniedňa,keďnavrhovateľnadobudolvlastníckeprávoknehnuteľnostialeboprávozodpovedajúce
vecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety musí navrhovateľ osvedčiť.

10. Podľa § 359e ods. 1 CMP, ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne podľa
§ 8 ods. 1, súd preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti
alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám vykonať potrebné šetrenia naoverenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na
preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním.

11. Podľa § 359e ods. 2 CMP, súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne,
ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1.

12. Podľa § 359f ods. 1 CMP, ak navrhovateľ osvedčil, že splnil predpoklady pre nadobudnutie

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, súd
vydá vyzývacie uznesenie.

13. Podľa Čl. 6 CMP, súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci.
Súd je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich
účastníci konania nenavrhli.

14. Podľa Čl. 10 ods. 1 CMP, Dôkazy a tvrdenia účastníkov konania hodnotí súd podľa svojej úvahy v
súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.

15. Podľa § 35 CMP, súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

16. Podľa § 36 CMP, súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na
zistenie skutočného stavu veci.

17. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 12.10.2022 doručil navrhovateľ Okresnému súdu Komárno návrh,

ktorým sa domáhal vydania uznesenia o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k poľnohospodárskym
nehnuteľnostiam evidovaných Okresným úradom Komárno, katastrálny odbor, Platanová alej 7, 945
01 Komárno v k. ú. E. parcely reg. „E“ evidované na mape určeného operátu vyšpecifikované na LV
č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX. Navrhovateľ označil účastníkov
konania v súlade s § 359c ods. 2 písm. a) CMP, t. j. ako je zapísané vlastnícke právo k nehnuteľnostiam

na LV v katastri nehnuteľnosti v čase podania návrhu. Navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že na
LV je zapísaný zomrelý občan I. B., a preto navrhol súdu, aby pribral do konania jeho dedičov ako
účastníkov konania podľa § 359c ods. 2 písm. b) CMP s poučením, že k vydržaniu vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam navrhovateľom majú právo vysloviť súhlas. Uviedol, že údaje o dedičoch
menovaného nie sú sprístupnené z dôvodu ochrany osobných údajov. Súd prvej inštancie pripojil do

spisu osvedčenie po dedičstve po neb. I. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom
E., D. XXX/XX a následne rozhodol napadnutým uznesením.

18. Správne, zákonné a spravodlivé rozhodnutie je nepochybne existujúcou požiadavkou práva
na spravodlivý proces a rozhodnutie v civilnom procese nemôže byť tejto požiadavke vzdialené.

Identifikovanie podkladu rozhodnutia – inak aj skutkového základu rozhodnutia spolu s právnym
posúdením veci sú materiálnym predpokladom vydania meritórneho rozhodnutia. Medzi týmito dvoma
zložkami je veľmi úzka hranica, skôr sa prikláňame k tomu, že tieto zložky korelujú a vzájomne sa
ovplyvňujú. Civilný mimosporový poriadok identifikuje rozsah zisťovania skutkového základu (podkladu)
rozhodnutia tak, že súd je povinný zistiť v konaniach podľa tohto zákona skutočný stav veci, ktorý je

mierou čo najbližšieho priblíženia sa hmotnoprávneho rozsahu práv, povinností a právom chránených
záujmov. Je treba zdôrazniť, že uvedené smerovanie nie je možné dosiahnuť bez súčinnosti účastníkov
konania ako aj subjektov na konaní zúčastnených, preto zákon aj v týchto veciach trvá na naplnení
základných procesných povinností (povinnosti tvrdenia právne relevantných skutočností a dôkazná
povinnosť).

19.VkonaniachpodľaCivilnéhomimosporovéhoporiadkuvyšetrovacíprincípspolusprincípomoficiality
a materiálnej pravdy zdôrazňujú materiálne vedenie konania, ktorého výsledkom má byť rozhodnutie
čo najbližšie hmotnoprávnym pomerom účastníkov konania. Ak aj účastníci konania neunesú procesné
bremená vyplývajúce im z konaní, v zmysle vyšetrovacieho princípu preberá za nich procesnú aktivitu

súd a je povinný vykonať aj dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli. Ani túto povinnosť súdu však nemožno
vnímať ako bezbrehú a aj samotný zákon ju limituje tým, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu
veci.20. Podstatou materiálneho vedenia sporu je, že súd starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo v konaní
najavo (porovnaj § 191 ods. 1 CSP). Súd preto hodnotí všetky vykonané dôkazy, ako aj skutkové
prednesy strán či iné procesné úkony podľa svojej voľnej úvahy, ktoré limity sú jedine ústavnoprávne.

21. Predmetom konania o potvrdení vydržania je preskúmanie toho, či navrhovateľ osvedčil, že
nadobudol vlastnícke právo vydržaním podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Svojou povahou
ide o mimosporové konanie. Účelom tohto konania nie je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,
keďže toto môže byť predmetom len sporového konania podľa CSP. V zmysle § 359d ods. 1 CMP,

konanie o potvrdení vydržania možno začať len na návrh, pričom tento návrh môže podať len ten, kto
o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti, alebo právo zodpovedajúce
vecnému bremenu a návrh by mal navrhovateľ podať až potom, keď už splnil všetky predpoklady
vydržania. Dôvodom je skutočnosť, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce
vecnému bremenu sa nadobúda zo zákona okamihom splnenia všetkých predpokladov vydržania a
nie rozhodnutím súdu o potvrdení vydržania. Návrh musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí

podľa § 127 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP i osobitné náležitosti, ktoré sú uvedené všeobecne pre
každé konanie v § 25 CMP a osobitne sú špecifikované v § 359d ods. 2 CMP. Medzi tieto náležitosti
patrí: a) označenie účastníkov a ich zástupcov ak ich majú, b) pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich
skutočností a označenie dôkazov na ich preukázanie, c) petit - čoho sa navrhovateľ domáha.

8. Konanie o potvrdení vydržania pozostáva z dvoch fáz. Prvá fáza je konanie o vydaní vyzývacieho
uznesenia a druhá po vydaní vyzývacieho uznesenia. V rámci prvej fázy konania súd návrh
zamietne ak zistí, že nie sú splnené podmienky pre vydanie vyzývacieho uznesenia, teda skúma či
navrhovateľosvedčilsplneniepredpokladovvydržania.Vychádzapritomzopísaniaskutkovýchokolností
navrhovateľom v návrhu a ním označených, predložených dôkazov.

9. V danej veci súd prvej inštancie konanie zastavil, pretože neboli splnené procesné podmienky za
ktorých môže konať a rozhodnúť, a to pre nedostatok právnej subjektivity I. B., proti ktorému návrh
smeroval. I. B. zomrel pred podaním návrhu na začatie konania, čo súd prvej inštancie vyhodnotil ako
neodstrániteľnú prekážku konania, ktorý nedostatok nie je možné odstrániť, ani pribratím do konania.

10. Po preskúmaní obsahu predloženého spisu, odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky
navrhovateľa týkajúce sa nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie ako dôvodné. Z návrhu
na začatie konania vyplýva, že navrhovateľ si bol vedomý uvedeného nedostatku, a preto navrhol
súdu pribrať do konania dedičov I. B. ako účastníkov konania podľa § 359c ods. 2 písm. b) CSP.

Odvolací súd tiež zistil, že súd prvej inštancie pripojil do spisu osvedčenie o dedičstve po neb. I. B.,
vedené pod sp. zn. 4D/488/2009, avšak bez toho, aby skutočnosti vyplývajúce z obsahu predmetného
osvedčenia o dedičstva zohľadnil, konanie zastavil. Podľa názoru odvolacieho súdu týmto postupom
súd prvej inštancie odňal navrhovateľovi jeho právo na prístup k súdu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a tým bolo zároveň porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces. Ako bolo

vyššie uvedené, pre civilné mimosporové konanie je charakteristické materiálne vedenie sporu, ktorého
podstatou je, že súd starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo v konaní najavo. V prejednávanej veci
súd prvej inštancie mal vedomosť o výsledku dedičského konania po neb. I. B., ale tieto zistenia vo
svojom rozhodnutí nezohľadnil, namiesto toho, konanie zastavil. Keby sa odvolací súd riadil takýmto
formalistický prístupom súdu prvej inštancie je zrejmé, že v prípadoch, keď návrh na začatie konania

podáva osoba, ktorá nie je oprávnená získať údaje potrebné na to, aby dokázala podať návrh bez vád
(tak ako tomu bolo v prejednávanej veci), tento účastník by nemal reálnu možnosť domôcť sa ochrany
svojich subjektívnych práv v konaní pred súdom. Podľa civilného mimosporového poriadku je preto súd
prvejinštanciepovinnývykonaťúkonysmerujúcektomu,abyneboloodňatéúčastníkoviprávonaprístup
k súdu a nahradiť v tejto miere procesnú aktivitu účastníka konania. Odvolací súd na záver zdôrazňuje,

že v tomto prípade si navrhovateľ splnil svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu z § 359c ods. 2 písm. b)
CMP a za účastníkov označil toho, kto mal v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na
liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti.

11. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý výrok o zastavení konania spolu so

závislým výrokom o nároku na náhradu trov konania (§ 379 písm. a) CSP) podľa § 389 ods. 1 písm. b)
a§391ods.1CSPzrušilavecmuvrátilnaďalšiekonanie.Súdprvejinštancievďalšomkonaníopätovne
posúdi podaný návrh na potvrdenie vydržania v intenciách vyššie uvedeného, pričom posúdi či je možné
vzhľadom na výsledky konania o dedičstve po poručiteľovi I. B. v konaní pokračovať s jeho právnyminástupcami a až následne rozhodne o návrhu na začatie konania podľa § 359e CMP. Súd prvej inštancie
s ohľadom na všetko vyššie uvedené vo veci nanovo rozhodne s tým, že podľa § 391 ods. 2 CSP je
viazaný vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu. Svoje nové rozhodnutie odôvodní v súlade

so zákonnými požiadavkami presvedčivosti a preskúmateľnosti súdnych rozhodnutí podľa § 220 ods. 2
CSP. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách odvolacieho konania podľa
§ 389 ods. CSP.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).