Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 11, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Co/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1424202527
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Mészárosová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1424202527.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Mészárosovej a členov
senátu JUDr. Silvie Walterovej a Mgr. Zity Leimbergerovej, v právnej veci žalobkyne: J. D. G. R. Q. I. C.
P. Á. , B. J. X.X.XXXX, X. X., S. Č.. XX, proti žalovanému: N.. H.. N. G. N. Q. Č. B. F. , B. J. X.X.XXXX, X.
X., L. Č.. XX, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu
Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 4. marca 2024, č. k. 0 C 9/2024-12, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 4. marca 2024, č. k. 0
C 9/2024-12, vo výrokoch I. a III. p o t v r d z u j e .

II. Odvolanie žalovaného proti výroku II. o d m i e t a .

III. Žalobkyni n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Mestský súd Bratislava IV uznesením zo dňa 4.3.2024, č. k. 0 C 9/2024-12, čiastočne vyhovel
návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia a uložil žalovanému, aby nevstupoval do domu
so súpisným číslom XXXX, postavenom na pozemku parcely registra „C“, parcelné č. XXXX/X o výmere
97 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, ako aj na pozemok parcely registra „C“, parcela
č. XXXX/X o výmere 474 m2, druh pozemku: záhrada, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom

katastrálnym odborom Okresného úradu Bratislava, pre okres Bratislava III, obec Bratislava - B. T.,
katastrálne územie P. (výrok I.); vo zvyšnej časti návrh zamietol (výrok II.) a o trovách konania rozhodol
tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia (výrok III.). Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanoveniami § 324 ods. 1, § 325 ods. 1,
ods. 2 písm. e), f) a h), 326 ods. 1, ods. 2, § 329 ods. 2, § 330 ods. 1, § 332 ods. 2, § 336 ods. 1, ods. 2,
ods. 3 C.s.p., Čl. 16 ods. 1, Čl. 21 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Uznesenie vecne odôvodnil tým,

že žalobkyňa sa návrhom domáhala nariadenia neodkladného opatrenia tak, že žalovanému sa ukladá
povinnosť nevstupovať do/na vyššie označených nehnuteľností, zároveň sa domáhala voči žalovanému
uloženia povinnosti nepribližovať sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 50 (päťdesiat) metrov s výnimkou
konaní verejnej správy, súdnych konaní a vyšetrovacích úkonov v trestnom konaní, a to vždy za
prítomnosti tretej osoby. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila právne ustanovením
§ 325 ods. 2 písm. e), f), h) C.s.p. a vecne tým, že spolu so svojou mladšou dcérou N. D., ktorá je

ZŤP a v čase incidentu bola hospitalizovaná na psychiatrickej klinike, žila v dome na S. ulici č. XX v
Bratislave, ktorého je žalobkyňa spoluvlastníčkou popri jej manželovi P. D., nar. XX.XX.XXXX, ktorý je
už od decembra 2022 umiestnený v DSS Bratislava - Rača s tým, že žalovaný žil s nimi v spoločnej
domácnosti z dôvodu, že sa stará o dcéru žalobkyne - N. D. - na základe zmluvy o osobnej
asistencii, na základe ktorej by sa mal na uvedenej adrese zdržiavať každý deň a pomáhať dcére s
nakupovaním, návštevou lekára, stravou a pod., a tým, že žalovaný sa od jesene 2023 k

žalobkyni a jej dcére N. (z dôvodu vzťahu medzi žalovaným a N. D.) nasťahoval, pomáhal so stavebnými
prácami na dome, preto často vznikali medzi spolubývajúcimi osobami aj hádky, nakoľko žalovaný robilna dome zásahy a búracie práce, s ktorými žalobkyňa nesúhlasila. Žalovaný bol voči
žalobkyni i jej dcére agresívny, robil na ňu psychický nátlak a opakovane jej vulgárne nadával, pričom
situácia vyvrcholila dňa 18.2.2024 o cca 23:00 hod., kedy sa žalobkyňa pohádala so žalovaným ohľadom

rekonštrukčných prác na dome a problémov, ktoré mala so staršou dcérou, žalovaný najskôr začal
žalobkyni vulgárne nadávať, a následne vzal do rúk prázdnu plastovú fľašu od piva, ktorou ju bil a udieral
po tele (približne 20-krát). Zasiahol jej ľavú časť tváre, ľavé rameno, ľavú ruku, ľavé stehno, ľavé koleno
a bol veľmi agresívny, preto po jeho útoku mala strach a obavu o svoj život a zdravie, v dôsledku čoho sa
neskôr (pozn. súdu: o sedem dní) rozhodla urobiť oznámenie na polícii a bola aj na lekárskom

ošetrení. Polícia na základe jej oznámenia vykázala žalovaného zo spoločného obydlia, ale žalobkyňa
sa vzhľadom na stupňujúcu intenzitu a nevyspytateľnosť jeho správania obáva, že po uplynutí 14 dní,
na ktorú dobu je žalovaný vykázaný z domu, bude pokračovať nielen vo fyzických, ale predovšetkým
verbálnych atakoch. Pokiaľ ide o agresiu a psychické tlaky zo strany žalovaného, tieto mali
podľa názoru žalobkyne trvať dlhodobo, ale pokiaľ ide o fyzický útok, ten sa stal voči osobe žalobkyne
prvýkrát. Žalobkyňa zdôraznila, že žalovaný nemá žiadne vlastnícke ani užívacie právo k domu, v ktorom

spolu s ňou a jej dcérou žil, preto zastávala názor, že zákaz vstupu do domu nemôže byť vnímaný ako
neprimeraný zásah do jeho práv a zároveň rozhodnutím súdu možno dosiahnuť trvalú úpravu vzťahov.
V prípade nestotožnenia sa súdu s návrhom podľa § 325 ods. 2 písm. e) C.s.p. žiadala vydať neodkladné
opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. f) C.s.p., kedy namiesto dôvodného podozrenia z násilia postačuje
preukázanie ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity ohrozenej osoby. Návrh na zákaz povinného

približovať sa k nej na vzdialenosť kratšiu ako 50 metrov s výnimkou vyššie
uvedených konaní odôvodnila svojou obavou, že pre oznámenie na polícii a vykázanie z domácnosti sa
jej žalovaný bude chcieť pomstiť.
1.2. Vykonaným dokazovaním listinnými dôkazmi predloženými žalobkyňou súd prvej inštancie zistil, že
spoluvlastníkmi dotknutých nehnuteľností (rodinného domu s prislúchajúcimi

pozemkami) sú žalobkyňa a jej manžel P. D., nar. XX.XX.XXXX. V zmysle obsahu príslušného
listu vlastníctva žalovaný nemal k predmetným nehnuteľnostiam žiadne vecné ani záväzkové právo
(list vlastníctva č. XXXX, pre okres Bratislava III, obec Bratislava - B. T., katastrálne územie P.). Podľa
lekárskej správy úrazovej ambulancie Univerzitnej nemocnice Bratislava zo dňa 25.2.2024, žalobkyňa
prišla do nemocnice o 14:08 hod. v sprievode dcéry s tým, že približne pred týždňom bola napadnutá

ošetrovateľom, ktorý ju bil plastovou fľašou po ľavej hornej a dolnej končatine, sotil ju, spadla na ľavú
stranu tela. Traumatológ konštatoval početné hematómy hornej končatiny, ramena, paže a ľavého lakťa i
predlaktia,akoajplošnýveľkýhematómstehnasnevyhnutnoudobouliečby,práceneschopnostiavplyvu
na obvyklý spôsob života postihnutého v trvaní 5 - 7 dní. Z úradného záznamu Obvodného oddelenia
Policajného zboru Bratislava Nové Mesto - západ ORP-P-026/BAIII-OPP4-2024 zo dňa 25.2.2024,

vyplýva, že žalobkyňa v súvislosti s oznámením priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu doložila lekársku správu zo dňa 25.2.2024, v ktorom bola uvedená doba jej liečenia 5
- 7 dní, nakoľko mala po celom tele rozsiahle modriny, pričom žalovaný potvrdil skutočnosť, že dňa
18.2.2024 približne v čase o 23:00 hod. udrel žalobkyňu prázdnou plastovou fľašou do
oblasti hlavy, ruky a nohy, nakoľko ho vyprovokovala svojím pohŕdavým a neúctivým správaním voči

jeho osobe a pociťoval zlosť, konal v amoku. Uviedol, že na adrese S. č. XX, Bratislava, má osobné veci,
ktoré si chce vziať, ale aktuálne nemá čas, na čo bol poučený o tom, že veci si môže vziať za prítomnosti
hliadky policajného zboru, ktorá zároveň skonštatovala, že žalovaný bol po celý čas arogantný, neustále
zvyšoval hlas na členov hliadky a neúctivo sa vyjadroval na všetkých členov rodiny D.. Podľa potvrdenia
Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave III, odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie

PZ Bratislava B. T. - západ, č. p.: ORP-P-026/BA III-OPP4-2024 zo dňa 25.2.2024,
žalovaný bol dňa 25.2.2024 o 17:20 hod. vykázaný zo spoločného obydlia ohrozenej osoby - žalobkyne
a vykázanie sa vzťahuje na priestor rodinného domu na S. ulici č. XX v Bratislave a priblíženie sa k
týmto priestorom v okolí 50 metrov na dobu 14 dní. Vykázaná osoba sa bude zdržiavať na L. ulici č.
XX v Bratislave.

1.3. Súd prvej inštancie v odôvodnení uznesenia uviedol, že pri rozhodovaní o nariadení neodkladného
opatrenia v zmysle ustanovenia § 325 ods. 2 písm. e) C.s.p. musí mať súd za preukázané odôvodnené
podozrenie z násilia. Účelom uvedeného zákonného ustanovenia je ochrana práva na život a zdravie
osoby, ktoré je ohrozované násilníkom. Neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) C.s.p. má
spravidla nadväzovať na postup podľa § 27a zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom

zbore, podľa ktorého policajt je oprávnený vykázať z bytu alebo domu alebo iného priestoru spoločne
obývaného s ohrozenou osobou a aj z jeho bezprostredného okolia (ďalej len "spoločné obydlie") osobu,
u ktorej možno na základe zistených skutočností očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť
závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby, najmä vzhľadom na predchádzajúce takéto útoky;súčasťou vykázania zo spoločného obydlia je aj zákaz vstupu vykázanej osobe do spoločného obydlia
počas 14 dní od vykázania, pričom do tejto doby sa počíta aj deň vykázania. Policajt je oprávnený
vykázať zo spoločného obydlia takúto osobu aj počas jej neprítomnosti. Policajt je povinný poučiť

ohrozenú osobu o možnosti podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2
písm. e) C.s.p. Vykázanie zo spoločného obydlia končí uplynutím 14 dní od vykázania zo spoločného
obydlia, ak ďalej nie je ustanovené inak. Doručením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na
súd počas vykázania zo spoločného obydlia sa trvanie vykázania zo spoločného obydlia predlžuje až do
nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia súdu o tomto návrhu, o čom sa vykázaná osoba upovedomí

v rámci poučenia podľa odseku 6. Podstatou neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. h)
C.s.p. je opatrenie vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody
domnievať sa, že je ohrozený ich život, integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom
je zabrániť akejkoľvek forme násilia.
1.4.1. Súd posúdil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a dospel k záveru o jeho dôvodnosti.
Vychádzajúc z Čl. 16 ods. 1 a Čl. 21 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky upravujúcich základné ľudské

práva (právo na nedotknuteľnosť osoby a jej obydlia), ktoré pôsobia voči každému (erga omnes) a
prislúchajú každému človeku z titulu jeho ľudskej existencie, konštatoval, že je nepochybné, že trvanie
nároku žalobkyne, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, nie je potrebné osvedčovať vecnými
dôkazmi vo forme listín osvedčujúcich alebo preukazujúcich dôvodnosť a trvanie jej nároku na ochranu
osoby a obydlia, nakoľko ich ochrana je ústavnoprávne garantovaná vždy a každému, z

dôvodu neodňateľnosti, nepremlčateľnosti a nezrušiteľnosti týchto základných ľudských práv. Pokiaľ ide
o osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi, súd uviedol, že zo žalobkyňou
predložených listinných dôkazov a jej skutkových tvrdení, ktoré korešpondujú s obsahom
listinných dôkazov, vyplýva, že dňa 25.2.2024 podala voči žalovanému oznámenie o priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Bratislave B.

T. - západ a v zmysle doložených lekárskych správ a potvrdenia o vykázaní zo
spoločného obydlia nielen osvedčila, ale aj preukázala skutočnosť, že žalovaný dňa 18.2.2024 približne
o23:00hod.vichspoločnomobydlífyzickyzaútočilnajejosobu,keďjejasidvadsiatimiúdermiplastovou
fľašou spôsobil mnohopočetné modriny na celom tele s vyžadujúcou dobou liečenia 5
- 7 dní. Navyše sám žalovaný sa k danému skutku pred policajnou hliadkou priznal a svoje agresívne

správanie ospravedlňoval zlosťou a amokom, ktorý u neho mala vyvolať žalobkyňa. Z predložených listín
nepochybne vyplýva, že žalovaný bol vykázaný zo spoločného obydlia postupom podľa príslušného
zákona konajúcim policajtom. Na základe takto zistenej skutočnosti mal súd prvej inštancie preukázané
dôvodné podozrenie z násilia a existenciu reálnej obavy z ďalšej fyzickej ujmy žalobkyne zo strany
žalovaného v prípade zdieľania ich spoločného obydlia, preto dospel k záveru o potrebe nariadenia

navrhovaného neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e), f) C.s.p., ktorým zakázal vstup
povinného do predmetného rodinného domu so súpisným číslom XXXX a priľahlého
pozemku - záhrady tak, aby zamedzil prípadnému ďalšiemu násiliu voči žalobkyni zo strany žalovaného.
1.4.2. Vzhľadom na to, že žalovaný nemá žiadne vlastnícke, ani iné užívacie právo k
spoločnémuobydliuatotonemožnoodvodzovaťaniodzmluvyoosobnejasistencii,nazákladektorejbol

zaviazaný pomáhať N. D. (dcére žalobkyne), ktorá so žalobkyňou taktiež býva v spoločnej domácnosti,
avšak žiadne vecné právo k predmetným nehnuteľnostiam podľa pripojeného listu vlastníctva č. XXXX
taktiež nemá, súd neuložil žalobkyni povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej (žalobu na
vylúčenie povinného z užívania nehnuteľností), nakoľko nariadeným neodkladným opatrením v podobe
trvalého zákazu vstupu do domu žalobkyne (tak ako to predpokladá § 325 ods. 2 písm. f/ C.s.p.) je

možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
1.5. Pokiaľ ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúci v zákaze približovať sa
k žalobkyni na vzdialenosť kratšiu ako 50 metrov, súd prvej inštancie nevzhliadol vecný dôvod pre
nariadenie tohto neodkladného opatrenia, nakoľko zo žalobkyňou opísaných rozhodujúcich skutočností
vyplynulo, že žalovaný sa dopustil fyzického útoku voči jej osobe iba jedenkrát, a to v dôsledku hádok

prameniacich z rôznych názorov na stavebné a búracie práce, ktoré žalovaný realizoval na predmetnom
rodinnom dome a potýčok vzniknutých výhradne v situáciách vyžadujúcich konanie, ingerenciu a zásah
na dotknutých nehnuteľnostiach z jeho strany, súd mal za to, že ak žalovaný nebude môcť bývať v
spoločnej domácnosti so žalobkyňou, nebude mať objektívnu možnosť realizovať žiadne práce, úpravy
a prestavby nehnuteľností, v súvislosti s ktorými by sa mohol s ňou dostať do konfliktu a stratiť tak

kontrolu nad svojimi emóciami a fyzicky ju atakovať. Súd prvej inštancie bol názoru, že zákaz vstupovať
do obydlia žalobkyne dostatočne eliminuje podnety žalovaného, ktoré by mohli u neho vyvolať agresivitu
a amok majúci za následok jej fyzické napadnutie. Navyše žalovaný sa doposiaľ na verejnosti nikdy
nedopustil fyzického útoku voči žalobkyni a dôvody, pre ktoré ju dňa 18.2.2024 fyzicky napadol aninevypovedajú o tom, že by tak opätovne impulzívne konal len z dôvodu údajnej pomsty pre vykázanie
zo spoločného obydlia. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia podaný podľa § 325 ods. 2 písm. h) C.s.p. zamietol.

1.6. Súd prvej inštancie rozhodol aj o trovách konania, nakoľko ide o rozhodnutie, ktorým sa konanie
končí a postupom podľa § 255 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. za uplatnenia princípu procesného
úspechu strán, vzhľadom na čiastočný úspech žalobkyne v konaní o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie, v celom jeho rozsahu, podal v zákonnej lehote odvolanie
žalovaný, považujúc rozhodnutie za nesprávne. Podľa odvolateľa súd prvej inštancie dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam len na základe nepravdivých tvrdení žalobkyne J. D., ktorá na strmých
schodoch svojho rodinného domu padala často - aj 18.2.2024, keď ho pri umývaní riadu o 23.00
hod. prišla slovne agresívne napádať kvôli jeho pomoci pri písaní žiadosti v súdnom konaní ohľadom
obmedzenia jej manžela na právne úkony. Jeho únava a jej agresivita ho viedli k neadekvátnej obrane -

PET-fľašou, ktorú oplachoval, ju párkrát ťukol pri slovnej výmene názorov na jeho pomoc iba do temena
hlavy, ľavého ramena a stehna. Na druhý deň sa mu D. D. ospravedlnila a svoje konanie zdôvodnila
vydieraním - staršia dcéra jej chcela zakázať prístup ku vnúčatám, ak bude pokračovať s rekonštrukciou
domu. Uviedol, že vždy sa k príslušníkom rodiny D. správal slušne a snažil sa znášať ich nálady.
Nepredstavuje žiadne riziko pre telesno-duševnú integritu D. D.. V dome D. D.

má množstvo osobných vecí a náradia. Hoci brigádnikov platila, jeho nie. Odvolaciemu súdu navrhol
uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušiť.

3. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila, ku dňu rozhodovania o odvolaní odvolacím súdom
nemala vykázané doručenie odvolania žalovaného proti uzneseniu súdu prvej inštancie.

4. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§
379, § 380 C.s.p.), z obsahu spisu nezistil procesné vady súdu prvej inštancie (§ 380 ods. 2 C.s.p.), túto
prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie
je vecne a právne správne a ako také ho, vo výrokoch I. a III. aj potvrdil. Keďže sa stotožňuje s dôvodmi

uznesenia ako správnymi, uznesenie odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 387 ods. 1,
ods. 2 C.s.p.).

5. Na zdôraznenie správnosti uznesenia súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 3 C.s.p.) odvolací súd
pripomína, že pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej

inštancie (§ 329 ods. 2 C.s.p.). Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť iba za predpokladu, ak
sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Žalobkyňa v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia uviedla rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy
pomerov, opísala skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana (§ 324 ods. 3, § 326 C.s.p.). Neodkladné opatrenie plní funkciu

prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní a má preto výrazný preventívny
zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej
došlo, neodkladným opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu.

6. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia má obsahovať náležitosti uvedené v stanovení §

326 C.s.p. (opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť
a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana), spolu s pripojením listín, na ktoré sa odvoláva.
Cieľom neodkladného opatrenia je rýchlo a pružne vyriešiť situáciu, keď je potrebný
okamžitý zásah súdu, pričom záujem na účinnej a rýchlej dočasnej ochrane práv je

vyjadrený aj v menej striktných požiadavkách na formu neodkladného opatrenia. Zároveň, za splnenia
podmienky osvedčenia nároku, môže súd rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

7. Súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie v súlade s ustanovením § 325 ods.

2 písm. e) C.s.p. Účelom tohto inštitútu je eliminovať kontakt páchateľa domáceho násilia alebo osoby
dôvodne podozrivej z takého skutku s jeho obeťou. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch
poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Musí byť ale osvedčené ohrozenie žalobcu ( jeho života
a zdravia ) osobou, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Dôkazné bremenozaťažuje žalobcu, musí hodnoverne osvedčiť, že jeho osobná integrita vykazuje znaky fyzického alebo
psychického násilia. V prejednávanom prípade z listinných dôkazov predložených žalobkyňou vyplýva,
že podala na žalovaného dňa 25.2.2024 oznámenie podľa § § 59 ods. 3 a § 49 ods. 1 písm. d) zákona

č. 372/1990 Zb. o priestupkoch o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. V súvislosti s
oznámením priestupku proti občianskemu spolunažívaniu doložila lekársku správu zo dňa 25.2.2024,
v ktorom bola uvedená doba jej liečenia 5 - 7 dní, nakoľko mala po celom tele rozsiahle modriny,
pričom žalovaný potvrdil skutočnosť, že dňa 18.2.2024 približne v čase o 23:00 hod.
udrel žalobkyňu prázdnou plastovou fľašou do oblasti hlavy, ruky a nohy, nakoľko ho vyprovokovala

svojím pohŕdavým a neúctivým správaním voči jeho osobe a pociťoval zlosť, konal v amoku. Uvedené
konanie žalovaný potvrdil aj v podanom odvolaní. Keďže žalobkyňa svoje tvrdenie o hrozbe psychického
a fyzického násilia voči nej zo strany žalovaného, dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia v
navrhnutom znení, dostatočným spôsobom konkrétnymi skutočnosťami odôvodnila a listinnými dôkazmi
osvedčila, súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým záverom a vec rozhodol správne aj po
právnej stránke. Za správny považoval odvolací súd postup súdu prvej inštancie, keď tento uložil

povinnosť žalovanému nevstupovať do dotknutých nehnuteľností bez časového obmedzenia a žalobkyni
neuložil povinnosť podať žalobu vo veci smej, keď žalovaný nemá žiadne vlastnícke, ani iné užívacie
právo k spoločnému obydliu, toto nemožno odvodzovať ani od zmluvy o osobnej asistencii, nariadeným
neodkladným opatrením v podobe trvalého zákazu vstupu do domu žalobkyne (§ 325 ods. 2 písm. f/
C.s.p.) je možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

8. Podľa § 359 C.s.p. odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa
§386písm.b)C.s.p.odvolacísúdodmietneodvolanie,akbolopodanéneoprávnenouosobou.Vovýroku
II. súd prvej inštancie návrh žalobkyne vo zvyšnej časti zamietol. V tejto časti žaloby tak bol žalovaný
úspešný, nebol osobou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, vychádzajúc z vyššie uvedených

ustanovení C.s.p. nebol osobou oprávnenou podať odvolanie, preto odvolací jeho odvolanie proti výroku
II. uznesenia súdu prvej inštancie odmietol ako odvolanie podané neoprávnenou osobou. Žalobkyňa
proti uvedenému výroku odvolanie nepodala.

9. Odvolací súd ako vecne a právne správny potvrdil aj výrok uznesenia súdu prvej inštancie o trovách

konania, keď každá zo strán konania o nariadenie neodkladného opatrenia mala, vzhľadom na čiastočné
vyhovenie a čiastočné zamietnutie návrhu, čiastočný úspech.

10. O trovách odvolacieho konania o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol odvolací tak, že
úspešnej žalobkyni, ktorá by mala nárok na náhradu trov konania, tento nepriznal, keď vychádzajúc zo

spisu, jej žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli (§ 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262
ods. 1 C.s.p.).

11. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového

poriadku).

Poučenie:

: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci
samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).