Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, February 27, 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-5S/53/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200335
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Hrašnová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:1020200335.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členov

senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. a JUDr. Barbory Vrbovej, v právnej veci žalobcu: A. B. C.,
trvale bytom D. XX, XXX XX E., právne zastúpený: Advokátska kancelária ŠČURY, s.r.o., so sídlom M.
R. Štefánika 2618, 022 01 Čadca, pracovisko Za kasárňou 1, 831 03 Bratislava, IČO: 47 258 055, proti
žalovanému: Centrum právnej pomoci, kancelária Bratislava, Námestie slobody 12, 810 05 Bratislava,
v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KaBA 4255/2020 (KaBA 34731/2019),
ČRZ: 16825/2020 zo dňa 05.02.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Napadnutým rozhodnutím č. KaBA 4255/2020 (KaBA 34731/2019), ČRZ: 16825/2020 zo dňa
05.02.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný rozhodol o nepriznaní nároku na poskytovanie
právnej pomoci žalobcovi v právnej veci o ochranu osobnosti proti F. F. G., nar. XX.XX.XXXX, vedenej

v čase podania žaloby na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 11C/32/2019, podľa § 10 ods. 5 zákona
č.327/2005Z.z.oposkytovaníprávnejpomociosobámvmateriálnejnúdziaozmeneadoplnenízákona
č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní
(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. (ďalej len „zákon o
bezplatnej právnej pomoci“). Napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 06.02.2020.

2. Žalobca požiadal o poskytnutie právnej pomoci v danej veci žiadosťou zo dňa 15.12.2019, ktorá

bola doplnená dňa 15.01.2020. Vo veci právneho sporu, s ktorým sa žalobca ako žiadateľ o právnu
pomoc obrátil na žalovaného je daná pôsobnosť žalovaného, keďže ide o občianskoprávnu vec. Žaloba
o ochranu osobnosti vedená v čase podania žaloby na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.
11C/32/2019 smeruje voči sudcovi, ktorý ako člen senátu rozhodoval v trestnom konaní voči žalobcovi
a ktorý rozhodol o vine žalobcu v jeho trestnej veci. Predmetom žaloby na ochranu osobnosti je tvrdenie
žalobcu, že „žalovaný bol predsedom senátu, ktorý v zmysle textu rozsudku rozhodoval na základe
dôkazov ktoré nikdy neboli vykonané, čím hrubým spôsobom zasiahol do osobnostných práv žalobcu“.

3. Na preukázanie skutkového stavu o opodstatnenosti nároku žiadateľ predložil žalovanému spolu so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci žalobu na ochranu osobnosti zo dňa 11.09.2019 a rozsudok
Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 5T/104/2004 zo dňa 11.04.2005 (ďalej aj „rozsudok OS BA I“). Týmtorozsudkom v trestnej veci bol žalobca uznaný vinným zo spáchania trestného činu útoku na verejného
činiteľa podľa § 155 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona a bol odsúdený na trest odňatia
slobody v trvaní tri roky. O rozsudku OS BA I rozhodol Okresný súd Bratislava I v senáte zloženom

z predsedu senátu JUDr. Juraja Mihála a prísediacich JUDr. Márie Královej a H. I..

4. Žalovaný vlastnou činnosťou zistil, že v rámci odvolacieho konania proti rozsudku OS BA I podal
žiadateľ o právnu pomoc odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn.
3To/23/2007 zo dňa 15.05.2007. O následnom dovolaní žalobcu rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej

republiky uznesením sp. zn. 5Tdo/10/2008 zo dňa 11.12.2008 tak, že dovolanie žalobcu odmietol. Proti
tomuto uzneseniu podal žalobca ústavnú sťažnosti, o ktorej rozhodol Ústavný súd Slovenskej republiky
uznesením sp. zn. I. ÚS 94/09-42 zo dňa 01.04.2009 tak, že ústavnú sťažnosť odmietol ako podanú
oneskorene.

5. Podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia má žalovaný za to, že v konaniach o opravných

prostriedkoch v trestnom konaní nebolo preukázané, že by žalovaný v senáte rozhodol bez vykonania
dôkazov, o ktoré opiera svoje rozhodnutie. Nie je možné konštatovať neoprávnenosť zásadu do
osobnostných práv žiadateľa. V danom prípade nie je preto preukázaná neoprávnenosť zásadu do
osobnostnej sféry žiadateľa, a tak nie je splnená jedna z kumulatívnych podmienok pre uplatnenie
si nároku z práva na ochranu osobnosti podľa § 6 ods. 1 zákona o právnej pomoci. Žalovaný preto

konštatuje, že nie je možné vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu, čím žalobca ako žiadateľ nesplnil jednu
z trochu kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc.

6. Proti napadnutému rozhodnutiu je možné podať správnu žalobu v lehote 15 dní od jeho doručenia (§
10 ods. 5 zákona o bezplatnej právnej pomoci).

II.
Rozsah a dôvody žaloby

7. Všeobecnou správnou žalobou včas podanou emailom dňa 21.02.2020 na Krajský súd v Bratislave,

doplnenouvlistinnejpodobedopodateľnedanéhosúdudňa27.02.2020(§56ods.2zákonač.162/2015
Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov /ďalej len „SSP“/), sa žalobca domáha
preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie
konanie. Dôvody žaloby označil žalobca ako (a) nesprávne právne posúdenie veci v merite veci a (b)
nesprávne právne posúdenie zrejmej bezúspešnosti sporu.

8. Žalobca v žalobe zhrnul priebeh administratívneho konania a zopakoval, že bol rozsudkom OS BA I
uznaný vinným na základe dôkazov, ktoré nikdy neboli vykonané, čím konajúci predseda senátu JUDr.
Juraj Mihál hrubým spôsobom zasiahol do osobnostných práv žalobcu. O neoprávnený zásah by podľa
žalobcu nešlo len v tom prípade, ak by bol tento zásah vykonaný v súlade so zákonom a v medziach

určených zákonom. Predseda senátu JUDr. Mihál však v danej trestnej veci rozhodoval na základe
dôkazov, ktoré nikdy neboli vykonané. Práve preto v konaní ide o exces sudcu JUDr. Mihála, ktorý
nepožíva ochranu zákona, a teda je dôvodné sa domnievať, že žaloba na ochranu osobnosti žalobcu
bude úspešná.

9. Právne posúdenie otázky zrejmej bezúspešnosti sporu žalovaným má byť podľa žalobcu v priamom
rozpore s právnym názorom vysloveným Najvyšším súdom Slovenskej republiky v rozsudku sp.
zn. 5Sžo/55/2013, podľa ktorého „nestačí, že zrejmú bezúspešnosť sporu nemožno vylúčiť, ale je
nevyhnutné, aby bezúspešnosť sporu žiadateľa bola tak jednoznačná, že je zrejmá už na základe
zbežného posúdenia veci. V opačnom prípade ide len o možnú bezúspešnosť sporu, ktorá osobe

nevylučuje žiadateľa z nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa zákona o bezplatnej právnej
pomoci“.

III.
Vyjadrenie žalovaného

10. Žalovaný zotrval v celom rozsahu na argumentácii uvedenej v napadnutom rozhodnutí. K právnemu
posúdeniu oprávnenosti zásahu do osobnosti fyzickej osoby žalovaný uvádza, že o neoprávnený zásah
nejde vtedy, keď je do osobnosti fyzickej osoby zasahované, resp. zasiahnuté v súdnom konaní. V tomtoprípade ide o situácie, keď nad individuálnymi záujmami jednotlivých fyzických osôb, do osobnosti
ktorých je zasahované, prevláda závažnejší, významnejší a funkčne vyšší osobitný verejný záujem.
Odkazuje v tomto na stanovisko Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. Cpjn 13/2007 Zbierky

súdnych rozhodnutí a stanovísk č. 54, ročník 2010, podľa ktorého nejde o neoprávnený zásah do
osobnostných práv fyzickej osoby, ak osoba, ktorá sa takého zásahu dopustila konala v rámci výkonu
zákonom ustanovených oprávnení alebo povinností a pri tom nevybočila z medzi takto ustanovených
práv a povinností.

11. Žalovaný uvádza, že nie je možné podať žalobu na ochranu osobnosti pre obsah vydaného
rozhodnutia,resp.jehoodôvodnenia,protiorgánu,ktorýjepovolanýtakérozhodnutieurobiť.Nanápravu
takého rozhodnutia slúžia riadne a mimoriadne opravné prostriedky trestného konania, ktoré zákon
účinne poskytuje na ochranu práv a právom chránených záujmov dotknutých osôb. Predpokladom
úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je jednak to, že tento zásah bol objektívne spôsobilý
privodiť ujmu na právach chránených podľa § 11 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonníka

v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), a zároveň to, že došlo k neoprávnenému
zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby.

12. Keďže žalobca okrem jednej vety z rozsudku OS BA I neoznačil žiadne iné skutočnosti a dôkazy
odôvodňujúce neoprávnenosť zásahu do jeho osobnostných práv a z rozhodnutí o opravných

prostriedkov podaných v danej trestnej veci nevyplývala nesprávnosť postupov alebo právnych záverov
sudcu, mal žalovaný za to, že v právnej veci, s ktorou sa žalobca na neho obrátil, nebolo možné vylúčiť
zrejmú bezúspešnosť sporu, a to z dôvodu, že nebola preukázaná práve neoprávnenosť zásadu do
osobnostných práv žalobcu ako jeden z dvoch obligatórnych predpokladov úspešného uplatnenia práva
na ochranu osobnosti na súde.

13. Žalovaný odkazuje na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo vzťahu
k posúdeniu zrejmej bezúspešnosti sporu (sp. zn. 24Sp/22/2012 zo dňa 10.10.2012, 6Sžo/48/2014
zo dňa 27.03.2014, sp. zn. 6Sžo/36/2011 zo dňa 22.08.2012) a uzatvára, že nijako neprejudikoval
rozhodnutie príslušného súdu, no len vec formálne preskúmal s prihliadnutím na všetky žalobcom

uvádzané skutočnosti a dospel k záveru, že žalobca nepreukázal neoprávnenosť zásahu do
osobnostných práv žalobcu rozsudku OS BAI. Žalovaný navrhuje žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

14. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca replikou, v ktorej ale neuviedol žiadne nové relevantné
skutočnosti. Na repliku žalobcu už žalovaný nereagoval.

IV.
Konanie pred správnym súdom a relevantná právna úprava

15. Správny súd v Bratislave bol zriadený zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o

zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) a svoju činnosť začal od
01.06.2023. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. výkon súdnictva prešiel od 01.06.2023
z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc
správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave
na Správny súd v Bratislave. Predmetná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej

vety náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 1S Správneho súdu v
Bratislave (ďalej v texte rozsudku aj „správny súd“, príp. „súd“).

16. Podľa § 6 ods. 1 zákona o bezplatnej právnej pomoci, fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej
pomoci bez finančnej účasti, ak

a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a
nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom,
b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a
c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu
sporu vyčísliť v peniazoch.

17. Podľa § 6 ods. 2 zákona o bezplatnej právnej pomoci, podmienky na poskytnutie právnej pomoci
bez finančnej účasti podľa odseku 1 písm. a) a b) musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania
poskytovania právnej pomoci.18. Podľa § 10 ods. 6 zákona o bezplatnej právnej pomoci, rozhodnutie, ktorým sa nepriznáva nárok na
poskytnutie právnej pomoci, okrem náležitostí podľa osobitného predpisu musí obsahovať aj poučenie,

že ak odpadnú dôvody nepriznania nároku na poskytnutie právnej pomoci, môže žiadateľ v tej istej veci
podať žiadosť opätovne.

19. Podľa § 25 ods. 1 zákona o bezplatnej právnej pomoci, na konanie o nároku na poskytnutie právnej
pomoci a o súvisiacich nárokoch podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

20. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

21. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa

upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto
zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

22. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sudcoch“), sudca je predstaviteľ súdnej moci;

právomoc súdu sudca vykonáva na nezávislom a nestrannom súde oddelene od iných štátnych orgánov.

23. Podľa § 2 ods. 2 zákona o sudcoch, sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné
všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia; rozhoduje
nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov a len na základe skutočností zistených v súlade so

zákonom.

24. Podľa § 34 ods. 1 zákona o sudcoch, sudca nemôže byť zvýhodňovaný alebo znevýhodňovaný pre
jeho právne názory vyjadrené v rozhodovaní alebo pre jeho názory a postoje sudcu, člena sudcovskej
rady alebo člena súdnej rady.

V.
Právne posúdenie správnym súdom

25. Správny súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, preskúmal v medziach

žalobnéhonávrhuapodstatnýchžalobnýchbodov(§134ods.1SSP,§183SSP)napadnutérozhodnutie
žalovaného, ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase
právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 v spojení s § 493e SSP), vec prejednal na pojednávaní (§ 107
ods. 1 písm. a) SSP) a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.

26. Predmetom konania pred správnym súdom bolo preveriť zákonnosť aplikácie hmotnoprávnych
ustanovení zákona o bezplatnej právnej pomoci v nadväznosti na vyhodnotenie zisteného skutkového
stavu pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok vzniku nároku na poskytnutie právnej pomoci za
účelom zastupovania žalobcu v civilnom konaní o ochranu osobnosti vedenom v čase podania žaloby
na Okresnom súde Bratislava I a v neposlednom rade preveriť, či je napadnuté rozhodnutie dostatočne

a presvedčivo odôvodnené.

27. Napadnutým rozhodnutím žalovaný nepriznáva nárok na poskytovanie právnej pomoci žalobcovi
v právnej veci o ochranu osobnosti proti JUDr. Jurajovi Mihálovi, vedenej v danom čase na
Okresnom súde Bratislava I pod sp. n. 11C/32/2019, z dôvodu, že na základe údajov uvedených

v žiadosti o poskytnutie právnej pomoci mal žalovaný za preukázané, že žiadateľ (žalobca) nespĺňa
podmienky na poskytnutie právnej pomoci v zmysle zákona o bezplatnej právnej pomoci. Konkrétne
mal žalovaný za preukázané, že v danom prípade nie je preukázaná neoprávnenosť zásahu do
osobnostnej sféry žiadateľa, a tak nie je splnená jedna z kumulatívnych podmienok pre uplatnenie si
nároku z práva na ochranu osobnosti. Predmetom súdneho prieskumu je tak posúdenie zákonnosti

napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré žalobca napáda pre nesprávne právne posúdenie veci
zrejmej bezúspešnosti sporu, resp. nesprávne právne posúdenie v merite veci (§ 191 ods. 1 písm. c/
SSP).28. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s obsahom súdneho
spisu a administratívneho spisu žalovaného dospel k záveru, že správny orgán postupoval v súlade
so zákonom, keď dostatočne zistil skutkový stav, svoje rozhodnutie, vrátane právneho posúdenia

podmienok priznania nároku na právnu pomoci, odôvodnil jasne, zrozumiteľne, presvedčivo, pri
zohľadnení všetkých skutočností a konkrétnych okolností žiadosti žiadateľa (žalobcu) o poskytnutie
právnej pomoci a predmetu súdneho konania o ochranu osobnosti, vo vzťahu ku ktorému žiadal žalobca
oposkytnutieprávnejpomoci,apridôkladnejanalýzedôkazov,ktoréboližalovanýmzabezpečené,preto
nie je daný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia z dôvodov namietaných žalobcom.

29. Námietka nesprávneho právneho posúdenia zrejmej bezúspešnosti sporu, vo vzťahu ku ktorému
žalobca žiadal o poskytnutie právnej pomoci, je nedôvodná, nakoľko bezúspešnosť sporu bola podľa
názoru súdu dostatočne vecne a jasne posúdená žalovaným. Žalovaný si vlastnou činnosťou zabezpečil
rozhodnutia súdov o opravných prostriedkoch proti rozsudku OS BA I (viď bod 4 tohto rozsudku), pričom
zistil, že Krajský súd v Bratislave a ani Najvyšší súd Slovenskej republiky neidentifikovali v trestom

konaní vedenom proti žalobcovi žiadne porušenie zákona pri vyhodnocovaní dôkazov v rámci trestného
konania,nebolidentifikovanýžiadennedostatokvovzťahukzisteniuskutkovéhostavuarozhodnutieOS
BA I bolo v rámci opravných prostriedkov potvrdené. Z toho vyplýva, že konanie v trestnej veci, v rámci
ktorej rozhodoval sudca JUDr. Juraj Mihál ako predseda senátu na Okresnom súde Bratislava I konal pri
vyhodnocovaní dôkazov v rámci trestného konania spôsobom, ktorý nevybočil z medzí zákona a výrok

o vine a treste žalobcu bol zákonný.

30. Ak žalobca v súdnom konaní na ochranu osobnosti proti JUDr. Jurajovi Mihálovi tvrdí, že bol
odsúdený na základe dôkazov, ktoré nikdy neboli vykonané, čím hrubým spôsobom zasiahol predseda
senátu trestného súdu do osobnostných práv žalobcu, toto tvrdenie nepreukázali opravné prostriedky

proti rozsudku OS BA I, ktoré žalobca využil. V tomto smere žalovaný v napadnutom rozhodnutí
dostatočne argumentuje vo vzťahu k možnosti, resp. nemožnosti zákonného postupu sudcu v rámci
trestného konania zasiahnuť do osobnostnej sféry žalovaného nedovoleným spôsobom. Predpokladom
úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je to, že tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť
ujmu na právach chránených ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka, no zároveň je potrebné aby

bol tento zásah neoprávnený. Neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti je konanie,
ktoré zasahuje osobnostnú sféru žalobcu konaním v rozpore so zákonom. Žalovaný v tejto veci cituje aj
judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý uviedol, „že o neoprávnený zásah do osobnosti
fyzickej osoby nejde napríklad vtedy, keď zasahujúcim je orgán štátu pro plnení jeho úloh vyplývajúcich
zo zákona“ (rozsudok sp. zn. 3Cdo/201/2007 zo dňa 30.07.2008). Podľa názoru súdu, žalovaný

postupoval správne, keď vyhodnotil, že v prípade žiadateľa nie je preukázaná neoprávnenosť zásahu
do jeho osobnostných práv aj s odkazom na ustanovenia § 2 ods. 2 a § 34 ods. 1 zákona o sudcoch,
podľa ktorých sudca nemôže byť pre svoje právne názory zvýhodňovaný alebo znevýhodňovaný.
Konaním sudcu, ktorým rozhodol o vine žalobcu v trestnej veci, nemohlo dôjsť bez ďalšieho k zásahu
do osobnostných práv žalobcu nedovoleným spôsobom.

31. Správny súd nevylučuje, že teoreticky je vo všeobecnosti možné, aby sudca spôsobom vedenia
pojednávania, spôsobom vykonania dokazovania na pojednávaní alebo spôsobom komunikácie
s účastníkmi konania zasiahol osobnostnú sféru určitej osoby spôsobom, ktorý nie je dovolený zákonom
a ktorý by predstavoval exces výkonu zákonných kompetencií sudcu. Žalobca však v správnej žalobe,

no ani v žiadosti o poskytnutie právnej pomoci a ani v žalobe na ochranu osobnosti zo dňa 11.09.2018
predloženej spolu so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci, neuviedol žiadne bližšie vysvetlenie, ktorý
konkrétny dôkaz uvedený v rozsudku OS BA I nebol podľa neho vykonaný, resp. akým konkrétnym
spôsobom a v akom rozsahu bolo zasiahnuté do jeho osobnostných práv. Takéto informácie neboli
uvedené ani v iných podaniach a neodzneli ani na pojednávaní pred správnym súdom, ktorého sa

žalobca zúčastnil. Žiadne takéto pochybenie súd neidentifikoval v žiadnom z podkladov, ktoré mal
žalovaný k dispozícii pri posúdení žiadosti žalobcu o poskytnutie právnej pomoci. Správny súd pri
prieskume napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu dôvodov žaloby
neidentifikoval žiadne pochybenie žalovaného pri vyhodnocovaní otázky zrejmej bezúspešnosti sporu.
Právne posúdenie tejto podmienky na priznanie právnej pomoci a následne ani samotné vyhodnotenie

neexistencie nároku na právnu pomoc podľa zákona o bezplatnej právnej pomoci netrpí žiadnou vadou,
ktorá by odôvodňovala potrebu zrušiť napadnuté rozhodnutie.32. Správny orgán riadne vyhodnotil skutkový stav, na základe ktorého si žalobca nárokoval priznanie
právnejpomoci.Správnyorgánsasprávnevyjadrilkmerituaargumentáciižalobcutýkajúcejsacivilného
konania vedeného v čase podania žaloby na Okresnom súde Bratislava I na ochranu osobnosti,

správne vyhodnotil a právne posúdil to, že meritom civilného konania je ochrana osobnosti na tom
základe, ktorý mal byť predmetom opravných prostriedkov v trestnom konaní. V tomto smere je vhodné
uviesť, že ak by bola konštatovaná nezákonnosť rozsudku OS BA I niektorým zo žalobcom využitých
opravných prostriedkov trestného konania, mohol by žalobca využiť iný prostriedok uplatnenia svojho
prípadného nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verenej moci

(zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov).

33. Konanie na ochranu osobnosti nie je právnym prostriedkom schopným pre žalobcu zjednať nápravu
v situácii, kedy žalobca nie je schopný produkovať žiadne relevantné tvrdenia vo vzťahu k zásahu
do jeho osobnostných práv konaním sudcu v trestnom konaní. Na základe obsahu administratívneho

spisu, obsahu žaloby na ochranu osobnosti zo dňa 11.09.2019 a za absencie relevantných tvrdení, ako
konkrétne malo dôjsť konaním menovaného sudcu v trestnom konaní k zásahu do osobnostných práv
žalobcu,ktoré(tvrdenia)malibyťzostranyžalobcupredloženéžalovanémuzaúčelomposúdenianároku
žalobcu na poskytnutie právnej pomoci, je v tomto prípade bezúspešnosť civilného sporu žiadateľa, vo
vzťahu ku ktorému sa domáhal priznania nároku na právnu pomoc, tak jednoznačná, že je zrejmá už na

základe zbežného posúdenia veci v súlade s právnymi závermi judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, na ktorú odkazuje sám žalobca.

34. Keďže po vykonanom prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj konania, ktoré
predchádzalo jeho vydaniu, súd nezistil žiadny zo žalobcom tvrdených dôvodov nezákonnosti, súd

dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby, a preto žalobu zamietol podľa § 190 SSP.

35. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 168 SSP, avšak vo veci úspešnému
žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, a preto mu súd náhradu trov konania
nepriznal.

36. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia
rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho

súdu v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že (a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, (b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, (c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, (d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, (e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny

súd, (f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, (g) rozhodol na základe
nesprávnehoprávnehoposúdeniaveci,(h)saodklonilodustálenejrozhodovacejpraxekasačnéhosúdu,
(i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
(j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa

nevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.