Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, October 18, 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/41/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1323201786
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1323201786.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov
senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v spore žalobkyne v X. O. C.. K. V., L..
XX.XX.XXXX, J.: D. XX, D., Ž. E. X. O.: P. V., L.. XX.XX.XXXX, J.: D. XX, D. S. Ž. E. X. O.: W.. I. C.,
L.. XX.XX.XXXX, J.: E. A.. XXXX/XX, T., proti žalovanému: C.. C. G., L.. XX.XX.XXXX, J.: D. XXX/.,
D., o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcov proti uzneseniu býv. Okresného súdu

Bratislava III zo dňa 24. apríla 2023, č. k. 64C/28/2023 - 37, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie býv. Okresného súdu Bratislava III zo dňa 24. apríla 2023, č. k. 64C/28/2023
- 37, mení tak, že ukladá žalovanému C.. C. G., L.. XX.XX.XXXX, J.: D. XXX/X, D., aby sa nepribližoval
k žalobcom X/ C.. K. V., L.. XX.XX.XXXX, X/ P. V., L.. XX.XX.XXXX S. X/ W.. I. C., L.. XX.XX.XXXX na
vzdialenosť menšiu ako 5 m s výnimkou účasti žalovaného na súdnych konaniach a na konaniach pred
orgánmi verejnej správy, na ktoré bude žalovaný predvolaný.

II. Vo zvyšnej zamietajúcej časti uznesenie býv. Okresného súdu Bratislava III zo dňa 24. apríla 2023,
č. k. 64C/28/2023 - 37 potvrdzuje.

III. Súd poučuje žalovaného, že môže podať žalobu vo veci samej, pričom táto sa môže týkať nárokov na

navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom
neodkladného opatrenia.

IV. Žalobkyňa v 1. rade a žalovaný nemajú nárok na náhradu trov konania.

V. Žalobca v 2. rade a žalobca v 3. rade majú voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného

a odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 18.04.2023 sa žalobcovia domáhali, aby
súd neodkladným opatrením nariadil žalovanému v 1. rade zdržať sa konania, ktorým by obmedzoval
žalobkyňu v 1. rade vo výkone jej vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam evidovaných Okresným
úradnom Senec, katastrálnym odborom na LV Č.. XXXX pre okres D., M. D., T..Ú.. D. (ďalej už len
„nehnuteľnosť“) a (2) zakázal približovať sa k žalobcom v 1. až 3. rade na vzdialenosť 5 metrov.

2. Žalobcovia v rámci skutkových tvrdení odôvodňujúcich svoj návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia uviedli, že žalobkyňa v 1. rade je výlučnou vlastníčkou vyššie uvedenej nehnuteľnosti, v ktorej
žije aj so svojim synom (stredoškolákom) - žalobcom v 2. rade, a v ktorej má žalobca v 3. rade evidovanú
adresu prechodného pobytu. Žalovaný je synom vlastníkov nehnuteľností vedených Okresným úradom
Senec, katastrálnym odborom na LV č. XXXX pre M. D., M. D. S. T..Ú.. D., v ktorých sa žalovaný

veľmi často zdržiava. Žalobcovia uviedli, že žalovaný po dobu niekoľkých rokov neustále atakuje slovne
žalobkyňu v 1. rade a to pri každom stretnutí, pričom intenzita jeho atakov sa postupne stupňovala adňa 18.02.2022 vyústila do podania trestného oznámenia žalobkyňou v 1. rade na osobu žalovaného
pre podozrenie z prečinu nebezpečného vyhrážania sa a nebezpečného prenasledovania. Správanie
žalovaného sa ani napriek tomu nezlepšilo. Ten na ňu slovne útočí, vždy keď ju zazrie na ulici, napríklad,

keď ide žalobkyňa v 1. rade vyniesť smeti. Žalobca v 2. rade bol dňa 29.03.2023 napadnutý žalovaným a
to tak, že pri príchode domov, v čase, keď čakal na obchod motocyklu z pred brány jeho domu sa vzápätí
za ním zjavil žalovaný v osobnom motorovom vozidle a intenzívne na neho trúbil, a to až tak, že to počula
aj žalobkyňa v 1. rade v dome. Žalobca v 2. rade radšej odišiel s autom preč a domov sa vrátil až neskôr,
keď tam už žalovaný nebol. Tento incident mal pokračovanie dňa 03.04.2023, kedy žalobca v 2. rade

prichádzal pešo domov zo smeru od vlakovej stanice v D. a musel teda prejsť popred rodinný dom vo
vlastníctve rodičov žalovaného. Žalovaný ho zbadal na chodníku a motorovým vozidlom, ktoré viedol,
pridal na rýchlosti a prudko zabrzdil až tesne pred žalobcom v 2. rade, čím ho chcel vystrašiť a navodiť
v ňom dojem, že ho zrazí. Následne si žalovaný stiahol okno na vozidle a kričal na žalobcu v 2. rade
vulgarizmy okrem iného aj „buzerant“ a kričal naňho „poď sem“, pričom žalobca v 2. rade radšej pridal a
vošiel do dvora domu. V domácnosti žalobkyne v 1. rade sa často zdržiava aj jej životný partner - žalobca

v 3. rade, ktorého žalovaný slovne napádal pre jeho národnosť a častuje ho slovami „. C. T.“ a podobne.
Žalobcovia uviedli, že žalovaný osadil na rodinnom dome jeho rodičom kamerový systém, ktorým sníma
aj pozemok a stavby žalobkyne v 1. rade. Žalovaný v decembri 2022 zverejnil na sociálnej sieti V. E.
D. D. - T. znevažujúci článok na osobu žalobkyne v 1. rade, kde sa jej verejnosť zastala a tak žalovaný
začal napádať aj osoby, ktoré sa žalobkyne v 1. rade zastali, pričom žalobkyňu v 1. rade znevažuje aj

ako veterinárku. Žalobcovia mali za to, že žalovaný svojím konaním zasahuje do nerušeného výkonu
vlastníckeho práva žalobkyne v 1. rade nainštalovaným kamerovým systémom a zasahuje do telesnej a
duševnej integrity žalobcov neustálymi atakmi a používaním vulgarizmov na ich osoby a zverejňovaním
neprávd a negatívnych informácií na sociálnych sieťach. Preto majú žalobcovia dôvodnú obavu, že
môže dôjsť z jeho strany i k telesným útokom, ako tomu bolo aj dňa 03.04.2023. Na závažnosť konania

žalovaného poukázala aj Okresná prokuratúra Bratislava III, ktorá poukázala na skutočnosť, že v danom
prípade môže dochádzať k „stalking by proxy“ voči žalobkyni v 1. rade. Ďalej konštatovali, že žalovaný
žalobkyňu v 1. rade dlhodobo šikanuje rôznymi podaniami, udaniami a oznámeniami.

3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 324 ods.1, 3, § 325 ods. 1, 2,

§ 329 ods. 1, CSP a vecne tým, že v danom prípade sa žalobcovia neodkladným opatrením domáhali
ochrany ich práva na zachovanie telesnej/duševnej integrity, z dôvodu ich ohrozenia žalovaným, na
základe jeho slovných vulgárnych atakov - konkrétne dňa 03.05.2022 (na základe ktorého podala trestné
oznámenie) v čase keď vynášala žalobkyňa v 1. rade smeti zo svojej ambulancie, jej žalovaný začal
vulgárne nadávať na verejnom priestranstve, pričom jej uviedol, že si má vybrať väznicu, do ktorej bude

umiestnená;dňa29.03.2023žalovanýintenzívnetrúbilnažalobcuv2.rade,dňa03.04.2023keďžalobca
v 2. rade prichádzal pešo domov, pred domom rodiny žalovaného žalovaný prudko zabrzdil motorovým
vozidlom pred žalobcom v 2. rade a začal mu následne vulgárne nadávať, pričom ho nazval buzerantom
a taktiež vulgárne napadol aj žalobcu v 3. rade, ktorého nazval slovami „. C.S. T..

4. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol, že pojem integrita je z
jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť, pričom
k ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia.
Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak
jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského

konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu
nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt,
v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci.
Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť
niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s

obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky.
Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka.
Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je
zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia -
druhotné ubližovanie. Násilím je aj nezabránenie násiliu. Obsah neodkladných opatrení požadujúcich

zdržať sa určitého konania v súvislosti s ochranou integrity ohrozenej osoby vychádza zo znenia
čl. 3.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12.06.2013 o vzájomnom
uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Jedná sa o opatrenia vydané v záujme ochrany
jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná,duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie
akejkoľvek formy rodovo - motivačného násilia, alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické
násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho

nátlaku. Súd musí mať za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním
osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Chránenej osobe musí byť v
odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Vo veciach domáceho násilia
vrátane možného ohrozenia telesnej a duševnej integrity pritom možno spravidla vychádzať iba z tvrdení
žalobcu, záznamov polície, podaní vysvetlení k priestupku, lekárskych či iných odborných vyjadrení.

Stanovisko žalovaného je v zásade protichodné a dochádza tak k potrebe rozhodnutia v zložitej situácii
tvrdenia proti tvrdeniu.

5. V danom prípade mal súd prvej inštancie za to, že ide o narúšanie integrity žalobcov v 1. až 3.
rade žalovaným, pričom ich vzájomné postavenie pramenilo zo susedských vzťahov. Keďže súd prvej
inštancie mal za osvedčený tento ich právny vzťah, považoval za splnený ten najdôležitejší predpoklad

pri nariadení neodkladného opatrenia, a to danosť práva (nároku), ktoré sa má poskytnúť súdna ochrana
formou neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie taktiež uviedol, že v prípade domáceho násilia, v
rámci ktorého môže dochádzať k ohrozovaniu telesnej a duševnej integrity možno vychádzať spravidla
len z tvrdení navrhovateľa neodkladného opatrenia, ak sú takéto tvrdenia podporené napr. záznamom
z polície, lekárskou správou a podobne, na základe čoho môže súd dospieť k záveru, že ohrozenie

telesnej alebo duševnej integrity je aspoň v pravdepodobnej rovine dané. Uvedené vyplýva aj z tej
skutočnosti, že osoba ohrozená na integrite a násilník žijú v prevažne v tej istej domácnosti, a preto pre
poskytnutie ochrany takejto osobe ohrozenej na integrite sa nevyžaduje osvedčenosť ním požadovanej
ochrany až v takej miere, ako v prípade sporov majúcich svoj základ v inom právnom postavení. V
danom prípade žalobcovia na osvedčenie nimi tvrdených skutočností v rámci ochrany ich integrity

v plnej miere odkázali najmä na uznesenia Okresnej prokuratúry Bratislava III, ktoré však samé o
sebe nepredstavujú dôkazný prostriedok, ktorý by osvedčoval žalobcami tvrdené skutočnosti. Tieto
rozhodnutia osvedčujú len to, že žalobkyňa v 1. rade oznámila orgánom činným v trestnom konaní
skutočnosti, o ktorých sa domnievala, že sú trestné, pričom v prevažnej časti ide o tie isté skutočnosti,
ktoré žalobkyňa označila ako rozhodné pre poskytnutie súdnej ochrany formou neodkladného opatrenia.

Aj zo samotných rozhodnutí Okresnej prokuratúry Bratislava III však vyplývalo, že vo vzťahu k týmto
skutočnostiam nebolo v rámci trestného konania vykonané takmer žiadne dokazovanie, na základe
čoho bolo aj akékoľvek rozhodnutie vyšetrovateľa hodnotené ako predčasné. To znamená, že v danom
prípade je spor medzi žalobkyňou v 1. rade (a ostatných žalobcov) a žalovaným stále len v rovine
protichodnýchtvrdení,pričomosvedčenietýchtotvrdení,čiužzostranyžalobcovalebožalovaného,hoci

aj len v rovine pravdepodobnosti, z dôkazov pripojených žalobcami nevyplývalo. Rovnaký záver vyplýval
aj z rozhodnutí Okresnej prokuratúry Bratislava III, keďže tá zaviazala vyšetrovateľa na vykonanie
viacerých dôkazov (napr. výsluchov ostatných žalobcov, zabezpečenie prehľadov konaní vedených na
mestskej polícii, okresnom úrade a stavebnom úrade), pretože bez ich vykonania by bolo akékoľvek
rozhodnutie o trestnom oznámení podanom žalobkyňou v 1. rade predčasné. Na základe uvedeného

mal súd prvej inštancie za to, že žalobcovia vo vzťahu k nimi požadovanej ochrane ich integrity podľa §
324 ods. 2 písm. h) C.s.p. spočívajúcej v zákaze približovania sa žalovaného k žalobcom na vzdialenosť
5 metrov neosvedčili nimi tvrdené skutočnosti, teda vulgárne a agresívne správanie sa žalovaného k
nim, vzhľadom na čo ich návrh v tejto časti považoval súd prvej inštancie za nedôvodný.

6. Osobitne sa však žalobkyňa v 1. rade domáhala aj ochrany výkonu jej vlastníckeho práva k rodinnému
domu, do ktorého je zasahované najmä z dôvodu kamerového systému, ktorý žalovaný nainštaloval
na rodinný dom jeho rodičov (t.j. susedný dom), a ktorým má snímať aj pozemok a rodinný dom vo
vlastníctve žalobkyne, čím z pohľadu žalobkyne dochádza taktiež k zásahu do jej telesnej a duševnej
integrity. Rovnako ako vo vzťahu k zákazu približovania sa, ani pri tomto žalobkyňou požadovanom

nároku, žalobkyňa neosvedčila ňou tvrdené skutočnosti o tom, že žalovaným nainštalovanou kamerou
dochádza k sledovaniu jej súkromia. Opätovne aj v tejto súvislosti musel súd prvej inštancie uviesť,
že z rozhodnutí Okresnej prokuratúry Bratislava III nevyplývalo, že by táto ňou tvrdená skutočnosť
bola v rámci trestného konania preukázaná, pričom ani z listinných dôkazov pripojených k návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, nemal súd prvej inštancie túto skutočnosť za osvedčenú. Vzhľadom

nauvedené,ajvtejtočastipovažovalsúdprvejinštancienávrhnanariadenieneodkladnéhoopatreniaza
nedôvodný. Navyše žalobný petit v tejto časti bol materiálne nevykonateľný, keďže nedefinoval, akého
špecifického konania sa má žalovaný vo vzťahu k výkonu vlastníckeho práva žalobkyne zdržať (hoci z
tvrdených skutočností bola táto požiadavka zrejmá, nepreniesla sa do žalobného petitu).7. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie návrh žalobcov na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol, keďže neosvedčili nimi tvrdené skutočnosti odôvodňujúce potrebu

poskytnutianeodkladnejochranyichtelesnej/duševnejintegriteavýkonuvlastníckehoprávažalobkyňou
v 1. rade.

8. Súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že
žalovanému ako úspešnej strane sporu v konaní o tomto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,

nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy konania ani nevznikli.

9. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podali žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu
odvolanie a navrhli, aby odvolací súd v zmysle ustanovenia § 390 CSP sám vo veci rozhodol a
rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovanému sa ukladá povinnosť zdržať sa konania,
ktorým by obmedzoval žalobkyňu v 1. rade vo výkone jej vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam

evidovaných Okresným úradnom Senec, katastrálnym odborom na B. Č.. XXXX pre M. D., M. D., T..Ú..
D., a zároveň, aby súd zakázal žalovanému približovať sa k žalobcom v 1. až v 3. rade na vzdialenosť
5 m, nakoľko priblížením sa žalovaného k žalobcom v 1. až v 3. rade môže byť telesná a i duševná
integrita žalobcov v 1. až v 3. rade ohrozená. O trovách konania navrhli rozhodnúť tak, že žalobcovia
majú právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Svoje odvolanie odôvodnili tým, že (i) prvej

inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a (ii) rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V danej veci poukázali na §
1 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, podľa ktorého Občiansky zákonník upravuje
majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako
aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné

zákony. Ďalej podľa § 2 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v občianskoprávnych
vzťahoch majú účastníci rovnaké postavenie. Žalobcovia majú za to, že predloženými listinnými dôkazmi
náležite osvedčili nimi tvrdené skutočnosti, teda vulgárne a agresívne správanie sa žalovaného k nim
a na základe uvedeného žiadajú súd, aby priznal žalobcom požadovanú ochranu ich integrity podľa §
324 ods. 2 písm. h) C.s.p. spočívajúcej v zákaze približovania sa žalovaného k žalobcom na vzdialenosť

5 metrov. Majú za to, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania jednoznačne dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam. Z predložených dôkazov jednoznačne vyplýva, že zo strany
žalovaného dochádza k dlhodobému nepretržitému monitorovaniu žalobcov a ich domova, záhrady a
súkromia zo strany žalovaného a to prostredníctvom kamerového systému, ktorý osadil žalovaný na
stavbu D..Č.. XXX vo vlastníctve jeho rodičov. Toto konanie žalovaného považujú za neprimeraný zásah

do súkromia žalobcov a ich rodiny, keďže tento kamerový systém je schopný snímať tak exteriér ako
i interiér domu, dvora a terasy žalobcov a prednou kamerou sníma žalovaný všetky vchody v rámci
celej dĺžky pozemku žalobkyne v 1. rade. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný obmedzuje žalobcov v
ich obvyklom spôsobe života, v dôsledku snímania kamerovým systémom sú nútení mať nepretržite
zatiahnuté rolety a žalúzie, ktorými sa chránia pred snímaním interiéru domu žalobkyne v 1. rade.

Žalobkyňa v 1. rade v rámci odvolania uviedla, že bola nútená obmedziť svoju podnikateľskú činnosť,
nakoľko žalovaný atakuje aj klientov jej veterinárnej ambulancie, o čom predložila ich vyjadrenia a
popis udalostí, ktorý spísala žalobkyňa v 1. rade. Ďalej žalobkyňa predložila aj fotografie zachytávajúce
žalovaného pri atakoch na žalobcov a fotografie zachytávajúce žalovaného pri osádzaní zábran pred
vstupom na pozemok žalobkyne v 1. rade, pričom predložili aj fotografiu zhodeného rebríka, ktorý mala

žalobkyňa opretý o vlastný dom ako i videozáznamy z útokov žalovaného a to tak na ulici, ako i cez
plot smerom k terase žalobcov, pričom videozáznamy doručia poštou na USB zariadení, nakoľko cez
portál e-žaloby sa im tieto nepodarilo pripojiť k podaniu. Žalovaný v 2. rade, ktorý je žiakom strednej
školy má obavy ísť po ulici po napadnutí zo strany žalovaného dňa 29.03.2023 a 03.04.2023. Čo nie
je normálne a ani akceptovateľné, aby sa dieťa bálo ísť domov okolo domu suseda a obávalo sa akým

spôsobom ho napadne. Správanie sa žalovaného zasahuje aj do partnerského vzťahu žalobkyne v 1.
rade a žalobcu v 3. rade, ktorý pre ataky zo strany žalovaného na jeho osobu a národnosť odmieta chodiť
do domácnosti žalobkyne v 1. rade. Správanie sa a konanie žalovaného je neprimerané a presahuje
hranice bežného a slušného správania sa v spoločnosti, na verejnosti a k susedom. Tento stav trvá už
20 rokov a útoky zo strany žalovaného naberajú na sile a intenzite. K podaniu tohto návrhu pristúpili

žalobcovia po útoku na žalobcu v 2. rade, dieťa a študenta. Nie je možné akceptovať v 21. storočí, aby
boli takéto útoky akceptované a prehliadané. V danej veci, bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný
zasahuje do práv žalobcov a v trestnom konaní sa posudzuje len intenzita tohto jeho správania sa, či už
napĺňa skutkové podstaty trestných činov, alebo nie. Avšak návrh na vydanie neodkladného opatreniažalobcovia podali v civilnom konaní, kde majú za to, že už existencia takýchto útokov tak, ako je
preukázaná je dostatočným dôvodom na vydanie neodkladného opatrenia z dôvodu, aby boli žalobcovia
chránení pred týmto neprijateľným konaním žalovaného, ktoré stále pretrváva. Taktiež poukázali na

skutočnosť, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
keďsúdprvejinštancieuviedol,žepopisovanékonanieniejepreukázané.Trvajú natom,žetotokonanie
je nesporné a predmetom trestného konania je len posudzovania miery jeho intenzity, či sa jedná o
trestný čin alebo nie. Tak či onak, toto konanie zo strany žalovaného, ktorým zasahuje do práv žalobcov
a obmedzuje ich vo výkone vlastníckych práv ale i tých ľudských, keď zasahuje do ich telesnej a osobnej

integrity. Napáda žiaka strednej školy, a to tak, že osobným automobilom sa k nemu priblíži tak blízko,
že v ňom nesporne vyvolá obavu o život a zdravie. Nie je akceptovateľné, aby žena, matka, lekárka bola
napádaná pri vynášaní smetí a bála sa o svoj život a zdravie, rovnako je v našej republike neprijateľné,
aby niekto napádal iného pre jeho pôvod a národnosť. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že súd
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom správanie sa žalovaného je v
rozpore s princípmi právneho štátu a aj samotnou Ústavou Slovenskej republiky. Vzhľadom na uvedené

majú žalobcovia za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov, k nesprávnym
skutkovým zisteniam a zároveň súd prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Na základe uvedených skutočností žiadajú odvolací súd, aby v zmysle ustanovenia § 390 CSP sám vo
veci rozhodol a rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovanému uloží povinnosť zdržať sa
konania, ktorým by obmedzoval žalobkyňu v 1. rade v jej vlastníckom práve a zasahoval by do výkonu jej

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam evidovaným Okresným úradom Senec, katastrálnym odborom na
B.Č..XXXXpreM.D.,M.D..T..Ú..D.podľaB.XXXX,azároveňabysúd zakázalžalovanémupribližovať
sa k žalobcovi v 1. až v 3. rade na vzdialenosť 5m, nakoľko priblížením sa žalovaného k žalobcom v
1. až v 3. rade môže byť telesná a i duševná integrita žalobcov v 1. až v 3. rade ohrozená. O trovách
konania navrhli rozhodnúť tak, že žalobcovia majú právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

10. Žalovaný sa vyjadril k odvolaniu žalobcov a uviedol, že predmetné uznesenie súdu prvej inštancie
považuje v celom rozsahu za zákonné, spravodlivé a odôvodnené, nakoľko je bez akýchkoľvek
pochybností preukázané, že ani príslušný nestranný a nezávislý súd v tomto konaní nevzhliadol dôvody
na nariadenie žalobcami požadovaného neodkladného opatrenia, nakoľko túto vec správne právne

posúdil a návrh zamietol z dôvodu, že žalobcovia neosvedčili nimi tvrdené skutočnosti odôvodňujúce
potrebu poskytnutia neodkladnej ochrany ich telesnej/duševnej integrity a výkonu vlastníckeho práva
žalobkyňou v 1. rade. Žalovaný uviedol, že žalobcovia v podanom návrhu a odvolaní uvádzajú
skutočnosti a tvrdenia, na základe ktorých majú údajný strach o ich život, majetok a zdravie, nakoľko sú v
celomrozsahupresvedčení,žeprávežalovanýimspôsobujeúdajnúujmuvichobvyklom,dennodennom

a pokojnom spôsobe ich životov. V tomto prípade predložili aj sériu obrazovej a zvukovo- obrazovej
dokumentácie, ktorá podľa ich presvedčenia preukazuje, že konanie žalovaného je neprimerané,
neodôvodnené a v neposlednom rade protiprávne. Vo vzťahu k videozáznamu označenému ako „Video
3“ uvádza žalovaný, že v danom momente je zachytená situácia bezodkladne potom ako žalobca v 3.
rade fyzicky napadol žalovaného na verejnom priestranstve, a to údajne z toho dôvodu, že sa obával,

že mu metlou v ruke poškodí jeho majetok (motorové vozidlo). Žalobkyňa v 1. rade predmetnú situáciu
však popisuje tak, že práve naopak žalovaný napadol žalobcu v 3. rade, túto skutočnosť videla zo svojho
balkónu aj suseda G.. I.Á., a keď jej žalobkyňa v 1. rade povedala, aby zavolala hliadku polície, tak
podľa tvrdenia žalobkyne v 1. rade, táto suseda iba odišla z exteriéru do interiéru svojej nehnuteľnosti.
Nepravdivé tvrdenie žalobcov v podanom návrhu, že fotografia č. 7 zachytáva žalovaného pri útoku na

žalobcu v 3. rade je už absolútny nezmysel, a to tak právny ako aj skutkový. Z tohto dôvodu je pre
žalovaného nepochopiteľné a neakceptovateľné konanie žalobcov, a to najmä žalobkyne v 1. rade a
žalobcu v 3. rade, ktorí majú už viac ako 2 roky vedomosť o rozhodnutí Okresného úradu Senec zo
dňa 25.06.2021, sp. zn. OU-SC-OVVS- 2021/006009, na základe ktorého bol žalobca v 3. rade ako
páchateľ uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods.

1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Pri tomto incidente si
dovoľuje žalovaný zdôrazniť dve skutočnosti, ktoré považuje za relevantné pre preukázanie klamlivých,
účelových a zavádzajúcich tvrdení zo strany najmä ale nielen žalobkyne v 1. rade a žalobcu v 3. rade.
Ako prvé zo svedeckej výpovede žalobkyne v 1. rade v tomto priestupkovom konaní vyplynulo, že ona
samotná „nevidela ako jej partner (žalobca v 3. rade) chytil pána G. (žalovaného), počula ale, ako pán G.

jej partnerovi pri okienku nadáva slovami „. C.“ a potom nadával aj jej, hoci podľa kamerového záznamu
zo dňa 20.03.2021 je v celom rozsahu a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že žalobkyňa v 1.
rade sa nachádza počas tohto incidentu v tesnej blízkosti žalobcu v 3. rade, žalovaného a priateľky
žalovaného a celý priebeh tohto priestupku dokumentovala, avšak v tomto konaní predložila len časťzáznamu, ktorú možno vyhodnotiť ako účelovú. Po druhé dáva žalovaný do pozornosti tvrdenie žalobcu
v 3. rade, ktorý fyzicky napadol žalovaného pre údajnú obavu o svoj majetok, avšak Okresný úrad Senec
ako príslušný správny orgán vyhodnotil túto skutočnosť nasledovne: „Tvrdenie obvineného (žalobcu v 3.

rade), že si myslel, že mu pán G. (žalovaný) poškodí vozidlo s metlou, ktorú mal v ruke, správny orgán
berie ako účelové tvrdenie. Išlo o domnienku obvineného, nakoľko žiadny zo svedkov nepotvrdili, že by
C.. C. G. nejako ohrozoval s metlou vozidlo obvineného, iba potvrdili nadávky z oboch strán, pričom ani
táto skutočnosť obvineného (žalobcu v 3. rade) neoprávňovala pristúpiť k oznamovateľovi (žalovanému)
a fyzicky ho napadnúť. Z vydaného rozhodnutia Okresného úradu Senec zo dňa 25.06.2021, sp. zn.

OU-SC- OVVS-2021/006009 ďalej vyplýva, že: „Na základe postúpeného spisového materiálu správny
orgán vo veci dňa 29.04.2021 rozhodol v rozkaznom konaní“, a zároveň si žalobca v 3. rade ako
obvinený predmetné rozhodnutie „prevzal dňa 04.05.2021, dňa 10.05.2021, teda v zákonnej lehote,
podal na pošte obvinený odpor voči rozkazu“. Vyššie uvedené dátumy sú jasným dôkazom toho, že
nasledujúce konanie žalobkyne v 1. rade (podanie 1. trestného oznámenia) nemožno vnímať inak
ako pomstychtivé a šikanózne voči žalovanému a jeho rodine. Trestné oznámenie zo dňa 11.05.2021,

ktoré bolo doručené na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Senci dňa 19.05.2021 žalobkyňa v 1.
rade opätovne účelovo nepredložila v tomto konaní, nakoľko v zmysle uznesenia Okresnej prokuratúry
Bratislava III zo dňa 20.09.2021, sp. zn. 4Pn/238/21/1103 uvádza príslušná prokurátorka v spojení s
odkazom na vyššie uvedené rozhodnutie Okresného úradu Senec zo dňa 25.06.2021, sp. zn. OU-SC-
OVVS-2021/006009 nasledovné právne posúdenie podaného trestného oznámenia: „Aj vzhľadom na

vyššie uvedené mi teda nie je zrejmé, že z čoho oznamovateľka (žalobkyňa v 1. rade) vyvodzuje vážnu
obavu o svoj život a život svojich rodinných príslušníkov, keď práve naopak, vo vyššie spomínanej
priestupkovej veci bol obvineným z priestupku jej priateľ (žalobca v 3. rade), ktorý sa k napadnutiu C..
C. G. (žalovaného) priznal, pričom z priloženej fotografie vyhotovenej z kamerového záznamu tohto
incidentu zo dňa 20.03.2021 je zrejmé, že menovaná (žalobkyňa v 1. rade) stojí v blízkosti podozrivého

ani nie na vzdialenosť menšiu ako 2 metre“. Výsledkom tohto trestného oznámenia bolo konštatovanie
prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava III v tomto uznesení, že „skutočnosti uvedené v trestnom
oznámení nenapĺňajú po formálnej stránke znaky skutkových podstát trestných činov nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona, ani nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods.
1 Trestného zákona a ani žiadneho iného trestného činu uvedeného v osobitnej časti Trestného zákona

a to preto, že nebola dokazovaním preukázaná ich objektívna stránka.“ Rozhodnutím Okresného úradu
Senec zo dňa 18.10.2021, sp. zn. OU-SC- OVVS-2021/015235 bolo nakoniec toto „údajné“ protiprávne
konanie podľa názoru žalobkyne v 1. rade odložené, nakoľko došlé oznámenie neodôvodňuje začatie
konania o priestupku alebo postúpenie veci. V súlade s vyššie uvedeným je preukázané v celom
rozsahu, že žalobkyňa v 1. rade v spojení so žalobcom v 3. rade naďalej šikanujú žalovaného, a to

tak druhým trestným oznámením zo dňa 18.05.2022, ako aj podaním tohto návrhu, a to len z dôvodu,
že žalovaný oznámil priestupok žalobcu v 3. rade zo dňa 20.03.2021, a od tohto obdobia je neustále
ponižovaný, dehonestovaný a urážaný zo strany žalobcov slovnými vyjadreniami, ktoré sú zachytené aj
v predloženom súbore označenom ako „Video 1“ a taktiež „Video 3“ v znení „X. K. Č., K., Č. D. T. G.
E.“, hoci opätovne považuje žalovaný toto video za účelové, nakoľko okrem týchto slovných vyjadrení

bol žalovaný opakovane titulovaný ako „. J., D. G., D., E. T., avšak tento zvukovo-obrazový záznam
opätovne tieto slovné vyjadrenia zo strany žalobcov už nezachytáva, ale naopak snažia sa týmito
dôkazmi v celom rozsahu navodiť dojem, že žalobcovia bez akéhokoľvek neopodstatneného konania
prechádzajú po pozemku žalobkyne v 1. rade alebo sa nachádzajú na verejnom priestranstve, a len
tak „bezdôvodne“ sú vulgárne pomenovaní zo strany žalovaného. Vzhľadom na vyššie uvedený rozbor

„Videa 3“ je preukázané, že žalovaný bol napadnutý zo strany žalobcu v 3. rade a následne potom bol
opätovne provokatívnym spôsobom nahrávaný zo strany žalobkyne v 1. rade, ktorá sa pravdepodobne
domnievala,ževyprovokuježalovanéhok„útoku“,ktorýneustálepopisujevosvojichpodaniach.Totožné
provokatívne vyhotovenie kamerového záznamu s „odôvodnením“ žalobkyne v 1. rade, že „ona môže
nahrávať každého a kdekoľvek, lebo sa cíti byť ohrozená“ vykonáva táto osoba pri každej možnej

príležitosti, kde podľa jej posúdenia žalovaný a jeho rodina vykonáva „protiprávnu“ činnosť. Rovnaký
postup bol dosiahnutý aj v prípade dôkazu označeného ako „Video 1“, ktorému opätovne predchádzala
situácia, kedy žalobca v 3. rade prehodil na strechu prístrešku rodičov žalovaného EUROpaletu, nakoľko
uviedol, že pri spoločnom plote majú uložené drevo a keď prší, tak je drevo mokré. Žalobkyňa v 1.
rade však celú situáciu popisuje spôsobom jej vlastným, a teda zavádzajúcim a klamlivým, keď uvádza,

že údajne to bola iba jedna doska. Pri tomto incidente boli prítomní rodičia žalovaného, a teda boli
svedkami toho, že sa tam nachádzala celá EUROpaleta a nie obyčajná doska, ale v tomto konaní je
žalovaný bohužiaľ opätovne nútený vyvrátiť všetky klamstvá žalobkyne v 1. rade a žalobcu v 3. rade.
V tomto prípade žalovaný ľutuje, že nemá vyhotovenú jednu obyčajnú fotku, kde by bolo preukázanéďalšie klamstvo žalobcov v celom rozsahu. Žalovaný v rámci svojho vyjadrenia k odvolaniu žalobcov
uviedol, že žalobkyňa v 1. rade presahuje svojím vyhotovovaním obrazových a zvukovo-obrazových
záznamov akúkoľvek prípustnú a akceptovateľnú mieru, a to najmä z dôvodu, že toto neoprávnené

snímanie súkromného pozemku a osôb sa tam nachádzajúcich (žalovaného a jeho rodiny) alebo
verejného priestranstva vykonáva už viac ako 16 rokov, k čomu sa priznáva tak písomnou ako aj ústnou
formou, avšak považuje za veľmi dôležité upriamiť pozornosť na spôsob akým vyhotovuje žalobkyňa
v 1. rade tieto záznamy. Súbor označený ako „Video 2“ je jasným dôkazom toho, že žalobkyňa v 1.
rade úmyselne zapína nahrávanie zvukovo-obrazového záznamu v priestoroch svojej nehnuteľnosti

a následne vedome zachytáva prejav osobnej povahy žalovaného, čo nemožno naďalej akceptovať
bez akéhokoľvek postihu za takéto konanie, a teda v najbližšom období budú nielen tieto záznamy
predmetom jednotlivých trestných oznámení podaných na žalobkyňu v 1. rade. Z predloženého „Videa 2“
je zrejmé, že žalobkyňa v 1. rade najprv vyhotovila obrazovú snímku zachytávajúcu žalovaného a matku
žalovaného pri prácach na mestskom pozemku, ktoré podľa názoru žalobkyne v 1. rade boli opätovne
vykonávané nezákonne, nakoľko podľa názoru žalobkyne v 1. rade je akákoľvek činnosť, ktorú vykonáva

žalovaný a jeho rodina protiprávna, avšak v tomto prípade popisovaná situácia prebiehala úplne inak.
Žalobkyňav1.radeprivolalahliadkuMestskejpolícievSenci,hocionasamotnásaopakovanevyjadruje,
že nikdy nevolala na žalovaného alebo rodinu žalovaného políciu. Po príchode hliadky Mestskej polície v
Senci dňa 03.05.2022 bolo zistené za prítomnosti týchto príslušníkov, žalobkyne v 1. rade a žalovaného
prostredníctvomtelefónnehorozhovorusG..Q.(vedúciútvaruvýstavbyaochranyživotnéhoprostredia),

že predmetné práce sú odsúhlasené zo strany Mesta Senec, nakoľko nasledujúci deň budú na tomto
mestskom pozemku inštalované balisety, ktoré bránia vstupu motorových vozidiel klientov žalobkyne v 1.
radeažalobcovnarevitalizovanúverejnúzeleň.PoovereníapotvrdenítejtoinformáciehliadkaMestskej
polície v Senci odišla, avšak žalobkyňa v 1. rade namiesto toho, aby odišla dovnútra a už nevychádzala
von, tak sa opätovne vrátila zo svojej nehnuteľnosti, pričom bez vedomosti a súhlasu žalovaného

vyhotovovala zvukovo-obrazový záznam, avšak opätovne vytrhnutý z celého kontextu danej situácie.
Žalobkyni v 1. rade bolo oznámené dňa 03.05.2022 pred vyhotovením záznamu označeného ako Video
2, že nakoľko podala trestné oznámenie zo dňa 11.05.2021, ktoré bolo vyhodnotené orgánmi činnými
v trestnom konaní (OO PZ Senec) ako neopodstatnené a následne túto skutočnosť potvrdil aj správny
orgán (OÚ Senec), v ktorom opätovne krivo obviňuje a ohovára žalovaného a rodinu žalovaného, tak jej

hrozí, že nastúpi na výkon trestu (hovorovo „pôjde sedieť do basy“), nakoľko takýto následok pripúšťa
vo svojich ustanoveniach zákon č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, napriek
tomu však žalobkyňa v 1. rade uvádza, že bez ďalších súvislostí jej bolo oznámené zo strany žalovaného
iba to, že pôjde do basy. Totožný postup žalobkyne v 1. rade pri jej zavádzajúcich tvrdeniach je možné
nájsť aj v súvislosti s údajným prenasledovaním otca žalobkyne v 1. rade prostredníctvom kamerového

systémuumiestnenéhonanehnuteľnostirodičovžalovaného,kdetátoosobauvádzaopätovnevytrhnuté
tvrdenie žalovaného, ktoré v celom rozsahu znelo „ môžete za hanbiť, že Váš starý otec musí u
Vás pracovať na záhrade a nepomáhate mu“. Ďalším podobným zavádzajúcim a účelovým konaním
žalobcov, a to najmä žalobkyne v 1. rade údajne preukazujúcim „nezákonné“ konanie žalovaného je
„zvýraznenie“ textu v uznesení Okresnej prokuratúry Bratislava III zo dňa 16.09.2022, sp. zn. 4Pn

315/22/1103, ktorý v celom rozsahu znie nasledovne: „S ohľadom na obsah napadnutého uznesenia
povereného príslušníka PZ napokon dopĺňam, že z trestného oznámenia C.. K. V. nevyplýva podozrenie
aj z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona“ , avšak žalobkyňa v
1. rade presvedčená o protiprávnom konaní žalovaného spôsobom jej tradičným zvýrazňuje iba časť
v znení „podozrenie aj z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.“, ktorá má opätovne

evokovať, že žalovaný sa jej „nebezpečne vyhráža“. Vo vzťahu ku vyhotoveniu kamerových záznamov,
ktoré „nebezpečne“ prenasledujú žalobcov a klientov žalobkyne v 1. rade je nutné opätovne vyvrátiť
ďalšie tvrdenie žalobkyne v 1. rade uvádzané v znení „prednú kameru som riešila podaním na úrad
na ochranu osobných údajov, dodnes som nedostala odpoveď“, nakoľko žalobkyňa v 1. rade disponuje
rozhodnutím Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky zo dňa 16.02.2022, sp. zn.

00361/2022-Os/1, proti ktorému podala opravný prostriedok (rozklad), a tým pádom má k dispozícii
aj rozhodnutie Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky zo dňa 09.05.2022, sp. zn.
00168/2022- Op-5, kde príslušný správny orgán vo svojom odôvodnení konštatuje okrem iného, že
„odstránenie kamier ako to požaduje navrhovateľka (žalobkyňa v 1. rade), by vykazoval nepomer medzi
závažnosťou správnych deliktov a uloženým opatrením v podobe trvalého obmedzenia spracúvania,

vrátane zákazu spracúvania osobných údajov.“ Zároveň v ani jednom z týchto rozhodnutí Úradu na
ochranu osobných údajov Slovenskej republiky nie je konštatované ďalšie zavádzajúce vyjadrenie
žalobkyne v 1. rade, že „Žalovaný sníma zadnou kamerou každý cm môjho dvora, sníma zadné vstupné
dverespolusoknomstaréhodomu,prednúterasu,vírivúvaňu,vstupdonovéhodomu,kuchyňu,schody,hornú kúpeľňu, synovu izbu, hornú terasu a cez otvorené dvere synovej izby aj hornú obývaciu izbu
- celú sedačku, aj hornú terasu a záhradu“. Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky
ako príslušný správny orgán v písomnosti označenej ako Oznámenie o začatí správneho konania

zo dňa 05.05.2021, sp, zn. 00384/2021-Os, teda v období kedy disponoval kamerovými záznamami
z prednej a zadnej časti nehnuteľnosti rodičov žalovaného, a to na základe poskytnutej súčinnosti
prevádzkovateľa kamerového systému, deklaruje skutočnosť, že môže existovať na základe podnetu
žalobkyne v 1. rade podozrenie na porušenie platnej legislatívy, a to konkrétne prostredníctvom kamery
snímajúcej prednú časť. Ani Úrad na ochranu osobných údajov, ani Obvodné oddelenie Policajného

zboru v Senci žiadnym spôsobom neverifikovali ďalšie nepravdivé tvrdenie žalobkyne v 1. rade, hoci
majú k dispozícii kamerové záznamy z prednej aj zadnej časti, že žalovaný podľa jej posúdenia ako
prevádzkovateľ kamerového systému nahráva zadnú časť jej nehnuteľnosti v popísanom rozsahu,
teda podľa fabulácie žalobkyne v 1. rade takým spôsobom, že kamerová jednotka by musela mať
„funkciu“ snímať priestor za stavebnými materiálmi akými sú drevený múr „záhradného domčeka“,
strecha z lexanu na prístrešku dodatočne povolenom v stavebnom konaní alebo sklenené okno, od

ktorého sa obraz odráža. Ku vyhotoveniu kamerového záznamu inštalovanými kamerovými jednotkami
sa okrem príslušného správneho orgánu vyjadrila aj prokurátorka v uznesení Okresnej prokuratúry
Bratislava III zo dňa 20.09.2021, sp. zn. 4Pn 238/21/1103, kde konštatuje nasledovné posúdenie:
„Na záver okrajovo ku skutočnosti uvádzanej oznamovateľkou v trestnom oznámení vo vzťahu ku
kamerovému systému namontovanému na nehnuteľnosti rodičov podozrivého je nutné konštatovať, že

pri dnešných technických vymoženostiach je už bežným javom, že vlastníci objektov z preventívnych
dôvodov tieto osádzajú, pričom je nespochybniteľným faktom, že podľa štatistických údajov práve
vlámania do rodinných domov a podobných objektov patria medzi najrozšírenejšie formy majetkovej
trestnej činnosti. Tento spôsob ochrany svojej nehnuteľnosti je bežný, nie je ničím výnimočný, pričom
subjektívne negatívne pocity oznamovateľky zrejme vyplývajú z tej skutočnosti, že ich nehnuteľnosti

sa nachádzajú v priamom susedstve. Vo veci však nie je preukázané ani naplnenie skutkovej podstaty
prečinu ochrany súkromia v obydlí podľa § 194a ods. 1 Trestného zákona, na ktorej naplnenie sa
vyžaduje, aby páchateľ úmyselne porušil právo iného na jeho súkromie v obydlí, resp. právo na jeho
súkromný a rodinný život vedený v obydlí tým, že bez jeho súhlasu zadovažuje pre seba alebo iné osoby
neoprávneným sledovaním jeho obydlia poznatky o jeho živote a živote osôb, ktoré sa zdržiavajú v

jeho obydlí, a s využitím informačno-technických prostriedkov vyhotovuje z tohto pozorovania záznamy
alebo inú dokumentáciu.“ V neposlednom rade uvádza žalovaný tvrdenie žalobkyne v 1. rade z obdobia
kedy neboli na rodinnom dome rodičov žalovaného umiestnené žiadne kamerové jednotky, avšak jej
klienti úmyselne parkovali na príjazdovej ceste k nehnuteľnosti rodičov žalovaného, a teda obmedzovali
vjazd a výjazd vozidiel, a taktiež poškodzovali revitalizovanú verejnú zeleň, kedy táto osoba uvádzala

„dajte mi dôkazy, že sú to moji klienti, lebo moji klienti tu iba parkujú a nič protiprávne nerobia“. Zhodou
okolností po inštalovaní kamerovej jednotky v prednej časti nehnuteľnosti rodičov žalovaného boli všetci
páchatelia priestupkov „zrazu“ klienti veterinárnej ambulancie žalobkyne v 1. rade, ktorá sa rozhodla
ochraňovať ich práva a záujmy prostredníctvom šikanóznych trestných oznámení, a to v období, kedy
mala v celom rozsahu vedomosť o subjekte, ktorý je prevádzkovateľom kamerového systému, a teda,

že touto osobou nie je žalovaný, ako to opakovane a klamlivo uvádza žalobkyňa v 1. rade v takmer
každom jednom podaní na akýkoľvek správny orgán, ale prevádzkovateľom kamerového systému
je otec žalovaného. Z tohto dôvodu je tým pádom zrejmé, že samotný návrh, resp. petit vzťahujúci
sa na žalovaného, ako údajného prevádzkovateľa kamerového systému je v tomto prípade nielenže
nevykonateľný pre nesprávnu formuláciu petitu, ale predovšetkým z dôvodu absencie pasívnej vecnej

legitimácie žalovaného, ktorý nie je prevádzkovateľom tohto kamerového systému. Žalovaný opakovane
zdôrazňuje,žežalobkyňav1.rademávcelomrozsahuvedomosť,ktojeprevádzkovateľomkamerového
systému, avšak opakovane uvádza nepravdivé tvrdenia, za účelom „preukázania“ nebezpečného
prenasledovania zo strany žalovaného, a teda je nutné skonštatovať, že v tomto prípade sa už nemôže
jednať o náhodné konanie, ale ide nespochybniteľne o úmyselné, vedomé a účelové konanie žalobkyne

v 1. rade, ktorým opätovne zaťažuje tak žalovaného, ako aj orgány činné v trestné konaní (OO PZ
Senec), správne orgány (Úrad na ochranu osobných údajov SR , Mesto Senec) a súdne orgány (OS BA
III, KS BA). Ďalej považuje žalovaný za potrebné sa vyjadriť k písomnému podaniu klientky veterinárnej
ambulancie žalobkyne v 1. rade, a to konkrétne e-mailu G.. R. T. E. zo dňa 07.04.2022, v ktorom je okrem
ďalšiehouvedené„popríchodenapolíciumioznámili,žeimdennodennechodiaodnehopodnetyamajú

s ním problém sa ho zbaviť, neustále im posiela ním nasnímanú ulicu, ja som mu nikdy nedala súhlas,
aby ma vôbec mohol natáčať, čím porušuje GDPR, evidentne sused nie je psychicky v poriadku aj podľa
policajta, ktorému som platila pokutu“. Vyjadrenie tejto osoby bolo zaslané Mestskej polícii v Senci, aby
sa vyjadrila k tam uvedeným skutočnostiam, čoho výsledkom je odpoveď náčelníka Mestskej polície vSenci zo dňa 24.07.2023, sp. zn. 37234/229/2023, kde je stanovené, že príslušník Mestskej polície v
Senci nevyslovil vyjadrenie, ktoré je uvedené v zjavne účelovo vyhotovenom e - maile G.. R. T. zo dňa
07.04.2022. V neposlednom rade vyplýva, že oznamovateľom týchto priestupkov bol prevádzkovateľ

kamerového systému - otec žalovaného a nie ako to uvádza opakovane žalobkyňa v 1. rade a jej
„verná klientka“, že sa jedná o žalovaného, ktorého samozrejme bolo opätovne nutné dehonestovať,
lebo klientka neovládajúca základné pravidlá cestnej premávky má evidentne schopnosť posudzovať
právne vzdelanie žalovaného ako budúceho advokáta. Zároveň je preukázané, že vyhrážky žalobkyne v
1. rade v znení „Q., P. P. D. S. L., ja sa o to postarám“ a žalobcu v 3. rade „. K. Č.“ sa postupne napĺňajú vo

forme diskreditácie a dehonestovania žalovaného formou šikanóznych trestných oznámení a fabulovaní
skutočností v návrhu a v odvolaní, ktoré sú klamlivé, tendenčné a účelové, s jediným cieľom poškodiť
dobrémenožalovaného.Žalovanýsidovoľujeoznámiťpredovšetkýmžalobcomakoajklientkežalobkyni
v 1. rade, že jediným orgánom oprávneným rozhodovať o kompetentnosti uchádzača o získanie
advokátskej skúšky je Slovenská advokátska komora, ktorá vyhodnotila žalovaného ako úspešného
kandidáta a od 01.08.2023 vykonáva žalovaný advokáciu ako samostatný advokát. Žalobkyňa v 1.

rade taktiež uvádza, že žalovaný a jeho rodina neustále blokujú vjazd k nehnuteľnosti žalobkyni
v 1. rade, avšak žiadnym relevantným spôsobom toto tvrdenie opätovne nepodporila akýmkoľvek
dôkazom, naproti tomu žalovaný a jeho rodina sú pravidelne obmedzovaní pri vjazde alebo výjazde
ich motorovými vozidlami zo strany klientov veterinárnej ambulancie, čo však najmä žalobkyňa v 1.
rade považuje za „normálne parkovanie“. Naproti tomu ešte uvádza, že za niekoľko ročnú prevádzku jej

veterinárnej ambulancie došlo k takejto situácii iba dvakrát, a to údajne jedenkrát s vedomím a súhlasom
matky žalovaného a druhýkrát z dôvodu, že klient G.. Q. je dlhoročným známym otca žalovaného,
a teda mal toto parkovanie dovolené. Nakoľko je toto tvrdenie opätovne nepravdivé, tak predkladá
žalovaný niekoľko zachytených priestupkov klientov žalobkyne v 1. rade za nedávne obdobie, ktoré boli
bezodkladne oznámené Mestskej polícii v Senci, a týmto subjektom boli uložené následne zákonom

dovolené sankcie (pokuty), a teda je tým pádom vyvrátený ďalší mýtus žalobkyne v 1. rade, že je
klienti nič protiprávne nerobia. Do pozornosti dáva žalovaný najmä fotografiu motorkára stotožneného
zo strany žalobkyne v 1. rade ako O. Y., pričom je verejne dostupnou informáciou, že tento subjekt
poskytuje uchádzačom o získanie vodičského oprávnenia teoretickú a praktickú prípravu, avšak z
predloženej fotodokumentácie je zrejmé, že tento dospelý človek dosahuje úroveň znalosti základného

cestného predpisu na nevyhovujúcej úrovni naproti mladistvému účastníkovi cestnej premávky, ktorý
dokáže viesť nemotorové vozidlo (bicykel) po cestnej komunikácii, a žiadnym provokatívnym konaním
nepoškodzuje revitalizovanú verejnú zeleň. V týchto prípadoch je zároveň veľmi úsmevné počúvať alebo
čítať vyjadrenia klientov žalobkyni v 1. rade, ktorí triviálny zákon č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nerešpektujú a neovládajú

(najmä ustanovenia o poškodzovaní životného prostredia, najmä jazdou po verejnej zeleni alebo cestnej
zeleni alebo zastavenie na iných miestach, kde zastavenie alebo státie môže ohroziť bezpečnosť a
plynulosť cestnej premávky alebo obmedziť jazdu vozidiel; osobitne na miestach vjazdov alebo výjazdov
z pozemkov, vjazdov a výjazdov z objektov určených na zásobovanie alebo parkovacích miest), ale
naopak pomerne rozsiahle Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016

o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým
sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) ovládajú bez akéhokoľvek
zaváhania, čo odôvodnene potvrdzuje skutočnosť, že žalobkyňa v 1. rade svojím „verným“ klientom
poskytuje účelové informácie o údajnom „prenasledovaní“ klientov jej veterinárnej ambulancie vo forme
nezákonného snímania verejného priestranstva. V tomto prípade uvádza žalovaný napríklad situáciu,

ktorá nastala počas ústneho pojednávania na Stavebnom úrade v Senci dňa 01.03.2022 o 09:00 hod.,
kde zástupcovia žalobkyne v 1. rade namiesto relevantnej odpovede v stavebnom konaní oznámili,
že žalovaný a jeho rodičia prenasledujú žalobkyňu v 1. rade prostredníctvom kamerového systému,
o čom však do dnešného dňa žalobkyňa v 1. rade nevyprodukovala ani jeden jediný dôkaz. Naproti
tomu samotná žalobkyňa v 1. rade uvádza „nechcem, aby to vyznelo, že som ich vkuse fotila, ale

nikdy som to nepoužila“. Toto tvrdenie žalobkyne v 1. rade je jediné pravdivé a správne, a potvrdil
to aj príslušník Policajného zboru v Senci G.. Č., ktorému bol predložený celý šanón s obrazovou
dokumentáciou vyhotovenou žalobkyňou v 1. rade za obdobie presahujúce 16 rokov, kde boli zachytené
osoby žalovaného a jeho rodiny na súkromnom pozemku rodičov žalovaného, nakoľko v tom čase
ešte žalobkyňa v 1. rade netušila, že je tento príslušník kamarátom žalovaného, a výsledkom tohto

zistenia bola skutočnosť uvedená nižšie v tomto článku III. (bod 11.). V neposlednom rade je nutné
vyjadriť sa k vyhotovenej obrazovej dokumentácii, ktorú žalobkyňa v 1. rade predkladá v konkrétnom
prípade Stavebnému úradu v Senci s najväčšou pravdepodobnosťou za účelom, aby bol žalovaný a jeho
rodina považovaní za občanov konajúcich v rozpore s platnou legislatívou (hoci aj tvrdenia absolútnenesúvisiace so stavebnou legislatívou), pričom samotná žalobkyňa v 1. rade odmieta akúkoľvek
zodpovednosť za svoje nelegálne konania, a neustále tvrdí, že nebola uznaná vinnou zo spáchania
žiadneho stavebného priestupku, avšak podľa informácie poskytnutej z právneho oddelenia Mesta

Senec jej bola uložená sankcia vo výške 500,00 EUR. Nepopierateľným dôkazom o účelovosti fotografií
zaslaných Stavebnému úradu v Senci sú obrazové snímky v tom čase dvoch niekoľko rokov mŕtvych
ale za to „agresívnych“ psov, ktoré však podľa presvedčenia a neodôvodnenej lustrácie žalobkyne ako
veterinárnej lekárky neboli zaočkované, ale informáciu o ich usmrtení už táto osoba nepovažovala
dôležitú, nakoľko ona údajne „nevedela“ o tom, že nám tieto dva psy zomreli. Takéto konanie považuje

žalobkyňa v 1. rade za absolútne normálne, primerané a neznevažujúce jej profesiu v očiach verejnosti.
Pomyselnou „čerešničkou na torte“ je fotografia zachytávajúca „stavebné práce“ na mestskom pozemku,
ktorými má byť revitalizovaná verejná zeleň. Žalobkyňa povýšila svoju obyčajnú hlúpu susedskú závisť
až do takej úrovne, že žiada Mesto Senec, aby jej predložilo celkovú sumu finančných prostriedkov,
ktoré platia žalovaný a jeho rodina za to, že na vlastné náklady v roku 2019 a následne v roku 2020
revitalizovali verejnú zeleň. Toto správanie žalobkyne v 1. rade už nepotrebuje žiaden ďalší komentár,

nakoľko jej zvyšné absolútne nepochopiteľné vyjadrenia v znení „Žalovaný strihá verejnú zeleň, čo je
v rozpore s VZN Mesta Senec“, alebo „žalovaný kosí v nedeľu o 21:45 hod.“ sú dôkazom toho, že
žalobkyňa v 1. rade má nespochybniteľný cieľ zdiskreditovať žalovaného a jeho rodinu v Meste Senec
takýmito irelevantnými vyjadreniami. Záverom žalovaný kategoricky odmieta, že by kosil trávnik či už na
súkromnom pozemku alebo mestskom pozemku v stanovenom čase (v nedeľu o 21:45 hod.), nakoľko

kosenie trávnika po tme je ďalším vymysleným tvrdením žalobkyne v 1. rade. Záverom si žalovaný
dovoľuje v krátkosti zhrnúť susedské vzťahy, ktoré podľa názoru žalobcov boli výlučne narušované zo
strany žalovaného a jeho rodiny, avšak v prípade keď žalobkyňa v 1. rade vykonávala operačný zákrok
vo svojej veterinárnej ambulancii, počas ktorého došlo k poruche na elektrickom zariadení, tak vtedy
otec žalovaného ako elektroinštalatér nebol „. T.“, keď žalovaný a matka žalovaného boli na pozemku

žalobkyne v 1. rade vykopávať brečtan údajne prerastajúci z pozemku rodičov žalovaného, tak vtedy
sa žalobkyňa v 1. rade a jej blízke osoby nebáli o svoj život a majetok, keď žalobkyňa v 1. rade trvala
na vyhotovení právneho dokumentu, t.j. dohody o uchytení drevenej zásteny na plot v súkromnom
vlastníctve žalobcov, tak vtedy žalovaný nebol „dilino s kúpeným právnickým vzdelaním, či buzerant
alebo kokot“, keď žalobkyňa v 1. rade začala s výstavbou „záhradného domčeku“, tak jej žiadnym

spôsobom nevadil prístrešok postavený na pozemku rodičov žalovaného, avšak po uplynutí takmer 10
rokov je údajne začal tieniť a prekážať, keď žalobkyňa v 1. rade musela hrabať lístie zo spomínaného
listnatého stromu (lipy, ktorá bola vysadená ešte právnym predchodcom rodičov žalovaného a taktiež
rodičom žalobkyne v 1. rade nezavadzala pri manipulácii s garážovými dverami), tak bolo zo strany tejto
osoby vykrikované cez plot, že aby sme okamžite tento strom zrezali dole, nakoľko žalobkyňa v 1. rade

nebude hrabať „naše lístie“, a žalovaný pripomína, že prvé stretnutie žalobkyne v 1. rade so susedmi E.
nebolo v znení „dobrý deň“ ale „sused, vy dáte ten strom pri plote tiež dole“, keď žalobkyňa v 1. rade
predložila rodičom žalovaného listinu označenú ako „čestné prehlásenie a súhlas“ s „drobnou stavbou“,
a to v období, kedy bola táto údajne drobná stavba už kompletne dokončená a jej plocha presahovala z
laického pohľadu zákonom dovolenú maximálnu rozlohu 25,00m2 o viac ako 15,00 m2, a teda žalobkyňa

v 1. rade opakovane vedome a účelovo o tejto rozlohe „drobnej stavby“ klamala, tak za narušenie
susedských vzťahov podľa názoru žalobcov môže výlučne žalovaný a jeho rodina, ale určite nie samotní
žalobcovia. Čo sa týka samotnej stavby oplotenia v zadnej časti nehnuteľnosti rodičov žalovaného, ktoré
podľa názoru žalobkyne v 1. rade boli vykonané údajne na základe výzvy zo strany nových susedov
G.. E. S. G.. E., tak žalovaný uvádza, že na tomto diele sa podieľali rodičia žalovaného a susedia E.

spoločnou úhradou vzniknutých nákladov, naproti tomu žalobkyňa v 1. rade neprispela na plot medzi jej
nehnuteľnosťou a nehnuteľnosťou rodičov žalovaného ani cent, avšak mala tú opovážlivosť najprv sa
sťažovať na materiál, z ktorého bol plot zhotovený (žalobkyňa v 1. rade chcela betónový) a následne
bez akéhokoľvek oznámenia alebo súhlasu začala inštalovať drevenú zástenu na plot vo výlučnom
vlastníctve rodičov žalovaného, ktorý bol po príchode hliadky Mestskej polície v Senci následne v celom

rozsahu demontovaný. Z dôvodu, že žalobkyňa v 1. rade potrebovala opätovne túto drevenú zástenu
nainštalovaťnaplotvovýlučnomvlastníctverodičovžalovaného,atedavykonaťniečovjejprospech,tak
vtomtoobdobí„neexistovala“žiadnaobavaalebostrachoživotamajetok,atedajeopätovnepotvrdené,
že v prípade, ak sú určité úkony vykonávané podľa predstáv žalobkyne v 1. rade, tak „zhodou okolností“
nevidí žalobkyňa v 1.rade akýkoľvek susedský problém. Obmedzovanie výkonu veterinárnej činnosti

žalobkynev1.radezostranyžalovanéhojeklamlivétvrdenie,ktoréopätovneneboložiadnymspôsobom
preukázané, ale žalovaný je presvedčený, že je s určitosťou toto nepravdivé tvrdenie používané v
komunikácii s klientmi žalobkyne v 1. rade, aby opätovne v očiach verejnosti vzbudila poľutovanie, čo
všetko musí žalobkyňa v 1. rade znášať a trpieť, a v akom rozsahu je prenasledovaná, obmedzovaná ašikanovaná zo strany žalovaného. Žalovaný od 01.08.2016 do 31.07.2023 v čase od približne 07:00 hod.
- 07:30 hod. do približne 17:30 - 18:00 hod. vykonával pozíciu advokátskeho koncipienta v advokátskej
kancelárii so sídlom E. J., a teda mu nie je zrejmé, akým konkrétnym spôsobom dospela žalobkyňa

v 1. rade k záveru, že ju údajne obmedzuje v jej zárobkovej činnosti a dokonca iba v rozsahu jeden
a pol dňa pracovného týždňa, nakoľko je zrejmé, že žalovaný sa počas celého pracovného týždňa
nachádzal mimo sídla prevádzky veterinárnej ambulancie. Nad rámec uvedeného žalovaný potom
nedokáže pochopiť, ako je možné, že veterinárna sestra pracujúca v ambulancii žalobkyne v 1. rade a
pani prevádzkujúca salón pre psov v ambulancii žalobkyne v 1. rade nemajú obavu o svoj život a vedia

komunikovať so žalovaným bez akýchkoľvek problémov. Vyššie uvedená fabulácia následne pokračuje
v tom, že žalovaný obmedzuje rodinné pohodlie žalobcov na dennodennom poriadku, avšak žalobcovia
opätovne iba deklarujú skutočnosť, ktorá je v celom rozsahu spochybnená a to tým, že žalovaný sa
naposledy stretol osobne so žalobkyňou v 1. rade dňa 03.05.2022, žalobcom v 3. rade dňa 20.03.2021
a žalobcom v 2. rade 29.03.2023 a dňa 03.04.2023 na verejnom priestranstve. Na správnom orgáne,
ktorým bol Okresný úrad Senec sa žalovaný stretol so žalobkyňou v 1. rade a žalobcom v 3. rade počas

svedeckej výpovede dňa 17.06.2021 o 08:30 hod.. Žiadne iné osobné stretnutia medzi žalovaným a
žalobcami neprebehli, a teda tvrdenie o údajnom dennodennom atakovaní je opätovne zavádzajúce a
účelové, čo potvrdila dňa 03.05.2022 aj žalobkyňa v 1. rade, kedy uviedla žalovanému, že „budeme sa
rozprávať už len cestou cez advokátov na súde“. Ak by sme pripustili záver, že žalovaný svojím konaním
vzbudzuje obavu o život a majetok žalobcov, čo však odmieta v celom rozsahu žalovaný a následne

je toto tvrdenie verifikované niekoľkými na seba nezávislými posúdeniami správnych orgánov, tak je
zrejmé, že keby žalobca v 3. rade nenapadol fyzicky dňa 20.03.2021 žalovaného, keby žalobkyňa v 1.
rade nevychádzala na ulicu dňa 03.05.2022 s tvrdením, že „iba vynáša triedený odpad“ ale vo vnútri
nehnuteľnosti už dokumentuje „nezákonné“ konanie žalovaného na mestskom pozemku a pripravuje si
provokatívnym spôsobom nahrávanie žalovaného, keby žalobca v 3. rade neprehodil EUROpaletu na

prístrešok rodičov žalovaného, nenazýval žalovaného „T., D., I.C. J., Č. S. K.“, keby žalobkyňa v 1. rade
„nezistila“ obmedzenie vjazdu na svoj pozemok po 10 rokoch od rekonštrukcie prístupovej cesty ale
zhodou okolností v období po opätovnej revitalizácii verejnej zelene zo strany žalovaného a jeho rodiny,
keby klienti žalobkyne v 1. rade parkovali na parkovacích miestach, ktoré im mala zabezpečiť žalobkyňa
v 1. rade a neobmedzovali vjazd/výjazd vozidiel k nehnuteľnosti rodičov žalovaného, keby žalobkyňa v

1. rade neuvádzala nepravdivé, zavádzajúce, účelové a nevhodné tvrdenia o žalovanom a jeho rodine
(krivé obvinenie z trestných činov, ohováranie, poškodzovanie cudzích práv, navrhované psychologické
a psychiatrické vyšetrenie, mŕtve ale za to nezaočkované a agresívne psy, a iné skutočnosti presahujúce
akúkoľvek úroveň slušnosti a primeranosti), keby žalobkyňa v 1. rade nepredkladala účelovú fotografiu
žalovaného s metlou v ruke s „pravdivým“ popisom, že ide o napadnutie žalobcu v 3. rade, keby

žalobkyňa v 1. rade netvrdila, že žalovaný zaútočil alebo napadol žalobcu v 2. rade, žalobcu v 3. rade,
G.. Š.É. (riaditeľa odboru všeobecnej vnútornej správy OÚ Senec) a minimálne 6 klientov veterinárnej
ambulancie, tak by reakcia žalovaného (vulgárne nadávanie, ku ktorému sa na rozdiel od žalobkyne v
1. rade vie priznať pred správnym orgánom) a reakcia jeho rodiny (podnety na stavebný úrad podali
rodičia žalovaného bez akéhokoľvek „právneho zastúpenia“ osobou žalovaného) bola s určitosťou iná,

avšak nakoľko žalobcovia si zvolili „riešenie“ susedských sporov cez orgány činné v trestnom konaní,
správne orgány a súdy, tak žalovaný toto ich rozhodnutie v plnom rozsahu rešpektuje a bude postupovať
v budúcnosti rovnakým spôsobom voči žalobcom, keďže príslovie „nerob druhému to, čo nechceš
aby robil tebe“ v prípade žalobcov stratilo zmysel a opodstatnenie. Účelovosť tvrdení o sledovaní
nehnuteľnostižalobcovzostranyžalovaného,ktorýzdôrazňuje,ženiejeprevádzkovateľomkamerového

systému umiestneného na nehnuteľnosti rodičov žalovaného, obmedzovaní žalobcov v užívaní ich
súkromného pozemku, na ktorom je umiestnená vírivá vaňa alebo trampolína namieta obyčajnou
snímkou z katastrálneho operátu, z ktorej je zrejmé, že žalobkyňa v 1. rade ako stavebník umiestnila
do zastaveného územia stavbu označenú ako „záhradný domček“, pričom sa jedná o rodinný dom s
jedným prízemným a jedným nadzemným podlažím, a teda v čase realizácie stavby mala vedomosť o

tom, že rodičia žalovaného majú v zadnej časti napríklad umiestnený balkón, ktorý môžu užívať v celom
rozsahu, bez toho, aby bolo potrebné získať akýkoľvek súhlas žalobcov. Je teda zrejmé, že žalobkyňa
v 1. rade realizovala stavbu v záhradnej, t.j. oddychovej časti daného územia, pričom musela brať
do úvahy z dôvodu stiesnených podmienok potenciálne narušenie súkromného života, avšak napriek
tomu, kedy mohla umiestniť vírivú vaňu a trampolínu v záhradnej časti svojej nehnuteľnosti, t.j. vzadu

za „záhradným domčekom“, tak pristúpila k jej štandardnému riešeniu, t.j. umiestnenie vírivej vane a
trampolíny takpovediac pod balkón a okná rodičov žalovaného, aby následne mohla žalobkyňa v 1. rade
tvrdiť, že ju žalovaný a jeho rodina prenasleduje. Žalovaný spolu s otcom boli dňa 24.01.2023 pozvaní
na stretnutie s vedením Mesta Senec, ktoré iniciovali najmä z neudržateľného konania žalobkynev 1. rade a jej klientov obmedzujúcich vjazd/výjazd k nehnuteľnosti rodičov žalovaného, a taktiež
vyjadrení žalobkyne v 1. rade v jednotlivých konaniach. Podľa názoru žalovaného bolo absolútnym
„spúšťačom“ susedských sporov, resp. hlúpej susedskej závisti žalobcov, revitalizovanie verejnej zelene

na mestskom pozemku nachádzajúcom sa pred nehnuteľnosťou rodičov žalovaného v roku 2019 a
opätovne po výkopových prácach, z dôvodu inštalácie optickej siete v roku 2020, nakoľko viaceré osoby
prechádzajúce po tejto ulici považovali tento trávnik za nádherný a udržiavaný, avšak žalovaný je toho
názoru, že žalobkyňa v 1. rade tieto „stavebné práce“ nedokázala vnímať ako zveľaďujúce okolie, a
preto sa napríklad pri pokladaní trávnych kobercov rozhodla vytrhnúť zo zeme „dočasné oplotenie“, čoho

svedkom bol sused G.. I. a následne po odstránení „dočasného oplotenia“ pristúpil ešte k „lepšiemu
a provokatívnejšiemu“ nápadu žalobca v 3. rade, ktorým svojím motorovým vozidlom prešiel po tomto
trávniku. Po okamžitom privolaní hliadky Mestskej polície v Senci, žalobkyňa v 1. rade a ani žalobca
v 3. rade „zrazu“ neboli doma, avšak bezodkladne po odchode hliadky Mestskej polície v Senci začal
žalobca v 3. rade skákať po predmetnom trávniku a zvoniť na nehnuteľnosť rodičov žalovaného so
slovami „. J. I., P. D. G., P. L. I. P. P.E. S. R. O. J. na C. E. G., P. A. P. T. E.“. Incident zo dňa 29.03.2023 a

03.04.2023, ktorých žalobkyňa v 1. rade nebola ani účastníčkou opätovne opisuje ako „útok“ žalovaného
na žalobcu v 2. rade, a teda žalovaný pripomína, že žalobkyňa v 1. rade, ktorá bola prítomná pri
útoku žalobcu v 3. rade na žalovaného dňa 20.03.2021 tvrdila, že predmetný útok „nevidela“ a v tomto
prípade, kde ani len nebola prítomným subjektom, tak spôsobom jej prirodzeným opäť obviňuje z útoku
osobu žalovaného. Žalovaný uvádza, že v konkrétny deň 03.04.2023 sedel v motorom vozidle spolu so

svojou manželkou, a pri príjazde k nehnuteľnosti rodičov žalovaného došlo k situácii kedy v „rovnaký
čas“ prechádzal pred bránou slúžiacou na vjazd k tejto nehnuteľnosti žalobca v 2. rade, ktorý žiadnym
spôsobom neprežíval tento „útok“ tak, ako to popisuje žalobkyňa v 1. rade, nakoľko pokračoval bez
akejkoľvek reakcie ku bránke slúžiacej na vstup do nehnuteľnosti žalobkyne v 1. rade. Následne keď
žalovaný vystúpil zo svojho vozidla, tak uviedol žalobcovi v 2. rade, že ešte raz ho bude blokovať pri

výjazde z nehnuteľnosti ako tomu bolo dňa 29.03.2023, tak žalovaný pristúpi k obmedzovaniu výjazdu
žalobcov, ktoré však už údajne vykonáva, avšak bez predloženia akéhokoľvek relevantného dôkazu.
Situácia, ktorú popisuje žalobkyňa v 1. rade tak, že žalobca v 2. rade stál so svojím motorovým vozidlom
na ceste a zrazu sa za ním zjavil žalovaný je opätovne nepravdivá, nakoľko v čase výjazdu motorovým
vozidlom žalovaného z prístupovej cesty rodičov žalovaného stála na prístupovej ceste k nehnuteľnosti

žalobkyne v 1. rade jedna samotná motorka na kraji tejto prístupovej cesty, a tým pádom mal žalobca
v 2. rade možnosť zaparkovať vedľa tam stojacej motorky, nakoľko na túto rozšírenú prístupovú cestu
vedia bez problémov zaparkovať dve osobné motorové vozidla. Avšak žalobca v 2. rade vychovávaný
bohužiaľ „v prostredí, kde žalovaný akokoľvek a kdekoľvek obmedzuje“ žalobcov pristúpil ku konaniu,
ktorého výsledkom bolo, že žalovaný nevedel uskutočniť výjazd z predmetnej ulice, a teda rozhodol sa

pre zatrúbenie. Žalovaný až do doručenia tohto návrhu a odvolania nevedel, že trúbenie sa rozlišuje na
agresívne a neagresívne, avšak s odstupom času si uvedomil, že slová „agresívny sused, agresívne
psy, agresívne trúbenie“ a „útok“ žalovaného na žalobcu v 2. rade alebo „napadnutie“ žalobcu v 3. rade
zo strany žalovaného predsa len znejú veľkolepo a ohromujúco, a to v prípade, ak žalobcovia potrebujú
navodiť dojem, že oni samotní nie sú páchateľmi, útočníkmi a provokatérmi, ale iba šikanovanými,

prenasledovanými a utláčanými obeťami konania žalovaného. Právna zástupkyňa žalobcov v podanom
odvolaní zároveň uvádza, že „V danej veci bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný zasahuje do práv
žalobcov a v trestnom konaní sa posudzuje len intenzita tohto jeho správania sa, či už napĺňa skutkové
podstaty trestných činov, alebo nie...“ a „Trváme na tom, že toto konanie je nesporné a predmetom
trestného konania je len posudzovanie miery jeho intenzity, či sa jedná o trestný čin alebo nie...“,

čím podľa názoru žalovaného v celom rozsahu naplnila skutkovú podstatu disciplinárneho previnenia
podľa disciplinárneho poriadku Slovenskej advokátskej komory, a z tohto dôvodu žalovaný bezodkladne
podáva návrh na začatie disciplinárneho konania voči právnej zástupkyni žalobcov, nakoľko je zrejmé,
že prezumpcia neviny sa podľa právneho názoru právnej zástupkyni žalobcov nevzťahuje na osobu
žalovaného, ktorý je od 01.08.2016 členom Slovenskej advokátskej komory, a to v období do 31.07.2023

ako advokátsky koncipient a od 01.08.2023 ako samostatný advokát. V súlade s vyššie uvedeným
žalovaný navrhol, aby súd druhej inštancie v tomto konaní potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie,
nakoľko je v celom rozsahu preukázané, že žalovaný sa žiadnym spôsobom nedopúšťa konania, ktoré
by ohrozovalo telesnú/duševnú integritu žalobcov a taktiež je vyvrátené tvrdenie o tom, že žalovaný je
prevádzkovateľom kamerového systému, ktorým údajne nebezpečne prenasleduje žalobcov a klientov

žalobkyne v 1. rade, a teda sú splnené podmienky na vydanie tohto uznesenia. Žalovaný navrhol, aby
odvolací súd o trovách konania rozhodol tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania priznáva
v rozsahu 100%.11. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu ( t.j. v celom rozsahu ), podľa § 379, § 380 ods.
1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov je čiastočne
dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné čiastočne zmeniť ( § 388 CSP) a čiastočne ako

vecne správne potvrdiť ( § 387 ods. 1 CSP).

12. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

13. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností

hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

15. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

16. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o
potrebenariadiťnavrhovanéneodkladnéopatrenie,vzáujme,abydosiaholochrannýúčelneodkladného
opatrenia. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť (t. j. nemusí tieto
skutočnosti preukázať), teda tieto sa musia javiť aspoň ako pravdepodobné. V danom prípade teda

bolo nutné, aby navrhovatelia osvedčili, že sa odporca dopúšťa konania, smerujúceho k nakladaniu s
označenými nehnuteľnosťami, pričom ku dňu rozhodovania súdu prvej inštancie o návrhu neodkladného
opatrenia takéto skutočnosti navrhovatelia súdu prvej inštancie neprezentovali.

17. Neodkladné opatrenie umožňuje pružne riešiť situáciu, keď je potrebný urýchlený zásah súdu. Je

jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje
najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by
mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Na rozdiel od predchádzajúcej úpravy
predbežných opatrení nie je koncepcia inštitútu neodkladných opatrení vždy nevyhnutne viazaná na
konanie vo veci samej, ani na dočasný a provizórny charakter poskytnutia súdnej ochrany. Keďže súd

rozhoduje v pomerne krátkej lehote, podľa § 328 ods. 2 CSP a spravidla bez nariadenia pojednávania,
bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, z procesného hľadiska je zásadným determinantom obsah
samotného návrhu. Vo vzťahu k uvedeným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia pritom
zákon výslovne vyžaduje, aby navrhovateľ uviedol opísanie rozhodujúcich skutočností, odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená.

18. Z obsahu spisu, ako aj z dôkazov doložených do súdneho spisu vyplýva, že vzťahy medzi žalobcami
a žalovaným sú už niekoľko rokov vážne narušené a medzi susedmi dochádza k vzájomne vyhroteným
situáciám. Z obsahu spisu, ako aj z predložených dokladov (fotografie, USB kľúč) vyplýva, že strany
sporu sa vzájomne provokujú, podávajú na seba trestné oznámenia, fyzicky sa zastrašujú, vzájomné

sa sledujú, robia si takpovediac napriek a navzájom sa urážajú. Každý z nich si situáciu, ktorá medzi
nimi vznikne vysvetľuje „po svojom“ a nikto z nich nevidí chybu sám v sebe, vo svojom správaní.
To platí pre obe sporové strany. Žalobcovia majú za to, že správanie žalovaného voči nim, sa
vystupňovalo do situácií, ktoré žalobcovia pociťujú tak, že majú zo žalovaného a z jeho správania strach
a obavy, nakoľko žalovaný im svojím správaním vyvoláva stres, pričom žalovaný má za to, že jeho

správanie je iba reakciou na správanie žalobcov, a teda je vyvolané ich správaním a provokáciami.
Odvolací súd v rámci tohto konania o nariadenie neodkladného opatrenia bez realizácie dokazovania
nemôže objektívne zhodnotiť, či incidenty popisované v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
v odvolaní, vo vyjadrení k odvolaniu sa udiali tak, ako to tvrdia žalobcovia, alebo tak, ako to popisuje
žalovaný. Bez ohľadu na túto skutočnosť však je treba uviesť, že takýto stav medzi susedmi nie je

akceptovateľný a to bez ohľadu na to, kto za daný stav „viac“ zodpovedá. Odvolací súd na margo
potrebynariadenianeodkladnéhoopatreniauvádza,žežalovanývrámcivyjadreniakodvolaniupopisuje
jednotlivé incidenty „zo svojho pohľadu“, ale taktiež sám zdôrazňuje agresivitu a vzájomné konflikty.
Odvolací súd taktiež v danom prípade z vyjadrenia žalovaného nezistil, prečo žalovaný takpovediac ničneuviedol k incidentu, ktorý sa mal odohrať dňa 03.04.2023, kedy žalobca v 2. rade mal prichádzať pešo
domov zo smeru od vlakovej stanice v Senci a musel teda prejsť popred rodinný dom vo vlastníctve
rodičov žalovaného, pričom žalovaný ho mal zbadať na chodníku a motorovým vozidlom, ktoré viedol,

pridať na rýchlosti a prudko zabrzdiť až tesne pred žalobcom v 2. rade, čím ho chcel vystrašiť a navodiť
v ňom dojem, že ho zrazí, pričom ide o študenta, ktorý v rámci jednotlivých incidentov, nerobí nič,
čo by mohol žalovaný hodnotiť ako provokáciu. Odvolací súd teda uvádza, že žalobkyňa v 1. rade, a
žalobca v 3. rade a žalovaný majú medzi sebou také spory, ktoré postupne gradujú a ich negatívne
správanienaberánaintenzite,prekračujetedahranicenielenslušnéhosprávania,aleajtakétosprávanie

je pre obe sporové strany stresujúce a vyčerpávajúce, a preto aj nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým súd uložil žalovanému povinnosť, aby sa na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov nepribližoval k
žalobcom s výnimkou účasti žalovaného na súdnych konaniach a na konaniach pred orgánmi verejnej
správy, na ktoré bude žalovaný predvolaný, je možné považovať za dôvodné, nakoľko dočasne a aspoň
čiastočne upraví pomery medzi sporovými stranami. Inými slovami, odvolací súd pre nastavenie určitých
pravidiel správania sa, pre potrebu zastabilizovania danej situácie medzi susedmi, vzhliadol potrebu

nariadenia tohto neodkladného opatrenia. V teoretickej rovine možno povedať, že dôvod na nariadenie
tohto typu neodkladného opatrenia by bol daný, aj za situácie keby procesné strany vystupovali v
opačnom postavení. Dôležité však v danom prípade by malo pre sporové strany byť to, aby si uvedomili,
že takéto správanie medzi nimi iba zbytočne vyvoláva vzájomnú agresivitu, zhoršuje spolužitie, a preto
by každý z účastníkov tohto sporu mal začať sám od seba, a nenachádzať si vždy odôvodnenie pre

jeho negatívne správanie voči susedovi. Ak totiž účastníci v tomto prípade budú svoje susedské spory
„hnať ďalej“ táto situácia bude mať pre nich veľmi negatívne následky, a nikto z nich nebude „víťaz“ tohto
sporu. V danom prípade odvolací súd aj z hľadiska praktickej realizácie tohto nariadeného neodkladného
opatrenia a aj s ohľadom na množstvo sporov, ktoré sporové strany vedú vylúčil tento zákaz priblíženia
pri účasti žalovaného na súdnych konaniach a na konaniach pred orgánmi verejnej správy, na ktoré

bude žalovaný predvolaný. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie
v tejto časti zmenil a neodkladné opatrenie týkajúce sa zákazu priblíženia nariadil (§ 388 CSP).

19. Pokiaľ však ide o prvú časť petitu navrhovaného neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobkyňa
v 1. rade domáha voči žalovanému, aby sa zdržal konania, ktorým by obmedzoval žalobkyňu v 1.

rade vo výkone jej vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam evidovaných Okresným úradnom Senec,
katastrálnym odborom na B. Č.. XXXX pre M. D., M. D., T..Ú.. D., tak odvolací súd musí uviesť, že takto
formulovaný a navrhovaný petit neodkladného opatrenia považuje za neurčitý, a teda za nevykonateľný,
a to bez ohľadu na námietku pasívnej vecnej legitimácie vznesenej zo strany žalovaného. Odvolací súd
v tejto časti požadovaného petitu navrhovanému neodkladnému opatreniu nemohol vyhovieť, nakoľko

v petite na to, aby bol reálne vykonateľný musí byť presne uvedená (aj keď z opisu skutkového stavu
je uvedené zrejmé) činnosť, ktorej zákazu sa žalobkyňa v 1. rade voči žalovanému domáha. Keďže
v danom prípade odvolací súd nemôže dopĺňať petit navrhovaného neodkladného opatrenia, musí
konštatovať, že navrhovaný petit je nedostatočne konkrétny, je teda nevykonateľný, a preto uznesenie
súdu prvej inštancie v tejto zamietajúcej časti ako vecne a právne správne potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP).

Odvolací súd sa v tejto časti navrhovaného petitu ani nezaoberal dôvodnosťou návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia.

20. Pokiaľ odvolací súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a navrhovateľovi povinnosť
podľa § 336 odsek 1 CSP neuloží, je povinný postupovať podľa ustanovenia § 337 ods. 1 a 2 CSP

a osobitným výrokom poučiť protistranu, teda stranu, ktorej neodkladným opatrením uložil určitú
povinnosť, o tom, že môže podať proti navrhovateľovi žalobu vo veci samej, ako aj o právnych
následkochstýmspojených.Odvolacísúdvyslovenímdanéhopoučeniavsvojomrozhodnutípostupoval
v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 337 ods. 1, 2 CSP.

21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe ust. § 396 ods. 1, 2 v spojení s
§ 255 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1 CSP a to podľa úspechu v konaní. V danom prípade bola žalobkyňa v 1.
rade úspešná v rozsahu 50% a žalovaný pri zamietnutí prvej časti petitu tiež úspešný v rozsahu 50%,
preto odvolací súd rozhodol tak, že žalobkyni v 1. rade a žalovanému nárok na náhradu trov konania
nepriznal, avšak žalobcovia v 2. a v 3. rade, ktorí boli v odvolacom konaní úspešní, odvolací súd priznal

nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania.22. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435

C.s.p.).