Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 27, 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5CoPr/11/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7912213507
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7912213507.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členiek

JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Zuzany Stolárovej v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom
C. B. D., E. F. XXX/XX, zastúpená: AK VEREB, so sídlom v Košiciach, Hrnčiarska č. 3, IČO: 52633284,
proti žalovanému: Mesto Čierna nad Tisou, so sídlom 076 43 Čierna nad Tisou, Nám. pionierov č. 1,
IČO: 331465, zastúpený: JUDr. Peter Pandy, advokát, Advokátska kancelária so sídlom L. Kossutha
99, 077 01 Kráľovský Chlmec, IČO: 3555709, o náhradu platu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Trebišov zo dňa 29. júna 2022 č.k. 10Cpr/1/2012 – 120 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobkyni priznáva voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

. Okresný súd Trebišov (ďalej J „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom uložil
žalovanému povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobkyni sumu 13.282,94 Eur,
s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 603,77 Eur od 1.11.2010 do zaplatenia, zo sumy
603,77 Eur od 1.12.2010 do zaplatenia, zo sumy 603,77 Eur od 1.1.2011 do zaplatenia, zo sumy 603,77
Eur od 1.2.2011 do zaplatenia, zo sumy 603,77 Eur od 1.3.2011 do zaplatenia, zo sumy 603,77 Eur od
1.4.2011 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 603,77 Eur od 1.5.2011 do zaplatenia, zo sumy

603,77 Eur od 1.6.2011 do zaplatenia, zo sumy 603,77 Eur od 1.7.2011 do zaplatenia, vo výške 9,50 %
ročne zo sumy 603,77 Eur od 1.8.2011 do zaplatenia, zo sumy 603,77 Eur od 1.9.2011 do zaplatenia,
zo sumy 603,77 Eur od 1.10.2011 do zaplatenia, zo sumy 603,77 Eur od 1.11.2011 do zaplatenia, vo
výške 9,25 % ročne zo sumy 603,77 Eur od 1.12.2011 do zaplatenia, vo výške 9,00 % ročne zo sumy
603,77 Eur od 1.1.2012 do zaplatenia, zo sumy 603,77 Eur od 1.2.2012 do zaplatenia, zo sumy 603,77
Eur od 1.3.2012 do zaplatenia, zo sumy 603,77 Eur od 1.4.2012 do zaplatenia, zo sumy 603,77 Eur od
1.5.2012 do zaplatenia, zo sumy 603,77 Eur od 1.6.2012 do zaplatenia, zo sumy 603,77 Eur od 1.7.2012

do zaplatenia, zo sumy 603,77 Eur od 1.8.2012 do zaplatenia (výrok I.) a vyslovil, že žalobkyňa má nárok
na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % (výrok II.).

2. Súd tak rozhodol o žalobe zo dňa 8.8.2012, ktorou sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému
náhrady platu spolu s príslušenstvom za obdobie od 1.9.2010 do 31.7.2012, pri vyčíslení vychádzajúc
z posledného rozhodnutia o plate zo dňa 2.9.2003, a to s tvrdením, že hoci žalobkyňa listom zo
dňa 20.11.2012 požiadala žalovaného o úhradu náhrady platu na svoj účet, ktorý žalobkyňa výslovne

označila a doručila žalovanému, ten dňa 22.11.2012 poukázal sumu 43.322,69 Eur ako náhradu platu za
vec sp. zn.13C/189/2003, sp. zn. 6C/176/2010 a sp. zn. 10Cpr/1/2012 na účet manžela žalobkyne, proti
ktorému bola vedená exekúcia na Exekútorskom úrade JUDr. Popíkovej, čím žalovaný súčasne porušil
§ 130 ods. 7 Zákonníka práce, čl. 7 dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 95 o ochrane mzdy.3. Súd poukázal i na obranu žalovaného, ktorý žiadal zamietnuť tvrdiac, že v žalobe uplatnenú
pohľadávku žalobkyni v celom rozsahu zaplatil dňa 22.11.2012, kedy došlo k úhrade sumy 43.322,69

Eur „na účet“, čím došlo k náhrade všetkých nárokov, ktoré žalobkyňa žiadala od žalovaného, a teda boli
uhradené všetky nároky žalobkyne, ktoré boli žalobkyni priznané v konaniach vedených na Okresnom
súde Trebišov pod sp. zn. 13C/25/2008, sp. zn. 6C/176/2010 a sp. zn. 10Cpr/1/2012, s tým, že žalovaný
o danej skutočnosti žalobkyňu informoval listom zo dňa 23.11.2012 so žiadosťou o kontrolu správnosti
úrokov ku dňu 22.11.2012, pričom žalovaný nemal vedomosť o tom, že žalobkyňa žiadala uhradiť

predmetnú sumu na iný účet.

4. Pri rozhodovaní vychádzal súd zo zistenia, že žalobkyňa sa na Okresnom súde Trebišov domáhala
určenia neplatnosti výpovede z pracovného pomeru zo dňa 4.3.2004 podľa § 63 ods. písm. b) Zákonníka
práce danej žalobkyni z dôvodu, že Mestské zastupiteľstvo uznesením č. 10 zo dňa 18.12.2003
schválilo novú organizačnú štruktúru Mestského úradu Čierna nad Tisou, v dôsledku čoho sa znížil

počet miest mestského úradu, kde žalobkyňa pracovala od 1.4.1974 na základe pracovnej zmluvy
uzatvorenej ešte s Mestským národným výborom v Čiernej nad Tisou ako administratívny pracovník na
úseku vedenia evidencie obyvateľstva a matrikár, čím sa stala žalobkyňa nadbytočnou. Okresný súd
Trebišov rozsudkom sp. zn. 6C/234/2004, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
2Co/355/2005, určil, že výpoveď je neplatná. Zistil, že listom zo dňa 21.6.2004 žalobkyňa oznámila

žalovanému, že trvá na tom, aby ju naďalej zamestnával a poskytoval jej náhradu mzdy, že žalovaný
nerešpektoval žiadosť žalobkyne po 1.7.2004 a vykonal opatrenia na zabránenie vstupu žalobkyne
na pracovisko, ktorá listom zo dňa 3.8.2006 požiadala žalovaného o okamžité umožnenie nástupu do
zamestnania do funkcie matrikárky a administratívnej pracovníčky na úseku evidencie obyvateľstva a
o pridelenie práce podľa stavu pred výkonom verejnej funkcie, predložila žalovanému právoplatný a

vykonateľný rozsudok Okresného súdu Trebišov sp. zn. 6C/234/2004 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/355/2005 a zároveň žiadala o náhradu mzdy od 1.7.2004, na ktorú
výzvu žalobkyne žalovaný nereagoval. Zistil tiež, že žalobkyňa podala žalobu o náhradu platu za
obdobie od 1.7.2004 do 31.7.2008, o ktorej Okresný súd Trebišov rozsudkom zo dňa 8.10.2010 sp. zn.
13C/25/2008-169 tak, že žalobkyni priznal náhrada platu vo výške 10.825,07 Eur s príslušenstvom a

náhradu trov konania, a podala žalobu o náhradu platu za obdobie od 1.8.2008 do 31.8.2010, ktoré
konanie sa viedlo pod sp. zn. 6C/176/2010. Z rozsudku Okresného súdu Trebišov sp. zn. 12C/267/2012
súd zistil, že bol zamietnutý návrh na vylúčenie veci z exekúcie, keďže žalobkyni nič nebráni podať návrh
na vykonanie exekúcie, na základe právoplatného rozsudku sp. zn. 13C/189/2003. Hoci žalobkyňa
listom zo dňa 20.11.2012 požiadala o úhradu náhrady platu na svoj účet, ktorý žalobkyňa výslovne

označila a doručila žalovanému, ten dňa 22.11.2012 poukázal sumu 43.322,69 Eur ako náhradu platu za
vec sp. zn.13C/189/2003, sp. zn. 6C/176/2010 a sp. zn. 10Cpr/1/2012 na účet manžela žalobkyne, proti
ktorémubolavedenáexekúcianaExekútorskomúradeJUDr.Popíkovej.Ďalejsúdzobsahuspisusp.zn.
12Er/1177/2013 zistil, že na Okresnom súde Trebišov sa vedie exekučné konanie vo veci oprávneného:
A. B., proti povinnému Mesto Čierna nad Tisou o vymoženie 10.825,07 Eur s príslušenstvom a trov

exekúcie, na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Trebišov zo dňa 8.10.2010
č.k. 13C/25/2018-169, v ktorom žalobkyňa oznámila, že hoci listom zo dňa 20.11.2012 požiadala
žalovaného povinného o úhradu platu na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, tem poukázal sumu 10.825,07
Eur na účet manžela žalobkyne a následne Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 29.7.2021 č.k.
6CoE/209/2020-147 uznesením vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Konštatoval, že medzi stranami sporu nebola sporná výška a ani základ uplatnenej pohľadávky,
spornou bola otázka splnenia dlhu zo strany žalovaného, pričom žalobkyňa preukázala, že dňa
21.11.2012 doručila žalovanému oznámenie zo dňa 20.11.2012, v ktorom uviedla číslo účtu, na ktorý
žiadala poukázať plnenie žalovaného, ktorý aj napriek tomuto oznámeniu žalovanú sumu poukázal na

iný ako žalobkyňou označený účet, a to na účet, ktorý patril manželovi žalobkyne.

6. Po právnom posúdení veci podľa § 130 ods. 7 a 8 Zákonníka práce, § 559 ods. 1 a 2, § 561 ods. 1,
§ 567 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, vychádzajúc z premisy, že v danom prípade je to žalobkyňa,
ktorá určuje miesto plnenia a žalovaný nemôže svojvoľne plniť, resp. má plniť na miesto (účet), ktorý

určilažalobkyňa,súdžalobevcelomrozsahuvyhovel,odkazujúcpritomnaprávnynázorKrajskéhosúdu
v Košiciach vyslovený uznesení zo dňa 29.7.2021 č.k. 6CoE/209/2020-147 v bode 28., 29. uznesenia:
„Odvolací súd je toho názoru, že pokiaľ súd prvej inštancie exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm.
f) Exekučného poriadku z dôvodu že, došlo po vydaní exekučného titulu k splneniu dlhu tento jehozáver nie je správny. Pokiaľ ide o splnenie dlhu, je to oprávnená (žalobkyňa v spore, kde bol vydaný
exekučný titul), ktorá určuje miesto plnenia a povinný (žalovaný v spore, v ktorom bol vydaný exekučný
titul) nemôže svojvoľne plniť, respektíve má plniť na miesto (účet), ktorý určila oprávnená. Oprávnená v

odvolacom konaní preukázala, že dňa 21.11.2012 povinnému doručila Oznámenie zo dňa 20.11.2012,
v ktorom uviedla číslo účtu, na ktorý žiadala poukázať plnenie povinného. Povinný aj napriek tomuto
Oznámeniu zo dňa 20.11.2012 sumu vyplývajúcu z exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného
súdu Trebišov č.k. 13C/25/2008-69 zo dňa 08.10.2010 oprávnenej poukázal na iný účet, a to na účet
čísloXXXXXXXXXX/XXXX,ktorýpatrilmanželovioprávnenej.Vzhľadomnauvedenéskutočnostinebolo

s poukazom na ustanovenia Zákonníka práce a Občianskeho zákonníka preukázané splnenie dlhu zo
strany povinného a tým neboli splnené podmienky na zastavenie a exekúcie v zmysle § 57f Exekučného
poriadku, respektíve ani na povolenie odkladu exekúcie.“

7. Výrok o príslušenstve priznanej peňažnej pohľadávky súd odôvodnil aplikáciou § 517 ods. 1 a 2
Občianskeho zákonníka a § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z., účinného od 1.1.2009. O trovách konania,

vzhľadom na plný procesný úspech žalobkyne, súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP s tým, že
podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

8. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm.

d),f)ah)CSP.Navrholzrušiťrozsudokavecvrátiťsúduprvejinštancienaďalšiekonaniealeborozsudok
zmeniť a žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Namietol, že napadnutý rozsudok je nezákonný preto, lebo
exekučný titul v exekučnej veci predstavuje rozsudok Okresného súdu Trebišov sp. zn. 13C/25/2008,
vykonateľný dňa 3.11.2002, ktorým bola uložená žalovanému povinnosť nahradiť žalobkyni mzdu, ktorej
vymoženie je predmetom exekúcie, teda už právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, v ktorom súd

vyhovel návrhu žalobkyne na vydanie predbežného (neodkladného opatrenia) a uložil žalovanému
povinnosť platiť žalobkyni sumu 10.000,- Sk ako náhradu platu dopredu, ktorú žalovaný uhrádzal na
účet oznámený žalobkyňou. Zopakoval, že žalobkyni v dôsledku neplatne skončeného pracovného
pomeru súhrne vznikol nárok na náhradu mzdy v celkovej výške 43.322,69 Eur, ktorý žalovaný uhradil
na účet č. XXXXXXXXXXXXXX označený žalobkyňou, ktorá tak v rozpore s dobrými mravmi a právnymi

predpismi požaduje opätovné splnenie pohľadávky, ktorá už bola dňa 22.11.2012 splnená, pričom sama
žalobkyňa túto skutočnosť potvrdila, keď tvrdila, že túto pohľadávku žalovaný poukázal na účet jej
manžela. Opätovne podčiarkol, že v čase prevodu sumy 43.322,69 eur žalovaný mal k dispozícii iba účet
č. XXXXXXXXXXXXXX a žalobkyňa žalovanému neoznámila, že by chcela predmetnú sumu zaplatiť na
iný účet. Oznámenie žalobkyne zo dňa 20.11.2012, v ktorom žiadala o úhradu na účet č. XXXXXXXXXX/

XXXX totiž žalovaný obdržal až po prevode finančných prostriedkov.

9. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla potvrdiť rozsudok ako vecne správny.
Podčiarkla, že žalovaný v odvolaní nedôvodne uvádza, že rozsudok je nezákonný preto, lebo sa
žaluje to isté, čo bolo priznané rozhodnutím Okresného súdu Trebišov sp. zn. 13C/25/2008, hoci si

žalovaný musí byť vedomý toho, že predmetom konania sp. zn. 13C/25/2008 bola náhrada platu za
obdobie od 1.7.2004 do 31.7.2008, a v danej veci ide o nárok žalobkyne za obdobie od 1.9.2010
do 31.7.2012. Akcentovala, že žalovaný na základe rozsudku sp. zn. 13C/25/2008 nehradil súdom
priznanú pohľadávku, preto podala návrh na exekúciu na vymoženie sumy 10.825,07 Eur, v ktorej sa
žalovanému započítalo, čo zaplatil na základe predbežného opatrenia, a preto to, čo je predmetom

tohto konania, nebolo predmetom konania sp. zn. 13C/25/2008 a ani exekúcie, ktorá je vedená na
základe rozsudku sp. zn. 13C/25/2008. Podľa názoru žalobkyne žalovaný v ďalšej časti odvolania
iba opakuje to isté, že oznámenie o bankovom účte sa do jeho dispozície dostalo až po prevode
sumy 43.332,69 Eur dňa 22.11.2012. Ide o nepravdivé tvrdenie žalovaného, lebo oznámenie zo
dňa 20.11.2012 bolo žalovanému preukázateľne doručené podľa prijímacej pečiatky dňa 21.11.2012,

takže úhrada uskutočnená nasledujúci deň 22.11.2012 mala byť realizovaná na účet uvedený v tomto
oznámení. Nakoniec žalovaná podčiarkla, že žalovaný nie je ochotný rešpektovať záväzný právny
názor Krajského súdu v Košiciach v uznesení zo dňa 29.7.2021 č.k. 6CoE/209/2020-147, ktorým zrušil
uznesenie Okresného súdu Trebišov č.k. 12Er/1177/2013-116 zo dňa 9.9.2020 a uzavrel, že ak žalovaný
poukázal sumu na iný účet ako bol uvedený v oznámení oprávnenej zo dňa 20.11.2012, tak nedošlo

k splneniu dlhu po vydaní exekučného titulu.

10. Ďalšie vyjadrenia v spore podané neboli.11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané
včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a §

380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP) a dospel k
záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.

12. Žalovaný v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP, t.j. konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

13. Odvolací súd dospel k záveru, že žiaden z vyššie uvedených odvolacích dôvodov nie je naplnený.

14. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie

skutkového stavu, tieto dôkazy vyhodnotil podľa § 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym
skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil aj svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil
aj správny právny záver, rozsudok náležite odôvodnil a neboli zistené žiadne porušenia procesných práv
ani iná vada konania, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací
súd rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

15. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Odôvodnenie
rozsudku dáva odpoveď na všetky relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Preto iba na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd

uvádza nasledovné:

16. Žalovaný v odvolaní v podstatnej časti už len opakuje argumenty, uvádzané v konaní pred súdom
prvej inštancie, s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní daného sporu, a
preto jeho odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku

a neumožňujú prijať iné závery. Súd svoje úvahy, ako dospel k vyššie uvedenému záveru, podrobne
uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku s poukazom na zistený skutkový stav a príslušné zákonné
ustanovenia, ktoré aplikoval v prejednávanom spore, tieto úvahy sú vecné, správne, niet v nich žiadneho
logického rozporu a odvolací súd sa s nimi v plnom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje.

17. Žalovaný v odvolaní v prvom rade nedôvodne namietol, že žalobkyňa sa v tomto spore domáha
rovnakého nároku ako v konaní vedenom na Okresnom súde Trebišov sp. zn. 13C/25/2008 a nároku,
ktorý bol predmetom exekúcie vedenej pod sp. zn. 6CoE/209/2020. Z obsahu súdneho spisu
i z odôvodnenia rozsudku totižto jednoznačne plynie, že v danej veci ide o nárok žalobkyne za obdobie
od 1.9.2010 do31.7.2012 a predmetom konania sp. zn. 13C/25/2008 bol nárok žalobkyne náhradu mzdy

žalobkyne za obdobie od 1.7.2004 do 31.7.2008, o ktorom rozhodol Okresný súd Trebišov rozsudkom zo
dňa 8.10.201013 č.k. 13C/25/2008-169 v znení opravného uznesenia z 24.3.2011 č.k. 13C/25/2008-210
a opravného uznesenia z 2.5.2011 č.k. 13C/25/2008 – 217, ktorý Krajský súd v Košiciach rozsudkom
zo dňa 24.10.2012 č.k. 11Co/204/2011-229 potvrdil v znení opravných uznesení v napadnutej časti, t.j.
vo výrokoch o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy vo výške 10.825,07 € zo 6 %

úrokmi z omeškania zo sumy 480,316 € od 1.9.2005 do zaplatenia, zo sumy 480,316 € od 1.10.2005
do zaplatenia, zo sumy 480,316 € od 1.11.2005 do zaplatenia, zo sumy 480,316 € od 1.12.2005 do
zaplatenia, zo sumy 480,316 € od 1.1.2006 do zaplatenia, zo sumy 480,316 € od 1.2.2006 do zaplatenia,
so 7 % ročnými úrokmi z omeškania zo sumy 480,316 € od 1.3.2006 do zaplatenia, zo sumy 480,316
€ od 1.4.2006 do zaplatenia, zo sumy 480,316 € od 1.5.2006 do zaplatenia, s 8 % ročnými úrokmi z

omeškaniazosumy480,316€ od1.6.2006dozaplatenia,zosumy480,316€ od1.7.2006dozaplatenia,
s 9% ročnými úrokmi z omeškania zo sumy 480,316 € od 1.8.2006 do zaplatenia, zo sumy 506,87 €
od 1.9.2006 do zaplatenia, s 9,5 % ročnými úrokmi z omeškania zo sumy 506,87 € od 1.10.2006 do
zaplatenia, zo sumy 506,87 € od 1.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 506,87 € od 1.12.2006 do zaplatenia,
zo sumy 506,87 € od 1.1.2007 do zaplatenia, zo sumy 506,87 € od 1.2.2007 do zaplatenia, zo sumy

506,87 € od 1.3.2007 do zaplatenia, s 9 % ročnými úrokmi z omeškania zo sumy 506,87 € od 1.4.2007 do
zaplatenia, s 8,5 % ročnými úrokmi z omeškania zo sumy 506,87 € od 1.5.2007 do zaplatenia, zo sumy
506,87 € od 1.6.2007 do zaplatenia, zo sumy 506,87 € od 1.7.2007 do zaplatenia, zo sumy 506,87 € od
1.8.2007 do zaplatenia, zo sumy 540,065 € od 1.9.2007 do zaplatenia, zo sumy 540,065 € od 1.10.2007do zaplatenia, zo sumy 540,065 € od 1.11.2007 do zaplatenia, zo sumy 540,065 € od 1.12.2007 do
zaplatenia, zo sumy 540,065 € od 1.1.2008 do zaplatenia, zo sumy 540,065 € od 1.2.2008 do zaplatenia,
zo sumy 560,03 € od 1.3.2008 do zaplatenia, zo sumy 560,03 € od 1.4.2008 do zaplatenia, zo sumy

560,03 € od 1.5.2008 do zaplatenia, zo sumy 560,03 € od 1.6.2008 do zaplatenia, zo sumy 560,03 € od
1.7.2008 do zaplatenia, zo sumy 560,03 € od 1.8.2008 do zaplatenia, zo sumy 560,03 € od 1.9.2008 do
zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu
v Košiciach zo dňa 24.10.2012 č.k. 11Co/204/2011-229 (na str. 8) vyplýva, že „... žalobkyňa svoj nárok
uplatnila za obdobie od 1.7.2004 do 31.7.2008. Keďže žalovaný za obdobie od 1.7.2004 do 14.8.2005

vzniesol námietku premlčania, túto skutočnosť súd prvého stupňa bral do úvahy. Podľa zaužívanej
judikatúry premlčaniu podliehajú jednotlivé náhrady mzdy za ten - ktorý mesiac podľa toho, kedy u nich
nastala splatnosť. Premlčacia lehota na uplatnenie nároku na náhradu mzdy pri neplatnom rozviazaní
pracovného pomeru teda začína plynúť od splatnosti každej jednotlivej náhrady mzdy za ten - ktorý
mesiac,zaktorýjepožadovaná.Námietkažalovanéhoopremlčanínárokužalobkynebolataktodôvodná
len vo vzťahu k tým jednotlivým mesačným náhradám mzdy, ktoré sa stali splatné v lehote 3 rokov

pred uplatnením nároku predmetnou žalobou na súde (k 14.8.2008). Súd prvého stupňa teda správne
náhradu mzdy priznal za dobu od 15.8.2005. ... Súd prvého stupňa sa dostatočne vysporiadal aj so
žiadosťou žalovaného na nepriznanie či primerané zníženie náhrady mzdy. Od neplatného skončenia
pracovného pomeru bola žalobkyňa evidovaná na úrade práce a za celé obdobie evidencie jej nebola
ponúknutá primeraná práca. Nebolo preukázané, aby pracovala u svojho manžela. Ani po právoplatnosti

rozhodnutia súdu o neplatnosti rozviazania pracovného pomeru žalobkyni nebola prideľovaná práca
podľa pracovnej zmluvy. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je možné zistiť, akým spôsobom súd
prvého stupňa vypočítal výšku náhrady mzdy žalobkyne a s jeho postupom vychádzajúcim zo Zákonníka
práce je možné súhlasiť.“ Zároveň z obsahu spisu bezpochyby plynie i to, že na základe návrhu
oprávnenejžalobkynesazačalodňa20.9.2013usúdnehoexekútoraJUDr.MariannyVargovejexekučné

konanie,vktoromsaoprávnenádomáhanapovinnomvymoženiasumy10.825,07Eurspríslušenstvom,
a to na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu
Trebišov zo dňa 8.10.2010 č.k. 13C/25/2008-169. Okresný súd Trebišov poverením zo dňa 27.9.2013
poveril súdneho exekútora JUDr. Mariannu Vargovú vykonaním exekúcie. Uznesenie Okresného súdu
Trebišov zo dňa 9.9.2020 č.k. 12Er/1177/2013-116, ktorým súd povolil odklad exekúcie na dobu do

právoplatnosti rozhodnutia exekučného súdu o návrhu povinného na zastavenie exekúcie a exekúciu
vedenú u súdneho exekútor JUDr. Mariany Vargovej vedenej pod sp. zn. EX 209/2013 zastavil, zrušil
Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 29. júla 2021 sp. zn. 6CoE/209/2020 vysloviac pritom
v bode 28 a 29 odôvodnenia uznesenia názor: „Pokiaľ ide o splnenie dlhu, je to oprávnená (žalobkyňa
v spore, kde bol vydaný exekučný titul), ktorá určuje miesto plnenia a povinný (žalovaný v spore, v

ktorom bol vydaný exekučný titul) nemôže svojvoľne plniť, respektíve má plniť na miesto (účet), ktorý
určila oprávnená. Oprávnená v odvolacom konaní preukázala, že dňa 21.11.2012 povinnému doručila
Oznámeniezodňa20.11.2012,vktoromuviedlačísloúčtu,naktorýžiadalapoukázaťplneniepovinného.
Povinný aj napriek tomuto Oznámeniu zo dňa 20.11.2012 sumu vyplývajúcu z exekučného titulu, ktorým
je rozsudok Okresného súdu Trebišov č.k. 13C/25/2008-69 zo dňa 08.10.2010 oprávnenej poukázal

na iný účet, a to na účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX, ktorý patril manželovi oprávnenej. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti nebolo s poukazom na ustanovenia Zákonníka práce a Občianskeho zákonníka
preukázané splnenie dlhu zo strany povinného a tým neboli splnené podmienky na zastavenie a
exekúcie v zmysle § 57f Exekučného poriadku, respektíve ani na povolenie odkladu exekúcie.“, na ktorý
náležite poukázal i súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku.

18. V korelácii s uvedeným vecnú správnosť napadnutého rozsudku nie je spôsobilá spochybniť ani
odvolacia námietka žalovaného založená na tvrdení, že dlh žalobkyni splnil, pretože oznámenie o
bankovom účte sa do jeho dispozície dostalo až po prevode sumy 43.332,69 eur dňa 22.11.2012,
prezentovanévpriebehusporunasúdeprvejinštancie,sktorýmsanáležitevyporiadalsúdvodôvodnení
rozsudku, a to za stavu, ak oznámenie zo dňa 20.11.2012 bolo žalovanému preukázateľne doručené

podľa prijímacej pečiatky dňa 21.11.2012, takže úhrada uskutočnená nasledujúci deň 22.11.2012 mala
byť realizovaná na účet uvedený v tomto oznámení, čo je zrejmé i z uznesenia Krajského súdu
v Košiciach zo dňa 29. júla 2021 sp. zn. 6CoE/209/2020.

19.Zvyššieuvedenýchdôvodovsúodvolacienámietkyžalovanéhonedôvodné,nespôsobiléspochybniť

vecnú správnosť rozsudku, z ktorého dôvodu odvolací súd rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil
ako vecne správny, vrátane akcesorického výroku o trovách konania.20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní procesne úspešnej žalobkyni priznal nárok
na plnú náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému. O výške trov odvolacieho

konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

21.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania

len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosťpodľaodseku1neplatí,akjea)dovolateľomfyzickáosoba,ktorámávysokoškolsképrávnické

vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňukoná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej
strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na
ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní

a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý
za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).