Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, August 24, 2023

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 7Csp/31/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6423201487
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Lukáč

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2023:6423201487.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdŽiarnadHronomnapojednávaníkonanomdňa24.08.2023sudcomJUDr.PetromLukáčom

v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX/XXX, XXX XX D. E., právne zast.: Mgr. Richard
Bebjak, advokát, Lermontovova 14, 811 05 Bratislava proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s.,
IČO: 36 234 176, Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, právne zast. Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ
GABRIELA s.r.o., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany o žalobe na určenie, že úver poskytnutý na
základezmluvyospotrebiteľskomúvereč.1106042465zodňa29.06.2021jebezúročnýabezpoplatkov,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobkyne z a m i e t a .

II. Súd žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom, dňa 26.05.2023,
prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu domáhala určenia, že úver poskytnutý na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pod č. 1106042465, zo dňa 29.06.2021 je bezúročný a bez poplatkov.
Žalobu zdôvodnila skutočnosťou, že žalovaný ako dodávateľ finančnej služby a žalobkyňa ako
spotrebiteľka dňa 29.06.2021 uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere – účelový úver a revolvingový
úver pod č. 1106042465, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver v celkovej výške 8 970,- €.

Žalobkyňa konštatovala okolnosť, že predmetná zmluva je zmluvou formulárovou bez možnosti zásahu
do jej znenia zo strany zmluvného partnera. Žalobkyňa uplatnila žalobou nárok podľa ustanovenia §
11 ods. 4 Zákona č. 129/2010 Z. z., z dôvodu porušenia ustanovení § 7 Zákona č. 129/2010 Z. z.
V žalobe konštatovala skutočnosť, že pred poskytnutím úveru na základe zmluvného vzťahu žalovaný
ako dodávateľ finančnej služby hrubo porušil svoje povinnosti stanovené zákonodarcom v ustanovení
§ 7 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. a to tým spôsobom, že dostatočným spôsobom neskúmal
bonitu svojho eventuálneho klienta (žalobkyne) pred poskytnutím samotného úveru s odkazom na

skutočnosť,žepokiaľbyboltaktočinilnebolbymoholposkytnúťžalobkynispotrebiteľskýúver,vzhľadom
na okolnosť, že jej záväzky v čase uzatvárania napadnutej zmluvy vysoko presahovali jej príjmy.
Zároveň v žalobe uviedla okolnosť, že pri čiastočnom skúmaní bonity klientky žalovaný mylne do jej
príjmu, resp. schopnosti splácať poskytnutý úver započítal taktiež dokladovaný príjem jej partnera,
čím umelo navýšil finančnú možnosť úhrady poskytnutých splátok zo strany žalobkyne. Na základe
takto opísaného skutkového stavu sa žalobkyňa žalobou domáhala existencie sankčného postihu
stanoveného v ustanovení § 11 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z.

2. Vzhľadom na okolnosť, že neboli splnené podmienky pre rozhodnutie vo forme platobného rozkazu
súd vo veci realizoval úkony podľa § 167 Civilného sporového poriadku.3. Žalovaný, prostredníctvom splnomocnenej právnej zástupkyne, v písomnom vyjadrení zo dňa
14.06.2023 žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Konštatoval skutočnosť, že podľa jeho názoru
nie sú splnené zákonné podmienky pre postup v zmysle ustanovenia § 11 Zákona č. 129/2010 Z.

z. Konštatoval skutočnosť, že pred uzatvorením zmluvy o úvere, ktorá mimochodom bola uzatváraná
pre účely refinancovania minulých záväzkov zo strany žalobkyne bežným spôsobom zisťoval bonitu
klientky, ktorá samotná okolnosť vyplýva zo samotného obsahu uzatvorenej zmluvy o úvere. Konštatoval
skutočnosť, že okrem bežných zistení ohľadom príjmov do rodiny žiadateľky vo forme dokladovania jej
osobného príjmu z pracovnej činnosti, resp. príjmu jej partnera, zisťovania počtu vyživovacej povinnosti

a ďalšej zaťaženosti klientky, bežným spôsobom zisťoval bonitu klienta i objektívnym spôsobom, pre
ktorú skutočnosť sú zo strany žalovaného využívané úverové registre SOLUS a NRKI. Konštatoval
skutočnosť, že kontrolou informácií zo samotnej databázy NRKI objektívne nevyplynula skutočnosť,
že žalovaná mala v čase žiadosti o poskytnutie dotknutého úveru ďalšiu finančnú zaťaženosť na
základeposkytnutéhoúverupeňažnýmústavomSlovenskásporiteľňaa.s.Bratislavazodňa09.02.2011,
resp. Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. Bratislava zo dňa 20.02.2014, resp. VÚB, a.s. Bratislava zo

dňa 17.10.2014. Zároveň konštatovala skutočnosť, že ďalšia úverová zaťaženosť vo forme úveru
z peňažného ústavu F. E. zo dňa 19.11.2013, resp. peňažného ústavu Amico Finance, a.s. Bratislava
zo dňa 24.05.2021, jednalo sa o úverovú zaťaženosť žalobkyne, ktorá mala byť práve refinancovaná
z poskytnutých finančných prostriedkov na základe dotknutej spotrebiteľskej zmluvy. Ďalej konštatovala
okolnosť, že ďalší poskytnutý úver zaťažujúci žalobkyňu pred uzatvorením zmluvy od spoločnosti Amico

Finance, a.s. Bratislava zo dňa 06.04.2021 bol pri zisťovaní bonity klientky zohľadnený a úver poskytnutý
spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. Piešťany zo dňa 15.10.2019 bol v čase posudzovania
bonity klientky ukončený. Žalovaný vo svojom vyjadrení teda konštatoval, že bežným spôsobom pred
uzatvorením dvojstranného právneho úkonu naplnil podmienky stanovené § 7 Zákona č. 129/2010 Z.
z. a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

4. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 06.07.2023 reagujúc na vyjadrenie žalovaného naďalej
zotrvávala na svojom podaní. Konštatovala skutočnosť, že čo sa týka procesnej obrany zo strany
žalovaného, táto skresľuje realitu, resp. žiadnym spôsobom nepreukazuje naplnenie zákonom
stanovených povinností poskytovateľa finančných prostriedkov vo forme spotrebiteľského úveru.

Konštatovala ďalej skutočnosť, že napriek predloženej obrane zo strany žalovaného, ohľadom
zisťovania bonity klientky dotazom na úverový register NRKI, poskytovateľ úveru porušil ustanovenie
§ 7 ods. 17 písm. b Zákona č. 129/2010 Z. z., kde zákonodarca stanovuje povinnosť poskytovateľovi
úveru vyhodnocovať bonitu klienta na základe údajov, ktoré získa z jedného alebo viacerých registrov,
do ktorých poskytuje údaje veriteľ, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými

sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a Zákona, ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a.
Zároveň konštatoval okolnosť, že pri identifikácii údajov z tohto registra úverov musel mať poskytovateľ
úveru, teda žalovaný vedomosť pred uzatvorením zmluvného záväzku so žalobkyňou, ohľadom
platobnej disciplíny samotnej žalobkyne, jej bonity v súvislosti so schopnosťou splácať eventuálny ďalší
poskytnutý úver, v nadväznosti minimálne na okolnosť, že z údajov registra NRKI vyplynula okolnosť,

že žalobkyni bolo zamietnutých predchádzajúcich 8 žiadostí o poskytnutí ďalšieho úveru. Na základe
hore uvedeného konštatovala hrubé porušenie odbornej starostlivosti pri poskytovaní spotrebiteľského
úveru zo strany žalovaného, čo podložil rozhodnutiami prvostupňových, resp. druhostupňových súdov
v rámci zaužívanej judikatúry.

5. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne, datovanom dňa 09.08.2023 zotrvával v plnom
rozsahu na svojej obrane vo forme prostriedkov procesnej obrany. Poukázal v ďalšom na novú
okolnosť, a to povinnosť stanovenú zákonodarcom zaväzujúcu spotrebiteľa v rovnakom rozsahu, ako
i poskytovateľa spotrebiteľského úveru v súvislosti s ustanovením § 7 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z.
s odkazom na rozhodnutie KS Trenčín zo dňa 30.11.2021, sp. zn. 17CoCsp/23/2021.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom prítomných účastníkov konania, oboznámením sa
s prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany a zistil nasledovný skutkový stav
veci.

7. Žalovaný, ako dodávateľ finančnej služby a žalobkyňa, ako spotrebiteľka dňa 29.06.2021 uzatvorili
zmluvu o spotrebiteľskom úvere – účelový úver a revolvingový úver pod reg. č. 1106042465, na
základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver v celkovej výške 8 970,- € s dojednaným počtom
splátok 96, s dojednanou výškou jednej splátky – 167,20 €, s ročnou úrokovou sadzbou vo výške16,02 %, dojednanou výškou RPMN vo výške 17,3 %, pričom celková čiastka zaťažujúca spotrebiteľa
bola dojednaná na sumu 16 051,21 €. Z obsahu samotného záväzku vyplynula pre súd okolnosť, že
poskytnutý úver bol účelovo viazaný na refinancovanie bývalých záväzkov samotnej žalobkyne, na

základe spotrebiteľských zmlúv uzatvorených jednak s peňažným ústavom Prima banka Slovensko,
a.s. v zostatku 1 726,- €, spoločnosťou Amico Finance, a.s. Bratislava v zostatkovej výške 5 871,- €
a spoločnosťou VÚB, a.s. Bratislava vo výške 969,- €, pričom zvyšnú časť poskytnutého úveru v celkovej
výške 404,- € žalovaný poukázal na osobný účet žalobkyne.

8. Z obsahu záväzku vyplývala pre súd okolnosť, že v danom prípade sa jedná o zmluvu tzv.
spotrebiteľského charakteru. Zároveň ako taká podlieha špeciálnym všeobecným ustanoveniam
týkajúcich sa spotrebiteľského vzťahu, na ktorú sa vzhľadom na účinnosť zákona vzťahuje Zákon č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a zároveň všeobecne záväzné ustanovenia Občianskeho
zákonníka.

9. Súd konštatuje, že otázka charakteru sporu, ako sporu spotrebiteľského, ale ani ďalšie otázky neboli
medzi zúčastnenými stranami sporné. Spornou otázkou zostala medzi účastníkmi konania posúdenie,
resp. Splnenie zákonných náležitostí podľa ustanovenia § 7 Zákona č. 129/2010 Z. z. zo strany
poskytovateľa spotrebiteľského úveru, pričom žalobkyňa prezentovala právny názor, že tieto zákonom
stanovené povinnosti boli hrubo porušené konaním žalovaného pred poskytnutím samotného úveru,

žalovaný prezentoval názor, že v bežnej forme povinnosti stanovené zákonodarcom v tomto smere boli
naplnené.

10. Na spornú otázku súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom zúčastnených strán prítomných na
pojednávaní, resp. oboznámením sa s prostriedkami procesnej obrany a prostriedkami procesného

útoku.

11. Podľa § 7 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách,
veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy, spočívajúcej
v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa

splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský
úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

12. Podľa § 7 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z., spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť
úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský

úver, tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi s príslušnej databázy za
podmienok ustanovených osobitným zákonom.

13. Podľa § 7 ods. 16 Zákona č. 129/2010 Z. z., veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní
spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúknuť a poskytovať

spotrebiteľské úvery, po
a. spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov,
b. s odbornou starostlivosťou; vynaloženia odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne
preukázať.

14. Podľa § 7 ods. 17 Zákona č. 129/2010 Z. z., vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä,
že veriteľ
a. poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a § 5,
b. posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie
o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a, banka, zahraničná banka a pobočka

zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na
údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet
sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia § 20 ods. 1 písm. a, ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk
v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

15. Podľa § 7 ods. 19 Zákona č. 129/2010 Z. z., veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a banka, zahraničná
banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limitpre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej
zadlženosti k príjmu.

16. Podľa § 7 ods. 20 Zákona č. 129/2010 Z. z., na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky
a. čistý príjem spotrebiteľa,
b.nákladynazabezpečeniezákladnýchživotnýchpotriebspotrebiteľaaosôb,vočiktorýmmáspotrebiteľ
vyživovaciu povinnosť,

c. výška splátky spotrebiteľského úveru,
d. peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.

17. Podľa § 7 ods. 21 Zákona č. 129/2010 Z. z., veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a banka, zahraničná
banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver určiť tak, aby súčet hodnôt položiek na výpočet limitu pre ukazovateľ schopnosti

spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver podľa ods. 20 písm. b – d neprevyšoval hodnotu položky podľa
ods. 20 písm. a.

18.Podľa§7ods.24Zákonač.129/2010Z.z.,ustanoveniaods.19–23sanevzťahujúnaspotrebiteľský
úver, ktorým sa splatí jeden alebo viac existujúcich úverov poskytnutých podľa tohto zákona alebo

na zmenu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorej predmetom je nevýšenie výšky spotrebiteľského
úveru, ak výška poskytnutého spotrebiteľského úveru výrazne neprevyšuje súčet zostávajúcich výšok
refinancovaných úverov alebo navýšených úverov.

19. Podľa § 11 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z., ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa

§ 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.
V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti

spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje
aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 – 42.

20. Podľa § 11 ods. 4 Zákona č. 129/2010 Z. z., spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať
určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bez poplatkovosti

poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.

21. Žalobkyňa žalobou uplatnila nárok v zmysle ustanovenia § 11 ods. 4 Zákona č. 129/2010 Z. z. pre
porušenie ustanovenia § 7 Zákona č. 129/2010 Z. z. vo forme určenia bezúročnosti a bez poplatkovosti
poskytnutého spotrebiteľského úveru.

22. Súd v danom prípade konštatuje, že čo sa týka zákonom stanovenej dikcie, zákonodarca v zmysle
horeuvedených zákonných ustanovení sankcionuje porušenie ustanovenia § 7 Zákona č. 129/2010 Z.
z. bezúročnosťou, resp. bez poplatkovosťou poskytnutého spotrebiteľského úveru, v prípade hrubého

porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona, pričom špecifikuje v ustanovení § 11 ods. 2,
čo je nutné za hrubé porušenie povinnosti poskytovateľa spotrebiteľského úveru považovať. Za hrubé
porušenie, ako vyplýva z dikcie zákona, zákonodarca považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 –
42 Zákona č. 129/2010 Z. z.

23. Po prevedenom dokazovaní oboznámením sa s obsahom zmluvného záväzku však súd zisťuje,
že poskytnutý spotrebiteľský úver na základe zmluvy zo dňa 29.06.2021 bol účelovo viazaný na tzv.
refinancovanie bývalých záväzkov žalobkyne, vzniknutých v súvislosti so zmluvnými záväzkami voči
Prima banke Slovensko, a.s., spoločnosti Amico Finance, a.s., resp. VÚB, a.s. Na základe takto
zisteného skutkového stavu súd v súdenej veci vylúčil eventuálne hrubé porušenie povinnosti pri

zisťovaní bonity klienta zo strany poskytovateľa spotrebiteľského úveru, špecifikované v ustanovení
§ 11 ods. 2 posledná veta Zákona č. 129/2010 Z. z. V ďalšom súd teda zameral svoje dokazovanie
na eventuálne porušenie, a to hrubého charakteru povinností vyplývajúcich z ustanovenia § 7 ods. 1žalovaným pred uzatvorením zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru v zmysle ustanovenia § 11
ods. 2 druhá, tretia veta.

24. Pri takomto postupe súd konštatuje, že údaje ohľadom bonity klienta, v danom prípade žalobkyne,
sú čiastočne skúmané už na základe jej údajov uvedených do znenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
a to v súvislosti s výškou jej dosahovaného príjmu s výškou osôb, ktoré tvoria spoločnú domácnosť
sposudzovanouosobou,resp.suvedenímvýškyzáväzkusamotnejžalobkynevsúvislostiseventuálnou
existenciou vyživovaných osôb odkázaných na samotnú žiadateľku. Z ďalšieho pripojeného dôkazného

materiálu, a to prostriedkov procesnej obrany, produkovaných zo strany žalovaného, mal súd
preukázané, že minimálne výšku príjmu žiadateľky o spotrebiteľský úver (žalobkyňa) pred podpisom
zmluvy o spotrebiteľskom úvere o refinancovaní bývalých podlžností žalobkyne žalovaný zisťoval
dotazom na peňažný ústav, ktorý viedol osobný účet samotnej žiadateľky, a to VÚB banku, a.s., a to za
obdobie minimálne 3 mesiace pred uzatvorením zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, konkrétne
za obdobie od 01.03.2021 do 31.05.2021. (čl. 41 – 45) Z prevedeného dokazovania a to prostriedkov

procesnej obrany z čl.32 - 40 vyplynula pre súd okolnosť, že ďalším krokom smerujúcim k zisteniu
bonity klienta, v danom prípade žalobkyne, realizovaným žalovaným, bolo získanie správy z databázy
úverového registra NRKI. Z obsahu správy z NRKI vyplynula pre súd okolnosť, že skutočne v databáze
tohto úverového registra nebola uvedená zaťaženosť žalobkyne v súvislosti s úverom poskytnutým
Slovenskou sporiteľňou Bratislava zo dňa 09.02.2011, resp. Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. Bratislava zo

dňa 20.02.2014, resp. VÚB, a.s. Bratislava zo dňa 17.10.2014.

25. Podľa § 7 ods. 17 písm. b Zákona č. 129/2010 Z. z., zákonodarca zaťažuje poskytovateľa
spotrebiteľského úveru v súvislosti so skúmaním bonity klienta posudzovať schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver, najmä s ohľadom na získané údaje z jedného alebo viacerých registrov, do

ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov.

26. Vzhľadom na dikciu zákona i v tomto smere podľa názoru súdu poskytovateľ spotrebiteľského úveru
(žalovaný) splnil svoju zákonnú povinnosť, a to dotazom a získaním správy od registra úverov NRKI,

nakoľko zákonodarca, v danom prípade alternatívne umožňuje poskytovateľovi spotrebiteľského úveru
získať informácie z jedného alebo viacerých registrov.

27. Súd v ďalšom konštatuje, že zákonodarca v zmysle ustanovenia § 11 ods. 2 tretia veta Zákona č.
129/2010 Z. z. za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1, ktoré má za následok sankciu v zmysle

ustanovenia § 11 Zákona č. 129/2010 Z. z. považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver.

28. Súd v danom prípade v súdenej veci konštatuje, že žalovaný pred poskytnutím úveru žalobkyni na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere mal k dispozícii ako dosahovaný príjem samotnej žiadateľky,
tak i pohyb na osobnom účte v trvaní obdobia 3 mesiacov pred schválením žiadosti o poskytnutie
úveru, v zmysle dikcie zákona mal taktiež k dispozícii správu z registra úverov NRKI a zároveň mal
k dispozícii údaje o vo forme dosahovaného príjmu partnera, čo je možné kvalifikovať ako zistenie

celkových pomerov, v súvislosti so solventnosťou v spoločnej domácnosti. Pokiaľ veriteľ vykoná lustráciu
dlžníka v úverových registroch, overí si príjem dlžníka a v ostatnom vychádza z údajov poskytnutých
dlžníkom nemožno od veriteľa požadovať pre splnenie odbornej starostlivosti viac.

29. V neposlednom rade zákonodarca v ustanovení § 7 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. v znení

účinnom v čase uzatvorenia inkriminovanej zmluvy bol povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť
úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver,ktorébolnútenývčaseuzatváraniazmluvyveriteľpovažovaťzahodnoverné.Nemožnopožadovať,
aby úverový veritelia vykonávali činnosť a preverovali údaje uvedené samotným spotrebiteľom, ktorý
im je povinný poskytnúť na základe uloženej zákonnej povinnosti, napr. dotazmi s využitím informácií

z databázy dlžníkov, z dôvodu nezákonnosti takéhoto postupu. Súd teda záverom konštatuje, že pokiaľ
dlžník pre účely posúdenia jeho schopnosti splácať úver poskytne na žiadosť veriteľa údaje o svojich
pomeroch a veriteľ má k dispozícii pri rozhodovaní o poskytnutí, resp. neposkytnutí spotrebiteľského
úveru dlžníkovi informácie, ktoré v súdenej veci veriteľ k dispozícii mal je tým zisťovanie pomerovpodľa názoru súdu u dlžníka vykonané veriteľom s odbornou starostlivosťou bez akéhokoľvek ďalšieho
overovania pravdivosti dlžníkom poskytnutých údajov.

30. Súd v ďalšom konštatuje, že poskytovateľ finančných prostriedkov je v danom prípade súkromno-
podnikateľským subjektom, pričom bezprostredným dôvodom poskytnutia spotrebiteľského úveru je
vykázanie zisku, pričom tento je tvorený práve úročením a poplatkami zaťažujúcimi, v tomto prípade
klienta, bankového alebo nebankového subjektu. V prípade arbitrárneho rozhodnutia súdov by bola
narušená rovnováha zmluvného vzťahu.

31. V neposlednej miere súd upozorňuje taktiež na tzv. „platobnú disciplínu“ samotnej žalobkyne, ktorá
ako i keď spotrebiteľ zaťažuje svoju osobu neustále novými úverovými vzťahmi, pričom zrejme má
vedomosť o neschopnosti vyrovnať svoje záväzky vzniknuté na základe zmlúv do budúcnosti.

32. Vzhľadom na takto zistený skutkový stav a okolnosť, že jediným dôvodom sporným, ale i dôvodom

pre rozhodnutie v zmysle petitu samotnej žaloby bolo porušenie ustanovenia § 7 Zákona č. 129/2010 Z.
z.poskytovateľomspotrebiteľskéhoúveru,čopodľanázorusúdubolovyvrátenéprostriedkamiprocesnej
obrany žalovaného, súd žalobu zamietol.

33. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol s použitím § 255 ods. 1 CSP, vzhľadom na plný

úspech žalovaného v konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Toto právo nemajú strany sporu, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie.