Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 10, 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/143/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122460246
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 08. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:6122460246.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členiek
JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Zuzany Stolárovej v spore žalobcu EKONOMIK SERVIS, s.r.o.,
so sídlom v Košiciach, Trieda SNP 58, IČO: 36 569 747, zastúpeného JUDr. Mariánom Prievozníkom,
PhD., advokátom, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Krmanova 1, IČO: 47 239 573, proti žalovanému:
ZELENÝ DVOR KOŠICE, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Jakobyho 1, IČO: 36 592 595, zastúpený JUDr.

Gáborom Szárazom, advokátom so sídlom v Starej Ľubovni, Garbiarska 20, o zaplatenie 11.565 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 19. apríla 2023
č.k. 34C/9/2023-132 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým uznesením zriadil

v prospech žalobcu záložné právo k nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovaného, zapísanej v
katastri nehnuteľnosti na LV č. XXXXX, k.ú. A. ako stavba súp. č. 2151 WELLNES hotel - Zelený dvor,
na pozemku parc. č. 1768/8, za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu, ktorá je predmetom konania
vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 34C/9/2023.

2. Súd tak vyhovel návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podaného v spore

vedenom na základe žaloby žalobcu o uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť mu istinu 11.565
eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia žalovaného, ktorý užíva pozemky vo
vlastníctve žalobcu bez právneho dôvodu a bez platenia akejkoľvek odplaty za ich užívanie, a to
napriek tomu, že žalovanému bola rozsudkom Okresného súdu Košice I v sp.zn.13C/5/2019, v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29.4.2021 sp.zn. 2Co/159/2020, uložená povinnosť do
15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku vypratať pozemky v katastri okresu B. C., zapísané na LV č.

XXXXX, a to parcely registra CKN č. 1744/1, 1744/22, 1744/23, 1744/24 a tiež zapísané na LV č. XXXXX
ako parcela č. 1744/21 a č. 1744/32, ktoré sa stali vykonateľnými dňa 3.6.2021, a to potom, ako:

2.1. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní dňa 13.2.2023 sp.zn. 40Up/1519/2022 v
súlade s návrhom žalobcu vydal platobný rozkaz, proti ktorému podal v zákonnej lehote žalovaný odpor
namietajúc: a) že neužíva pozemok parcelného č. 1744/22 ani pozemok parc. č. 1744/23, č. 1744/24,

č. 1744/21, č. 1744/32, pretože k svojej prevádzke potrebuje iba časť pozemku parc. č. 1744/1 vo
výmere 2400 m2, s obmedzením v častiach prechodu vo výmere 140 m2 pred budovou a 180 m2 cez
parkovisko, tzn. celkové plochy potreby pre jeho prevádzku sú vo výmere 2080 m2, s právom prechodu
cez komunikačné plochy (prístupové komunikácie), ako i b) výšku bezdôvodného obohatenia, lebo ak
žalobca vyčísľoval výšku bezdôvodného obohatenia vychádzajúc z ceny nájmu, tá by mohla dosiahnuť
sumu 369,75 eur, a nie sumu 3.885 eur požadovanú žalobcom, c) medzi stranami sporu bola uzavretá

nájomná zmluva zo dňa 10.7.2013, na základe ktorej sa vzájomne dohodli, že predmetné nehnuteľnosti
bude žalovaný užívať bezodplatne,2.2 žalobca podaním zo dňa 20.3.2023 žiadal o pokračovanie v konaní a žiadal nariadiť zabezpečovacie
opatrenie na zabezpečenie svojej pohľadávky uplatnenej žalobou vo veci samej.

3. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie vychádzal z tvrdenia žalobcu:

3.1. že žalobca je vlastníkom nehnuteľností zapísaných v katastri okresu Košice III, obce B. - D. E.,
katastrálne územie A., na LV č. XXXXX, a to pozemok parc. č. CKN 1744/1 ostatná plocha vo výmere

3561 m2, parc. č. CKN 1744/22 ostatná plocha vo výmere 21 m2, parc. č. CKN 1744/23 ostatná plocha
vo výmere 4 m2, parc. č. CKN 1744/24 ostatná plocha 58 m2 a tiež pozemkov zapísaných v katastri
okresu B. C., obce B. - D. E., katastrálne územie A. na LV č. XXXXX ako pozemok parc. č. CKN 1744/21
ostatnáplochavovýmere125m2apozemokparc.č.CKN1744/32ostatnáplocha86m2,ktorépozemky
bezprostredne susedia s nehnuteľnosťou vo vlastníctve žalovaného - stavbou Wellness hotela Zelený
dvor súp. č. 2151 postavenou na pozemku parc. č. 1768/8, na LV č. XXXXX, katastrálne územie A.,

3.2. že žalovaný má podľa verejne dostupnej databázy finstat rozsiahle dlhy voči verejnoprávnym
inštitúciám, konkrétne voči Sociálnej poisťovni vo výške 17.875,20 eur, voči Union poisťovni, a.s. vo
výške 1.001,70 eur, voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. dlh vo výške 17.063,56 eur a tiež má
daňový nedoplatok vo výške 359.442,16 eur,

3.3. že žalovaný prešiel v roku 2022 reštrukturalizáciou, konanie bolo vedené na Okresnom súde Košice
I pod sp.zn. 30R/2/2022,

3.4. že žalovaný aj po povolení reštrukturalizácie si naďalej svoje záväzky neplní,

3.5. na LV č. XXXXX sú aktuálne zapísané ďalšie záložné práva,
3.6. zriadením záložného práva zabezpečovacím opatrením sa neprejudikuje ani rozhodnutie vo veci
samej a nebude žalovanému spôsobená žiadna ujma, pretože výkon záložného práva môže nastať až
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

4. Súd zistil, že v súčasnosti je žalovaný zapísaný ako vlastník nehnuteľnosti stavby súp. č. 2151
WELLNES hotel - Zelený dvor, na LV č. XXXXX, k.ú. A., nachádzajúcej sa na pozemku parc. č. 1768/8,
právny vzťah k pozemku parc. č. 1768/8 pod stavbou súp. č. 2151 je evidovaný na LV č. XXXXX, podľa
ktorého vlastníkom parcely č. 1768/8, na ktorej je postavená stavba so súpisným číslom 2151 je žalobca.

Zistil tiež, že Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 20.6.2022 sp.zn. 30R/2/2022, ktoré nadobudlo
právoplatnosťdňa25.6.2022,povolilreštrukturalizáciudlžníkaZELENÝDVORKOŠICE,s.r.o.,sosídlom
Jakobyho 1 v Košiciach, do funkcie správcu ustanovil JUDr. Mareka Glembu, so sídlom kancelárie Mýtna
50, Bratislava, zn. správcu S 1666, a vyzval veriteľov, aby prihlásili svoje pohľadávky v lehote 30 dní odo
dňa povolenia reštrukturalizácie. Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 21.2.2023 sp.zn. 30R/2/2022

potvrdil reštrukturalizačný plán dlžníka a ukončil jeho reštrukturalizáciu. V Obchodnom vestníku bol dňa
10.3.2023 zverejnený oznam o zavedení dozornej správy. Zistil taktiež, že potom, ako žalobca prihlásil
pohľadávku titulom vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 79.027,50 eur za obdobie od 29.1.2019
do 30.6.2022, správca konkurznej podstaty dňa 24.8.2022 predmetnú pohľadávku poprel z dôvodu,
že časť nároku bola premlčaná, nebol priložený znalecký posudok a pohľadávka bola uplatnená do

30.6.2022, čo nekorešponduje so začatím reštrukturalizačného konania.

5.Poprávnomposúdenívecipodľa§343ods.1,2a3,§344,§324ods.1a3,§325ods.1, §325ods.
2písm.d),§326ods.1,§328,§329ods.1,§330ods.1,§332ods.1,§333, §334,§335ods.1,§336
ods. 1 a 3, § 337 ods. 3 a § 344 CSP súd konštatoval, že žalobca predložil dostatočne konkrétne dôkazy,

ktoré vzbudzujú obavu reálneho zmarenia výkonu rozhodnutia a zákonné predpoklady pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia boli splnené. Dôvodil, že ekonomické a finančné ukazovatele žalovaného
nasvedčujú, že žalovaný v prípade možného úspechu žalobcu v spore, nedokáže uspokojiť takúto
pohľadávku. O tom, že môže dôjsť k sťaženiu vymáhateľnosti pohľadávok svedčí aj platobná disciplína
žalovaného vo vzťahu k daňovým nedoplatkom. Túto skutočnosť mal súd za osvedčenú z výpisu LV č.

XXXXX, podľa ktorého na predmetnej nehnuteľnosti žalovaného sú už zriadené viaceré daňové záložné
práva i v prospech Mesta Košice a Daňového úradu Košice, ako aj z verejne dostupného portálu finstat,
podľa ktorého má žalovaný od marca 2023 dlhy v celkovej výške 403.991,79 eur (dlh vo výške 17.539,65
eur voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., neuhradenú daň vo výške 359.575,16 eur voči Finančnejspráve, dlh vo výške 17.875,20 eur voči Sociálnej poisťovni, záväzok vo výške 1.001,78 eur voči Union
poisťovni, a.s., záväzok vo výške 8.000 eur voči Inšpektorátu práce). Dodal, že žalobcom navrhované
zabezpečovacie opatrenie má za účel zabezpečiť vymožiteľnosť a zvýšenie istoty žalobcu pre prípad, že

pohľadávka v konaní vo veci samej bude v jeho prospech judikovaná a nariadením zabezpečovacieho
opatrenia nevznikne žalovanému žiadna ujma, pretože právny vzťah k nehnuteľnosti v jeho vlastníctve
sa nezmení. Z uvedeného dôvodu preto súd návrhu žalobcu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia
vyhovel s tým, že o trovách konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 1 CSP v rozhodnutí, ktorým sa
konanie končí.

6. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods.
1 písm. d) CSP, t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, § 365 ods. 1 písm. g) CSP, t.j. že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné
ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené
a podľa § 365 ods. 1 písm. h) CPS, t.j. z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil, zamietol
návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v rozsahu 100 %, resp. aby vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6.1. V odvolaní žalovaný zopakoval svoju argumentáciu v odpore proti platobnému rozkazu vydanému
vo veci samej, najmä tvrdenie, že žalovaný v rámci svojej podnikateľskej činnosti súvisiacej s
prevádzkovaním wellness hotela nevyužíva všetky nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu, ktoré uvádza
žalobca, a preto žalovaný sa neobohacuje na úkor žalobcu v takom rozsahu, ako to tvrdí žalobca,
pohľadávka žalobcu uplatnená v konaní vo veci samej je sporná a nárok žalobcu je nedôvodný. Podľa

názoru žalovaného žalobca hodnoverne nepreukázal dôvodnosť a existenciu nároku, lebo uplatňovaná
pohľadávka nie je dôvodná a nie je preukázaná, a nepreukázal ani existenciu predpokladu, že budúca
exekúcia bude zmarená.

6.2. Žalovaný citoval bod 34. odôvodnenia napadnutého uznesenia a namietol, že peňažná pohľadávka

žalobcu nie je špecifikovaná tak, aby ju bolo možné presne identifikovať, nie je určená ani výška
danej pohľadávky, pretože tá je medzi stranami sporu sporná, ba medzi stranami sporu na začiatku
ich zmluvného vzťahu užívanie nehnuteľnosti malo byť bezodplatné, lebo na základe nájomnej
zmluvy uzavretej dňa 10.7.2013 medzi žalobcom a žalovaným sa žalobca so žalovaným dohodli, že
žalovaný bude predmetné nehnuteľnosti žalobcu užívať bezodplatne, čo potvrdzuje aj to, že žalobca sa

nedomáhal od žalovaného nájomného, resp. bezdôvodného obohatenia, v období rokov 2013 – 2022,
a teda žalobca by nemal mať nárok na bezdôvodné obohatenie. Zaplatenia pohľadávky sa žalobca voči
žalovanému domáha iba účelovo a bezdôvodne, lebo v minulosti voči žalovanému pohľadávky z titulu
bezdôvodného obohatenia neevidoval a nedomáhal sa ich úhrady.

6.3. Záver súdu prvej inštancie, že žalobca predložil dostatočne konkrétne dôkazy, ktoré vzbudzujú
obavu reálneho zmarenia výkonu rozhodnutia, žalovaný v odvolaní spochybňoval tvrdením, že žalobca
nepreukázal, že žalovaný koná tak, že žalobcu ako veriteľa ukracuje alebo zvýhodňuje iných veriteľov
pred žalobcom, lebo žalovaný mal záujem o vyriešení predmetných záležitostí a v prípade, ak aj žalobca
mal určitú pohľadávku z titulu bezdôvodného obohatenia, žalovaný by bol ochotný túto pohľadávku

uhradiť a nevyhýbať sa povinnosti. Tvrdil, že svojím konaním neohrozuje prípadné uspokojenie žalobcu,
nezbavuje sa svojho majetku, neznižuje hodnotu majetku, ktorý by mohol byť výkonom exekúcie
postihnutý, ani žalobca v návrhu nepoukazuje na takéto konanie žalovaného, pričom existencia dlhov
sama o sebe nemôže byť dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

6.4. Napadnuté uznesenie žalovaný označil za nedôvodné, arbitrárne, porušujúce práva žalovaného
a rozporné so zákonom z dôvodu, že nesúhlasil s úsudkom súdu, že v danom prípade navrhované
zabezpečovacie opatrenie má len účel vyplývajúci z jeho názvu. Tvrdil pritom, že ak by aj súd nariadil
zabezpečovacie opatrenie, postavenie žalobcu ako veriteľa by sa neposilnilo vzhľadom na to, že pred
samotným žalobcom vystupujú viacerí veritelia v pozícii záložných veriteľov, pričom súd prvej inštancie

správne zistil a v bode 37. odôvodnenia uznesenia uviedol, že nehnuteľnosť, ktorú navrhuje žalobca
zabezpečiť záložným právom v prospech žalobcu je v súčasnosti zabezpečená viacerými záložnými
právamivprospechpríslušnéhosprávcudaneDaňovéhoúraduKošiceI,akoajvprospechMestaKošicena základe právoplatných a vykonateľných rozhodnutí daných inštitúcií, o čom svedčí LV č. XXXXX,
k.ú. A..

6.5. Napokon žalovaný poukázal na tú skutočnosť, že spoločníkom a štatutárnym orgánom žalobcu je
F. E., bytom v B., C. X/XXX, ktorý bol aj zároveň jediným spoločníkom žalovaného, a teda žalovaný má
za to, že ide o spriaznenú pohľadávku veriteľa podľa § 9 ods. 1 písm. b), resp. písm. e) zák. č. 7/2005
Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej ZKR). Preto pri uspokojovaní pohľadávky žalobcu je podľa
názoru žalovaného potrebné prihliadať aj na túto skutočnosť, kedy by nariadením zabezpečovacieho

opatrenia bola žalobcovi poskytnutá neoprávnená výhoda v podobe záložného práva napriek tomu, že
je jeho pohľadávka spojená so spriaznenosťou v zmysle ZKR. Ako dôkaz predložil žalovaný výpis z
obchodného registra žalobcu a výpis z obchodného registra žalovaného.

7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol potvrdiť napadnuté uznesenie o nariadení
zabezpečovacieho opatrenia a priznať žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu

100 %, tvrdiac, že napadnuté uznesenie je vecne správne a odvolanie žalovaného vykazuje značné
logické a právne nedostatky a nie je dôvodné. Podčiarkol, že pokiaľ žalovaný v odvolaní namietol
dostupnosť ďalších prostriedkov procesného útoku, ktoré doposiaľ neboli uplatnené a ktoré majú
zásadným spôsobom meniť skutkový stav, žalovaný žiadny takýto dodatočný dôkaz nepredložil, väčšej
časti svojho odvolania sa zaoberá žalobou vo veci samej a nie dôvodmi napadnutého uznesenia,

namietajúc, že nevyužíva všetky žalobcom označené nehnuteľnosti, a pohľadávka je sporná z dôvodu,
že nehnuteľnosti neužíva vôbec.

7.1. Poprel tvrdenie žalovaného v odvolaní, že neužíva všetky nehnuteľnosti uvedené v žalobe, lebo
žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu predložil mapu, kde sám zakreslil ktoré pozemky užíva,

pričom už len v tejto mape priznal užívanie pozemkov v rozsahu niekoľkých tisíc metrov štvorcových,
za ktoré neplatí žalobcovi nič. Zdôraznil, že právny základ podanej žaloby je nepochybne daný, lebo
preukázal, že na pozemkoch žalobcu sa nachádza celá stavba WELLNES hotela G. D. vo vlastníctve
žalovaného, ako aj parkovisko pred hotelom, príjazdová komunikácia k hotelu a ďalšie stavby a
zariadenia, ktoré patria k hotelu, a žalovaný nepreukázal žiadny právny titul k užívaniu nehnuteľností

žalobcu, tieto užíva bez právneho dôvodu, čím sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohacuje.

7.2. Za rozpornú s tvrdením žalovaného, že pozemky žalobcu neužíva, žalobca označil námietku
žalovaného, že žalobca nemá mať nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, lebo v minulosti mal
na pozemky žalobcu uzatvorenú nájomnú zmluvu zo dňa 10.07.2013, na základe ktorej sa dohodol

so žalobcom, že bude pozemky užívať bezodplatne, čo potvrdzuje aj to, že žalobca sa nedomáhal
zaplatenia odplaty za užívanie pozemkov v období od roku 2013 do roku 2022. Uviedol v tejto súvislosti,
že oporu v platnom práve nemá predstava žalovaného, že keď v roku 2013 mohol užívať pozemky
bezodplatne, tak ich už bude môcť užívať bezodplatne navždy. Dodal, že nájomná zmluva v roku 2013
bola uzatvorená ako bezodplatná preto, lebo v tom čase bol spoločníkom žalobcu aj žalovaného p. E.,

a medzi stranami sporu existovali ďalšie dohody, ktoré však žalovaný nesplnil, následne bola nájomná
zmluva vypovedaná, bola podaná žaloba o vypratanie, pričom v rámci konania súdy právoplatne
konštatovali neplatnosť zmluvy. Za nepravdivé označil skutkové tvrdenie žalovaného, že žalobca sa
nedomáhal zaplatenia odplaty za užívanie pozemkov v období od roku 2013 do roku 2022, nakoľko
žalobca si prihlásil pohľadávku z titulu bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov v tomto období

vo výške 79.027,50 eur v reštrukturalizačnom konaní žalovaného, vedenom na Okresnom súde Košice I
pod sp. zn. 30R/2/2022, pričom vo veci určenia pravosti tejto pohľadávky, ktorú správca poprel, sa vedie
incidenčné konanie na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 32Cbi 23/2022.

7.3. Na námietku žalovaného, že žalobca nepreukázal, že by sa žalovaný vyhýbal plneniu svojich

povinností tak, aby tým ukracoval žalobcu ako svojho veriteľa, lebo žalovaný by bol ochotný uhradiť
pohľadávku žalobcu a mal záujem o vyriešenie tejto záležitosti, ale neúspešne, žalobca tvrdil, že
žalovaný nikdy nezaplatil žalobcovi titulom užívania pozemkov žiadnu sumu a jeho tvrdenie, že mal
záujem niečo splatiť nekorešponduje s jeho reálnymi skutkami a je evidentnom rozpore s tvrdeniami
žalovaného v odvolaní, že žiadne pozemky neužíva a podanú žalobu navrhuje zamietnuť. Ak žalovaný

má záujem žalovanú sumu zaplatiť, nič mu v tom nebráni.

7.4. Žalobca ako poznačenú vnútornou nekonzistenciou a absenciou logického základu označil
odvolaciu námietku žalovaného, že sa nezbavuje majetku a neznižuje jeho hodnotu, a že žalobcanepreukázal hrozbu zmarenia exekúcie, ktorá musí hroziť bezprostredne, lebo existencia dlhov sama
o sebe nie je takouto hrozbou, a ak zároveň žalovaný tvrdil, že v súčasnosti je nehnuteľnosť už
zaťažená celkovo 9 daňovými záložnými právami v prospech Daňového úradu Košice a mesta Košice na

základe právoplatných rozhodnutí vydaných v daňových konaniach, a preto zabezpečovacie opatrenie
za takýchto okolností by postavenie žalobcu nezlepšilo, pretože pred ním je v poradí množstvo
iných záložných veriteľov a žalobca sa aj tak stane až 10. záložným veriteľom v poradí za ďalšími
pohľadávkami záložných veriteľov, ktorým žalovaný nezaplatil splatné dane. Z uvedeného je podľa
názoru žalobcu naopak evidentné, že ak má žalovaný takéto množstvo neuhradených daňových dlhov,

ale aj záväzky voči Sociálnej poisťovni, zdravotným poisťovniam, dokonca Inšpektorátu práce a ďalším
veriteľom, exekúcia pohľadávky žalobcu ohrozená je.

7.5. Akcentoval, že ďalšou objektívnou skutočnosťou preukázanou v konaní, ktorá ohrozuje prípadnú
exekúciu pohľadávky, ktorá je predmetom konania, je úpadok žalovaného. Žalobca v tejto súvislosti
pripomenul,žežalovanýprešielvroku2022reštrukturalizáciou,konaniebolovedenénaOkresnomsúde

Košice I pod sp.zn. 30R/2/2022, pričom podmienkou povolenia reštrukturalizácie je, že dlžník musí byť
v úpadku, t.j. musí byť platobne neschopný alebo predĺžený, na čom sa od roku 2022 pravdepodobne
nezmenilo nič, keďže aj po povolení reštrukturalizácie žalovaný neplní svoje záväzky a pokračuje vo
vyrábaní ďalších dlhov.

7.6. Na námietku žalovaného, že spoločníkom a štatutárom žalobcu je p. F. E., ktorý bol od 28.6.2012
do 23.5.2014 aj spoločníkom žalovaného a preto ide o spriaznenú pohľadávku v reštrukturalizačnom
konaní, žalobca uviedol, že dňa 27.2.2023 bolo v Obchodnom vestníku zverejnené uznesenie
Okresného súdu Košice I sp.zn. 30R/2/2022, ktorým schválil reštrukturalizačný plán dlžníka ZELENÝ
DVOR KOŠICE, s.r.o. a ukončil jeho reštrukturalizáciu. Žalovaný aktuálne v reštrukturalizácii nie

je, a preto na tento prípad nie je aplikovateľný zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii.
Reštrukturalizačný plán žalovaného sa vzťahoval len na pohľadávky, ktoré vznikli voči nemu do
začatia reštrukturalizačného konania, teda nie na pohľadávku ktorá je predmetom tohto konania, ktorej
uspokojenie nepodlieha konkurznému režimu. Nerozumie žalobca, aký vplyv na pohľadávku titulom
bezdôvodného obohatenia, ktorá vznikla v roku 2022, má mať to, že p. E. bol spoločníkom žalovaného

naposledy v roku 2014. Evidentne sa už viac ako 9 rokov nejedná o spriaznené osoby, o čom svedčí
aj podaná žaloba.

8. Žalovaný v replike na vyjadrenie žalobcu k odvolaniu zotrval v celom rozsahu na svojom odvolaní a
dôvodoch v ňom uvedených. Zopakoval, že v súvislosti s prevádzkovaním nehnuteľnosti nevyužíva a

nevyužíval všetky nehnuteľnosti, ktoré žalobca uvádza vo svojej žalobe, ako to vyplýva zo žalovaným
predloženého snímku z katastrálnej mapy.

9. Žalobca v duplike na repliku žalovaného zotrvávajúc na svojej doterajšej argumentácii v priebehu
sporu a v tomto odvolacom konaní najmä zdôraznil, že z obsahu podaní žalovaného je evidentné,

že nehnuteľnosti žalobcu užíva bez právneho dôvodu a neplatí za ich užívanie žiadnu odplatu.
Skutočnosť, že nájomná zmluva z roku 2013 je neplatný právny úkon vyplýva z právoplatného
rozsudku súdu. Tvrdenie, že žalobca sa nikdy nedomáhal sa nikdy nedomáhal vydania bezdôvodného
obohatenia je nepravdivé, pretože žalobca takúto pohľadávku riadne prihlásil v reštrukturalizačnom
konaní žalovaného, ktorý aj po reštrukturalizácii vyrába ďalšie dlhy, a preto bolo dôvodné zabezpečiť

uplatnený nárok žalobcu zabezpečovacím opatrením súdu.

10. Ďalšie vyjadrenia neboli.

11. Odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti

rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385
ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného nie je dôvodné. Uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, a preto ho
odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
12. Vecne správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými sa odvolací

súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

13. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade boli splnené všetky
podmienky pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia v zmysle § 343 a § 344 CSP.14. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak

je obava, že exekúcia bude ohrozená.

15. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká
zápisom do príslušného registra (§ 343 ods. 2 CSP).

16. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym
rozhodnutím (§ 343 ods. 3 CSP).

17. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní náležite vychádzal z premisy,
že účelom zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečiť reálnu vykonateľnosť súdneho rozhodnutia
zriadením záložného práva. Zabezpečovacie opatrenie má posilniť istotu veriteľa, že v prípade úspechu

v konaní si bude môcť svoju judikovanú pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom tohto záložného
práva, teda až po tom ako bola pohľadávka právoplatne súdnym rozhodnutím. Zriadenie záložného
práva má odvrátiť stav, pri ktorom by osoba z rozhodnutia povinná si počínala tak, že by mohlo
dôjsť k vylúčeniu alebo k podstatnému sťaženiu možnosti osoby oprávnenej úspešne sa domôcť
núteného splnenia uloženej povinnosti. Aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení zo 4. augusta

2020 sp.zn. III.ÚS/294/2020 uviedol, že cieľom zabezpečovacieho opatrenia je eliminovať nepriaznivé
následky, ktoré by mohli v priebehu konkrétneho civilného sporového konania nastať. Zabezpečovacím
opatrenímsatedamáposkytnúťrýchlaochranaporušenýchaleboohrozenýchprávsubjektu,ktorýpodal
návrh na jeho nariadenie. Vzhľadom na zmysel tohto procesného inštitútu sa v konaní a rozhodovaní
o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neuplatňuje princíp kontradiktórnosti a princíp

rovnosti strán sporu tak striktne ako v konaní vo veci samej. Všeobecný súd tak nemusí pri zisťovaní
rozhodujúcich skutočností dbať na všetky formality ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní vo veci
samej, postačuje, že osvedčená skutočnosť sama vzhľadom na všetky okolnosti javí sa ako nanajvýš
pravdepodobné.

18. V korelácii s uvedeným súd správne konštatoval, že cieľom zabezpečovacieho opatrenia je
posilnenie postavenia veriteľa zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na
zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná alebo už bola judikovaná s
cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa.
Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a

bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom
konaní v súlade s § 343 ods. 3 CSP aj napriek existenciu skoršieho záložného práva. V prípade plurality
záložných práv na predmete záložného práva garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie podľa
dňa jeho vzniku.

19. Pretože pri nariaďovaní zabezpečovacieho opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti, súd nemusí
dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné
pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej, ale rozhoduje spravidla len na základe
listín predložených navrhovateľom zabezpečovacieho opatrenia. Pre vydanie zabezpečovacieho
opatrenia je postačujúce pokiaľ okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na

vydanie zabezpečovacieho opatrenia, sú aspoň osvedčené. Súd nevykonáva dokazovanie v rozsahu
dokazovania vyžadovanom v základnom, ale len osvedčuje, či sú splnené podmienky pre zriadenie
záložného práva. Ani v tomto smere súdu prvej inštancie vady v jeho postupe nemožno vytknúť.

20. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 344 zakotvuje, že na zabezpečovacie opatrenie

sa použijú primerane ustanovenia o neodkladnom opatrení. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia je potrebné, aby boli aspoň osvedčené, t.j. nemusia byť nepochybne
preukázané, základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má
poskytnúť jeho prostredníctvom ochrana, a osvedčenie, že je daná obava, že exekúcia bude ohrozená.

21. S ohľadom na uvedené správne súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal z úsudku,
že zákonnými predpokladmi pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sú: a) návrh na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, b) spôsobilý predmet záložného práva, ktoré môžu byť veci, práva a inémajetkového hodnoty, c) zabezpečenie peňažnej pohľadávky, d) existencia obavy z budúceho zmarenia
exekúcie. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť kumulatívne splnené.

22. Navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia (žalobca) opísaním rozhodujúcich skutočností musí
osvedčiť rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje opodstatnenosť a neodkladnosť návrhu a vecnou
argumentáciou presvedčiť súd o potrebe nariadiť zabezpečovacie opatrenie v záujme dosiahnutia
ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Miera osvedčenia sa riadi situáciou najmä
naliehavosť jej riešenia. Unesenie dôkazného bremena z tohto hľadiska predpokladá, aby navrhovateľ

zabezpečovacieho opatrenia označil dôkazy aspoň základného významu pre osvedčenie naliehavosti,
primeranosti a nevyhnutnosti zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca ako navrhovateľ zabezpečovacieho
opatrenia musí preto v návrhu na jeho zriadenie hodnoverne preukázať dôvodnosť a existenciu svojho
nároku voči žalovanému a taktiež existenciu predpokladu, že budúca exekúcia bude zmarená tak ako
to náležite konštatoval súd prvej inštancie v odôvodnení svojho uznesenia.

23. Pre rozhodnutie súdu o zabezpečovacom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie (§ 329 v spojení s § 344 CSP).

24. Z obsahu súdneho spisu a napadnutého uznesenia je zrejmé, že žalobcom navrhované
zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie voči žalovanému. Správne preto súd

prvej inštancie vychádzal pri svojom rozhodovaní z názoru, že žalobca musí osvedčiť existenciu
svojhonárokupeňažnejpohľadávkytitulomvydaniabezdôvodnéhoobohateniavočižalovanému.Zjavne
nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku totiž nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom
zabezpečovacieho opatrenia. Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej
pohľadávky, ktorá môže vzniknúť na základe rôznych právnych titulov. V návrhu na nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia preto musí žalobca konkrétnu peňažnú pohľadávku špecifikovať tak, aby
bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok trvá a nie je očividne vylúčený. Bez osvedčenia
dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, vo vzťahu ku ktorému môže
byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

25. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalobca okrem existencie nároku musí osvedčiť i to,
že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči žalovanému
ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne.
Existencia dlhu sama o sebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a v
tomto smere je potrebné prisvedčiť žalovanému v jeho odvolaní.

26. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len také skutočnosti, ktoré
opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Medzi skutočnosti, ktoré
osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého
dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné

konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (m.m. NS SR sp. zn.
5Obo/144/97, zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998).

27. Po preskúmaní veci, v ktorej žalobca navrhol nariadiť zabezpečovacie opatrenie s tvrdením, že
je nevyhnutné zabezpečiť jeho peňažnú pohľadávku titulom vydania bezdôvodného obohatenia za

užívanie označených nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu žalovaným, ktorú žalobca uplatnil v súdnom
konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica a neskôr v konaní vo veci samej vedenom na
Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 34C/9/2023 s argumentom, že existuje obava z budúceho zmarenia
exekúcie, lebo žalovaný napriek výzve peňažnú pohľadávku žalobcu neuhradil a svoje nehnuteľnosti
má zaťažené ďalšími záložnými právami, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne

uzavrel, že žalobca požiadal o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia na spôsobilý predmet záložného
práva a osvedčil existenciu peňažnej pohľadávky voči žalovanému, ako i obavu, že prípadná exekúcia
by mohla byť ohrozená.

28. Pri posudzovaní osvedčenia existencie peňažnej pohľadávky súd prvej inštancie adekvátne

vychádzal z obsahu návrhu žalobcu a žalobcom pripojených listín. Aj podľa presvedčenia odvolacieho
súdu žalobca osvedčil pravdepodobnosť existencie pohľadávky voči žalovanému, hoci doposiaľ
peňažná pohľadávka nebola judikovaná právoplatným rozsudkom, ale je predmetom sporu vo veci
samej, z hľadiska osvedčenia danosti peňažnej pohľadávky sú označené žalobcom predložené listinnédôkazy a tvrdenia postačujúce. Odvolací súd je v zhode so súdom prvej inštancie v jeho názore, že v
tomto štádiu konania možno uzavrieť, že nárok žalobcu voči žalovanému nie je očividne vylúčený.

29. Či je nárok žalobcu daný a v prípade v akom rozsahu, alebo naopak sú oprávnené námietky
žalovaného prezentované v jeho odvolaní smerujúce k spochybneniu existencie uplatnenej peňažnej
pohľadávky žalobcu voči žalovanému, bude možné posúdiť až na základe riadne vykonaného
dokazovania v spore vo veci samej vedenom na Okresnom súde Košice I v konaní sp.zn. 36C/9/2023.

30. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne uzavrel, že žalobca osvedčil aj
dôvodnú objektívnu obavu z budúceho zmarenia exekúcie vzhľadom na vyššie uvedené žalobcom
tvrdené okolnosti v danej veci. Žalovaný v odvolaní neopodstatnene namietol, že obava z ohrozenia
exekúcie neexistuje. Relevanciu v tomto smere totiž nemožno priznať tvrdeniu žalovaného v odvolaní,
že je ochotný uhradiť pohľadávku žalobcu a že žalovaný mal záujem o vyriešenie tejto záležitosti,
ale neúspešne, a ani ak žalovaný v odvolaní bez ďalšieho iba tvrdil, že žalobca nepreukázal, že by

sa žalovaný vyhýbal plneniu svojich povinností tak, aby tým ukracoval žalobcu ako svojho veriteľa,
a že zabezpečovacie opatrenie postavenie žalobcu nezlepší, lebo pred ním je v poradí množstvo iných
záložných veriteľov a žalobca sa aj tak stane až 10. záložným veriteľom. Je potrebné prisvedčiť súdu,
i žalobcovi v jeho vyjadrení k odvolaniu žalovaného, že exekúcia pohľadávky žalobcu je ohrozená, ak má
žalovaný bezpochyby množstvo neuhradených daňových dlhov, ale aj záväzky voči Sociálnej poisťovni,

zdravotným poisťovniam, dokonca Inšpektorátu práce a ďalším veriteľom, ktorú skutočnosť žalovaný
v odvolaní nespochybňoval, naopak túto potvrdil.

31. Správnosť záveru súdu o splnení podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie
je spôsobilá spochybniť ani odvolacia námietka žalovaného založená na tvrdení, že spoločníkom a

štatutáromžalobcujep.F.E.,ktorýbolod28.6.2012do23.5.2014ajspoločníkomžalovanéhoapretoide
o spriaznenú pohľadávku v reštrukturalizačnom konaní, a to aj s ohľadom na fakt, že reštrukturalizácia
žalovaného bola ukončená, a preto správne žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že na
tento prípad nie je aplikovateľný zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, naviac o spriaznené
osoby sa nejedná od 24.5.2014.

32. Možno konštatovať, že pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd prvej inštancie v
okolnostiach súdenej veci náležite zvážil i to, či zásah do práv dotknutej strany (žalovaného) je primeraný
žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práva a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti
zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie súd správne

zohľadnil uvedenú zásadu primeranosti zásahu do majetkových pomerov žalovaného dlžníka a to aj vo
vzťahu k pohľadávke na zabezpečenie ktorej súd rozhodoval o návrhu na zriadenie zabezpečovacieho
opatrenia. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia súd náležite skúmal, či vznikne alebo nevznikne zjavný
nepomer, správne pritom rešpektujúc zásadu a požiadavku proporcionality. Súd adekvátne zohľadnil aj
tú okolnosť, či sa v dôsledku jeho zriadenia nevytvorí nezvratný, nenapraviteľný stav právnych vzťahov

medzi stranami sporu a či zásah do práv žalovaného je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu
jeho práv a právom chránených záujmov, to je či ide o zásah primeraný a správne uzavrel, že samotné
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žiadnym spôsobom neobmedzí žalovaného vo výkone jeho
vlastníckeho práva, ani vo vzťahu k nakladaní s jeho majetkom. Výkon záložného práva totiž môže
nastať až potom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím tak, ako to správne

uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení svojho uznesenia.

33. Zo všetkých dôvodov odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalovaného ako nedôvodné, a
preto odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne.

34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje

sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej

hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).