Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 20, 2019

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 7Csp/97/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8218202244
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Lajoš

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2019:8218202244.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Romanom Lajošom v spore žalobcu: Východoslovenská

vodárenská spoločnosť, Komenského 50, Košice, IČO: 36 570 460, proti žalovanému: I. C., L..
XX.XX.XXXX, XXX XX D. XX, o zaplatenie sumy 66,99 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 12,29 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00
% ročne zo sumy 6,01 Eur za obdobie od 1.9.2016 do zaplatenia a zo sumy 6,28 Eur za obdobie od
1.1.2017 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobuz a m i e t a .

III. Žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 18.10.2018 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie
sumy 66,99 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 6,01 Eur od 1.9.2016 do zaplatenia, zo
sumy 54,70 Eur od 22.11.2016 do zaplatenia a zo sumy 6,28 Eur od 1.1.2017 do zaplatenia a náhradu
trov konania.

2. Žalobu odôvodnil medzi žalobcom a žalovaným uzavretou zmluvou č. XX-

XXXXXXXXXPDXXXX o dodávke vody z verejného vodovodu zo dňa 12.10.2015 podľa zákona č.
442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách na dodávku vody k odbernému
miestu D. XX, XXX XX D. (ďalej len „zmluva o dodávke vody“). Uvádzal, že až dňa 25.1.2017 došlo k
uvedenému odbernému miestu k zmene odberateľa. Dňa 24.10.2016 došlo na danom odbernom mieste
k prerušeniu, resp. obmedzeniu dodávky vody z dôvodu neplatenia vodného po dobu dlhšiu ako 30
dní po dobe splatnosti, tj. v zmysle § 32 od. 1 písm. m) a ods. 8 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných
vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii v

sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o verejných vodovodoch“), za čo
žalobca fakturoval vzniknuté náklady podľa platného cenníka. Žalovaný uvádzal, že ku dňu podania
žaloby mal neuhradenú aj vyúčtovaciu faktúru č. 2121336536, ktorá je tiež predmetom žaloby a že
k uvedenému odbernému miestu poskytoval služby vo forme dodávky vody z verejného vodovodu a
fakturoval ceny určené Úradom pre reguláciu sieťových odvetví SR a ceny platné v danom čase.

3. Žalovanému bola žaloba účinne doručená do vlastných rúk 2.5.2019 postupom podľa § 116 ods. 2

Civilného sporového poriadku. K doručenej žalobe sa žalovaný žiadnym spôsobom nevyjadril napriek
tomu, že bol na to vyzvaný procesným uznesením súdu.4. Vyhodnotiac zistený skutkový stav za medzi stranami nesporný súd s poukazom na § 297 písm.
b) Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého pojednávanie v spotrebiteľských sporoch nie je
potrebné nariaďovať ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia

strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- Eur, spor prerokoval bez
nariadenia pojednávania, keďže žalovaná pohľadávka uvedenú sumu nepresahovala a zabezpečené
listinné dôkazy súd vzhliadol za postačujúce pre svoje rozhodnutie.

5. Dňa 12.10.2015 žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako odberateľ, uzatvorili Zmluvu č. XX-

XXXXXXXXXPDXXXX o dodávke vody z verejného vodovodu podľa zákona o verejných vodovodoch
na dodávku vody k odbernému miestu D. XX, XXX XX D.. Žalovaný sa uvedenou zmluvou zaviazal za
odbervodyzverejnéhovodovoduzaplatiťvodnéazaodvádzanieodpadovýchvôdverejnoukanalizáciou
stočné. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú. Zmluva ďalej uvádzala cenu za vodné ako aj stočné
v čase uzatvorenia zmluvy a cenovú doložku, podľa ktorej počas trvania zmluvného vzťahu môže dôjsť
k zmene vodného a stočného rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Fakturácia vodného

sa podľa zmluvy má vykonávať na základe stavu zisteného meradlom, prípadne ak nie je množstvo
merané, množstvo dodanej vody malo byť stanovené smernými číslami spotreby vody. Podľa čl. III bodu
3.5 a 3.6 zmluvy, podkladom pre zaplatenie vodného a stočného je daňový doklad. Kupujúci sa zaväzuje
uhradiť faktúru v lehote splatnosti 14 dní odo dňa doručenia. V prípade, ak kupujúci uhrádza platby
za opakované dodanie tovaru a služby na základe Dohody o poskytovaní opakovaných zdaniteľných

plnení a má dohodnutý spôsob platby SIPO, lehota splatnosti platby je koniec nasledujúceho mesiaca.
Ak je dohodnutý iný spôsob platby ako SIPO, lehota splatnosti je 14 dní. V prípade nezaplatenia faktúry
v lehote splatnosti, predávajúci má právo požadovať od kupujúceho úrok z omeškania za každý deň
omeškania v zmysle platných právnych predpisov. V zmysle čl. V bodu 5.2 zmluvy kupujúci je povinný
bez zbytočného odkladu písomne oznámiť predávajúcemu akékoľvek zmeny súvisiace s touto zmluvou.

V prípade ich neoznámenia kupujúci zodpovedá za vzniknutú škodu. Podľa čl. V bodu 5.11 zmluvy,
za nesplnenie podmienok vyplývajúcich z predchádzajúcich ustanovení zmluvy zo strany kupujúceho
predávajúci si vyhradzuje právo prerušenia dodávky vody, resp. zamedzenia vypúšťania odpadových
vôd na ktoromkoľvek odbernom mieste kupujúceho s tým, že náklady spojené s prerušením a s
obnovením pripojenia budú vyúčtované na ťarchu kupujúceho podľa platného cenníka predávajúceho.

6. Žalobca za svoje dodávky poskytnuté žalovanému (pitná voda) vystavil za obdobie od 9.7.2015 do
18.7.2016 podľa skutočného stavu zisteného z meradla č. 7688304 faktúru č. 2121336536 z 20.7.2016
za 18 m3 dodanej vody v sume 28,31 Eur s daňou z pridanej hodnoty a súčasne po zaúčtovaní prijatých
úhrad žalobcovi vyúčtoval nedoplatok v sume 6,01 Eur. Za poskytnuté dodávky žalobca tiež vystavil za

obdobie od 19.7.2016 do 24.10.2016 podľa skutočného stavu zisteného z meradla č. 7688304 faktúru
č. 2121743391 zo 4.11.2016 v sume 6,28 Eur s daňou z pridanej hodnoty, ktorú žalobcovi zároveň
vyúčtoval ako nedoplatok.

7. V zmysle preberacieho protokolu z 24.10.2016 (č.l. 5) spisu žalobca vykonal označeného dňa

zaslepenie za vodomerom v neprítomnosti žalovaného. Túto skutočnosť na preberacom protokole
osvedčili svojimi podpismi dvaja zamestnanci žalobcu. Skutočnosť tvrdená v žalobe, že tak žalobca
vykonal z dôvodu neplatenia vodného po dobu dlhšie ako 30 dní od splatnosti nebola v konaní
spochybnená. Následne faktúrou č. 90337842 žalobca vyúčtoval žalovanému sumu 54,70 Eur za
prerušenie, resp. obmedzenie dodávky vody z dôvodu neplatenia podľa § 32 ods. 1 písm. m) a ods. 8

zákona o verejných vodovodoch.

8. Z cenníka č. 2 vyhláseného žalobcom pod č.j. XXXXX/XXXX/O „Vybrané výkony a služby vykonávané
žalobcom“ pripojeného k žalobe, cena výkonu označeného ako „Prerušenie, resp. obmedzenie dodávky
vody, resp. odvádzania odpadových vôd z dôvodu neplatenia podľa § 32 ods. 1 písm. m) a ods. 8 zákona

o verejných vodovodoch“ činí 45,58 Eur bez DPH a 54,70 Eur s DPH.

9. Podľa ustanovenia § 52 odsek 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

10. Podľa § 53 ods. 1 až 3 a 5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,

ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

11. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

12. V zmysle § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako

aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

13. Podľa § 491 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú zo zmlúv týmto zákonom výslovne
upravených, môžu sa však týkať aj iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv
obsahujúcich prvky rôznych zmlúv. Na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba

použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak.

14. Podľa § 494 Občianskeho zákonníka z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho
sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

15. Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy
kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu
dohodnutú cenu.

16. Práva a povinnosti fyzických a právnických osôb pri zriaďovaní a prevádzkovaní verejných

vodovodov a verejných kanalizácii vrátane ich prípojok upravuje zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných
vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii v
sieťových odvetviach, teda zákon o verejných vodovodoch.

17. Podľa § 4 ods. 3 zákona o verejných vodovodoch odberateľom vody je fyzická osoba alebo právnická

osoba, ktorá má uzatvorenú zmluvu o dodávke vody s vlastníkom verejného vodovodu a ktorá odoberá
vodu z verejného vodovodu na účely konečnej spotreby vody alebo jej ďalšej dodávky konečnému
spotrebiteľovi.

18. Podľa § 5 ods. 3 zákona o verejných vodovodoch prevádzkovateľom verejného vodovodu alebo

verejnej kanalizácie (ďalej len „prevádzkovateľ") je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej bolo
udelené živnostenské oprávnenie na prevádzkovanie verejných vodovodov alebo verejných kanalizácií
a ktorá prevádzkuje verejný vodovod alebo verejnú kanalizáciu.

19. Podľa § 28 ods. 3 zákona o verejných vodovodoch za odber vody z verejného vodovodu

platí odberateľ prevádzkovateľovi verejného vodovodu vodné, ak sa nedohodne, že vodné sa platí
vlastníkovi verejného vodovodu. V prípade, že odberateľ nie je konečný spotrebiteľ, vzniká konečnému
spotrebiteľovi povinnosť, aby za odobraté množstvo vody zaplatil odberateľovi rozpočítanú čiastku.20. Podľa § 28 ods. 5 a 8 zákona o verejných vodovodoch právo na vodné vzniká vtokom vody
do potrubia napojeného bezprostredne za meradlom. Ak nie je osadené meradlo, právo na vodné
vzniká vtokom vody do hlavného uzáveru pripojeného pozemku alebo stavby, prípadne do uzáveru

hydrantu, výtokového stojana, plniaceho miesta alebo hadicového zariadenia; v takom prípade sa vodné
stanoví smernými číslami spotreby vody. Právo na stočné vzniká vtokom odpadových vôd do verejnej
kanalizácie.

21. Podľa § 28 ods. 6 zákona o verejných vodovodoch za odvádzanie odpadových vôd verejnou

kanalizáciou platí producent prevádzkovateľovi verejnej kanalizácie stočné, ak sa nedohodne, že
stočné sa platí vlastníkovi verejnej kanalizácie. V prípade, že spoluproducenti vypúšťajú odpadové
vody prostredníctvom producenta, vzniká spoluproducentom povinnosť, aby za vypúšťané množstvo
odpadových vôd zaplatili producentovi rozpočítanú čiastku.

22. Podľa § 28 ods. 9 a 10 zákona o verejných vodovodoch vodné je platba za dodanú pitnú vodu,

ktorú tvorí súčin ceny za 1 m3vyrobenej a dodanej pitnej vody verejným vodovodom podľa osobitného
predpisu a množstva odobratej pitnej vody. Stočné je platba za odvedenú odpadovú vodu, ktorú tvorí
súčin ceny za 1 m3 odvedenej odpadovej vody verejnou kanalizáciou a spravidla aj čistenej odpadovej
vody podľa osobitného predpisu a množstva odvedenej odpadovej vody.

23. Podľa § 29 ods. 1, 2, 7 zákona o verejných vodovodoch meranie množstva vody dodanej verejným
vodovodom zabezpečuje vlastník verejného vodovodu svojím meradlom. Ak nie je množstvo vody
merané, stanoví sa množstvo dodanej vody smernými číslami spotreby vody. Takto zistené množstvo
dodanej vody je podkladom na vyúčtovanie vodného. Meranie množstva vody odvedenej do verejnej
kanalizácie zabezpečuje producent svojím meradlom, ak to ustanovuje prevádzkový poriadok verejnej

kanalizácie. Ak sa určuje množstvo vody dodanej verejným vodovodom meradlom alebo sa odpadové
vody vypúšťajú do verejnej kanalizácie cez meradlo, musí takéto meradlo spĺňať požiadavky určené
osobitným predpisom.

24. Podľa § 32 ods. 1 písm. m/ zákona o verejných vodovodoch prevádzkovateľ môže prerušiť

alebo obmedziť dodávku vody z verejného vodovodu alebo odvádzanie odpadových vôd do verejnej
kanalizácie v prípade nezaplatenia vodného alebo stočného po dobu dlhšiu ako 30 dní po dobe
splatnosti.

25. Podľa § 32 ods. 8 zákona o verejných vodovodoch v prípade, že bola prerušená alebo obmedzená

dodávka vody alebo odvádzanie odpadových vôd z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. g) až n) a v
odseku 6, hradí s tým spojené náklady odberateľ alebo producent.

26. Zo strany žalovaného nebolo žiadnym spôsobom spochybnené to, že mu žalobca v zmysle zmluvy
o dodávke vody na odberné miesto dodával, za čo mal žalovaný (ako zmluvný odberateľ) platiť vodné.

Taktiež nebolo spochybnené množstvo dodanej vody a výška faktúrami vyúčtovaného vodného. Súd
preto nemal dôvod pochybovať o oprávnenosti vyúčtovaných faktúr č. 2121336536 z 20.7.2016 a č.
2121743391 zo 4.11.2016 a povinnosti žalobcu zaplatiť svoje nedoplatky v sume 12,29 Eur s príslušným
úrokom z omeškania.

27. V danom prípade je nesporné, a to vzhľadom na povahu strán tejto zmluvy, že predmetný
zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže právny predchodca žalobcu ako dodávateľ pri
uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu
so žalovaným, ktorý je fyzickou osobou - nepodnikateľom (čo vyplýva z označenia žalovaného v tejto
zmluve identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, dátumom

narodenia). Súd zastáva názor, že vyššie uvedená zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, a preto je nutné
naňuaplikovaťipríslušnéustanoveniaospotrebiteľskýchzmluváchupravenévObčianskomzákonníku.

28. Spotrebiteľské zmluvy sú typické tým, že ich o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne
a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov (spotrebitelia) s formulárovým

obsahom s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a
stanovuje aj podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách,
spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať, jedinou jeho
alternatívoujeprijatie,respektíveodmietnutienávrhu.Prespotrebiteľskúzmluvujetedacharakteristické,že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, pričom nemá možnosť tieto zmluvné
podmienky individuálne ovplyvniť. K základným princípom úpravy spotrebiteľských zmlúv je, že
nesmú obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky, teda také zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod
sankciou absolútnej neplatnosti takýchto podmienok. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v
spotrebiteľskýchzmluvách,SmernicaRady93/13onekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluvách,
si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym
zásahom štátu.

29. Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie ceny výkonu za prerušenie, resp. obmedzenie dodávky vody,
resp. odvádzania odpadových vôd z dôvodu neplatenia v sume 54,70 Eur, považoval súd žalobu za
nedôvodnú. Bod 5.11 zmluvy o dodávke vody obsahuje zmluvné dojednanie medzi stranami, ktoré
žalobcu oprávňuje účtovať si voči žalovanému náhradu vynaložených nákladov podľa sadzieb určených
cenníkom, ktorý bol žalobcom vystavený jednostranne a nie je prejavom obojstranne uzavretého

zmluvného dojednania. Umožňuje teda žalobcovi požadovať od žalovaného účtovanie takých položiek,
ktorých cena nebola pri podpise zmluvy vôbec druhej strane zmluvného vzťahu známa a je zrejmé,
že sadzba, ktorá má predstavovať náhradu nákladov nebola v spotrebiteľskej zmluve individuálne
dojednaná. Skutočnosť, že s touto sadzbou za výkon žalobcu nebol žalovaný pri podpise zmluvy
oboznámený nepriamo potvrdzuje tiež skutočnosť, že o cene za odber vody ako aj za jej odvádzanie

platná v čase uzatvorenia zmluvy nebol žalovaný informovaný odkazom na cenník týchto služieb, ale
tieto ceny boli priamo v zmluve v čl. III, bod 3.3 zmluvy uvedené. Súd má teda za to, že cenníky
za služby a výkony, ktorými sa v čase uzavretia zmluvy žalobca riadil neboli súčasne so zmluvou
predložené žalovanému na oboznámenie a žalobca ani v tomto smere nepredložil žiaden relevantná
dôkaz (napr. žalovaným podpísané cenníky, ktoré by oboznámenie sa žalovaného s nimi osvedčovali).

V tejto súvislosti súd zastáva názor, že zmluva o dodávke vody ako zmluva spotrebiteľská samozrejme
môže obsahovať dojednanie o povinnosti odberateľa hradiť konkrétne náklady za odstávku, resp.
prerušenie dodávky (uvedené je v súlade s § 32 zákona o verejných vodovodoch). Pokiaľ však takéto
náklady majú paušálny charakter vychádzajúci z cenníka, ktorý nie je súčasťou zmluvy (teda v čase
jej uzavretia nie je spotrebiteľovi výška príslušnej položky známa) takéto zmluvné dojednanie podľa

názoru súdu vyvoláva aj značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa t.j. ide o neprijateľnú podmienku, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
sankcionovaná neplatnosťou. Súd prízvukuje, že dodávateľ sa má správať k spotrebiteľovi, ktorý je
slabšou zmluvou stranou poctivo, v opačnom prípade mu nie je možné poskytnúť právnu ochranu a
tiež že určité zmluvné podmienky môžu byť súčasťou iných zmluvných dokumentov než zmluva, napr.

všeobecných obchodných podmienok, ktoré však majú slúžiť predovšetkým na to, aby nebolo nutné do
každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Nemôžu však slúžiť k
tomu, aby dodávateľ do nich skryl dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné, ktoré môžu uniknúť
jeho pozornosti.
30. Vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku na cenu výkonu - fyzického prerušenia, resp.

obmedzeniu dodávky vody v sume 54,70 Eur súd ďalej konštatuje, že výkonom resp. službou možno
podľa názoru súdu rozumieť plnenie jednej zmluvnej strany v prospech druhej zmluvnej strany v
súlade so zmluvou, ktorým sa zmluva napĺňa, teda ktorým strana realizuje v prospech druhej strany
svoje povinnosti. Prerušenie, resp. obmedzenie dodávky vody však nemožno považovať za takéto
plnenie. Zmyslom zmluvy o dodávke vody je, aby dodávateľ dodával odberateľovi vodu, nie aby mu jej

dodávku prerušoval. Naopak, prerušením alebo obnovením dodávky nekoná dodávateľ nič v prospech
odberateľa, ale v prospech seba. Prerušením dodávky tak dodávateľ znemožňuje odberateľovi napĺňať
zmluvu a využívať svoje práva z nej, teda odoberať vodu. Podľa názoru súdu platba za takýto výkon
nemôže byť „cenou“, pretože prerušenie dodávky nie je plnením žalobcu ako dodávateľa v prospech
žalovaného, za ktoré by mu žalovaný mal platiť cenu. Aj ustanovenie § 32 ods. 8 zákona o verejných

vodovodoch umožňuje žalobcovi nárokovať si len náklady s tým spojené, nie však cenu výkonu. Žalobca
však v žalobe netvrdil a ani nepreukázal žiadne konkrétne náklady a ich výšku, ktoré mu v súvislosti s
prerušením dodávky vody žalovanému vznikli.
31. Pokiaľ si žalobca v konaní uplatnil cenu výkonu, ktorá má predstavovať paušálnu náhradu nákladov
vyplývajúcu z cenníka uplatňovaného opakovane, v neurčitom počte prípadov a bez konkretizovania

výšky skutočných nákladov (ktoré sa nevyhnutne v rôznych prípadoch líšia čo do výšky ako aj čo do
počtu nákladových položiek), podľa názoru súdu vo svojej podstate ide o uplatnenie paušalizovanej
náhrady škody zapríčinenej porušením povinností odberateľa a tým spôsobeným prerušením dodávky
pitnej vody. Svojím obsahom teda ide o zmluvnú pokutu v zmysle § 544 Občianskeho zákonníka ktorejdojednanie musí byť písomné, čo v spojitosti s § 46 ods. 2 a § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka
znamená, že musí dôjsť k výmene dvoch podpísaných prejavov vôle (k písomnému a podpísanému
návrhu a jeho písomnému a podpísanému prijatiu). Požiadavku písomnej formy celkom zrejme nenapĺňa

jednostranné určenie určitej sumy za daný výkon v cenníku vydanom žalobcom, keďže - odhliadnuc už
od absencie podpisu žalobcu - pri ňom absentuje aj písomná akceptácia žalovaného.
32. Súd tiež poukazuje na ustálené právne východiská aplikované v spotrebiteľských veciach, z ktorých
vyplýva, že zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je
dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Ustanovenie § 544 Občianskeho

zákonníka vyžaduje „dojednanie“, t.j. vzájomnú dohodu, konsenzus vo vzťahu k zmluvnej pokute. Za
vzájomnú dohodu len ťažko možno považovať to, že „dohoda“ o zmluvnej pokute je dodávateľom
jednostranne predložená spotrebiteľovi na podpis vo formulárovej, dodávateľom vopred pripravenej
zmluve bez toho, aby mal spotrebiteľ možnosť ju odmietnuť, či nejakým spôsobom korigovať. V
žiadnom prípade tak nemožno tvrdiť, že sa jedná o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie
(§ 53 odsek 2 Občianskeho zákonníka). Žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako

spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo
všetkých zmluvách používaných dodávateľom odkazom na cenník, bez dojednania jej konkrétnej výšky
v zmluve. Zmluvná pokuta, ktorá nebola individuálne dojednaná a ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, je v rozpore s ochranou práv
spotrebiteľa. Paušálne dojednanie zmluvnej pokuty, ktoré vôbec nezohľadňuje intenzitu a význam

toho ktorého porušenia povinností a ani výšku pohľadávky vzniknutej porušením záväzku predstavuje
neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko výrazne znevýhodňuje spotrebiteľa a dodávateľovi umožňuje
pri akomkoľvek i menej významnom porušení povinnosti uplatniť si voči spotrebiteľovi zmluvnú pokutu.
Pri posudzovaní primeranosti zmluvnej pokuty je rovnako potrebné brať do úvahy aj reálnu ujmu, ktorá
porušením povinnosti vznikne - výška nedoplatku môže byť v rôznych prípadoch diametrálne rozdielna,

rovnako ako aj reálne náklady na prerušenie dodávky (obdobne rozsudok Krajského súdu Prešov sp.
zn. 20Co/21/2017 z 25.1.2018).
33. Na základe vyššie uvedených dôvodov, súd nárok zaplatenie sumy 54,70 Eur a prislúchajúceho
úroku z omeškania zamietol, čo sa odrazilo vo výroku II. rozsudku.
34. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého ak mala strana vo veci

úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán
nemá na náhradu trov konania nárok. Žalobca sa pôvodne domáhal zaplatenia sumy 66,99 Eur, úspešný
bol v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 12,29 Eur, čo vo vzťahu k celkovo žalovanej sume predstavuje
úspech 18 % a neúspech 82 %. Neúspech žalobcu však súčasne predstavuje úspech žalovaného.
Preto po započítaní pomeru úspechu a neúspechu oboch strán sporu bol v konaní prevažne úspešnejší

žalovaný, ktorému však pre jeho nečinnosť v konaní žiadne trovy nevznikli a preto súd rozhodol, že mu
žiadnu náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359
C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde
(§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

(§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku
nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
(§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o

odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a
odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť
výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku

závisívýrok,ktorýodvolanímnebolvýslovnedotknutý,aleboakurčitýspôsobusporiadaniavzťahumedzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak
odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo
o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,
ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak
sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa

odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým
protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie

súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva
voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.