Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 11, 2019

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 7Csp/18/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8819200480
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2019:8819200480.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinou Melníkovou v spore žalobcu: H. C. C. Q. G., C.

F. H., G. G.S. Y. X, XXX XX H., V.: XX XXX XXX, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s.
r. o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, IČO: 47 234 547 proti žalovanej: S. R., T.. XX.XX.XXXX,
H. Y. XXX, štátny občan Slovenskej republiky, o zaplatenie 254,52 eur s prísl. t a k t o

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 155,12 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05
% ročne od 16.02.2016 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému trovy konania, v rozsahu 18 %, s tým, že o výške náhrady
trov konania súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.

Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 254,52 eur spolu s úrokmi
z dlžnej úverovej istiny vo výške 23,56 % ročne zo sumy 197,80 eur od 16.02.2016 až do zaplatenia
a úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 214,52 eur od 16.02.2016 do zaplatenia

a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že s účinnosťou ku dňu 30.06.2016 došlo k
cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom Panenská 7, 812 36
Bratislava, IČO: 35 787 783 (zanikajúca spoločnosť) so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL
FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísanou v parížskom
Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902 (nástupnícka spoločnosť). Spoločnosť CETELEM
SLOVENSKOa.s.(ďalejlenCetelem)vdôsledkucezhraničnéhozlúčeniazaniklazlúčenímbezlikvidácie
a spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA sa stala jej univerzálnym právnym nástupcom.

Dňa 21.02.2015 uzavrel Cetelem ako veriteľ na jednej strane so žalovaným ako dlžníkom na strane
druhej Zmluvu o spotrebiteľskom úvere (ďalej len "úverová zmluva") podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľskýchúverochapôžičkáchprespotrebiteľovaozmeneadoplneníniektorýchzákonovvznení
neskorších predpisov. Obsahom úverovej zmluvy bol záväzok Cetelemu poskytnúť žalovanému viazaný
spotrebiteľský úver vo výške 467,10 eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného
na úverovej zmluve a súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi
a poplatkami a to formou 10 mesačných splátok vo výške 53,63 eur, so splatnosťou prvej splátky

15.03.2015. Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil. Napriek zmluvne
dohodnutým splátkam poskytnutého úveru uhradil žalovaný Cetelemu do dnešného dňa len časť dlžnej
sumy, a to sumu vo výške 321,78 eur, čo preukazuje Výpis z úverového účtu žalovaného, ktorý žalobca
prekladá v prílohe. Na predžalobné výzvy žalovaný nereagoval. Dňa 15.02.2016 nastala zročnosťposlednej dohodnutej splátky, čím sa fakticky stal splatný celý dlh žalovaného, keďže ostatné splátky už
boli zročné skôr. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam má žalovaný voči žalobcovi k dnešnému
dňu neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 254,52 eur (197,80 eur z titulu zvyšku

dlžnej úverovej istiny; 9,80 eur z titulu dlžných úrokov z úveru; 6,92 Eur z titulu dlžného poistného
z úveru; 40,00 eur z titulu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky;). Okrem toho je žalovaný
povinný zaplatiť žalobcovi úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 23,56 % ročne zo sumy 197,80 eur
od 16.02.2016 až do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 214,52 eur od
16.02.2016 až do zaplatenia (žalobca si neuplatňuje úroky z omeškania zo sumy nákladov spojených

s uplatnením pohľadávky).

2. Žalobca k žalobe doložil Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, Predžalobnú upomienku, Prehľad splátok
a úhrad, Výpis z FR OR BNP, Výpis z OR SR CTLM.

3. S účinnosťou ku dňu 30.06.2016 došlo k cezhraničnému zlúčeniu spol. CETELEM SLOVENSKO

a.s., so sídlom v Bratislave, Panenská 7 (zanikajúca spoločnosť) so spol. BNP PARIBAS
PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, konajúcej
prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA,pobočkazahraničnejbanky, IČO:47258713,
sosídlom Bratislava, Karadžičova 2 (nástupnícka spoločnosť). Spol. CETELEM SLOVENSKO a.s., so
sídlom v Bratislave, v dôsledku cezhraničného zlúčenia zanikla zlúčením bez likvidácie a spol. BNP

PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko sa
stala jej univerzálnym právnym nástupcom.

4. Žalobca ani právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie nedostavili. Právny zástupca žalobcu
ospravedlnil svoju a žalobcovu neúčasť z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti a z dôvodu hospodárnosti

konania.

5. Žalovaná sa na pojednávanie nedostavila, svoju neprítomnosť neospravedlnila, pojednávanie odročiť
nežiadala.

6. Spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s. ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa 21.02.2015
podľa časti 1 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol
žalovanej spotrebiteľský úver v sume 467,10 eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru, ktorú sa
žalovaná zaviazala uhradiť v 10 splátkach pri výške mesačnej splátky 53,63 eur s poistením, ročnej
úrokovej sadzbe 23,56 % a RPMN 26,27 %. Splatnosť 1.splátky bola 15.3.2015. Konečná splatnosť bola

dohodnutá na 15.12.2015. Poplatok za poistenie bol 3,33 %.

7. Z čl. 2 bod 2.1 a 2.2 prvej časti zmlúv s názvom trvanie ZoSÚ vyplýva, že zmluva je uzatvorená na
dobu určitú, po dobu trvania záväzkov zo ZoSÚ a je platná dňom podpisu obidvoma zmluvnými stranami
a účinnosť nadobúda dňom poskytnutia úveru dlžníkovi.

8. Dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil s Rámcovými zmluvami o poistení č. CTM2022 a CTM3032 ( ďalej
len RZoP) uzavretými medzi Cetelemom a Poisťovňou Cardif Slovakia, a.s.., Plynárenská 7/C, 821 09
Bratislava, IČO: 36 534 978 ( ďalej len poistiteľ), platnými v čase podpisu ZoSÚ a/alebo ZoRSÚ a s
aktuálnymi Všeobecnými poistnými podmienkami Poisťovne Cardif Slovakia, a.s., ktoré sú súčasťou

RZoP, súhlasí s nimi a svojim podpisom ZoSÚ a/alebo ZoRSÚ vyjadruje súhlas s poistením rozsahu,
ktorý si vybral. Vybraný súbor poistenia je uvedený v základných podmienkach ZoSÚ/ZoRSÚ. V rámci
ZoSÚ/ZoRSÚ je možné pristúpiť k týmto súborom poistenia (čl. 1 bod 1.1 tretej časti zmlúv).

9. V zmysle čl. 3 bod 3.1 tretej časti zmlúv Následky porušenia povinností klienta v prípade ak klient

nespláca úver/revolvingový úver riadne a včas je Cetelem oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
úveru/revolvingového úveru, t.j. požadovať splatenie úveru/revolvingového úveru vrátane príslušných
úrokov a poplatkov v lehote a s účinnosťou, ktorú Cetelem určí v oznámení o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti.

10. Cetelem je oprávnený v prípade porušenia povinnosti klienta splácať poskytnutý úver/revolvingový
úver riadne a včas, požadovať od klienta zaplatenie úrokov z omeškania v zákonom stanovenej výške
ododňanasledujúcehopodni,kedydošlokomeškaniuklientasosplácanímúveru/revolvingovéhoúveru
a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka a klientje povinný úroky z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky zaplatiť ( bod 3.2. čl. 3 tretej
časti zmluvy ).

11. Podľa bodu 3.4. čl. 3 tretej časti zmlúv ku dňu účinnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru/
revolvingového úveru alebo odstúpenia od ZoSÚ/ZoSRÚ alebo výpovede ZoSÚ/ZoRSÚ je splatný celý
dlh klienta voči Cetelemu. Nesplatená istina úveru/revolvingového úveru je až do dňa jej úplného
splatenia úročená podľa úrokovej sadzby dohodnutej v ZoSÚ/ZoSRÚ, t.j. klient je povinný zaplatiť úroky
od doby poskytnutia úveru/revolvingového úveru do vrátenia peňažných prostriedkov v celom rozsahu.

12. V zmysle čl.12 tretej časti zmlúv, neoddeliteľnou súčasťou ZoSÚ/ZoRSÚ je aj aktuálny Sadzobník
poplatkov a Reklamačný poriadok, ktoré sú zverejnené na internetovej stránke Cetelemu a dostupné
v sídle spoločnosti Cetelem. Cetelem je oprávnený jednostranne zmeniť výšku poplatkov stanovených
Sadzobníkom poplatkov z dôvodu zmeny podmienok závislých na objektívnych skutočnostiach, napr.
zmenavšeobecnezáväznýchprávnychpredpisov,zmenaúrokovýchsadziebnafinančnýchtrhochalebo

zmeny obchodnej politiky. Cetelem je povinný oznámiť zmenu nákladov a termín účinnosti zmeny
najmenej 30 dní pred nadobudnutím účinnosti tejto zmeny, napr. písomne, na internetových stránkach
Cetelemu, u zmluvných partnerov Cetelemu a pod.

13. Vo veciach neupravených ZoSÚ/ZoRSÚ sa primerane použijú najmä ustanovenia zákona o

spotrebiteľských úveroch, Občianskeho zákonníka, zákona o platobných službách a Obchodného
zákonníka. ( čl. 13 tretej časti zmluvy).

14. Listom zo dňa 13.09.2016 označeným ako predžalobná upomienka, žalobca vyzval žalovanú k
úhrade dlžnej sumy vo výške 254,52 eur. V prípade, že nebude dlžná čiastka uhradená do 14 dní od

doručenia tejto upomienky, pristúpi spoločnosť k vymáhaniu pohľadávky súdnou cestou. Predmetná
upomienka bola žalovanej doručená dňa 16.09.2016.

15. Podľa prehľadu čerpania a úhrad ako je na čl. 11 spisu vyplýva, že žalovaný čerpal úver a vykonal
úhrady vo výške 321,78 eur ( 6 x po 53,63 eur). Posledná úhrada bola dňa 16.10.2015 vo výške 53,63

eur.

16. V písomnom vyjadrení zo dňa 18.03.2019 právny zástupca žalobcu uviedol, že predmetná
zmluva bola uzavretá medzi žalobcom a žalovanou dňa 21.2.2015 podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý spotrebiteľský úver na nákup

tovaru vo výške 467,10 eur. V prílohe žalobca predložil potvrdenie o odfinancovaní peňažných
prostriedkov, z ktorého je zrejmé, že dňa 31.3.2015 vo výške 467,10 eur poskytol žalobca žalovanému
peňažné prostriedky. Z plánu amortizácie tzv. splátkový kalendár, je zrejmé, aká časť mesačnej splátky
bola započítaná na istinu, aká časť na úrok a aká časť na poplatok za poistenie. Úroková sadzba bola
medzi účastníkmi dohodnutá vo výške 23,56 % ročne. V uvedenej výške úroku, v tej ktorej mesačnej

splátke, je vypočítaná amortizovaným systémom za použitia mesačnej úrokovej sadzby z aktuálnej
výšky dlžnej istiny. Žalovaný povinnosť splácať úver riadne a včas si nesplnil a do dnešného dňa bola
uhradená len časť sumy a to 321,78 eur, čo predstavuje výpis o úhradách. Podľa bodu 3.2. úverovej
zmluvy Cetelem je oprávnený v prípade porušenia povinnosti splácať poskytnutý revolvingový úver
riadneavčas,požadovaťodklientazaplatenieúrokovzomeškaniavzákonomstanovenejvýškeododňa

nasledujúceho po dni, kedy došlo k omeškaniu klienta so splácaním revolvingového úveru a nákladov
spojenýchsuplatnenímpohľadávkyuplatňovanýchpodľa§121ods.3Občianskehozákonníkaaklientje
povinný úroky z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky zaplatiť. Cetelem je oprávnený
od klienta požadovať náhradu škody, ktorá Cetelemu vznikla v súvislosti s porušením povinnosti
klienta. Preto si vyššie uvedený žalobca uplatňuje náklady spojené s vymáhaním pohľadávky vo výške

40,- eur, ktoré žalobca zúčtoval žalovanému dňa 1.12.2015, 15.12.2015 a 4.1.2016. Ide o poštovné,
administratívne, personálne náklady, náklady vynaložené na telefonický kontakt s klientom, náklady
spojené so zasielaním SMS-správy. Jedná sa o náklady, ktoré žalobca vynakladal na to, aby žalovaného
upozornil na omeškanie so splácaním pred podaním žaloby. V prílohe žalobca zaslal generálny výpočet
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktoré musí žalobca vynaložiť v prepočte na jedného

klienta na poštovné, administratívne, personálne náklady, náklady vynaložené na telefonický kontakt
s klientom, náklady spojené so zasielaním SMS-správy. Dňa 15.2.2016 nastala zročnosť poslednej
dohodnutej splátky, čím sa fakticky stal splatným celý dlh žalovaného, keďže ostatné splátky už boli
zročné skôr. Preto voči žalovanému si uplatňuje pohľadávku vo výške 254,52 eur. Táto pozostávaz dlžnej úverovej istiny vo výške 197,80 eur ( istina z mesačných splátok splatných k 15.11.2015, k
15.12.2015, k 15.1.2016 a k 15.2.2016), z dlžných úrokov z úveru vo výške 9,80 eur, ide o úroky
z mesačných splátok splatných k 15.11.2015, k 15.12.2015, k 15.1.2016 a k 15.2.2016, z dlžného

poistného vo výške 6,92 eur, ide o poistné mesačných splátok splatných k 15.11.2015, 15.12.2015,
15.1.2016 a 15.2.2016 a z nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur. Okrem toho
je žalovaný povinný zaplatiť aj úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 23,56 % ročne zo sumy 197,80
eur od 16.2.2016 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 214,52 eur od
16.2.2016 do zaplatenia.

17. Podľa § 261 ods. 6 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného
v rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“) účinného v čase uzavretia zmluvy, touto časťou
zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku
alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej
zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§

673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§
700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

18. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

19. V zmysle § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „ zákon
o spotrebiteľských úveroch) účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto

zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v
hotovosti.

20. Podľa § 2 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
veriteľomfyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktoráponúkaaleboposkytujespotrebiteľskýúvervrámci
svojej podnikateľskej činnosti,

21. Podľa § 9 ods. 2 Zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;

ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek

počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,

u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej

výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

22. Podľa § 11 ods. 1 Zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie

alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

23. Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza
alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka).

24. V ustanovení § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka sa uvádza, že spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.25.Dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvykonávrámcipredmetusvojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti ( § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka ).

26. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

27. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť

sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

28. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

29. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa
priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských

zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

30. Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na
úroky, ak dlžník neurčí inak ( § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka ).

31. Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a
včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom,
má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto
podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.

32. V zmysle § 3 nariadenia výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu.

33. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky

zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z
toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým

prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

34. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich

použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo stranydodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Dodávateľ je povinný zdržať sa ich
používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe

predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

35. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože
ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy,

ako aj obsah úverových podmienok bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek
zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka. Súd má za to, že tým, že na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka,
došlo by k znevýhodneniu postavenia žalovaného ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.

36. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej

únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,

ďalej len „smernica“).

37. Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 3 ods. 3, v zmysle ktorého
každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách

podľa § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka.

38. Nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami sporu je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle
zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany
spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú
zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

39. Ďalej súd zistil, že podľa zmluvy sa predmetný právny vzťah mal okrem iného riadiť príslušnými
ustanoveniami Obchodného zákonníka.

40. V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich
občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného
zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie
Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka

sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V
rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne
obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti
dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ).

41. Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani
komplexne neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je
nevyhnutné ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o
relatívne obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný
záväzkový vzťah.

42. Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej únie ale aj
nášho právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa
obchádzali zvolením iného zákona, ktorý primárne nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských
vzťahov, t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí

nekonajú pri uzatváraní zmluvy v rámci svojej podnikateľskej či inej zárobkovej činnosti. Zvolenie režimu
Obchodného zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého
kontextu uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby
sa vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľomv porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to,
dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka
je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v

Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch,
zákon o ochrane spotrebiteľa.

43. Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi stranami sporu ako
spotrebiteľskú zmluvu.

44. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaná
uzavreli dňa 21.02.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej sa pôvodný žalobca zaviazal
poskytnúť žalovanej úver vo výške 467,10 eur a ktorú sa žalovaná zaviazala splatiť v 10 mesačných
splátkach po 53,63 eur, pri celkovej čiastke vo výške 519 eur, pri úrokovej sadzbe 23,56 % ročne, RPMN
vo výške 26,27 % a priemernej hodnote RPMN vo výške 21,35 %. Termín konečnej splatnosti je v zmluve

uvedený na 15.12.2015. Tieto skutočnosti neboli ani zo strany žalovaného popreté. Na pôžičku uhradil
žalovaný spolu sumu 321,78 eur. Súd však považoval niektoré ustanovenia za sporné, čím sa zaoberal
nižšie.

45. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere si žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie sumy 254,52 eur

s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške 23,56 % ročne zo sumy 197,80 eur od 16.02.2016 až
do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 214,52 eur od 16.02.2016 do
zaplatenia. Niektoré uplatňované nároky súd považoval za sporné ako je uvedené nižšie.

46. Súd sa v prvom rade zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru, ktorého výška v danom prípade

predstavovala 23,56 % ročne. Z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobného
úveru v bankách a zistil, že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou do 1 roka vo februári 2015 činil úrok
7,19 % p.a. Z toho je zrejmé, že ročná sadzba úroku dohodnutého medzi účastníkmi v danom prípade
viac ako dvojnásobne prevyšuje mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami.

47. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

48. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

49. Na kategóriu dobrých mravov treba osobitný dôraz klásť pri spotrebiteľských zmluvách. Pojem dobré

mravy Občiansky zákonník nedefinuje. Je tomu tak preto, lebo dobré mravy podliehajú spoločenskému
vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich vystihnúť. Vo všeobecnosti však
možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v
ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v
podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť

namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za činnosť proti dobrým mravom.

50. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi bol obsiahnutý i v zákone č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa. Podľa ustanovenia § 4 ods. 8 tohto právneho prepisu predávajúci nesmie konať v rozpore s
dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie,

ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami, a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia
z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu
účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva
najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.Za
dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých

dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade
so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.51. V danom prípade teda ide o neprimerané vysoké úroky, ktoré boli dojednané v rozpore dobrými
mravmi, preto je s poukazom na ust. §39 OZ (Občianskeho zákonníka) zmluva o úvere v časti odplaty
neplatným právnym úkonom.

„Aj keď podľa slovenskej právnej úpravy nie je civilnoprávna úžera explicitne upravená, odporuje dobrým
mravomaustanoveniu§39OZ.Absolútneneplatnýmprávnymúkonomjeajúver,poskytnutýprizneužití
tiesne alebo aj ľahkovážností za neprimerané protiplnenie (úroky, poplatky). V konečnom dôsledku ide
o skutkovú podstatu trestného činu úžery, len na trestnoprávny postih chýba úmysel. Ľahkomyseľnosť
síce nie je v § 235 Trestného zákona súčasťou skutkovej podstaty, ale na účely tzv. civilnoprávnej úžery

okruh kvalifikačných kritérií nie je taxatívny (porov. rozhodnutie rak. Najvyšší súdny dvor OGH 3Ob
816/53). K otázke tzv. civilnoprávnej úžery a z tohto dôvodu neplatnosti zmluvy úverovej povahy teda k
skutkovej podstaty trestného činu úžery pri nepreukázaní úmyslu odvolací súd poukazuje na rozsudok
NS ČR 21Cdo 1484/2004. Pre tzv. civilnoprávnu úžeru je právny úkon absolútne neplatný pre rozpor
s dobrými mravmi (§ 39 OZ).“ Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 25. septembra 2013 č.
k. 3Co 151/2013

52. Z vyššie citovaného rozhodnutia tiež vyplýva, že „Odvolací súd považuje za rozporné s
dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu prevyšujúcu o 100% priemernú
cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami a ak veriteľ využije tieseň spotrebiteľa, jeho
neskúsenosť, ľahkomyseľnosť, rozrušenie, prípadne slabomyseľnosť. Aj pri nedbanlivosti veriteľa ide

o vykorisťovanie spotrebiteľa a v takomto prípade je úverová zmluva neplatná v celom rozsahu.
Poskytovanie úverov je citlivá agenda a pre odbornú starostlivosť veriteľa sa musí vyžadovať proaktívny
prístup k zisteniu vhodnosti úverových podmienok (starostlivosť o hospodárske záujmy spotrebiteľov;
čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie).“

53. „Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom
úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100 % oproti
priemeruúrokovzaúveryposkytovanébankamijenetolerovateľnézažiadnychokolnostíapretosprávne
postupoval súd prvého stupňa, ak nepriznal žalobcovi žiadané úroky predstavujúce viac ako 100 %
oproti priemeru úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere (v tom čase 12,67 % ročne). V tejto súvislosti

odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že pokiaľ sú úroky neplatné v celom rozsahu, nemožno ich ďalej ani
moderovať, a preto súd prvého stupňa nesprávne postupoval, ak považoval dohodu o výške úrokov
nad 12,67 % ročne za absolútne neplatnú. Správne mal ustáliť, že úroky sú neplatné v celom rozsahu.
Táto okolnosť totiž spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľa
v zmysle § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka a za týchto okolností je potrebné hodnotiť dohodu o

výškeúrokovakoabsolútneneplatnú.“RozsudokKrajskéhosúduvPrešovesp.zn.3Co/114/2014zodňa
05.11.2014. ( porovnaj aj Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 7Co/220/2014 zo dňa 27.11.2014).

54. Vo vyššie uvedených rozhodnutiach tak súd považoval za rozporné s dobrými mravmi poskytnutie
úveruspotrebiteľovizacenuprevyšujúcuo100%priemernúcenuporovnateľnýchúverovposkytovaných

bankami.

55. Vzhľadom na vyššie uvedené závery aj preto súd považoval dohodu o výške úrokov za absolútne
neplatnú (§41 Občianskeho zákonníka). Preto mal súd zato, že žalobca má nárok iba na vrátenie
poskytnutého úveru mínus vykonané úhrady.

56. Je nepochybné, že žalobca poskytol žalovanej úver v sume 467,10 eur. V Prehľade splátok a
úhrad sa nachádza podrobný prehľad čerpaného úveru aj splátok. Z tohto prehľadu vyplýva, že spolu
na poskytnutý úver žalovaná vykonala úhradu v sume 321,78 eur. K zosplatneniu úveru došlo dňa
16.02.2016. Posledná úhrada bola dňa 19.10.2015. Na poskytnutý úver 467,10 eur žalovaná uhradila

sumu 321,78 eur a preto je povinná ešte zaplatiť žalobcovi sumu 155,12 eur. V časti úrokov z úveru
súd žalobu zamietol.

57. Z dôvodu, že žalovaná neuhradila žalobcovi načas splátky úveru v lehote splatnosti podľa zmluvy
o úvere žalobca požadoval od žalovanej zaplatenie aj úrokov z omeškania z jednotlivých splátok úveru

a to vo výške 9,80 eur z omeškaných splátok splatných k 15.11.2015, k 15.12.2015, k 15.1.2016 a k
15.2.2016. Ku dňu dátumu poslednej splátky, tj. dňa 15.12.2015 výška úrokov z omeškania z týchto
omeškaných splátok pri sadzbe 5 % neprevyšuje sumu 9,80 eur a preto súd priznal žalobcovi aj túto
sumu.58. V ďalšom tvorili žalovanú sumu poplatky za poistenie z úveru vo výške 6,92 eur. Čo sa týka
dojednania poistenia súd má za to, že poistenie tak ako bolo v predmetnej úverovej zmluve dojednané,

nezodpovedá ustanoveniam § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka o poistných zmluvách. Žalovaný ako
klient mal súhlasiť so zvoleným základným súborom poistenia, pričom dojednané poistné predstavovalo
3,33%. Žalobca nijako súdu nepreukázal, či skutočne došlo k dojednaniu poistenia, keďže v zmysle
zmluvy v prípade nesplnenia podmienok pre prijatie do poistenia brala žalovaná na vedomie, že jej
poistenie nevzniká. Žalobca taktiež nepredložil súdu žiaden iný doklad preukazujúci vznik poistenia,

prípadne doklad o jeho nevzniknutí. Súd má taktiež pochybnosti o skutočnom oboznámení sa s
uvedenými dokumentmi žalovaným v zmysle čl. 1 Poistenie, podľa ktorých podpisom úverovej zmluvy
vyhlásil, že sa oboznámila s rámcovou zmluvou o poistení uzavretou medzi Cetelemom a Poisťovňou
Cardif Slovakia a so znením Všeobecných poistných podmienok. Žalovanému ako priemernému
spotrebiteľovi nemusí byť zrejmý ani význam tohto pojmu, taktiež súd poukazuje na to, že išlo zrejmé
o pomerne obsahovo rozsiahly dokument upravujúci vzťah medzi dvoma podnikateľskými subjektmi,

poisťovňou a žalobcom. Uvedenie údajov o prijatí súboru základného poistenia tak ako bolo uvedené
v predmetnej zmluvy bolo už súčasťou vopred pripravenej zmluvy žalobcom a za takého stavu možno
potom s najväčšou pravdepodobnosťou predpokladať, že žalovaný sa pre poistenie nerozhodol po
uzavretí úverovej zmluvy a prípadnom zvážení istého rizika, resp. vzniku poistnej udalosti, ale že
prijatie už vopred naformulovaného poistenia bolo jednou z podmienok uzatvorenia predmetnej úverovej

zmluvy. Takto žalovanému vznikla povinnosť platiť v rámci príslušnej dojednanej splátky aj časť
predstavujúcu poistenie. Vzhľadom na vyššie uvedené potom súd nárok v časti uplatneného poistenia
zamietol.

59. Ďalším žalobcom uplatneným nárokom, bol nárok na zaplatenia sumy 40 eur za neuhradené náklady

spojené s uplatnením pohľadávky. V danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie
je konaním návrhovým. Navrhovateľ - žalobca je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa
odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho
dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou
zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného

bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má
ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore)
stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy
alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Žalobca v tomto smere neuniesol dôkazne
bremeno, pretože náklady spojené s uplatnením pohľadávky presne nešpecifikoval a preto súd nemal

možnosť preskúmať výšku týchto nákladov, preto v tejto časti súd žalobu zamietol.

60. Súd preto vyhovel žalobca v časti 155,12 eur. Túto sumu žalovaná mala zaplatiť do termínu konečnej
splatnosti úveru, tj. do 15.12.2015, a keďže tak neurobila, od nasledujúceho dňa je v omeškaní a preto
je povinná pre svoje omeškanie žalobcovi uhradiť aj úroky z omeškania. Žalobca si však žiadal priznať

úroky z omeškania až odo dňa 16.2.2016. Pokiaľ ide o výšku úroku z omeškania, súd zo svojej úradnej
činnosti zistil, že od dňa 16.02.2016 bola základná úroková sadzba európskej centrálnej banky vo výške
0,05 % a preto výšku úroku z omeškania súd stanovil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

61. Pre úplnosť súd uvádza, že podľa zmluvy termín konečnej splatnosti je 15.12.2015. žalobca

uvádza termíny splátok aj po tomto dátumu. Toto však nemalo vplyv na rozhodnutie. Súd poukazuje
na odôvodnenie rozsudku, kde súd vychádzal z toho, že dátum poslednej splátky podľa zmluvy je
15.12.2015.

62. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a

účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

63. V zmysle § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

64. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.65. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku,
podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca mal v konaní úspech

v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel a teda v časti o zaplatenie 155,12 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,05 % ročne od 16.02.2016 do zaplatenia, čo predstavuje úspech 41 % a neúspech 59 %, čo
predstavuje úspech žalovaného, a to v časti, v ktorej súd žalobu zamietol. Žalovanému tak po odpočítaní
úspechu žalobcu vznikol nárok na náhradu trov konania v pomere 18 %.

66. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania má byť rozhodnuté
samostatnýmuznesenímpoprávoplatnostitohtorozhodnutia.Vtejtosúvislostisúdpovažujezapotrebné
poukázať aj na článok 17, kde je stanovený princíp hospodárnosti konania, ako aj postup súdu bez
zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu. Okrem toho súd považuje za potrebné poukázať
aj na článok 4, kde je uvedená analógia iuris, pričom súd vychádzal z tej skutočnosti, že žalovaná si
náhradu trov neuplatnila a zo spisu jej žiadne trovy nevyplynuli, preto súd rozhodol už v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí tak, že žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal.

67. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia písomne na

súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody )
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.