Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 20, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/102/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414212186
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1414212186.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov

senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu:
Západoslovenská distribučná a.s., so sídlom Čulenova 6, Bratislava, IČO: 36 361 518, zastúpená:
GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o. so sídlom Kováčska 53, Košice, proti žalovanému: O. N., D..
X.X.XXXX, N. T. XX, N., (O. Ú. O. Č. N. - W.), o zaplatenie 568,97 Eur s príslušenstvom, na odvolanie
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 1. marca 2016 č.k. 10C 193/2015-78
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej p o t v r d z u j e.

V časti týkajúcej sa trov konania rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo
výške 568,97 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % p.a. zo sumy 208,74 Eur od 20.5.2011
do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9 % p.a. zo sumy 360,23 Eur od 14.3.2012 do zaplatenia na
účet žalobcu, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Žalovanému tiež uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi trovy konania (náhradu trov konania) pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku

vo výške 34 Eur a trov právneho zastúpenia, vo výške 166,81 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu
vedený v UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX do 3 dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. Vychádzal zo skutkového vymedzenia žaloby žalobcom, že dňa 7.4.2011 bola vykonaná kontrola
odberného miesta poverenými zamestnancami žalobcu, pri ktorej bolo zistené, že chýba podniková
plomba na krytie svorkovnice elektromera a elektromer bol svojvoľne pripojený bez zmluvného vzťahu

s dodávateľom. Následne dňa 14.2.2012 pri kontrole odberného miesta bolo zistené, že odber
elektriny je bez platnej zmluvy a chýbala plomba svorkovnice elektromera. Žalobcovi tak mala vzniknúť
neoprávnenýmodberomelektrinyškodavovýške568,97Eur,atozaobdobieod10.12.2010do7.4.2011
vo výške 208,74 Eur a za obdobie od 17.8.2011 do 14.2.2012 vo výške 360,23 Eur (spolu vo výške
568,97 Eur).Žalovaný dlžnú sumu žalobcovi neuhradil, a to i napriek opakovanému pokusu o zmier zo
dňa 3.8.2011 a 3.4.2012.

3.Súdprvejinštancievydalvzmysležalobnéhonávrhužalobcudňa25.9.2014platobnýrozkazč.k.25Ro
193/2015-22, voči ktorému podal žalovaný odpor. Pohľadávku žalobcu považoval za vykonštruovanú
a nárok žalobcu za neopodstatnený a v celom rozsahu nedôvodný. Namietal, že uhradil všetky
záväzky voči žalobcovi riadne do skončenia ich zmluvného vzťahu. Uviedol, že je občan s ťažkýmzdravotným postihnutím a invalidný dôchodca od januára 2011. Uhrádzal na účet spoločnosti ZSE
energia, a.s. mesačnú zálohu na spotrebovanú elektrickú energiu vo výške 1.200 Sk (39,83 Eur) a na
konci zúčtovacieho obdobia mal na odbernom mieste takmer vždy preplatok. Namietal, že neeviduje

žiadnu vyúčtovaciu faktúru, ktorú predložil žalobca a žiadne z ostatných listinných dôkazov, ktoré
boli predložené súdu, mu neboli doručené. Preto považoval tieto dôkazy za účelové a nedostatočne
preukázané. Na protokole č. XXXXXX nie je podľa neho jeho podpis, ani meno kontrolóra, ani svedok
a ani pečiatka organizácie. Na pracovnom príkaze XXXXXXXX nie je podpis vykonávajúceho ani
pečiatka ani jeho podpis, na základe čoho považoval výpočet škody za neopodstatnený a neoprávnený.

Vzhľadom na vyššie uvedené považoval platobný rozkaz za neopodstatnený a v celom rozsahu
nedôvodný a navrhol, aby súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu žalovaného mal tvrdenie žalovaného o pravidelnom uhrádzaní
mesačnej zálohy za spotrebovanú energiu na účet spoločnosti ZSE energia, a.s. a následnom preplatku
v tomto konaní za irelevantné, nakoľko žalobcom je spoločnosť Západoslovenská distribučná a.s.

a nie ZSE energia, a.s.. K tvrdeniu žalovaného, že mu nebola predložená výpoveď zo zmluvného
vzťahu s dodávateľom energie spoločnosťou ZSE energia, a.s. uviedol, že táto dňa 13.09.2010 zaslala
žalovanému upovedomenie, ktorým mu oznámila, že odstupuje od zmluvy o dodávke elektriny ku dňu
9.12.2012. Dôvodom odstúpenia od zmluvy boli záväzky žalovaného, ktoré aj napriek písomným výzvam
zo strany spoločnosti ZSE energia, a.s. neuhradil. K ďalšiemu tvrdeniu žalovaného, že na Protokole o

zistení neoprávneného odberu č. XXXXXX a na Protokole o zistení neoprávneného odberu č. XXXXXX
nie je podpis žalovaného ani meno kontrolóra, ani svedok, ani pečiatka organizácie, na základe čoho
žalovaný považuje výpočet škody za neopodstatnený, uviedol, že neprítomnosť žalovaného počas
kontroly odberného miesta s poukazom na ust. § 36 ods. 2 písm. a/ zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike
nemôže mať vplyv na zistené skutočnosti a na konanie vo veci samej. Uviedol, že žalovaný je povinný

mu umožniť prístup k určenému meradlu, a jeho neprítomnosť počas kontroly odberného miesta je
vzhľadom k tejto zákonom vymedzenej povinnosti žalovaného nepodstatná. Žalovaným podaný odpor
podľa neho neobsahuje riadne odôvodnenie vo veci samej, žalovaného tvrdenia sú zmätočné a jeho
nárok nijakým spôsobom nespochybnil.

5. Súd prvej inštancie prejednal vec v neprítomnosti žalovaného podľa ust. § 101 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku (účinného do 30.6.2016) s odôvodnením, že nariadil pojednávanie na deň 6.10.2015,
ktoré bolo odročené na žiadosť žalovaného, následne pojednávanie zo dňa 14.1.2016 bolo odročené
opätovne na žiadosť žalovaného. Na pojednávanie dňa 1.3.2016 sa žalovaný opätovne nedostavil,
zásielka sa súdu vrátila 9.2.2016 s označením " zásielka neprevzatá v odbernej lehote".

6. Vychádzal zo skutkového tvrdenia žalobcu, že svoj nárok odvodzuje od skutočnosti, že kontrolami
zo dňa 7.4.2011 a 14.2.2012 bolo zistené, že na predmetnom odbernom mieste dochádza k
neoprávnenému odberu elektriny, a to bez platne uzatvorenej zmluvy. Na odbernom mieste bol
žalovaný posledným zmluvným odberateľom, pričom kontrolou sa zistilo aj to, že toto odberné

miesto bolo svojvoľne pripojené, a to neoprávnenou manipuláciou so zabezpečovacím systémom
na elektromere, ktorú skutočnosť preukázal predloženou fotodokumentáciou. Pasívnu legitimáciu
žalovaného odôvodňoval skutočnosťou, že na odbernom mieste bola uzatvorená zmluva po tomto
neoprávnenom odbere na odberateľa spoločnosť Brabar s.r.o., ktorej konateľom a spoločníkom je
O. N.. Odberné miesto bolo dvakrát svojvoľne pripojené v prospech žalovaného, čím mu vznikla

škoda z dôvodu neoprávneného odberu elektriny. Je v zmysle zákona o energetike prevádzkovateľom
distribučnej sústavy, ktorý je povinný nakupovať elektrinu na krytie strát a teda žalovaný mu odoberaním
elektriny spôsobil škodu.

7. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: návrh na vydanie platobného

rozkazu č.k. 25Ro/1443/2014; vyúčtovanie náhrady škody č. XXXXXXX s dátumom splatnosti
19.05.2011 vo výške 208,74 eura, doručené odporcovi; pokus o zmier zo dňa 3.8.2011; vyúčtovanie
náhrady škody č. XXXXXXX s dátumom splatnosti 13.3.2012 vo výške 360,23 Eur, doručené
žalovanému, pokus o zmier zo dňa 3.4.2012; protokol o zistení neoprávneného odberu v zmysle zákona
o energetike zo dňa 7.4.2011; pracovný príkaz MO, MOP č. XXXXXXXX zo dňa 7.4.2011; fotografická

dokumentácia; platobný rozkaz č.k. 25Ro/1443/2014-22 zo dňa 25.9.2014; odpor voči platobnému
rozkazu doručený súdu 22.10.2014; vyjadrenie k odporu doručené súdu 22.4.2015; fotodokumentácia
zistenia neoprávneného odberu elektriny zo dňa 7.4.2011 a zo dňa 14.2.2012.8. Na základe takto vykonaného dokazovania zistil, že dňa 7.4.2011 bola vykonaná kontrola odberného
miesta na T. XX S. N. poverenými zamestnancami žalobcu, pri ktorej bolo zistené, že chýba podniková
plomba na krytie svorkovnice elektromera a elektromer bol svojvoľne pripojený bez zmluvného vzťahu

s dodávateľom. Následne dňa 14.2.2012 bola vykonaná opätovná kontrola odberného miesta a bolo
zistené, že odber elektriny je bez platnej zmluvy a chýbala plomba svorkovnice elektromera kde bol kryt
odpojený a bol svojvoľne pripojený. Ako odberateľ elektriny na špecifikovanom odbernom mieste bol v
rámci protokolu o zistení neoprávneného odberu zo dňa 7.4.2011 a zo dňa 14.2.2012 uvedený O. N.. Z
obsahu protokolu je zrejmé, že tento nebol pri spisovaní protokolov prítomný. Neoprávneným odberom

mal za preukázanú výšku škody spôsobenú žalobcovi, pričom žalobca predložil do spisu jej výpočet v
zmysle zákona č. 251/2012 Z.z. ako aj vyhlášky č. 292/2012 Z.z. Výška škody činila 568,97 Eur, a to
za obdobie od 10.12.2010 do 7.4.2011 vo výške 208,74 Eur, a za obdobie od 17.8.2011 do 14.2.2012
vo výške 360,23 Eur (spolu vo výške 568,97 Eur). Žalobca vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXXX na
sumu 208,74 Eur, splatnú dňa 19.5.2011, ktorou mu vyúčtoval náhradu škody za neoprávnený odber
elektrickej energie a faktúru č. XXXXXXX na sumu 360,23 Eur, splatnú dňa 13.3.2012. Nakoľko k

uhradeniu týchto faktúr nedošlo, vyzval žalobca žalovaného listom zo dňa 3.8.2011 označeným ako
pokus o zmier a listom zo dňa 3.4.2012 na ich uhradenie. Mal tiež preukázané, že žalovaný žalovanú
sumu neuhradil.

9. Po právnej stránke súd prvej inštancie posúdil vec podľa ustanovení § 2 písm. b/ bod 12, § 3 písm.

b/ bod 8, § 46 ods. 1 písm. a/, § 46 ods. 2 zákona č. 251/2013 Z.z. o energetike a o zmene niektorých
zákonov, § 1 ods. 1 až 5 vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 154/2005 Z.z., § 517 ods. 1, veta
prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.

10. Z vykonaného dokazovania mal za nesporné, že žalovaný v rozhodnej dobe od 10.12.2010 do

7.4.2011 a od 17.8.2011 do 14.2.2012 odoberal od žalobcu elektrinu na odbernom mieste: T. XX, N..
V rozhodnej dobe medzi žalobcom a žalovaným neexistoval zmluvný vzťah, ktorý by po právnej ako aj
skutkovej stránke deklaroval a osvedčoval právo žalovaného na dodávku elektriny, jej odber a následnú
spotrebu. Akýkoľvek odber elektriny za týchto okolností predstavuje nesporne neoprávnený odber, ktorý
napĺňa znaky skutkovej podstaty podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 46 ods. 1 zákona

č. 251/2012 Z.z. V konaní bolo preukázané, že v čase od 10.12.2010 do 7.4.2011 a od 17.8.2011
do 14.2.2012 dochádzalo zo strany žalovaného k odoberaniu elektriny bez riadne uzavretej zmluvy o
dodávke, čo podľa neho odôvodňuje zákonný nárok žalobcu na náhradu škody. Mal za preukázané,
že na odbernom mieste v dobe od 10.12.2010 do 7.4.2011 došlo k neoprávnenému odberu elektriny
v trvaní 119 dní, v celkovej spotrebe 1011,000kWh, pričom výšku celkovej ceny spotreby elektriny

počas trvania tohto neoprávneného odberu 135,96 Eur žalobca (vo svojom výpočte škody spôsobenej
neoprávneným odberom) navýšil v zmysle § 1 ods. 5 vyhlášky MH SR č. 154/2005 Z.z. o náklady
spojené so zisťovaním neoprávneného odberu vo výške 56,02 Eur. V dobe od 17.8.2011 do 14.2.2012
došlo k neoprávnenému odberu elektriny v trvaní 182 dní, v celkovej spotrebe 2073,000kWh, pričom
výšku celkovej ceny spotreby elektriny počas trvania tohto neoprávneného odberu 287,52 Eur žalobca

(vo svojom výpočte škody spôsobenej neoprávneným odberom) navýšil v zmysle § 1 ods. 5 vyhlášky
MH SR č. 154/2005 Z.z. o náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu vo výške 35,95
Eur. Pri ustálení výšky samotnej škody vychádzal súd prvej inštancie práve z výpočtu, realizovaného
žalobcom, nakoľko tento bol vypočítaný nielen v súlade s platnou právnou úpravou ale aj za použitia
reálnych a skutkovo ustálených údajov o výške spotreby neoprávnene odobratej elektriny. Zistil, že

žalobca vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXXX na sumu 208,74 Eur, splatnú dňa 19.5.2011, ktorou
mu vyúčtoval náhradu škody za neoprávnený odber elektrickej energie a faktúru č. XXXXXXX na sumu
360,23 Eur splatnú dňa 13.3.2012, prostredníctvom ktorých si uplatnil náhradu škody za realizovaný
neoprávnený odber v sume, ktorá zodpovedá zákonnému výpočtu. Žalovaný však žalovanú istinu
nezaplatil, preto ju ako odberateľa súd na jej zaplatenie zaviazal vo výroku tohto rozsudku. Nakoľko

žalovaný nezaplatil žalobcovi dlžnú sumu, dostal sa tak dňom nasledujúcim po splatnosti vystavených
faktúr č. XXXXXXX (04.05.2011) a faktúry č. XXXXXXX (27.02.2012) do omeškania, čím mu vznikla od
tohto dňa aj povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania, výška ktorého bola žalobcom uplatnená
v súlade s citovaným ustanovením § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z., preto súd prvej inštancie v plnom
rozsahu vyhovel žalobnému návrhu aj v časti týkajúcej sa úrokov z omeškania.

11. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalobcovi, ktorý
mal v konaní plný úspech, náhradu rov konania na zaplatenom súdnom poplatku v sume 34 Eur a na
trovách právneho zastúpenia v sume 166,81 Eur.12. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaný i žalobca.

13. Žalovaný žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie. Uviedol, že je občanom s ťažkým zdravotným postihnutím chrbtice viac ako 70 % od
júna 2005 a invalidný dôchodca od januára 2011, trpí ťažkým postihnutím chrbtice bez možnosti otáčať
sa vľavo- vpravo, nemôže hýbať krkom, ani vľavo ani vpravo, ani hore, ani dole má postihnuté kĺby na
rukách tak, že ich nemôže nadvihnúť len do 15 stupňového uhla, čiže má celkovo sťaženú hybnosť

kĺbov rúk a celej chrbtice. Z tohto dôvodu nie je možné, aby vykonal osobne úkony, ktoré by mu umožnili
svojvoľné pripojenie elektromera a nie je ani možné, aby toto vykonal niekto z blízkych, nakoľko sa v
uvedenomčasenezdržiavalzdôvodusvojhoťažkéhozdravotnéhopostihnutianaadresesvojhotrvalého
bydliska, ale bol v opatere rodičov svojej manželky. V bytovom dome, kde má uvedenú adresu, nie je
bezbariérový prístup a z týchto dôvodov ani nebolo možné, aby sa tam zdržiaval. Manželka s maloletým
synom, na uvedenej adrese nebývali a ani sa nezdržiavala v tomto čase na území SR, nakoľko mala

zamestnanecký vzťah v zahraničí. Namietal, že týmito skutočnosťami sa súd prvej inštancie nezaoberal,
ani ich neskúmal a rozhodol jednostranne len na základe podanej žaloby žalobcu a jeho argumentácie
bez riadneho prešetrenia. Mal za to, že v prípade neoprávneného odberu ide o trestnú vec a preto bolo
potrebné túto vyšetriť a nie ho obviniť ako vlastníka bytu z nezákonného odberu elektrickej energie len z
dôvodu,žetútoodoberáodžalobcu.Uviedol,žemávedomosťotom,ževinkriminovanomčasebývalina

rovnakom poschodí, kde mal byt, stále nejakí iní neprispôsobilí nájomníci, naposledy rómka a ukrajinka
s partnermi. Tiež mu je známe, že skrinka, v ktorej je umiestnený elektromer je voľne dostupná a nie je
zaistená proti otvoreniu, dvierka na nej boli stále otvorené. On do elektromeru nikdy nezasiahol a nikdy
nevykonal ani sám ani s nikým žiadnu operáciu s týmto zariadením. Vytýkal súdu prvej inštancie, že sa
týmito skutočnosťami nezaoberal a nevykonal dokazovanie ohľadom jeho tvrdení. Namietal, že mu bola

odňatá možnosť konať osobne pred súdom, bolo rozhodnuté bez jeho vypočutia a predloženia dôkazov
na jeho tvrdenia a vypočutia svedkov k ním uvedeným argumentom. Poukázal tiež na to, že v postavení
spotrebiteľa nemal možnosť nesúhlasiť s nekalými podmienkami v spotrebiteľskej zmluve o dodávke
elektrickej energie a výšku sankcií a pokút považoval za neprimeranú. V časti náhrady trov konania
žalobcovi žiadal túto povinnosť mu neuložiť poukazujúc na jeho ťažké zdravotné postihnutie a výšku

jeho príjmu, t.j. mesačný invalidný dôchodok 210,80 Eur, jeho vyživovaciu povinnosť voči maloletému
dieťaťu a od mája 2015 hrubý mesačný príjem 40 Eur.

14. Žalobca podal včas odvolanie voči rozsudku súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa trov konania
a žiadal ho v tejto napadnutej časti zmeniť a priznať mu náhradu trov právneho zastúpenia vo výške

244,67 Eur a náhradu trov odvolacieho konania vo výške 5 Eur za zaplatený súdny poplatok a náhradu
trov právneho zastúpenia za podanie odvolania vo výške 33,20 Eur. Nesúhlasil s konštatovaním súdu
prvej inštancie, že v stanovenej lehote nepredložil vyčíslenie trov konania, ako to uviedol na pojednávaní
dňa 1.3.2016. Uviedol, že požadované trovy konania vyčíslil a doručil súdu riadne a včas. Poukázal
na ust. § 151 ods. 3 a § 57 ods. 3 O.s.p., účinné v čase rozhodovania, podľa ktorého účastník,

ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch
pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia. K vyhláseniu rozsudku došlo dňa 1.3.2016, pričom dňa
3.3.2016 odovzdal posledné vyčíslenie trov konania spoločnosti Slovenská pošta, a.s., ktorá mala
povinnosť jeho zásielku doručiť adresátovi- konajúcemu súdu. Poukázal na Uznesenie NS SR zo dňa
5.2.2014 sp. zn. 7Cdo 142/2013, v zmysle ktorého ak je doručujúca spoločnosť registrovaným poštovým

podnikom poskytujúcim poštové služby v zmysle zákona, treba ju považovať za orgán, ktorým je možné
odovzdať podanie a ktorý má povinnosť toto podanie doručiť s následkom zachovania lehoty v zmysle
ust. § 57 ods. 4 O.s.p. K odvolaniu žalobca doložil podací lístok s uvedením adresáta: Okresný súd
Bratislava IV zo dňa 3.3.2016, doručenku o prevzatí Okresným súdom Bratislava IV zo dňa 7.36.2016
a Register poštových podnikov Slovenskej pošty, a.s.

15. Žalobca vo svojom vyjadrení podanom prostredníctvom svojho právneho zástupcu k odvolaniu
žalovaného uviedol, že žalovaný bol v zmysle § 120 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka povinný
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktorú povinnosť si nesplnil a nielenže nepredložil, ale ani
neoznačil žiadny takýto dôkaz. Vzhľadom na nepredloženie žiadneho dôkazu žalovaným ohľadom jeho

zdravotnéhostavu,akoajnaskutočnosť,ževčaseneoprávnenéhoodberubolspoločníkomakonateľom
spoločnosti BRABAR, s.r.o. so sídlom Banšelova 23, Bratislava, IČO: 45 705 071, a s prihliadnutím na
to, že žalovaný dňa 14.1.2016 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu pracovnej cesty v
zahraničí, považoval jeho tvrdenie za účelové a nepravdivé. Navyše, ak by aj jeho zdravotný stav naozajnedovoľoval vykonať úkony na neoprávnené pripojenie sa k jeho distribučnej sieti, neznamená to, že
v jeho prospech nemohla vykonať iná osoba. Poukázal pritom na ust. § 39 ods. 2 prvá veta zákona
č. 656/2004 Z.z. o energetike, podľa ktorého pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal,

povinnýuhradiťskutočnevzniknutúškodu.Nazákladetohomalzairelevantné,ktovykonalneoprávnené
pripojenie sa k jeho distribučnej sústave, nakoľko zodpovednou osobou za neoprávnený odber je osoba,
ktorá elektrinu neoprávnene odoberala, teda osoba, ktorá reálne odberné miesto užívala. K tvrdeniu
žalovaného, že odberné miesto v čase neoprávneného odberu neužíval z dôvodu, že k nemu nie je
vybudovaný bezbariérový prístup, považoval tiež za účelové. Z odstúpenia od zmluvy zo dňa 13.9.2010

zmluvný vzťah žalovaného s dodávateľom elektriny sa skončil dňa 9.12.2010, následne po tom, čo
došlo aj k dopojeniu odberného miesta. Kontrolou odberného miesta dňa 7.4.2011 bolo ním povereným
zamestnancom zistené, že žalovaný sa neoprávnene pripojil na jeho distribučnú sústavu, pričom jeho
zamestnanci opätovne dňa 7.4.2011 odberné miesto odpojili. Dňa 14.2.2012 bola jeho zamestnancami
opätovne vykonaná kontrola odberného miesta žalovaného, pri ktorej bolo zistené, že žalovaný sa
opätovne neoprávnene pripojil k jeho distribučnej sústave. Žalovaný odberné miesto užíval, keďže bol

záujem toto odberné miesto neoprávnene pripájať. Až po tejto druhej kontrole zo dňa 14.2.2012, kedy
znova došlo z jeho strany k odpojeniu odberného miesta, k odbernému miestu bola uzatvorená riadna
zmluva o dodávke elektriny zo dňa 9.3.2012, pričom odberateľom bola v tomto prípade spoločnosť
BRABAR, s.r.o., v ktorej žalovaný pôsobil ako spoločník aj konateľ. Neobstojí podľa neho ani tvrdenie
žalovaného, že elektromer je voľne dostupný a že na poschodí, kde je umiestnené odberné miesto

žalovaného, bývali v čase neoprávneného odberu stále nejakí neprispôsobiví nájomníci, naposledy
rómka a ukrajinka s partnermi, nakoľko prospech z neoprávneného pripojenia mohol mať len žalovaný a
len žalovaný pociťoval nepriaznivé následky odpojenia jeho odberného miesta od distribučnej sústavy.
S námietkou žalovaného, že súd prvej inštancie rozhodol bez jeho vypočutia a predloženia dôkazov a
vypočutiasvedkov,bolamuodňatámožnosťvyjadriťsakžalobeosobnepredsúdomkjehoargumentom

a predložiť dôkazy svojich tvrdení, nesúhlasil, nakoľko žalovaný sa k žalobe vyjadril v podanom odpore
proti platobnému rozkazu a žalovaný mal možnosť aj povinnosť predložiť dôkazy na podporu svojich
tvrdení, čo neurobil. Pokiaľ ide o účasť žalovaného na pojednávaní, uviedol, že pojednávanie nariadené
na deň 6.10.2015 bolo odročené práve na žiadosť žalovaného, a to na 14.1.2016, ktorý deň žalovaný
elektronickou formou doručil súdu ospravedlnenie a spolu so žiadosťou o odročenie pojednávania

z dôvodu náhlej pracovnej cesty do českej republiky, o ktorej sa ako osoba s ťažkým zdravotným
postihnutím chrbtice na viac ako 70% invalidný dôchodca s bez možností otáčania sa a bez akejkoľvek
hybnosti krku s možnosťou nadvihnúť ruky len do 15 stupňového uhla, dozvedel len pár minút predtým,
akosamalokonaťpojednávanieasúdprvejinštancieajtotopojednávanienažiadosťžalovanéhoodročil
na ďalší termín, na deň 1.3.2016. Poukázal na to, že žalovaný bol súdom prvej inštancie vyzvaný na

vyjadrenie sa k žalobe a predloženie dôkazov na podporu svojich tvrdení.

16. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“)
viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) a vychádzajúc zo skutkového stavu
zisteného súdom prvej inštancie, ktorý nebolo potrebné doplniť, ani zopakovať (§ 385 ods. 1 CSP),

prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a vo veci rozhodol postupom podľa § 378 ods. 1
v spojení s § 219 ods. 3 CSP), keď dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a odvolanie
žalobcu v časti trov konania je dôvodné.

17. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

18. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

19. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

20. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 CSP).21. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, výsledky ktorého aj skutkovo a právne
správne zhodnotil, z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj

náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP odôvodnil a s odôvodnením jeho rozhodnutia sa aj odvolací
súd stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP). Preto odvolací súd dopĺňa jeho rozhodnutie len na zdôraznenie
správnosti rozhodnutia a vysporiadal sa s odvolacími námietkami žalovaného a žalobcu.

22. Podľa § 46 ods. 1 písm. a) zákona o energetike neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny

(ďalejlenzákonoenergetike)bezuzavretejzmluvyo1.pripojenídoprenosovejsústavyaleboopripojení
do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto zmluvou, 2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny,
3.zúčtovaníodchýlkyaleboprevzatízodpovednostizaodchýlku,alebo4.prístupedoprenosovejsústavy
a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny.

23. Podľa § 46 ods. 2 zákona o energetike, pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu

odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu
na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným
podľa § 95 ods. 1 písm. i).

24. Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky č. 292/2012 Z.z. Ministerstva hospodárstva SR, ktorou sa ustanovuje
spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny (ďalej aj vyhláška) škoda
spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny
počas trvania neoprávneného odberu elektriny určenej podľa odseku 4 cenou neoprávnene odobratej
elektriny podľa odseku 2.

25.Podľa§1ods.3vyhlášky,akodberateľnemáuzatvorenúzmluvuozdruženejdodávkeelektrinyalebo
zmluvu o distribúcii a prístupe do distribučnej sústavy, ku škode určenej podľa odseku 1 sa pripočíta
škoda, ktorá sa určí ako súčin výkonu určeného podľa odseku 5 alebo podľa menovitej hodnoty hlavného
ističa alebo praktickej zaťažiteľnosti elektrického vodiča podľa odseku 6 a najvyššej hodnoty tarify za

výkonschválenejúradomprepríslušnéhoprevádzkovateľasústavycenovýmrozhodnutímplatnejvčase
neoprávneného odberu pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k neoprávnenému odberu elektriny.

26. Podľa § 1 ods. 7 vyhlášky, ku škode vypočítanej podľa odseku 1 sa pripočítajú nevyhnutné náklady
prevádzkovateľa sústavy spojené so zisťovaním a s odstránením neoprávneného odberu elektriny.

27. Táto legislatívna konštrukcia zvýhodňuje dodávateľa elektriny, čo je odôvodnené predovšetkým
ochranoudodávateľaprotineoprávnenýmodberomaverejnýmzáujmomnacelkovejstabiliterozvodovej
sústavy. Dodávateľ je preto pre tento prípad zodpovednostného vzťahu povinný len tvrdiť a preukázať
existenciu/neexistenciu zmluvného vzťahu na dodávku elektriny v konkrétnom odbernom mieste s

odberateľom a skutočnosť, že v dôsledku pripojenia sa k elektromeru bez uzavretej zmluvy o dodávke
elektrickej energie došlo k neoprávnenému odberu elektrickej energie, v dôsledku čoho vznikla
dodávateľovienergieškoda.Vdanomprípadežalobcaakododávateľpreukázalsvojeskutkovétvrdenia,
že zo strany žalovaného ako užívateľa odberného miesta, došlo k neoprávnenému odberu elektrickej
energie. Na základe vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie bolo jednoznačne zistené, akým

spôsobom zo strany žalovaného došlo k neoprávnenému odberu elektrickej energie na odbernom
mieste.

28. Žalobca ako držiteľ povolenia na distribúciu elektriny v zmysle § 3 písm. b) bod 3 zákona č. 251/2012
Z.z.oenergetike,vykonávadistribúciuelektrinyajevlastníkomaprevádzkovateľomdistribučnejsústavy.

Okrem iného je povinný zabezpečiť meranie všetkej elektriny, ktorá je dodaná z jeho distribučnej sústavy
odberateľom a je povinný viesť evidenciu odberateľov. Teda, ak niekto neoprávnene odoberie elektrinu
z distribučnej sústavy, ide o elektrinu, ktorá bola dodaná do distribučnej sústavy spoločnosti žalobcu z
prenosovej sústavy. Neoprávnene odobratá elektrina z distribučnej sústavy ide na spoločnosť žalobcu,
ktorú musí uhradiť prenosovej sústave SEPS a.s., resp. priamo výrobcovi, ktorý elektrinu do prenosovej

sústavy dodal. Prevádzkovateľ distribučnej sústavy fakturuje škodu priamo odberateľovi elektriny v
domácnosti, nakoľko pri neoprávnenom odbere elektriny je povinný ten, kto elektrinu odoberal uhradiť
prevádzkovateľovi distribučnej sústavy vzniknutú škodu.29. Zákonná úprava ďalej stanovuje, že akýkoľvek zásah do odberného elektrického zariadenia bez
predchádzajúceho súhlasu prevádzkovateľa distribučnej sústavy je zakázaný. Z uvedeného vyplýva, že
žalovaný tak zodpovedá za neoprávnený odber bez zmluvného vzťahu, ako aj počas zmluvného vzťahu

za akýkoľvek zásah do odberného elektrického zariadenia. V konaní bolo preukázané, že s predmetným
elektromerom bolo manipulované tak, že bol znovu napojený na odber po tom, čo bolo odberné miesto
odpojené z dôvodu neoprávneného odberu, a to listinnými dôkazmi - Protokolmi o kontrole zo dňa
7.4.2011 a 14.2.2012. Zo zákonnej úpravy ako aj z ustálenej judikatúry, od ktorej nebol dôvod sa
odkloniť, vyplýva, že zodpovednosť za škodu spôsobenú neoprávneným odberom elektrickej energie je

objektívna, bez ohľadu na zavinenie, kto a akým spôsobom takýto zásah na elektromere a neoprávnený
odber na miesto odberu žalovaného urobil. Preto neboli dôvodné odvolacie námietky žalovaného, že
vzhľadom na ním uvedený zdravotný stav nie je možné, aby vykonal osobne úkony, ktoré by mu umožnili
svojvoľné pripojenie elektromera a nie je ani možné, aby toto vykonal niekto z blízkych, nakoľko sa v
uvedenomčasenezdržiavalzdôvodusvojhoťažkéhozdravotnéhopostihnutianaadresesvojhotrvalého
bydliska. Rovnako NS SR vo veci 6Cdo76/2010 zo dňa 3.10.2011 vyslovil názor, že „v prípade škody

spôsobenej neoprávneným odberom, odberateľ zodpovedá za neporušenosť meracieho zariadenia bez
ohľadu na zavinenie a je irelevantné, či neoprávnený odber zavinil, a teda že pre vznik zodpovednosti za
neoprávnený odber dodávateľ nemá povinnosť preukázať, že zaistenie proti neoprávnenej manipulácii
zavinil sám odberateľ. Táto legislatívna konštrukcia zvýhodňuje dodávateľa elektriny, čo je odôvodnené
predovšetkým ochranou dodávateľa proti neoprávneným odberom a verejným záujmom na celkovej

stabilite rozvodovej sústavy“. Za dôvodnú nepovažoval odvolací súd ani námietku žalovaného, že mu
bola odňatá možnosť konať osobne pred súdom, nakoľko žalovaný sa k žalobe vyjadril vo svojom odpore
podanom proti platobnému rozkazu a súdom prvej inštancie bol poučený o jeho procesných právach,
vrátaneust.§120ods.1až4O.s.p.Poukaznato,ževpostaveníspotrebiteľanemalmožnosťnesúhlasiť
s nekalými podmienkami v spotrebiteľskej zmluve o dodávke elektrickej energie a výšku sankcií a

pokút považoval za neprimeranú, je právne irelevantná a navyše v danom prípade ide o nárok žalobcu
na náhradu škody za neoprávnený odber, teda bez uzavretej zmluvy žalovaným na odber elektrickej
energie.

30. Odvolací súd preto z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej

ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.

31. Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., účinného do 30.6.2016, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje
súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada
trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto

rozhodnutia.

32. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalobcovi, ktorý
mal v konaní plný úspech, náhradu rov konania na zaplatenom súdnom poplatku v sume 34 Eur a na
trovách právneho zastúpenia v sume 166,81 Eur, a to vo výške, v akej si ju žalobca uplatnil v podaní

zo dňa 22.04.2015, označenom ako "Vyjadrenie k odporu" s odôvodnením, že súdu v stanovenej lehote
nepredložil vyčíslenie trov konania ako to uviedol na pojednávaní konanom dňa 01.03.2016. s týmto
názorom súdu prvej inštancie sa odvolací súd nestotožnil a považoval odvolaciu námietku žalobcu za
dôvodnú, nakoľko žalobca vyčíslenie trov konania v podaní zo dňa 3.3.2016 doručil súdu prvej inštancie
dňa 3.3.2016 (podľa pečiatky podacej pošty), podanie došlo na súd dňa 4.3.2016 (podacia pečiatka súdu

prvej inštancie), teda do troch dní od vyhlásení rozsudku, ktorý bol vyhlásený dňa 1.3.2016 v zmysle
§ 151 ods. 1 O.s.p.

33. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP a vec mu v
tejto napadnutej časti vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP), v ktorom bude

pri ďalšom rozhodovaní o trovách konania viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2
CSP) a vysporiada sa aj odvolacou námietkou žalovaného a jeho žiadosťou o neuloženie mu povinnosti
nahradiť žalobcovi trovy konania s poukazom na jeho, zdravotné a sociálne pomery (ťažké zdravotné
postihnutie a výšku jeho príjmu, t.j. mesačný invalidný dôchodok 210,80 Eur, jeho vyživovaciu povinnosť
voči maloletému dieťaťu a od mája 2015 hrubý mesačný príjem 40 Eur). V novom rozhodnutí rozhodne

súd prvej inštancie aj o nároku na náhradu trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

34. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 C.s.p.).