Medzitýmny rozsudok Judgement was issued on Thursday, January 30, 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16C/222/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112213337
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Johana Máčajová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2112213337.6

Medzitýmny rozsudok

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Johanou Máčajovou v právnej veci žalobcu: T. Y., I.. XX.XX.XXXX,
Z. Y. XXXX/XX, N., zast. JUDr. Ján Garaj, advokát, Hlavná 137, Prešov, proti žalovanému: Trnavský
samosprávny kraj, Starohájska 10, Trnava, IČO 37 836 901, o určenie, že žalobcovi patrí právo na
vydanie náhrady za zriadené vecné bremeno, takto

r o z h o d o l :

Nárok žalobcu na náhradu za vecné bremeno za užívanie nehnuteľnosti, a to parcely N.-H. XXXX/

X - zastavané plochy a nádvoria, o celkovej výmere XXX m2, zapísané na LV č. XXXX, k. ú. Senica,
okres Senica, obec Senica, a to za obdobie od 1.7. 2009 do vykonania pozemkových úprav v príslušnom
katastrálnom území je daný.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 11.06.2012 domáhal určenia, že mu patrí právo na
vydanie náhrady za zriadené vecné bremeno, ktoré viazne na nehnuteľnostiach v prospech žalovaného,

a to na parcele N.-H. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria, o celkovej výmere XXX m2, zapísané
na LV č. XXXX, k. ú. Senica, okres Senica, obec Senica, a to za obdobie od 1. 7. 2009 do vykonania
pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území a až do právoplatnosti rozsudku /ak jeho výsledok
bude kladný/, prípadne konečným rozsudkom rozhodnúť o výške náhrady.

2. Svoje podanie odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, a to parcely N.-H. XXXX/

X - zastavané plochy a nádvoria, o celkovej výmere XXX m2, zapísanej na LV č. XXXX, katastrálne
územieSenica,okresSenicaaobecSenica.Predmetnúnehnuteľnosťžalobca nadobudoldovlastníctva
na základe kúpnej zmluvy, vklad vlastníckeho práva bol povolený pod číslom O. XXXX/XX zo dňa
XX.XX.XXXX vz. XXXX/XX, O. XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX O.. XXXX/XX. Pozemok je zastavaný
cestným telesom cesty R.. Žalobca ako vlastník pozemku nemôže svoje vlastníctvo užívať primeraným
spôsobom, nakoľko je zastavaný stavbami a vlastníkom ako aj užívateľom týchto stavieb je žalovaný.

Žalobca nesúhlasí, aby na nehnuteľnosti v jeho vlastníctve boli akékoľvek cudzie stavby. Listami zo
dňa 10.03.2010 a 21.06.2012 žalobca vyzýval žalovaného na majetkovoprávne usporiadanie pozemkov
podľa zákona č. č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov
pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky, a o náhradu z titulu
zriadeného vecného bremena. Žalobca má za to, že má voči žalovanému nesplatenú pohľadávku z
titulu zriadeného vecného bremena za bezplatné užívanie vyššie uvedených nehnuteľností, a to za

obdobie od 01.07.2009 do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území v zmysle
uvedeného zákona. Žalobca poukázal na článok 20 Ústavy SR, článok 11 ods. 4 Listiny základných
práv a slobôd, článok 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, § 123 a § 451 Občianskeho zákonníka. Takéto obmedzenie vlastníckeho práva je v rozpore
s uvedenými článkami, kde v rámci týchto ustanovení je obmedzenie vlastníckeho práva možné len
za primeranú náhradu. Žalobca poukázal na rozsudok Vrchného súdu v Prahe sp. zn. 3Cdo/45/92

a na nález Ústavného súdu SR IV. ÚS 94/2011-44 zo dňa 07.07.2011. Pokiaľ sa žalobca domáha
náhrady za zriadené zákonné vecné bremeno, táto sa musí bez akéhokoľvek ďalšieho preukazovania askúmania zavinenia vydať. Pre analógiu treba použiť ustanovenia OZ o bezdôvodnom obohatení, ktoré
má objektívny charakter spočívajúci v neoprávnenom majetkovom prospechu, ktorý by inak patril tomu,
na úkor koho sa bezdôvodne obohatil obohatený. Žalobca ďalej poukázal na nález Ústavného súdu IV.

ÚS 70/2011 zo dňa 23.06.2011, podľa ktorého otázka nároku za náhradu za obmedzenie vlastníckeho
práva je mimoriadne dôležitá a má ústavnú relevanciu. Žalobca navrhol, aby súd vydal medzitýmny
rozsudok, ktorým rozhodne najskôr len o základe veci samej a po jeho vynesení bude pokračovať v
konaní tak, že ustanoví znalca na vypracovanie znaleckého posudku za účelom určenia výšky náhrady
a zaviaže žalovaného na vydanie náhrady určenej znaleckým dokazovaním.

3. K podanej žalobe sa dňa 05.12.2016 vyjadril žalovaný s poukazom na skutočnosť, že na tunajšom
súde prebieha konanie pod sp. zn. 24C/121/2014, predmetom ktorého je určenie, že žalobcovi patrí
právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, týkajúce sa tých istých strán a totožného predmetu
konania a skutkových okolností, a preto v uvedenom konaní žalovaný navrhol zastavenie konania.
Žalobca uviedol, že predmetná cesta č. R. ako majetok štátu v správe Slovenskej správy ciest

prešla ku dňu 1. 1. 2004 do vlastníctva Trnavského samosprávneho kraja, a to na základe zákona
č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v nadväznosti na zákon č. 416/ 2001 Z.z. o prechode
niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky v znení neskorších
predpisov. Dňa XX.XX.XXXX bol podpísaný Delimitačný protokol, ktorým cesty II. a III. triedy boli
odovzdané do vlastníctva Trnavského samosprávneho kraja. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že už

v čase nadobudnutia predmetného pozemku do vlastníctva žalobcu, bol tento pozemok už zastavaný
cestou č. R. a v tomto stave ho žalobca aj kupoval. Žalovaný neobmedzil vlastnícke práva žalobcu,
žalobca s takýmto obmedzením tento pozemok do svojho vlastníctva nadobudol, a to na základe
svojho slobodného rozhodnutia, okolnosti nadobudnutia vlastníctva tak zakladajú opodstatnenú úvahu o
špekulatívnosti kúpy predmetného pozemku. Žalovaný vznáša námietku premlčania, nakoľko finančná

náhrada za zákonom zriadené vecné bremeno je nepochybne majetkovým právom vyplývajúcim z
vecného bremena, ktoré sa vzťahuje na vlastníka zaťaženého pozemku, je jednorázová a nemá
charakteropakujúcehosaplnenia.Právonazaplatenienáhradyzazriadenievecnéhobremenasamohlo
po prvý raz uplatniť dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z., na základe ktorého vzniklo,
t.j. 01.07.2009 a trojročná premlčacia lehota na jeho uplatnenie márne uplynula pred dňom podania

žalobného návrhu, teda 01.07.2012. Žalovaný poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.
7Cdo /26/2014, podľa ktorého vecné bremeno môže vzniknúť aj priamo zo zákona, zákonom zriadené
vecné bremeno je vlastník povinný rešpektovať v nevyhnutnej miere a rozsahu a za obmedzenie
svojho vlastníckeho práva má právo žiadať náhradu. Toto obmedzenie vlastníckeho práva je výrazom
prevahy verejného záujmu nad záujmom jednotlivca bez toho, aby toto zasahovanie bolo podmienené

súhlasom zo strany dotknutého vlastníka. Na základe uvedeného je zrejmé, že právnym titulom užívania
pozemku vo vlastníctve žalobcu zo strany žalovaného je existujúce vecné bremeno zriadené zákonom č.
66/2009 Z.z. s účinnosťou od 01.07.2009. Na strane Trnavského samosprávneho kraja tak k žiadnemu
bezdôvodnému obohateniu preukázateľne nedochádza, nakoľko užívanie predmetnej nehnuteľnosti
je aprobované právnym titulom zriadeného vecného bremena, nie je naplnené žiadne zo zákonných

predpokladov na vznik bezdôvodného obohatenia, tak ako je zadefinované v § 451 Občianskeho
zákonníka. Na základe uvedeného považuje žalovaný návrh za zjavne zmätočný a navrhuje súdu, aby
žalobu vyhodnotil ako zjavne nedôvodnú a konanie v danej veci zastavil.

4. Uznesením tunajšieho súdu pod č.k. 16C/222/2016-25 zo dňa 12.12.2016 bolo konanie v časti

určenia, že žalobcovi patrí právo na vydanie náhrady za zriadené vecné bremeno zastavené, s
odôvodnením, že sa jedná o prekážku veci začatej, nakoľko na tunajšom súde prebieha konanie pod sp.
zn. 24C/121/2014, predmetom ktorého je ten istý spor. Voči uvedenému zastavujúcemu uzneseniu bolo
podanéodvolanietakžalobcom,akoajžalovaným,oodvolaniachrozhodovalKrajskýsúdvTrnave,ktorý
rozhodnutím č. k. 26Co/76/2017-59 zo dňa 26.03.2018 napadnuté uznesenie o zastavení konania zrušil

a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vo svojom odôvodnení odvolací súd skonštatoval,
že konanie vedené pod sp. zn. 24C/121/2014 bolo začaté na základe žaloby doručenej pôvodne
Okresnému súdu Senica dňa 30.06.2014, teda neskôr ako predmetné konanie vedené pod sp. zn.
16C/222/2016, ktoré začalo 29.06.2012 (pôvodne vedené pod sp.zn. 8C/78/2012) a jeho predmetom
bolo vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľnosti bez právneho dôvodu žalovaným,

pričom uvedená žaloba bola zamietnutá, rozhodnutie bolo napadnuté odvolaním. Z uvedeného potom
vyplýva, že nie sú dôvody na zastavenie konania vedeného pod sp. zn. 16C/222/2016 pre prekážku
litispendencie, a preto je potrebné o nároku rozhodnúť opätovne.5. Na základe uvedeného v zmysle pokynov odvolacieho súdu súd vyzval žalobcu na vyjadrenie sa k
podaniu žalovaného sa dňa 31.08.2018 vyjadril žalobca prostredníctvom právneho zástupcu, uviedol,
že návrh na začatie konania je v oboch konaniach vymedzený nepopierateľne odlišne, nejde teda o

totožnosť predmetu konania, nemôže sa jednať o prekážku litispendencie. K výhrade žalovaného o
vedomosti žalobcu o zaťažení pozemku už v čase kúpy uviedol, že toto nemá vplyv na rozhodnutie
o náhrade za zriadené vecné bremeno, nakoľko nárok je nespochybniteľný. Uvedené nemôže mať
vplyv ani pri následnom vyčíslovaní výšky náhrady, a už vôbec nie na určenie, či nárok na náhradu
za zákonom zriadené vecné bremeno je, alebo nie je. Ohľadne premlčacej lehoty uviedol, že žaloba

bola podaná včas dňa 29.06.2012, trojročná lehota uplynula až dňa 01.07.2012, na uvedené nemá
žiaden vplyv, kedy bola predmetnej veci pridelená spisová značka. Opätovne uvádza, že za obmedzenie
svojho vlastníckeho práva má právo žiadať náhradu, a to aj s poukazom na rozsudok NS SR sp.zn.
7Cdo/26/2014, ako aj na všeobecnú súdnu prax v podmienkach Slovenskej republiky.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vec v zmysle § 180 CSP prejednal v neprítomnosti

žalobcu, ktorý sa na pojednávanie nedostavil, svoju neprítomnosť ospravedlnil z dôvodu nadmernej
pracovnej zaťaženosti a chybou pri zaznačení dátumu pojednávania, o odročenie nepožiadal.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením s obsahom založených listinných dôkazov: žaloba
zo dňa 11.06.2014, Uznesenie NS SR č.k. 6Cbo/252/2015 zo dňa 29. 06. 2016, vyjadrenie žalobcu

zo dňa 29.09.2016, vyjadrenie žalovaného zo dňa 05.12.2016, uznesenie č.k. 16C/222/2016-25 zo
dňa 12.12.2016, odvolanie žalovaného zo dňa 29.12.2016, odvolanie žalobcu zo dňa 20.12.2016,
vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného zo dňa 26.01.2017, zrušujúce uznesenie KS v Trnave, č.
k. 26Co/76/2017-59 zo dňa 26.03.2018, vyjadrenie žalobcu zo dňa 31.08.2018, výpis z listu vlastníctva
č. XXXX, obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 24C/121/2014, 8C/78/2012 ako aj ostatným obsahom

spisového materiálu a ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

8. V predmetnej veci je nesporné, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, a to parcely N. -
H. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o celkovej výmere XXX m2, zapísané na LV č. XXXX, kat.
územie Senica, okres Senica, obec Senica. Predmetnú nehnuteľnosť nadobudol žalobca do vlastníctva

na základe kúpnej zmluvy v roku 2007. Predmetný pozemok je zastavaný cestným telesom - cestou R.,
ktorej vlastníkom a užívateľom je žalovaný, na ktorého prešlo vlastníctvo zo štátu. Žalobca ako vlastník
horeuvedenej parcely nemôže svoje vlastníctvo užívať primeraným spôsobom, nakoľko jeho pozemok
je zastavaný stavbami vo vlastníctve žalovaného. Žalobca nadobudol vlastnícke právo k pozemku v
čase, keď cesta na ňom už bola vystavaná, od roku 2010 vyzýval žalovaného na majetkovoprávne

usporiadanie pozemkov, kedy mu bola ponúknutá možnosť majetkovo vysporiadať jeho pozemky len
formou pozemkových úprav. Žalobca však žiada vysporiadanie finančným odškodnením. Žalobca si v
konaní uplatňuje nárok na vydanie náhrady za zákonom zriadené vecné bremeno za užívanie pozemku
žalovaným za obdobie od 01.07.2009, ktorý odvodzuje z Ústavy SR čl. 20 ods. 4. Žalovaný má za to,
že pozemok užíva v súlade so zákonom č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom

usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky.

9. Zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že cestné teleso R., ktoré je stavbou na pozemku,
ktorého vlastníkom je žalobca, stojí na tomto pozemku od r. XXXX. Predmetná cesta ako majetok štátu
Slovenskej správy ciest prešla k 01.01.2004 do vlastníctva Trnavského samosprávneho kraja (ďalej

ako „TTSK“), a to na základe zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších
predpisov a v nadväznosti na zákon č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov št.
správy na obce a vyššie územné celky v znení neskorších predpisov. Následne dňa 31.08.2006 bol
podpísanýDelimitačnýprotokol,ktorýmcestyII.aIII.triedyboliodovzdanédovlastníctvaTTSK.Nakoľko
žalobca nadobudol predmetný pozemok na základe kúpnej zmluvy zo dňa 31.08.2007, nadobudol

danú nehnuteľnosť zastavanú cestou, pričom tieto skutočnosti mu museli byť známe už pri uzatváraní
kúpnej zmluvy, musel vedieť, že predmetný pozemok nebude môcť v budúcnosti užívať. TTSK ako
žalovaný nijakým spôsobom neobmedzil vlastnícke práva žalobcu. Zo strany vlastníka pozemku sa táto
kúpa javí ako účelová, pre získanie majetkového prospechu, preto je v zmysle § 3 ods. 1 OZ tento
právny úkon v rozpore s dobrými mravmi. Konanie contra bona mores nemôže požívať právnu ochranu.

Dobré mravy predpokladajú istú vyváženosť pri plnení si povinností a pri využívaní práv vyplývajúcich z
právnych vzťahov a právnych noriem. Pokiaľ by bolo žalobe vyhovené, táto zásada by nebola dodržaná.
Správnosť tejto úvahy potvrdil aj KS v Prešove sp. zn. 9Co/78/2012 zo dňa 12. 11. 2013, pričom
odkázal na názor vyslovený vo veci 20C/174/2008, ktorý potvrdil KS v konaní 15Co/103/2010, pričomsprávnosť rozhodnutí potvrdil aj Ústavný súd vo svojom Uznesení I ÚS 369/2011 zo dňa 28.09.2011,
kedy odmietol sťažnosť sťažovateľa ako zjavne neodôvodnenú. Navrhuje, aby bola predmetná kúpna
zmluvapredloženázostranyžalobcuakolistinnýdôkaz.Zákonč.66/2009Z.z.vust.§4ods.2zakotvuje,

že vlastník pozemku pod stavbou, je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu,
do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území. Z citovaného ustanovenia vyplýva,
že zo strany žalovaného nedochádza k svojvoľnému obmedzeniu vlastníckeho práva žalobcu, ale ide o
zákonom aprobovaný stav. Z vyššie uvedených dôvodov navrhuje žalovaný, aby súd vyhodnotil žalobu
v zmysle § 138 zák. č. 160/2015 Z.z. ako zjavne nedôvodnú a zamietol ju pre rozpor s dobrými mravmi.

10. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 24C/121/2014 súd zistil, že dňa 1.2.2017 súd prvej
inštancie zamietol žalobu žalobcu voči žalovanému ( išlo o totožné strany sporu), ktorou žalobou
sa žalobca domáhal určenia, že mu patrí právo na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie
nehnuteľností bez právneho dôvodu žalovaným, a to parcely N.-H. XXXX/X - zastavené plochy a
nádvoria o výmere XXX m2, zapísané na LV č. XXXX, k. ú. Senica, okres Senica, obec Senica zo

strany žalovaného, a to za obdobie od 29.06.2012 do 28.06.2014. Uvedené rozhodnutie bolo potvrdené
KrajskýmsúdomvTrnave,podč.k.11Co/163/2017-138zodňa04.07.2018,vktoromdospelkzáveru,že
žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva titulom obmedzenia
vlastníckeho práva vecným bremenom zriadeným na základe zákona a nie titulom bezdôvodného
obohatenia vzniknutého za užívanie nehnuteľností žalovaným bez právneho dôvodu, pričom svoj

záver odvolací súd opiera o rozhodnutia krajských súdov, ako aj Najvyššieho súdu SR (rozhodnutie
Krajského súdu v Trnave zo dňa 04.12.2013, sp. zn. 10Co/134/2012, Krajského súdu v Prešove sp. zn.
1Co/79/2012 a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.04.2015, sp. zn. 4 M Cdo 2/2014).

11. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov

má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu
nepožíva. Dedenie sa zaručuje. Podľa ods. 4 vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva
jemožnéibavnevyhnutnejmiereavoverejnomzáujme,atonazákladezákonaazaprimeranúnáhradu.
Podľa čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke
právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenia sa zaručuje. Podľa ods. 4,

vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné len vo verejnom záujme, a to na
základe zákona a za náhradu.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžníka

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa
im rovnaká právna ochrana.

Podľa § 128 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník je povinný strpieť, aby v stave núdze alebo v
naliehavom verejnom záujme bola na nevyhnutnú dobu v nevyhnutnej miere a za náhradu použitá jeho
vec, ak účel nemožno dosiahnuť inak. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, vo verejnom záujme možno vec
vyvlastniťalebovlastníckeprávoobmedziť,akúčelnemožnodosiahnuťinak,atolennazákladezákona,

len na tento účel a za náhradu.

Podľa § 151n ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka
nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo
konať.

Podľa § 151o ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na
základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona.Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní
pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky (ďalej len „zákon

č. 66/2009 Z.z.) tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami
vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho
územného celku podľa osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojim umiestnením a
využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z., obec alebo vyšší územný celok, ktorý sa stal podľa osobitných
predpisov vlastníkom stavby prechodom z vlastníctva štátu bez majetkovoprávneho usporiadania
vlastníctva k pozemkom, môže poskytnúť zámennou zmluvou vlastníkovi pozemku pod stavbou
náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve. Náhradný pozemok v primeranej výmere, bonite a
rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, poskytuje vlastník stavby v tom istom
katastrálnom území. Ak územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa poskytne

v rámci územia obce.

Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z.z. ak sa neuplatní postup podľa ods. 1, usporiadanie vlastníckych
vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa osobitného
predpisu.

Podľa§2ods.3zákonač.66/2009Z.z.,akbolvkatastrálnomúzemídoúčinnostitohtozákonaschválený
projekt pozemkových úprav, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná
formou jednoduchých pozemkových úprav.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. konanie o nariadení pozemkových úprav z dôvodu usporiadania
vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou podľa tohto zákona sa začína na žiadosť vlastníka stavby.
Pri usporiadaní vlastníckych vzťahov k pozemkom podľa tohto zákona sa prihliada na potreby vlastníka
stavby.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 66/2009 Z.z. usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbou
sa vykoná formou poskytnutia náhradného pozemku v obvode pozemkových úprav v tom istom
katastrálnom území, a ak územie tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa poskytne v
rámci územia obce, v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred
zastavením, alebo formou finančnej náhrady, ak a) v obvode pozemkových úprav nie sú pozemky na

účely poskytnutia náhrady, b) ide o pozemok pod stavbou vo výmere do 400 m2, c) o to požiada vlastník
pozemku.

Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 66/2009 Z.z. pri poskytovaní náhradných pozemkov správca prihliada na
potreby poskytnutia náhrad podľa osobitného predpisu.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z, ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona
k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod
stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo
zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane

práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych
predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie
záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo
v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z.z. vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom
území.

Podľa § 214 Civilného sporového poriadku, ak je to účelné, môže súd rozhodnúť najskôr len o základe

alebo dôvode uplatneného procesného nároku medzitýmnym rozsudkom.12. Vychádzajúc zo záverov vykonaného dokazovania a s prihliadnutím na znenie vyššie citovaných
zákonných ustanovení, súd konštatuje danosť uplatňovaného nároku žalobcu v konaní. Medzitýmnym
rozsudkom súd preto žalobe vyhovel v celom rozsahu, nakoľko nárok žalobcu je dôvodný.

13. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti,
a to parcely N. - H. XXXX/6 - zastavané plochy a nádvoria o celkovej výmere XXX m2, zapísané
na LV č. XXXX, kat. územie Senica, okres Senica, obec Senica, ktorú nehnuteľnosť nadobudol do
vlastníctva na základe kúpnej zmluvy v roku 2007, pričom žalobca ako vlastník nemôže svoje vlastníctvo

užívať primeraným spôsobom, nakoľko pozemok je zastavaný cestným telesom R., vlastníkom, ako aj
užívateľom tejto cesty je žalovaný. Za uvedené obmedzenie svojho vlastníckeho práva žiada žalobca
vysporiadaniefinančnýmodškodnenímvsúladesozákonomč.66/2009Z.z.oniektorýchopatreniachpri
majetkovoprávnomusporiadanípozemkovpodstavbami,ktoréprešlizvlastníctvaštátunaobceavyššie
územné celky. Sporným nebola ani skutočnosť, že predmetná cesta č. II/500 ako majetok štátu v správe
Slovenskej správy ciest prešla ku dňu 1. 1. 2004 do vlastníctva žalovaného-Trnavského samosprávneho

kraja, a to na základe zákona č. 135/ 1961 Zb. o pozemných komunikáciách v nadväznosti na zákon
číslo 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné
celky v znení neskorších predpisov. Následne dňa XX.XX.XXXX bol podpísaný Delimitačný protokol,
ktorým cesty II. a III. triedy boli odovzdané do vlastníctva Trnavského samosprávneho kraja.

14. Nakoľko v danom prípade žalovaný ako vlastník stavby - cestného telesa R. nemal v zmysle § 4
ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov
pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky, ku dňu účinnosti tohto
zákona , t.j. 01.07.2009, k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniklo vo verejnom
záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech

vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, pričom uvedený zákon odkazuje na úpravu
ustanoveniami § 151n až § 151p Občianskeho zákonníka, pri riešení otázky náhrady za obmedzenie
vlastníckych práv je potrebné z týchto ustanovení vychádzať. Obsahom uvedeného práva je držba a
užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu
povolenúpodľaplatnýchprávnychpredpisov,ktoréprešlozvlastníctvaštátunaobecalebovyššíúzemný

celok. Existenciu uvedeného zákonného vecného bremena nepopiera ani žalovaný.

15. Opodstatnenosť a dôvodnosť nároku na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva titulom
obmedzenia vlastníckeho práva vecným bremenom zriadeným na základe zákona vyvodzuje súd na
základe zákona č. 66/2009 Z.z., ktorý explicitne otázku náhrady za nútené obmedzenie vlastníkov

pozemkov pod stavbami nerieši, avšak v ust. § 2 ods.2 uvádza, že ak sa neuplatní postup
podľa ods. 1 (uzatvorenie zámennej zmluvy medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku pod
stavbou), usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná v konaní o nariadení
pozemkových úprav podľa osobitného predpisu, t.j. zákona č. 330/1991 Z.z. o pozemkových úpravách,
usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových

spoločenstvách. Uvedené vyplýva aj z dôvodovej správy k zákonu č. 66/2009 Z.z., cieľom ktorého je
usporiadať doteraz neusporiadané vlastnícke vzťahy k pozemkom pod stavbami, ktoré boli delimitované
na obce a vyššie územné celky v rámci reformy verejnej správy. Podľa zákona o majetku obcí prešli
do vlastníctva obcí nielen stavby ako miestne komunikácie, ale aj administratívne budovy obcí, kultúrne
domy, základné školy, predškolské zariadenia, Centrá voľného času, Domovy - penzióny pre dôchodcov,

Domovy dôchodcov, Nemocnice I. typu, Nemocnice s poliklinikou, ako aj ďalšie stavby. Zákon upravuje
usporiadanie predmetných zastavaných pozemkov prechodom do vlastníctva vlastníkov stavieb, t.j. do
vlastníctva obcí a vyšších územných celkov, pričom tento proces je možné realizovať dvoma formami
a to zámennou zmluvou, alebo prostredníctvom pozemkových úprav podľa zákona č. 330/1991 Zb. Z
uvedeného potom vyplýva, že niet zákonnej prekážky na to, aby sa vlastníkovi pozemku zastavaného

cestou priznala primeraná náhrada podľa všeobecných zásad upravujúcich inštitút vecného bremena,
a to až do času, kým sa vlastníkovi neposkytne náhradný pozemok, resp. kým sa neskončí konanie o
pozemkových úpravách.

16. Pri ustálení uvedeného právneho názoru o tom, že žalobcovi právo na náhradu za vecné bremeno

za užívanie nehnuteľnosti vzniknuté zo zákona patrí, vychádzal súd aj z viazanosti právnym názorom
vysloveným v obdobnej veci Krajským súdom Trnava pod sp. zn. 11Co/163/2017, v ktorom konaní
zhodných strán sporu súd vyslovil právny názor, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu za
obmedzenie vlastníckeho práva titulom obmedzenia vlastníckeho práva vecných bremenom zriadenýmna základe zákona, a nie titulom bezdôvodného obohatenia vzniknutého za užívanie nehnuteľností
žalovaným bez právneho dôvodu, pričom svoj záver odvolací súd opiera o rozhodnutia krajských
súdov, ako aj Najvyššieho súdu SR (rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo dňa 04.12.2013, sp. zn.

10Co/134/2012, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1Co/79/2012 a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
zo dňa 23.04.2015, sp. zn. 4 M Cdo 2/2014). Uvedený záver o existencii nároku žalobcu na náhradu
za zákonné vecné bremeno vyplýva z úpravy základných práv a slobôd, a teda základného práva
vlastniť a užívať majetok. Nárok žalobcu vyplýva jednoznačne z čl. 20 ods. 4 Ústavy SR, podľa ktorého
obmedzenievlastníckehoprávajemožnéibavnevyhnutnejmiereavoverejnomzáujme,atonazáklade

zákona a za primeranú náhradu. Rovnako tiež v zmysle čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd,
vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné len vo verejnom záujme, a to na
základe zákona a za náhradu.

17. Dôkaz navrhnutý žalovaným, a to predloženie kúpnej zmluvy na predmetné pozemky súd nepripustil,
nakoľko uvedený listinný dôkaz by žiadnym spôsobom neovplyvnil existenciu nároku uplatneného

žalobou,skutočnosťotom,žežalobcanadobudolpozemokužvčase,keďnaňombolapostavenácesta,
nemá vplyv na existenciu nároku na náhradu za obmedzenie jeho vlastníckeho práva, nepreukazuje
ani skutočnosť o konaní žalobcu proti dobrým mravom. Rovnako tiež námietka žalovaného ohľadne
premlčania uvedeného nároku je nedôvodná, nakoľko žaloba bola podaná dňa 29.06.2012, čiže pred
uplynutím 3-ročnej premlčacej lehoty, ktorá lehota uplynula až dňa 02.07.2012.

18. Na základe uvedeného súd má za to, že nárok žalobcu je dôvodný, preto žalobe vyhovel v zmysle
návrhu žalobcu a rozhodol o základe nároku tak, ako je uvedené v jeho výrokovej časti. O výške nároku
súd bude rozhodovať následne po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

19. O trovách konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis

s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.