Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 5, 2018

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 11Pc/6/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5818200714
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Krivdová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2018:5818200714.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Námestove, sudkyňou JUDr. Zuzanou Krivdovou, v právnej veci navrhovateľa/otca

plnoletého: R. R., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N. XXX, proti plnoletému synovi navrhovateľa: V. U.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXX, T. Y., v konaní o návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti voči
plnoletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd s účinnosťou od 1.4.2018 z r u š u j e vyživovaciu povinnosť navrhovateľa R. R., nar. XX.X.XXXX,
voči plnoletému synovi V.I. U., nar. XX.XX.XXXX.

II. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Námestovo, č.k. 9P/42/2012-110 zo dňa 27.7.2012,

vo výroku I. o výživnom.

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ svojím návrhom doručeným súdu 12.4.2018 žiadal, aby súd s účinnosťou od 1.4.2018
zrušil jeho vyživovaciu povinnosť voči osobe oprávnenej na výživné - jeho plnoletému synovi V. U.,
stanovenú naposledy rozsudkom Okresného súdu Námestovo, sp. zn. 9P/42/2012 zo dňa 27.7.2012.

2. Podanie návrhu odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 9P/42/2012 zo

dňa 27.7.2012 bola schválená rodičovská dohoda. podľa ktorej sa zaviazal prispievať na výživu (vtedy
ešte) mal. V. U.. nar. XX.XX.XXXX, sumou 70,- Eur mesačne, vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca
vopred k rukám matky, počnúc dňom 1.7.2012.

3. K návrhu navrhovateľa sa písomným podaním doručeným súdu 9.5.2018 (č.l. 7) vyjadril plnoletý syn
navrhovateľa tak, že súhlasí s doručeným návrhom na zrušenie vyživovacej povinnosti a taktiež súhlasí
s pojednávaním v jeho neprítomnosti, nakoľko je pracovne vyťažený.

4. Súd vo veci vykonal dňa 5.6.2018 pojednávania, a to v neprítomnosti obidvoch účastníkov konania,
ktorí svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili - navrhovateľ svojou pracovnou vyťaženosťou ( č.l. 10)
a plnoletý syn dovolenkou v Chorvátsku, pričom opätovne uviedol, že s návrhom súhlasí a žiada súd,
aby rozhodol bez jeho prítomnosti. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazy a pripojený spis tunajšieho
súdu sp.zn. 9P/42/2012 a zistil nasledovný skutkový stav:

5. Z obsahu pripojeného spisu sp.zn. 9P/42/2012 súd zistil, že rozsudkom tunajšieho súdu č.k.
9P/42/2012-110 z 27.7.2012, bola schválená rodičovská dohoda, v ktorej sa navrhovateľ - otec zaviazal
prispievať na výživu v tom čase maloletého V.Á. sumou 70,-Eur mesačne vždy do 20. dňa toho ktorého
mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom 1.7.2012.6. Z lustrácií v Sociálnej poisťovni (č.l. 12-13) vyplynulo, že navrhovateľ - otec plnoletého syna je
od 1.6.2016 zamestnancom zamestnávateľa SA-MA s.r.o. a jeho vymeriavací základ, t.j. hrubá mzda

predstavovala v období od júna 2016 do decembra 2016 priemerne mesačne sumu 85,73-Eur, v období
od januára 2017 do decembra 2017 priemerne mesačne sumu 92,82´Eur a v období od januára 2018 do
apríla 2018 priemerne mesačne sumu 99,33 Eur. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni na osobu plnoletého
syna navrhovateľa (v čase rozhodovania súdu vo veku 20 rokov) vyplynulo, že tento v období od
18.9.2017 do 27.9.2017 a následne od 5.10.2017 do 18.10.2017 mal dohodu o pracovnej činnosti

uzavretú so spoločnosťou Michalčík s.r.o., taktiež aj v období 9.4.2018 do 30.5.2018 mal dohodu o
pracovnej činnosti uzavretú so spoločnosťou JANEX ML s.r.o., od 30.3.2018 je však zamestnancom
zamestnávateľa N. Š. M., kde jeho hrubá mzda v mesiaci apríl 2018 predstavovala sumu 714,29 Eur.

7. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

8. Pre zákonný vznik tejto vyživovacej povinnosti je relevantnou objektívna právna skutočnosť narodenia
dieťaťa, jej zánik zákon spája s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Schopnosťou
dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať
všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto

stavu, príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa
živiť. Aplikačná prax vychádza z elasticity rodičovskej vyživovacej povinnosti vyplývajúcej z časovo
neobmedzeného trvania pokrvných zväzkov a hovorí o obnove vyživovacej povinnosti napríklad v
prípade, keď sa dieťa pre štúdium rozhodne neskôr, resp. nebolo prijaté na štúdium na vysokej
škole bezprostredne po ukončení strednej školy. Z hľadiska posúdenia zániku vyživovacej povinnosti

jednoznačnejšia je situácia, keď dieťa získa pravidelný príjem, či už zo závislej činnosti, podnikateľskej
činnostiapod.Záverysúdnejpraxespájajúvznikschopnostisamostatnesaživiťajsovznikomnárokuna
príslušné dávky systému sociálneho poistenia v prípade ukončenia prípravy na povolanie a neuplatnenia
sa na trhu práce. V tomto zmysle ide skôr o potenciálne nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť.
Dosiahnutím plnoletosti (ani inou časovou hranicou) vyživovacia povinnosť rodičov nezaniká (pokiaľ

dieťa z rôznych dôvodov nenadobudne schopnosť samostatne sa živiť, vyživovacia povinnosť trvá
do smrti rodiča alebo dieťaťa), v prípade uzavretia manželstva potomkom má prednosť vzájomná
vyživovacia povinnosť medzi manželmi, kým rodičovská povinnosť má podpornú funkciu, a to v prípade,
keď manžel nie je spôsobilý zabezpečiť všetky odôvodnené potreby.

9. Vychádzajúc zo súdnej praxe teleológia § 62 ods. 1 Zákona o rodine je zásadne postavená na
myšlienke človeka plne zodpovedného za svoj osud. Od okamihu nadobudnutia schopnosti samé sa
živiť má dieťa svoje príjmové pomery objektívne vo svojich rukách, je „strojcom svojho šťastia“. Záleží
spravidla len na ňom (na jeho usilovnosti a i.), v akých majetkových pomeroch bude žiť, pokiaľ v tomto
ohľade nebude aktívne, negatívne dôsledky si ponesie samé. Zmyslom a účelom teda je, že pokiaľ je

dieťa už objektívne schopné si samé svoje potreby uspokojovať, bolo by nespravodlivé pričítať jeho
eventuálnu pasivitu v tejto sfére na ťarchu jeho rodičov v tom zmysle, že by rodičia boli povinní naďalej
svoje dieťa živiť.

10. V posudzovanom prípade sa súd primárne zaoberal otázkou, či plnoletý syn V. nadobudol schopnosť

samostatne sa živiť, t.j. či aj v súčasnosti existuje zákonná vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči
nemu alebo nie a dospel k záveru, že táto zákonná povinnosť mu zanikla a teda jeho návrh je dôvodný.

11. Po zohľadnení všetkých vyššie uvedených skutočností a litery zákona súd nemohol rozhodnúť
inak ako návrhu navrhovateľa vyhovieť. Pokiaľ ide o určenie časového okamihu zrušenia vyživovacej

povinnosti navrhovateľa voči plnoletému dcére, súd zrušil vyživovaciu povinnosť deň nasledujúci po dni,
kedy sa plnoletý V. stal zamestnancom u svojho zamestnávateľa, t.j. od 1.4.2018.

12. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP a žiadnemu z účastníkov nárok na ich náhradu
nepriznal.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje (Okresnom súde Námestovo). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak
bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 1 a 2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.

Odvolanie možno odôvodniť tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1 a 2 CMP).