Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, April 23, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 21C/18/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218203678
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Buchalová
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2018:1218203678.1

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II v právnej veci žalobcu: E. U., F.. XX.XX.XXXX, D. XX, H., zast. JUDr.
Viktor Križiak, advokát, Moyzesova 46, Košice, proti žalovanému: REVO TATRY s.r.o., Klincová 37/B,
Bratislava, IČO: 46382232, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd n a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie :

Žalovaný je p o v i n n ý pripojiť apartmánový byt vo vlastníctve žalobcu č. XXX na X. poschodí
rekreačného domu, vchod XX-T., súp. č. XXXX na parcele č. XXXX/XXX, zapísaný na LV č. XXXX,
vedený na Okresnom úrade P., obec R.Á. A., k. ú. R. A., k dodávke médií elektrina, voda, teplo.

Žalobca má právo na náhradu trov vo výške 100 %.

Súd p o u č u j e žalovaného o tom, že môže podať proti žalobcovi žalobu vo veci samej v právnej veci
spojenej s výkonom neodkladného opatrenia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca návrhom doručeným súdu dňa 20.04.2018 žiadal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie,
ktorým by uložil žalovanému povinnosť pripojiť apartmánový byt vo vlastníctve žalobcu č. XXX na X.
poschodí rekreačného domu, vchod XX-T., súp. č. XXXX na parcele č. XXXX/XXX, zapísaný na LV č.

XXXX, vedený na Okresnom úrade P., obec R. A., k. ú. R. A., k dodávke médií elektriny, vody a tepla.

Opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia zdôvodnil tým, že predmetný byt nadobudol
vydražením v dobrovoľnej dražbe, priebeh ktorej je osvedčený Notárskou zápisnicou F. XXX/XXXX,
F. XXXXX/XXXX, F. XXXXX/XXXX zo dňa 07.07.2017. Dražiteľ žalobcovi ako vydražiteľovi fyzicky,
resp. osobne odovzdal vydražený byt dňa 30.08.2017. Žalovaný ako správca bytov v predmetnom

bytovom komplexe tento byt v prvý septembrový týždeň XXXX odstavil od dodávky tepla, vody a
elektriny. K odpojeniu bytu žalobcu došlo bez varovania, a to krátko po tom, ako žalobca žalovanému
oznámil, že je novým vlastníkom predmetného bytu. Žalovaný ako nezodpovedný správca nechal
predchádzajúceho vlastníka bytu D. T. J. vyrobiť dlh vo výške 8.159,91 Eur, a to najmä titulom
neuhradenia predpísaných zálohových platieb spojených s užívaním bytu. Správca navyše postupoval
nezodpovedne aj naďalej, keď neoznámil existenciu tejto pohľadávky aspoň dražobníkovi, a to napriek

tomu, že včas vedel o konaní dobrovoľnej dražby. Dražobník tak nemohol informovať dražiteľov pri
konaní dražby o existencii takejto pohľadávky, keďže o nej nevedel. Túto pohľadávku správca - žalovaný
ani od D. T. J. nijakým spôsobom nevymáhal. Pohľadávka voči tejto osobe nebola žalovaným ani nijako
zabezpečená. Žalovaný bezdôvodne očakáva, že dlžnú sumu bez existencie právneho dôvodu uhradí
en block žalobca. Tento dlh pritom vznikol predtým ako byt nadobudol žalobca. Najstaršie nedoplatky
pochádzajú z roku 2013 do 2017. Žalobca po prevzatí bytu komunikoval so žalovaným a na jeho žiadosť

mu aj zaslal zápisnicu o odovzdaní predmetu dražby. Žalovaný mu prisľúbil, že mu následne vystaví
a zašle predpis zálohových platieb a Zmluvu o výkone správy. Namiesto toho žalovaný bez varovaniaodstavil predmetný byt od všetkých dostupných médií. Žalovaný ako dôvod tohto odstavenia uviedol
predchádzajúce neuhradené zálohové platby v celkovej výške 8.159,91 Eur. Žalovaný tak vedome
porušuje vlastnícke právo žalobcu na nerušené užívanie bytu. Týmto odpojením sa žalovaný snaží

donútiť žalobcu uhradiť dlhy predchádzajúceho vlastníka, od ktorého ich ani nevymáhal a napraviť tak
svoje zlyhanie pri výkone správy. Naliehavosť tohto opatrenia je daná najmä sústavným, pokračujúcim a
trvajúcim porušovaním a obmedzovaním vlastníckeho práva žalobcu a faktickým znemožnením výkonu
práva na užívanie bytu.

Súd po vyhodnotení skutkového stavu vyplývajúceho z obsahu súdneho spisu, priložených listín v
predmetnej veci a po dôkladnom zvážení všetkých okolností danej veci dospel k záveru, že sú splnené
všetky zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré konzumuje vec samu.

Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, niečo vykonala,
niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené
podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého
obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku
uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto

povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi
povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá

povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na
podanie žaloby súd neurčuje.

Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov
má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu

nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy SR Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba
v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

Neodkladné opatrenie je inštitút súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam, kde sa vyžaduje
okamžitý zásah súdu z dôvodu, že žalobcovi (ak neodkladné opatrenie konzumuje vec samu ide
o označenie "žalobca" a nie "navrhovateľ") reálne a bezprostredne hrozí ujma, alebo že by výkon
v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Žalobca musí po osvedčení svojho

hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce
bezodkladnú potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca tak
musí osvedčiť také konkrétne správanie sa žalovaného, ktorým spôsobuje žalobcovi nenahraditeľnú
ujmu. Nárok pritom nemusí byť nepochybne preukázaný, ale musí byť aspoň osvedčený. Miera
osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Osvedčovanie znamená zisťovanie
najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie
predbežného opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu doložených listín. Takýto postup
predpokladá platná právna úprava (§ 329 ods. 1 CSP), sledujúca tým dosiahnutie účelu inštitútu
neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu
v prípade potreby. Neodkladné opatrenie tak predstavuje procesný zabezpečovací prostriedok, ktorého

účelom je zabezpečiť podmienky na poskytnutie reálnej, účinnej a efektívnej súdnej ochrany stranám,
avšak za predpokladu aspoň osvedčenia nároku. Je taktiež možné nariadiť neodkladné opatrenie,
ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej (§ 330 ods. 2 CSP), kedy návrh konzumuje vec
samu.

Aj v prípade splnenia formálnych a vecných predpokladov vyžadovaných zákonom pre nariadenie
neodkladného opatrenia súd musí ešte zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému
zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý predstavuje
nariadenie neodkladného opatrenia. Požadované obmedzenie musí byť primerané poskytnutej ochrane
žalobcu a nesmie nad nevyhnutnú mieru limitovať žalovaného.

Procesnú zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno) v tomto smere má len žalobca.
Z uvedeného vyplýva, že pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí ísť o
osvedčenie takého stavu právnych (nie len faktických) vzťahov medzi žalobcom a žalovaným, ktorý
vyžadujerýchluúpravupomerovmedzinimisúdom,t.j.naliehavosťsituácieipoprávnejstránke,ataktiež

o osvedčenie ohrozenia nároku, keď jeho ohrozenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami.

Žalobca musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie
v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Rozhodujúce
skutočnosti musí žalobca náležitým spôsobom osvedčiť. Pred nariadením neodkladného opatrenia

posudzuje súd či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi stranami, žalobcom tvrdené a
osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia
exekúcie, uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu,
ktorej sa žalobca domáha, navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností
dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, právne účinky neodkladného opatrenia

neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť
pomery je otázkou voľnej úvahy súdu. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť
pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného
opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany žalobcu, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti

a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pokiaľ dospeje k záveru, že žalobca sa
domáha niektorého zo zákonom predpokladaných neodkladných opatrení, skúma bez ďalšieho splnenie
všeobecných podmienok jeho nariadenia. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení riadne
dokazovanie nevykonáva, a vychádza z obsahu spisu a skutočností osvedčených z predložených
listín. Listinné dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní o návrhu osobitný význam, keďže súd

nevykonáva plnohodnotné dokazovanie. Súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje
najvýznamnejšie relevantné skutočnosti. Žalobca je povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie. Súd
nemôže nariadiť neodkladné opatrenie ak žalobca neosvedčil svoj nárok.Z uvedeného vyplýva, že pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí ísť o
osvedčenie takého stavu právnych (nie len faktických) vzťahov medzi žalobcom a žalovaným, a taktiež
o osvedčenie ohrozenia nároku, keď jeho ohrozenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami.

Z návrhu a jeho príloh musí byť zároveň zrejmé, že celkové okolnosti prípadu a správanie sa protistrany
alebo jej predchádzajúce úkony osvedčujú, že k neželanému úkonu reálne môže dôjsť (alebo už
dochádza) a jeho uskutočnenie je pravdepodobné, pričom závisí iba od individuálnej vôle samotnej
protistrany.

Po dôkladnom oboznámení sa s obsahom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia mal súd za
preukázané, že sú tu dôvody pre jeho nariadenie podľa vyššie citovaných ustanovení § 324 a nasl.
CSP. Súd sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia.

Je zrejmé, že žalobca je výlučným vlastníkom predmetného bytu a žalovaný ako správca vykonáva
správu apartmánového (bytového) domu, kde je tento byt umiestnený. Ďalej je nesporné, že pôvodný
vlastník neplatil preddavky, resp. zálohové platby, čím vznikol nedoplatok vo výške 8.159,91 Eur, na
ktorý žalobca ako účastník dražby, kde uvedený byt nadobudol do svojho vlastníctva a ani ďalší účastník
dražby, neboli upozornení a nemali o ňom vedomosť. Súdu je z obsahu spisu zrejmé, že žalovaný odpojil

byt vo vlastníctve žalobcu od dodávok tepla, vody a elektriny z dôvodu, že nadobudnutím vlastníctva
k bytu (apartmánu) žalobca vstúpil do práv a povinností vyplývajúcich zo Zmluvy o výkone správy
a zároveň je ako vlastník zodpovedný za vyrovnanie nedoplatku, nakoľko ide o záväzok spojený s
vlastníctvom bytu podľa § 8a ods. 7 zákona č. 182/1993 Z. z.. Z čl. VI bod 2 Zmluvy o výkone správy
potom vyplýva, že správca má právo odpojiť byt od dodávok energií pre prípad ak má vlastník bytu

nedoplatky súvisiace s užívaním bytu a poplatku za výkon správy.

Aj keď samotný zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ako zákon
špeciálny, v § 8a ods. 7 uvádza, že s prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu alebo nebytového
priestoru v dome prechádzajú na nového vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome práva a

povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o výkone správy a prevodom alebo prechodom bytu alebo nebytového
priestoru v dome na nového vlastníka odstupuje doterajší vlastník bytu alebo nebytového priestoru v
dome od zmluvy o výkone správy; záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy zanikajú až ich usporiadaním.
Nového vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome zaväzujú aj právne úkony týkajúce sa
domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku vykonané pred

prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome, nie je možné dávať
na ťarchu novému vlastníkovi nevysporiadané záväzky pôvodného vlastníka. Na otázku, voči komu sa
správca môže oprávnene domáhať úhrady týchto záväzkov (nedoplatky na preddavkoch a úhradách)
nie je možné odpovedať, že za tieto záväzky zodpovedá výlučne nový vlastník v dôsledku singulárnej
sukcesie upravenej zákonom. Takýto výrazne rozširujúci výklad právnej normy je možné považovať

za vybočujúci z hraníc ústavnej konformity a prípustnosti. Išlo by o zakladanie práv a povinností a
predovšetkýmzodpovednosti aktuálnehovlastníkazaobdobie,keďtentonemalkbytu(bytovémudomu)
žiadny právny vzťah. Za tieto záväzky zodpovedá výlučne pôvodný vlastník bytu, lebo on dlhy spôsobil
a tie vznikli ešte do momentu prevodu vlastníckeho práva k bytu. Je tiež potrebné pripomenúť, že pri
výklade zákona treba predovšetkým vychádzať z jeho zmyslu a účelu a to v nadväznosti aj na znenie

noriem, resp. právnych predpisov vyššej právnej sily (Ústava SR). V naznačenom smere je možné
poukázaťaprihliadnuťajnaznenie§500ods.2Občianskehozákonníka,podľaktoréhozadlhyviaznuce
navecijezodpovednýscudziteľ.Dlhyspojenésvecouneprechádzajúnanadobúdateľa.Uvedenývýklad
je podľa názoru súdu, aj napriek zneniu § 8a ods. 7 zákona č. 182/1993 Z. z., plne ústavne konformný
a zachováva a váži vlastníctvo ako jeden zo základných princípov právneho a demokratického štátu,

akým Slovenská republika bezpochyby je. Vlastnícke právo predstavuje jeden zo základných inštitútov
právnehoporiadkuSlovenskejrepublikyatotoprávonemožnobezdôvodneobmedziťatoanisodkazom
na existujúci nedoplatok pôvodného vlastníka.

Taktiež nemožno opomenúť aj znenie § 6 ods. 2 písm. d) a § 8b ods. 2 písm. e) zákona č. 182/1993 Z. z.

V zmysle týchto ustanovení je správca povinný vymáhať škodu, nedoplatkov vo fonde prevádzky, údržby
a opráv a iných nedoplatkov ako aj sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky
údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky. Ide
o zákonnú povinnosť správcu vymáhať tieto nedoplatky. Zanedbanie tejto povinnosti nemožno dávať naťarchu iným subjektom a už vonkoncom nie novému vlastníkovi bytu, ktorý byt navyše nadobudol bez
vedomosti existencie takéhoto nedoplatku a riadne zaň zaplatil vydraženú cenu.

Je tak zrejmé, že žalobca svoj hmotný nárok, ktorého ochrany sa domáha osvedčil. Takisto osvedčil
skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov. Žalobca taktiež osvedčil konkrétne
správanie žalovaného, ktoré mu spôsobuje neželanú ujmu, resp. zásah do jeho vlastníckych práv. Sú
tak splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, v znení tak, ako ho navrhol žalobca.

Súd má z predložených listinných dôkazov preukázané osvedčenie aspoň základných skutočností o
závere o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

Nakoľko súd návrhu na neodkladné opatrenie vyhovel, pričom žalobcovi neuložil povinnosť podať v
určitej lehote žalobu vo veci samej (nakoľko nariadené opatrenie konzumuje vec samu), v zmysle §
337 ods. 1 CSP, poučil stranu, ktorej sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môže

podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Ide o inštitút následnej
protižaloby povinnej strany za predpokladu že žalobca bol s návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia úspešný. Toto konanie, ktoré môže iniciovať žalovaný sa môže týkať napríklad aj reštitučných,
reparačných, kompenzačných alebo satisfakčných nárokov, ktoré bezprostredne súvisia s právnymi
účinkami nariadeného neodkladného opatrenia.

S poukazom na zistené skutočnosti súd nariadil neodkladné opatrenie a zároveň poučil žalovaného o
možnosti podať žalobu vo veci samej na príslušný súd, teda rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej
časti tohto uznesenia.

O trovách neodkladného opatrenia rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, pričom o nároku na náhradu
trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalobcovi súd vyhovel
v celom rozsahu, lebo nariadil neodkladné opatrenie podľa podaného návrhu a preto mu priznal náhradu
trov konania v celom rozsahu. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti

tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
ktorého uzneseniu smeruje, písomne a to vo 2 vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením.