Rozsudok Judgement was issued on Monday, March 19, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 23Sa/100/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4017200510
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4017200510.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvNitrevprávnejvecižalobcu:P.U.,bytomV.,B.8,zastúpenýJUDr.OndrejomKrempaským,

advokátom, so sídlom Bratislava, Račianska 66, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie v
Bratislave, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 13.
07. 2017, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 13. 07. 2017, spolu s
rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 19. 05. 2017 a vec vracia
žalovanému na nové konanie.
Krajský súd žalobcovi súd priznáva náhradu dôvodne vynaložených trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 13. 07. 2017 žalovaný ako odvolací správny orgán podľa
§ 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamieta a
rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 19. 05. 2017 o zamietnutí žiadosti
o priznanie starobného dôchodku od 09. 06. 2015 potvrdzuje.
II.

2. V napadnutom rozhodnutí žalovaná zdôraznila najmä to, že I. stupňový orgán konštatoval, že žalobca
žiadosťou zo dňa 04. 04. 2017 si požiadal o priznanie starobného dôchodku od 09. 06. 2015.

3. Po preskúmaní žiadosti dospel k záveru, že dôchodkový vek žalobcu je v súlade s § 65 ods. 2 - 62
rokov veku, ktorý dovŕšil dňa 09. 06. 2015. Nakoľko k tomuto dňu, t. j. 09. 06. 2015 získal 5 rokov a 124
dní obdobia dôchodkového poistenia, teda nezískal potrebnú dobu dôchodkového poistenia pre vznik
nároku na starobný dôchodok, teda nebol dôchodkovo poistený 15 rokov.

4. I. stupňový správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že podľa § 65 ods. 2, § 112 ods. 1 a
§ 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o
sociálnom zabezpečení, vykonával zamestnanie zaradené do III. pracovnej kategórie a nebol zaradený
do výkonu funkcií.

5. Podľa rozhodnutia Úradu vlády SR v Bratislave zo dňa 08. 12. 1999 bol žalobcovi priznaný výsluhový

príspevok podľa § 212 ods. 3, v spojení s § 201 a § 202 podľa zákona č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe
colníkov od 01. 12. 1999. Bola mu započítaná celková doba 25 rokov a 61 dní, teda doba služobného
pomeru od 01. 10. 1974 do 30. 11. 1999.6. Žalobca proti predmetnému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom
namietal nezhodnotenie doby výkonu služby a považoval rozhodnutie za nepreskúmateľné. Poukazoval
na právny názor Najvyššieho súdu SR v obdobných veciach.

7. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie a
priloženú spisovú dokumentáciu, pričom dospel k záveru, že postup I. stupňového orgánu bol správny,
a preto napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

8. Poukázal na tú skutočnosť, že podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. má poistenec nárok na
starobný dôchodok ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

9. Inak zákon určuje dôchodkový vek postupom podľa § 274 ods.1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení
zákona č. 140/2015 Z. z., podľa ktorého nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II.
pracovnej kategórie sa zachovávajú. Zachovávanie nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnania do

zvýhodnenej pracovnej kategórie spočíva v znížení vekovej podmienky potrebnej pre nárok na starobný
dôchodok a porovnanie sumy dôchodkovej dávky vypočítanej podľa zákona ako aj podľa právnych
predpisov účinných do 31. 12. 2003.

10. Podľa rozhodnutia Úradu vlády SR v Bratislave zo dňa 08. 12. 1999 bol žalobcovi priznaný výsluhový

príspevok podľa § 212 ods. 3, v spojení s § 201 a § 202 podľa zákona č. 200/1998 Z.z. o štátnej
službe colníkov od 01. 12. 1999. Bola mu započítaná celková doba 25 rokov a 61 dní, teda doba
služobného pomeru od 01. 10. 1974 do 30. 11. 1999, ktorý bol podľa rozhodnutia zo dňa 28. 01. 2003
podľa zákona č. 328/2002 Z.z. považovaný za výsluhový dôchodok a každoročne zvyšovaný podľa
stanoveného percenta.

III.

11. Žalobca voči rozhodnutiu II. stupňového správneho orgánu žalobu, v ktorej uvádzal, že žalovaná
vychádzala z nesprávneho právneho záveru a rozhodla v rozpore s rozhodovacou praxou Najvyššieho

súdu SR. Zástupca žalobcu poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 7So/138/2011,
10So/59/2012 a ďalšie, ktoré vyvracajú závery žalovaného, že judikatúra je použiteľná len na
výsluhových dôchodcov zaradených do I. alebo II. kategórií a je potrebné zdôrazniť, že závery rozsudkov
plne rešpektujú čl. 33 Dohovoru č. 128 a vykladajú vnútroštátne právne predpisy v súlade nielen s týmto
dohovorom ale aj Ústavou SR.

Medzi žalobcom a žalovaným nie je sporné, že žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok a že
dosiahol dôchodkový vek, ale je sporná celková doba dôchodkového poistenia. Rozhodnutie žalovanej
považuje za diskriminačné voči ostatným príslušníkom, ktorí poberajú dôchodkového zabezpečenie z
osobitného systému poistenia, a preto žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a taktiež zrušiť aj rozhodnutie

I. stupňového správneho orgánu.

IV.

12. V písomnom vyjadrení zo dňa 25. 09. 2017 žalovaná žiadala, aby súd podľa § 190 zákona č.

162/2015 Z. z. SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol. Poukázala na to, že na základe žiadosti žalobcu
spísanou dňa 04. 04. 2017 prvostupňový správny orgán žalovanej rozhodnutím zo dňa 19. 05. 2017
zamietla žiadosť o starobný dôchodok, pretože žalobca k 09. 06. 2015 nesplnil podmienku potrebného
počtu rokov dôchodkového poistenia 15 rokov, ale len 5 rokov a 124 dní.

13. PodľarozhodnutiaÚraduvládySRvBratislavezodňa08.12.1999bolžalobcovipriznanývýsluhový
príspevok podľa § 212 ods. 3, v spojení s § 201 a § 202 podľa zákona č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe
colníkov od 01. 12. 1999. Bola mu započítaná celková doba 25 rokov a 61 dní, teda doba služobného
pomeru od 01. 10. 1974 do 30. 11. 1999.

Z ustanovení § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. vyplýva, že za obdobie dôchodkového
poistenia sa považuje aj doba zamestnania, ktorá je zároveň dobou služby a nebola zaradená do I.
alebo II. pracovnej kategórie, ak ju poistenec nezískal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový
dôchodok a nebol mu priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok, alebo čiastočnýinvalidný dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. Hodnotenie doby výkonu služby a hrubých zárobkov
dosiahnutých počas trvania služobného pomeru sa podľa všeobecného právneho názoru Najvyššieho
súdu SR vzťahuje len na tých poistencov, ktorým sa podľa § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. zachovávajú

nároky vyplývajúce zo zaradenia doby služby do I. alebo II. kategórie funkcií a bol im priznaný príspevok
za službu, výsluhový príspevok alebo výsluhový dôchodok, pretože podľa názoru Najvyššieho súdu SR
nároky vyplývajúce zo zaradenia služby do zvýhodnenej pracovnej kategórie, resp. kategórie funkcií,
nie sú zohľadnené vo výsluhovom dôchodku.

Žalovaná poukázala, že žalobca nebol v období trvania služobného pomeru zaradený do I. alebo II.
kategórie funkcií, resp. I. pracovnej kategórie a bol mu priznaný výsluhový dôchodok od 01. 11. 2003,
na nárok ktorého mu bola zhodnotená doba služobného pomeru v celom rozsahu, a preto nie je možné
zhodnotiť obdobie trvania služobného pomeru pre vznik nároku na starobný dôchodok zo všeobecného
systému poistenia a určiť jeho sumu podľa čl. 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných
dávkach č. 128.

Ďalej žalovaná uviedla vo vyjadrení, že poukazovanie zástupcu žalobcu na rozsudky Najvyššieho súdu
SR, ktoré nie sú uverejnené v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov SR považuje žalovaná
za nedôvodné, pretože právny názor uvádzaný v týchto rozsudkoch nebol zovšeobecnený.

V.

14. Krajský súd ako príslušný správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, pričom dospel
k záveru, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto toto
rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Správny

súd podľa ods. 3 písm. a/ vyššie citovaného ustanovenia SSP na návrh žalobcu zrušil aj rozhodnutie I.
stupňového správneho orgánu, ktoré mu predchádzalo.

15. Zástupca žalobcu na pojednávaní trval na podanom návrhu v plnom rozsahu, žiadal zrušiť
rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu, pretože tieto rozhodnutia sú v

rozpore s právnymi predpismi. Považuje ich za nezákonné a v prípade úspechu žiadal priznať náhradu
trov konania.

16. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní sa pridržiavala písomného vyjadrenia zo dňa 25. 09. 2017
a žiadala žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť.

VI.

17. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný podľa §10 a § 13 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z.
z.Správnysúdnyporiadok(účinnýod01.07.2016)preskúmalžalobounapadnutérozhodnutiežalovanej

ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov žaloby a dospel k záveru, že žaloba je
dôvodná, a preto bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a podľa §
191 ods. 1 písm. c/ zrušiť rozhodnutie správneho orgánu verejnej správy ak vychádzalo z nesprávneho
posúdenia veci a takisto zrušiť podľa § 191 ods. 3 písm. a/ aj rozhodnutie verejnej správy nižšieho
stupňa, ktoré mu predchádzalo.

Podľa § 23 ods. 2 písm. b/, sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách v sociálnych
veciach.

Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, v znení zákona č. 555/2007 Z. z.,

poistenec má nárok na starobný dôchodok ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil
dôchodkový vek, ktorý je podľa § 65 ods. 2 - 62 rokov veku, ak zákon neustanovuje inak.

Podľa § 255 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj
zamestnanie a náhradná doba získané pred 01. 01. 2004 podľa predpisov účinných pred 01. 01. 2004,

ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje
aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.12. 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu
zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol mu priznaný invalidný
výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok, alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného

predpisu.

Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje
aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do
31. 12. 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v

rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný
invalidnývýsluhovýdôchodok,invalidnýdôchodokalebočiastočnýinvalidnýdôchodokpodľaosobitného
predpisu.

18. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca si žiadosťou zo dňa 04. 04. 2017
požiadal o priznanie starobného dôchodku od 09. 06. 2015 po zhodnotení doby služby colníka a

vymeriavacích základov.

19. Podľa rozhodnutia Úradu vlády SR v Bratislave zo dňa 08. 12. 1999 bol žalobcovi priznaný
výsluhový príspevok podľa § 212 ods. 3, v spojení s § 201 a § 202 podľa zákona č. 200/1998 Z.z. o
štátnej službe colníkov od 01. 12. 1999. Bola mu započítaná celková doba 25 rokov a 61 dní, teda doba

služobného pomeru od 01. 10. 1974 do 30. 11. 1999.

20. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru, o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, ktorý bol
vyhlásený v Zbierke zákonov ČSSR pod č. 416/1991 Zb. a má charakter medzinárodnej zmluvy majúcej
prednosť pred zákonom (čl. 154c Ústavy SR), ak má, alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na

dávku ustanovenú v tomto dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú
istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo
zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo
je zastavená nepresahuje druhú dávku.

V zbierke stanovísk NSSR č. 5/2011, Stanoviská a rozhodnutia vo veciach správnych bolo pod č. 55
uverejnené rozhodnutie NSSR z 28. 10. 2009, sp. zn. 9So/214/2008, ktoré sa týkalo obdobnej veci ako
je vec prejednávaná. Výsluhový dôchodok ako dávka môže do dovŕšenia dôchodkového veku podľa
všeobecných predpisov o sociálnom poistení plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému
sociálneho poistenia, len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku, primeranej dobe

trvania služobného pomeru a pri určení výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového
poistenia započítať aj doby hodnotené na účely výsluhového dôchodku. Až po takomto stanovení výšky
starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu výsluhového dôchodku.

Z tohto rozhodnutia vyplýva jednoznačný právny názor, že pri účely stanovenia výšky starobného

dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na určenie
výsluhového dôchodku. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného
dôchodku krátiť o sumu výsluhového dôchodku, pričom z čl. 33 ods. 2 Dohovoru vyplýva, že v prípade
súbehu nárokov na starobný dôchodok tak zo všeobecného ako aj osobitného systému sociálneho
poistenia je v zmysle Dohovoru možné starobný dôchodok zo všeobecného systému iba krátiť, a to

najviac o sumu, ktorá neprevyšuje sumu výsluhového dôchodku.

21. Žalovaná pri vydaní napadnutého rozhodnutia citovaný judikát nerešpektovala, a preto krajský súd
nepovažoval jej rozhodnutie za zákonné, pretože už aj v inom rozhodnutí NSSR (1So/59/2012 zo dňa
13. 08. 2013, 1So/127/2014 zo dňa 30. 11. 2015) zdôraznil, že nielen správny orgán ale aj prvostupňový

súdprisúdnomprieskumenapadnutýchrozhodnutíjepovinnýzohľadniťprávnenázoryvyslovenéNSSR
v jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti a ktoré sú mu nepochybne známe, či už z iniciatívy
účastníkov alebo ako oficiality jeho činnosti (§ 121 v spojení s § 246 ods. 1 O. s. p.), nakoľko tieto sú
v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy, analogicky záväzné nielen pre jeho adresáta, t. j. pre správny orgán, ale
aj pre konajúci krajský súd.

22. Podľa rozhodnutia Úradu vlády SR v Bratislave zo dňa 08. 12. 1999 bol žalobcovi priznaný výsluhový
príspevok podľa § 212 ods. 3, v spojení s § 201 a § 202 podľa zákona č. 200/1998 Z.z. o štátnej službecolníkov od 01. 12. 1999. Bola mu započítaná celková doba 25 rokov a 61 dní, teda doba služobného
pomeru od 01. 10. 1974 do 30. 11. 1999.

23. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu ako aj vyššie citovaných zákonných ustanovení krajský
súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovanej ako i I. stupňového správneho orgánu nie je v súlade
so zákonom, a preto rozhodnutie žalovanej i I. stupňového orgánu zrušil a vec vrátil na nové konanie
podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a ods. 3 písm. a/ SSP nakoľko rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

24. Úspešnému žalobcovi súd priznal náhradu trov konania a správny súd mu priznal právo na plnú
náhradu dôvodne vynaložených trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP.

Podľa § 175 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon

neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP.
Kasačnúsťažnosťmôžepodaťúčastníkkonania,akbolorozhodnutévjehoneprospechvlehotejedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského

súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len

"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449 ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o
konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 6 ods. 2 písm. c).