Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, March 2, 2018

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 23Csp/97/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6417208375
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Mazúchová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2018:6417208375.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Adrianou Mazúchovou, v právnej veci

žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti
žalovanému I. Š., V.. XX.XX.XXXX, B. P. E. X. XXX/XX, XXX XX Ž. V. X., štátny občan SR, o zaplatenie
694,77 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 412,78 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 18,82 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 30.06.2017 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy
694,77 Eur spolu s úrokom vo výške 28 % p.a. zo žalovanej sumy od 14.06.2017 do zaplatenia a náhrady
trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 08.02.2012 uzavrel so žalovaným Zmluvu č.XXXXXXXXXX
(ďalej len „zmluva“), na základe ktorej žalovanému zriadil a viedol bankový účet tak, ako to preukazujú
priložené výpisy z účtu. Vzhľadom na porušenie zmluvy zo strany žalovaného tým, že sa na predmetnom
účte dostal do nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej sumy, žalobca uzatvoril účet, o čom

informoval žalovaného výpisom z účtu. Účet uzatvoril dňa 13.06.2017, keď vykonal internú účtovnú
transakciu(prevod),kedydebetnýzostatoknaúčtežalovanéhopreviedolnasvojvnútornýpohľadávkový
účet. V súlade s Všeobecnými obchodnými podmienkami v spojení s výveskou úrokových sadzieb
je istina pohľadávky žalobcu (nepovolené prečerpanie účtu) úročená úrokom 28 % ročne. Nakoľko
pohľadávka žalobcu nebola uhradená, žalobca sa podanou žalobou domáha jej uhradenia. K žalobe
žalobca pripojil Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb č. XXXXXXXXXX
zo dňa 08.02.2012, Všeobecné obchodné podmienky, výpisy účtu, sadzobník poplatkov a prehľad

úrokových sadzieb. V podaní doručenom súdu dňa 25.01.2018 žalobca špecifikoval výšku žalovanej
sumy a predložil zmluvu o povolenom prečerpaní zo dňa 08.06.2012 spolu s výpismi z účtu za obdobie
od 08.02.2012 do 13.06.2017, sadzobníkmi poplatkov a všeobecnými obchodnými podmienkami.

2. Podľa ust. § 167 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. z 21.mája 2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“) súd dňa 28.10.2017 doručil žalovanému žalobu s prílohami do vlastných rúk spolu s uznesením
zo dňa 11.09.2017, ktorým súd žalovaného v súlade s ustanovením § 167 ods. 2 CSP vyzval, aby

sa k doručenej žalobe písomne vyjadril. Súd žalovaného zároveň poučil o jeho procesných právach a
povinnostiach uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu a označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení.3. Žalovaný sa k doručenej žalobe nevyjadril.

4. Na prejednanie žaloby súd nariadil pojednávanie na deň 02.03.2018, na ktoré sa žalobca nedostavil,

doručenie predvolania na pojednávanie mal riadne vykázané dňom 12.01.2018, pričom podaním
doručeným súdu dňa 25.01.2018 svoju neúčasť ospravedlnil, o odročenie pojednávania nežiadal a
súhlasil, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti na základe predložených dôkazov. Keďže dôvody na
odročenie pojednávania podľa § 183 CSP splnené neboli, súd podľa § 180 CSP rozhodol o pojednávaní
bez prítomnosti žalobcu a podanú žalobu prejednal za prítomnosti žalovaného.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu žaloby, predloženými zmluvami, všeobecnými
obchodnými podmienkami, sadzobníkmi poplatkov, prehľadmi úrokových sadzieb a špecifikáciou
žalovanej sumy s výpismi z účtu, výsluchom žalovaného a ostatnými listinnými dôkazmi a zistil tento
skutkový a právny stav.

6. Z predložených a vykonaných dôkazov súd zistil, že dňa 08.02.2012 uzavrel žalobca so žalovaným
Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, na základe ktorej žalovanému
zriadilaviedolbankovýúčetč.XXXXXXXXXX.Právaapovinnostizmluvnýchstránsaspravujúuzavretou
zmluvou a všeobecnými obchodnými podmienkami banky. Z predložených sadzobníkov súd zistil, že
výška mesačného poplatku za vedenie účtu bola 3,90 Eur. Dňa 08.06.2012 uzavreli strany zmluvu

o povolenom prečerpaní, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému povolené prečerpanie k
bežnému účtu až do výšky 490,-Eur. Z predloženého prehľadu úrokových sadzieb vyplýva, že úrok pri
povolenom prečerpaní účtu bol 16,90, resp. 19,90 % ročne a úrok pri nepovolenom prečerpaní 28 %
ročne.

7. Z výpisu z účtu za obdobie od 31.12.2016 do 13.06.2017 vyplýva vyrovnanie záporného zostatku
a zatvorenie bežného účtu žalovaného vo výške 694,77 Eur. Nový zostatok po zatvorení účtu ku dňu
13.06.2017 bol vo výške 0,00 Eur.

8. Z výpisu z účtu za obdobie od 01.01.2015 do 31.12.2015 vyplýva, že výška limitu povoleného

prečerpania bola od 03.08.2015 znížená na 0,-Eur. Podľa bodu 8.9 všeobecných obchodných
podmienok sa za žiadosť o splatenie povoleného prečerpania považuje aj zníženie limitu pre povolené
prečerpanie, ku ktorej došlo dňa 03.08.2015. Dlh bol žalovaný povinný vyrovnať do 7 dní, t.j. do
10.07.2015.

9. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že si je vedomý existencie svojho záväzku, nachádza sa v zlej
finančnej situácii, po podaní žaloby neuhradil žiadnu sumu, momentálne je na materskej dovolenke a
finančná situáciu mu neumožňuje splatiť žalovanú sumu naraz. Žalovaný skutkové tvrdenia žalobcu
nepoprel, súd preto s poukazom na § 151 ods. 1 CSP považoval skutkové tvrdenia žalobcu o uzavretí
zmluvy o bežnom účte a zmluvy o povolenom prečerpaní, ako aj o znížení povoleného prečerpania

dňom 03.08.2015 a o uzavretí účtu dňom 13.06.2017 za nesporné. Z predložených výpisov z účtu má
súd preukázané čerpanie finančných prostriedkov v rozsahu povoleného prečerpania účtu, obraty na
účte za obdobie od 08.02.2012 do 13.06.2017, ako aj skutočnosť, že žalovaný sa prvý krát dostal do
nepovoleného prečerpania v mesiaci august 2015.

10. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

11. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že právny vzťah medzi žalobcom a
žalovanýmjevzťahomspotrebiteľským,kdežalobcavystupujeakododávateľažalovanýakospotrebiteľ,

nakoľko z obsahu zmluvy vyplýva, že pôvodný žalobca pri uzavretí zmluvy konal ako dodávateľ v rámci
svojho predmetu podnikania a žalovaný uzavrel zmluvu ako fyzická osoba, spotrebiteľ, ktorý obsah
zmluvy nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť. Hoci uzavretá zmluva podľa § 708 a nasl. zákona č.
513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObchZ“), je vo svojej podstate zmluvou o úvere podľa
§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka a predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah podľa §

261 ods. 3 písm. d) ObchZ, je zrejmé, že predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na
žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Súd má za to, že právny vzťah medzi stranami sporu,
založený uzavretou zmluvou o úvere, je spotrebiteľským vzťahom, preto je ho potrebné posúdiť aj podľaustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) o spotrebiteľských zmluvách
a zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ“), a aj podľa ustanovení zákona č. 250/2007 Z.z.

o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“), a to s prihliadnutím na právnu úpravu
platnú v čase uzavretia zmluvy o úvere. Tzv. spotrebiteľské zmluvy, i keď sú upravené v Občianskom
zákonníku, totiž nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len výlučne na občianskoprávne
vzťahy, ale príslušné ustanovenia je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, a to bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah. Ustanovenie

§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka je potrebné vykladať v súlade s obsahom smernice 93/13/EHS v
zmysle princípu tzv. nepriameho účinku smernice, podľa ktorého súd je povinný vykladať vnútroštátne
právo v súlade s cieľmi, ktoré boli sledované touto smernicou - táto sa nevzťahuje len na zmluvy podľa
Občianskeho zákonníka (ako to vyplýva z uvedeného § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ale na všetky
zmluvy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ.

12. Pri právnom posúdení veci súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia právnych predpisov:

Podľa § 708 ods. 1,2 ObchZ, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú
menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

Podľa § 710 ObchZ, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď
nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení
týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).

Podľa § 497 ObchZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho

prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 prvá veta ObchZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný
platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom, alebo

na základe zákona.

Podľa § 503 ods. 3 ObchZ, dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou
určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných
prostriedkov.

Podľa § 504 ObchZ, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak
do 1 mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 506 ObchZ, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky

po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, je veriteľ oprávnený do zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil
dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa § 261 ods. 3 písm. d/ ObchZ, záväzkové vzťahy zo zmluvy o bežnom účte a zo zmluvy o úvere
sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov Obchodným zákonníkom.

Podľa § 369 ods. 1 ObchZ v znení platnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, ak je dlžník v omeškaní
so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z
omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť
úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy

a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa
predpisov občianskeho práva.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,

odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský
úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. , na účely tohto zákona sa rozumie:a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,

d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
g)celkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o

spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä
poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal
spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,
h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a
celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,

i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19,
j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné
percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru,
k) fixnou úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru jedna úroková sadzba spotrebiteľského úveru

dohodnutá medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na celú dobu trvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo viac úrokových sadzieb spotrebiteľského úveru dohodnutých
medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na čiastkové obdobia s výhradným
použitím fixného konkrétneho percenta; ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere nie sú stanovené všetky
úrokovésadzbyspotrebiteľskéhoúveru,úrokovásadzbaspotrebiteľskéhoúverusapovažujezafixnúiba

na tie čiastkové obdobia, na ktoré sú úrokové sadzby spotrebiteľského úveru určené výhradne použitím
fixného konkrétneho percenta dohodnutého pri uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných
prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať náležitosti uvedené v tomto zákonnom
ustanovení.

Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného

prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, musí obsahovať tieto
náležitosti:
a) podľa § 9 ods. 2 písm. a), b), d), f), g), i) a w),
b) povinnosť spotrebiteľa kedykoľvek zaplatiť takýto úver na žiadosť veriteľa v plnej výške,
c) výšku poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere

a podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu meniť.

Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,

b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

13. Podľa § 215 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

14. Podľa § 217 ods. 1 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o

sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

15. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že právny vzťah medzi žalobcom a
žalovaným založený zmluvou o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb a zmluvy
o povolenom prečerpaní je vzťahom spotrebiteľským, kde pôvodný žalobca vystupuje ako dodávateľ

a žalovaný ako spotrebiteľ. Súd podrobil uzavreté zmluvy prieskumu z hľadiska súdnej kontroly
spotrebiteľských zmlúv, a to bez ohľadu na to, že žalovaný bol v súdnom konaní nečinný. Po posúdení
obsahu zmluvy má súd za to, že uzavretá zmluva spĺňa zákonom predpísané náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. Nakoľko poskytnutý úver nie je možné
podľa ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č.129/2010 Z.z. považovať za bezúročný a bez poplatkov, žalobca

má nárok na vrátenie poskytnutého úveru spolu s úrokmi.

16.Vykonanýmdokazovanímmásúdpreukázané,žedňa08.02.2012bolamedzižalobcomažalovaným
uzavretá zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov, na základe ktorej žalobca zriadil
žalovanému bežný účet, na ktorom mu na základe zmluvy o povolenom prečerpaní zo dňa 08.06.2012

poskytol spotrebiteľský úver prostredníctvom povoleného prečerpania do výšky úverového limitu 490,-
Eur za podmienok uvedených v zmluve a predložených obchodných podmienkach, ktoré boli súčasťou
zmluvy a podrobne upravovali práva a povinnosti zmluvných strán. Nakoľko žalovaný porušil svoje
povinnosti a dostal sa do nepovoleného prečerpania, žalobca dňa 03.08.2015 znížil výšku povoleného
prečerpania na výšku 0,-Eur, vzhľadom na čo bol žalovaný v zmysle uzavretej zmluvy a bodu 8.9

všeobecných obchodných podmienok povinný vzniknutý debetný zostatok bezodkladne vyrovnať. Z
predložených výpisov súd zistil, že zostatok dlhu ku dňu zníženia povoleného prečerpania, t.j. k
03.08.2015 bol 326,98 Eur, čo mal súd preukázané z výpisu z účtu za obdobie od 01.01.2015 do
31.12.2015 na č.l. 110 spisu, keď zostatok k 31.12.2014 bol vo výške -271,88 Eur a za obdobie od
01.01.2015 do 03.08.2015 predstavovali debetné položky (vyúčtované úroky a poplatky) sumu 65,10

Eur a kreditné položky sumu 10,-Eur. Záporný zostatok na účte tak k 03.08.2015 predstavoval -326,98
Eur. Súd zaviazal žalovaného aj na zaplatenie poplatkov za vedenie bežného účtu, a to až do jeho
uzatvorenia, keď z predložených výpisov a sadzobníkov súd zistil, že za obdobie od 04.08.2015 do
13.06.2017 boli mesačné poplatky vo výške 3,90 Eur vyúčtované v celkovej výške 85,80 Eur. Na základe
vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba v časti o zaplatenie sumy 412,78 Eur bola

dôvodná, preto súd podanej žalobe v tejto časti vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie tejto sumy,
ktorá predstavuje súčet debetného zostatku na bežnom účte ku dňu 31.12.2014 vo výške -271,88 Eur,
vyúčtovaných úrokov do 03.08.2015 (zosplatnenia dlhu) v sume 55,10 Eur a poplatkov za vedenie účtu
do jeho uzatvorenia v celkovej sume 85,80 Eur.

17. Čo sa týka uplatneného nároku na zaplatenie zmluvných úrokov za obdobie po zosplatnení dlhu,
ktoré boli v zmysle predložených výpisov vyúčtované vo výške 41,63 Eur za obdobie od 31.08.2015 do
31.12.2015, úrokov vo výške 132,73 Eur za obdobie od 29.01.2016 do 30.12.2016 a úrokov vo výške
77,63 Eur za obdobie od 31.01.2017 do 13.06.2017, spolu s nárokom na zaplatenie poplatku za výzvu vo
výške 30,-Eur, vyúčtovaného dňa 15.05.2017, t.j. spolu vo výške 281,99 Eur (41,63+132,73+77,63+30)

a nároku na zaplatenie úrokov vo výške 28,00 % ročne zo sumy 694,77 Eur od 14.06.2017 do zaplatenia,
súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.18. Súd nevyhovel žalobe v časti pokračujúcich zmluvných úrokov uplatnených za obdobie omeškania
do zaplatenia, t.j. za obdobie po tom, ako sa stal dlh splatným dňom 03.08.2015 do zaplatenia, a to s
poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax súdov, v zmysle ktorej si veriteľ nemôže dôvodne uplatňovať

tento nárok za obdobie po zosplatnení úveru, a to s poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax súdov,
v zmysle ktorej zmluvné úroky z úveru patria veriteľovi len do splatnosti úveru (rozhodnutie NS SR
č.k. 4 Obo 143/98, resp. nález US SR IV. 476/2012 z 18.9.2012). Ako dovodila súdna prax zmluvný
úrok síce predstavuje cenu peňazí, no len za obdobie, keď dlžník peniaze veriteľa užíva v súlade
s dohodnutými zmluvnými podmienkami za stavu „lege artis“, t.j. za obdobie v súlade s právom do

dohodnutého termínu splatnosti. Ak však dlžník poruší svoje povinnosti, v dôsledku čoho veriteľovi
vznikne právo požadovať jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných
ku dňu zosplatnenia a veriteľ toto svoje právo aj využije a úver zosplatní, navodí tým stav, keď už dlžník
nie je oprávnený poskytnuté prostriedky užívať. Niet preto dôvodu na to, aby veriteľ popri úrokom z
omeškania inkasoval naďalej aj zmluvné úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby
prostriedkov veriteľa. Počnúc prvým dňom omeškania dlžníka s jednorazovým vrátením poskytnutých

prostriedkov vzniká veriteľovi nárok na úroky z omeškania, ktoré predstavujú „cenu“ peňazí za obdobie
omeškania. S protiprávnym stavom omeškania sa tak spájajú prirodzene a logicky výhradne sankcie
v podobe úroku z omeškania. Bolo by nelogické, aby sa s protiprávnym stavom omeškania spájali
aj nároky, ktoré patria veriteľovi za stavu „lege artis“, teda za stavu oprávnenej držby peňažných
prostriedkov. Ak by v spotrebiteľskom právnom vzťahu napriek tomu existovala zmluvná úprava, ktorá

by s protiprávnym stavom stotožňovala aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, bolo
by takéto zmluvné dojednanie na škodu spotrebiteľa (ktorý by bol v prípade omeškania duplicitne
zaťaženýokremúrokuzomeškaniaajdohodnutýmzmluvnýmúrokom)neprijateľneodchylnéodzákona,
nakoľko skutočná výška úrokov za obdobie omeškania by prekračovala zákonom prípustnú maximálnu
výšku úroku z omeškania podľa § 369 ods. 1 ObchZ v spojení s § 517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia

vlády č.87/1995 Zb. v príslušnom znení, v dôsledku čoho by bolo takéto zmluvné dojednanie podľa §
52 ods. 2 OZ, resp. § 53 ods. 1 a 5 OZ absolútne neplatným (rozsudok Krajského súdu v Prešove,
sp.zn. 6Co/190/2014 zo dňa 30.06.2015; obdobne rozsudky KS v Prešove sp.zn. 6Co/12/2014 zo
dňa 30.06.2014, sp.zn. 3Co/79/2014 zo dňa 13.08.2014, 4Co/83/2013 zo dňa 07.05.2014, sp.zn.
1Co/29/2014 zo dňa 19.03.2014, sp. zn.3Co/85/2013 zo dňa 25.10.2013, rozsudok KS v Trenčíne

zo dňa 29.10.2014 sp. zn. 5Co/223/2014, rozsudky KS v Banskej Bystrici, sp.zn. 15Co/52/2016 zo
dňa 10.05.2017, sp.zn. 15Co/243/2015 zo dňa 25.01.2017). Existuje však aj odlišný názor, podľa
ktorého dispozitívna norma neobsahuje dobu na poskytnutie finančných prostriedkov, a kým úroky
z omeškania sú sankciou, tak úroky sú odmenou za užívanie peňazí, a preto ich treba platiť až
do ich vrátenia (napr. NS ČR z 27.06.2007 sp. zn. 33Odo/657/2005). Zásadný posun v uvedenej

otázke však predstavuje v spotrebiteľských právnych veciach judikatúra Súdneho dvora Európskej
únie. Výkladom smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
súdny dvor stanovil zásadné pravidlo pre kvalifikáciu zmluvnej podmienky za nekalú, ak sa odkláňa
od dispozičných noriem zákona v neprospech spotrebiteľa (napr. C-416/11,AZI), čl. 3 ods. 1 uvedenej
smernice sa má vykladať tak, že pojem „značná nerovnováha“ (poškodiť spotrebiteľa) treba posúdiť na

základe analýzy vnútroštátnych právnych predpisov uplatňovaných v prípade absencie dohody medzi
zmluvnými stranami s cieľom posúdiť, či a prípadne v akej miere je právne postavenie spotrebiteľa
vyplývajúce zo zmluvy nevýhodnejšie, než právne postavenie zakotvené v platnom vnútroštátnom
práve; a na účely určenia, či dôjde k nerovnováhe napriek požiadavke dôvery treba preveriť, či
predajca alebo dodávateľ, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne, mohol rozumne

očakávať, že by tento spotrebiteľ súhlasil s dotknutou podmienkou po individuálnom dojednaní. Bez
pochýb je to, že za úver možno dohodnúť úroky, a že možno dohodnúť aj obdobie na užívanie
finančných prostriedkov, t. j. úverové obdobie. Zákon teda umožňuje dodávateľovi na určitú dobu, teda
do splatnosti podľa jeho predstáv poskytnúť úver a žiadať si za to dohodnuté úroky. Od počiatku sú
v záujme dodávateľa úroky na dohodnutú dobu, a to až do splatnosti úveru. Rovnako so zákonom

stanovených dôvodov (napr. nesplácanie úveru) má dodávateľ právo splatnosť posunúť. Niet však
zákonného kogentného pravidla, podľa ktorého by dlžník mal povinnosť zo zákona platiť úroky popri
úrokoch z omeškania aj po dobe splatnosti. Ak úrok nie je splatný do splatnosti, zákon priznáva za
zadržiavanie finančných prostriedkov sankcie, a to či už zákonné napr. úroky z omeškania s kogentne
stanoveným limitom) alebo zmluvné (napr. dohodnutú zmluvnú pokutu). Je nepochybné, že prípadná

dohoda o úrokoch po splatnosti popri ďalších úrokoch za omeškania a ďalších sankciách indikuje
neprimeraný nárast dlhu v neprospech spotrebiteľa. Je potom nevyhnutná otázka vykonania súdnej
kontroly prijateľnosti takejto dohody ohľadom úrokov popri úrokoch z omeškania a prípadných ďalších
sankciách. Takýto odklon od dispozície právnej normy, ktorý sleduje úroky popri úrokoch z omeškaniači iných sankciách, je v neprospech spotrebiteľa. Zákon totiž umožňuje po splatnosti priznať úroky z
omeškania v zmysle § 3a nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje
vo svojej podstate jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku

požadovať jednorazové a okamžité vrátenie celej požičanej istiny. Kým dohodnutý úrok predstavuje
cenu za ktorú veriteľ poskytuje dlžníkovi istinu k dispozícii. Tento zisk predstavuje práve dohodnutý
úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Takýto úrok predstavuje
kapitalizovanú odplatu za celé obdobie postupného splácania úveru v splátkach. Pri predčasnom a
mimoriadnom zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru,

vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Teda zosplatnením úveru nastáva stav,
keď veriteľ má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku
čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, s ktorou môže
disponovať. Tým teda stráca nárok veriteľ na úroky za požičané peňažné prostriedky od spotrebiteľa.
Ak teda spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu
ani na to, aby veriteľ požadoval od neho úroky, ktoré by mu patrili, ak by spotrebiteľ mal právo držby

finančných prostriedkov. Inak by nastal nespravodlivý a ústavne nekonformný stav pre spotrebiteľa,
ktorý by bol vystavený sankciám vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej mal nárok na úroky
zo zmluvy. Išlo by teda o stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu
záväzku a veriteľ by mal nárok na dohodnuté úroky, ako keby k zmene záväzku nedošlo. Spotrebiteľ by
nemal žiadne garantované práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku.

Navyše došlo by k hrubej nadváhe veriteľa, ak by bol tento nečinný pri vymáhaní svojej pohľadávky,
a odplatné úroky by si nárokoval aj pri svojej potenciálnej nečinnosti. Takéto správanie dodávateľa
nemôže byť podporované a nemôže požívať právnu ochranu. Niet kogentnej úpravy, podľa ktorej by bolo
možné priznať úroky dohodnuté popri rokoch z omeškania. Dohodnuté úroky za úver zákon reguluje
bez časovej úpravy, a preto dohoda o takýchto úrokoch je odklonom od dispozitívnej úpravy a je v

neprospech spotrebiteľa a tiež vyvoláva hrubú nerovnováhu v neprospech slabšej zmluvnej strany.
Žalobcovi preto nepatrí nárok na dohodnutý (štandardný) úrok zo zmluvy po zosplatnení úveru. Dohoda,
podľa ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch z omeškania platiť ďalšie sankcie aj po splatnosti pohľadávky,
a to aj úroky za poskytnutie úveru, spôsobuje značnú nerovnováhu ku škode spotrebiteľa, a tým zhoršuje
postavenie spotrebiteľa oproti zákonnej úprave, ktorá chráni spotrebiteľa v úverových vzťahoch pred

nadmerným navýšením dlhu vo vzťahu k výške úveru. Je preto viac než nepravdepodobné, aby si
spotrebiteľ takúto dohodu individuálne vyjednal s dodávateľom, ktorý by zaobchádzal so spotrebiteľom
čestne a rovnocenne. Súd s poukazom na vyššie uvedené považoval žalobu v časti zaplatenia 28 %
úrokov za obdobie od 03.08.2015 do zaplatenia za nedôvodnú.

19. Súd zároveň poukazuje na to, že pre posúdenie dôvodnosti žaloby ohľadne uplatnených zmluvných
úrokov nie je rozhodujúce výlučne zmluvné dojednanie uvedené v uzavretej zmluve a obchodných
podmienkach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, hoci v prípade §§ 502-506 ObchZ sa v zmysle
§ 263 ObchZ jedná o dispozitívne zákonné ustanovenia. Zároveň však nemožno opomenúť skutočnosť,
že v prejednávanom prípade sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah a dispozitívne zmluvné dojednanie

umožňujúce uplatňovať zmluvné úroky popri úrokom z omeškania po zosplatnení úveru až do jeho
skutočného zaplatenia by nebolo ničím iným ako faktickým zvýšením výšky úrokov z omeškania v
neprospech spotrebiteľa v rozpore s ustanoveniami smerujúcimi k ochrane spotrebiteľa, najmä §§ 369
ods. 1 ObchZ, 53b OZ. Súd poukazuje zároveň na to, že ustanovenia §§ 502 a 503 ObchZ upravujú
povinnosti strán za stavu „lege artis“, keď dlžník užíva prostriedky veriteľa v zmysle dohodnutých

podmienok. Nemožno z nich preto automaticky odvodzovať rovnaké závery aj pre stav, keď už dlžník nie
je oprávnený poskytnuté prostriedky užívať. Ustanovenie § 503 ods. 3 ObchZ je celkom jednoznačne
koncipované na ochranu dlžníka, keďže upravuje situáciu, keď sa dlžník rozhodne vrátiť prostriedky
pred dojednanou splatnosťou, čo vyplýva z právnej normy „Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté
prostriedkypreddobouurčenouvzmluve.“Úrokyjevšakvtakomprípadepovinnýzaplatiťlenzadobudo

vrátenia peňažných prostriedkov veriteľovi. Hoci je toto ustanovenie dispozitívne a v praxi často veriteľmi
upravené v neprospech dlžníkov, povinnosť dlžníka platiť zmluvné úroky až do vrátenia peňažných
prostriedkov v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru zo strany veriteľa, z neho nevyplýva. Toto
dispozitívne zákonné ustanovenie totiž neupravuje následky v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti
úveru zo strany veriteľa pre porušenie záväzkových povinností dlžníkom, ale len prípady kedy sa dlžník

rozhodne úver predčasne dobrovoľne vrátiť pred dobou určenou v zmluve. Následky pre protiprávny
stav zákonná úprava výslovne neupravuje, no súdna prax vo vyššie uvedených rozhodnutiach správne
v súlade s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa dovodila, že s protiprávnym stavom sa spájajú výlučne
úroky z omeškania, ktoré majú sankčný charakter a prípadné dispozitívne dojednania v neprospechspotrebiteľa nie sú v spotrebiteľských vzťahoch prípustné. Takáto súdna prax je aj v súlade s uznesením
Ústavného súdu SR IV. 476/2012-14 z 18.9.2012. Zmluvné dojednanie umožňujúce uplatňovať zmluvné
úroky popri úrokom z omeškania po zosplatnení úveru až do jeho skutočného zaplatenia nie je totiž

ničím iným ako faktickým zvýšením dohodnutej výšky úrokov z omeškania.

20. Po tom ako sa dlh v zmysle bodu 8.9 všeobecných zmluvných podmienok stal splatným, odo dňa
nasledujúceho po splatnosti, je dlžník v omeškaní, pričom veriteľovi za dobu omeškania už zmluvné
úroky neprináležia a veriteľ má za túto domu len právo na úroky z omeškania. Nakoľko nárok na

zaplatenie úrokov z omeškania si žalobca v konaní neuplatnil, súd s poukazom na § 216 ods. 1 CSP a
viazanosť podaným návrhom, o nároku na úroky z omeškania nerozhodoval.

21.Súdnepriznalžalobcovianinároknazaplateniepoplatkuzavýzvuvovýške30,-Eur,nakoľkožalobca
vkonanívýzvuanidôkazojejodoslanížalovanémunepredložil.Lensamotnéuvedenietohtopoplatkuvo
výpisezaobdobieod31.12.2016do13.06.2017dôvodnosťjehovyúčtovaniaauplatnenianepreukazuje.

Súd preto v dôsledku neunesenia dôkazného bremena žalobu v tejto časti zamietol. Podľa ustanovenia
§ 132 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné
opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Žalobca k
žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

22. Základnou zákonnou povinnosťou žalobcu v civilnom sporovom konaní je teda opísať rozhodujúce
skutočnosti uplatneného nároku, ktoré následne vykonaním dokazovania dôkazmi označenými alebo
predloženými žalobcom budú potvrdené alebo vyvrátené, keď v právnej úprave účinnej od 01.07.2016
už zákonodarca výslovne uvádza, že opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom
na označené dôkazy (§ 132 ods. 2 CSP). Toto zákonné ustanovenie upravuje povinnosť tvrdenia

a dôkaznú povinnosť strán sporu, ktorá súvisí s tzv. dôkazným bremenom. V občianskom súdnom
konaní sporového charakteru spočíva dôkazné bremeno na žalobcovi, tzn. že je povinný označiť, resp.
predložiť všetky dôkazy, ktorými by sa preukázali ním tvrdené skutočnosti osvedčujúce jeho nárok,
a to nielen čo sa týka právneho dôvodu, ale aj výšky uplatňovaného nároku. Ak svoju povinnosť
tvrdenia a dôkaznú povinnosť splní iba tak, že jeho tvrdenia sa napokon nepreukážu, znamená to,

že dôkazné bremeno neuniesol. Dôsledok neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok
sporu, ktorý postihuje tú stranu sporu, na ktorej dôkazné bremeno spočívalo, a ktorá sa tak dostala do
dôkaznej núdze, pretože neponúkla alebo nevedela súdu ponúknuť také dôkazné prostriedky, ktorými
by sa preukázali skutočnosti rozhodujúce pre výsledok sporu. Základnou povinnosťou žalobcu je preto
uplatnený nárok skutkovo vymedziť a jednoznačne predloženými dôkazmi preukázať. Úlohou súdu je

len oboznámiť sa s prednesenými tvrdeniami a predloženými dôkazmi a posúdiť, či obsah predložených
dôkazov zodpovedá tvrdenému skutkovému stavu a dostatočne preukazuje dôvodnosť uplatneného
nároku. Súd musí mať nárok pri jeho priznaní dostatočne preukázaný, aby mohol v rámci rozhodovacej
činnostiprekontrolovaťaposúdiťcelkovúvýškužalobcomuplatnenéhonároku.Úlohousúduvsporovom
konaní nie je vykonávať dôkazy, ktoré sporové strany nenavrhli, nakoľko by tým súd zasiahol do

rovnosti postavenia strán sporu. Je povinnosťou žalobcu svoj nárok jednoznačne predloženými dôkazmi
preukázať. Úlohou súdu je len oboznámiť sa s predloženými dôkazmi a posúdiť, či obsah predložených
dôkazov zodpovedá tvrdenému skutkovému stavu a dostatočne preukazuje dôvodnosť uplatneného
nároku, a to nielen čo do jeho právneho základu ale aj jeho výšky. Žalobca v konaní nevyužil možnosť
plniť dôkaznú povinnosť ani účasťou na pojednávaní, na ktorom súd podľa § 182 ods. 2 CSP uviedol,

ktoré skutočnosti považuje za preukázané, a ktoré nie a uviedol predbežné právne posúdenie veci. Ak
však strana nesplní, resp. nedostatočne splní svoju dôkaznú povinnosť, súd nemá povinnosť vykonávať
iné dokazovanie, ale rozhodne na základe výsledkov dokazovania navrhnutého stranami sporu a bez
návrhu ďalšie dôkazy nevykonáva (§ 185 ods. 2 CSP). Súd teda rozhodne na základe zisteného
skutkového stavu, ktorý sa zisťuje procesným postupom podľa CSP (§ 215 ods. 1, 2 CSP) a dopad

núdze tvrdenia a dôkaznej núdze pripočíta tej strane, na ktorej podľa predpisov hmotného práva leží
povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných
z hľadiska hmotného práva. Hoci skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné (§151 ods. 1 CSP), neznamená to, že tieto skutkové tvrdenia si má vyvodzovať
súd z predložených listín a rovnako to neznamená, že tieto skutkové tvrdenia by nemali byť dôkazmi

preukázané, keďže v meritórnom rozhodnutí je povinnosťou súdu jasne a výstižne vysvetliť, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, a ktoré skutočnosti považoval za preukázané,
a ktoré nie (§ 220 ods.2 CSP). Keďže žalobca v konaní nepredložil výzvu, za ktorú si uplatnil nárok na
zaplatenie poplatku, súd v tejto časti žalobu z dôvodu nepreukázania uplatneného nároku zamietol.23. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Vzhľadom
na uvedené zákonné ustanovenie súd uložil žalovanému, aby súdom uloženú povinnosť splnil v lehote

3 dni od právoplatnosti tohto rozsudku.

24. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

25. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 CSP
podľa ktorého, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca bol v konaní úspešný na 59,41
% (412,78/694,77). Žalovaný bol úspešný na 40,59 % (100-59,41). Právo na náhradu trov konania tak
vzniklo žalobcovi v rozsahu 18,82 % (59,41 - 40,59), ktorý mal v konaní úspech vo väčšej miere než
žalovaný.

27.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žiar
nad Hronom, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( § 358 CSP).

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie
nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Náležitosťou odvolania je aj uvedenie spisovej
značkytohtokonania(§127CSP).Podanietrebapredložiťspotrebnýmpočtomrovnopisovasprílohami
tak, aby jeden rovnopis s prílohami zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s

prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).