Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 2, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2To/59/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115010111
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Králiková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1115010111.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľudmily Králikovej a členov
senátu JUDr. Kamila Ivánka a Mgr. Marcely Kosovej v trestnej veci obžalovaného W.. C. C., pre obzvlášť
závažný zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 4 písm.
a/ Tr. zákona, o odvolaní Generálneho prokurátora SR a poškodeného Ministerstvo financií SR proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3T/8/2015 zo dňa 26.10.2016, na verejnom zasadnutí

konanom dňa 02.11.2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku sa odvolanie Úradu špeciálnej prokuratúry, N. G. SR z a m i e t a .

Podľa § 316 ods. l Tr. por. sa odvolanie poškodenej strany C. V. SR z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3T/8/2015 zo dňa 26.10.2016 bol obžalovaný W..

C. C. podľa § 285 písm. b/ Tr. por. oslobodený spod obžaloby Úradu špeciálnej prokuratúry, Generálnej
prokuratúry SR zo dňa 19.02.2015 pod sp. zn. VII/1 Gv 57/12/1000-60 pre skutok právne kvalifikovaný
ako obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1,
ods. 4 písm. a/ Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

spod obžaloby prokurátorky Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

zo dňa 19.02.2015, č. k. VII/1 Gv 57/12/1000-60, pre skutok právne kvalifikovaný ako obzvlášť závažný
zločin porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa § 237 odsek 1, odsek 4 písmeno a/
Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že
potom, ako dňa 30.03.2011 v Bratislave na základe Dohody o plnomocenstve ako zástupca Ministerstva
financií Slovenskej republiky so sídlom J., E. č. X (ďalej len „MF SR“) a ako osoba zodpovedajúca za
činnosť ministerstva podľa § 4 ods. 1 zák. č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii

ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov v rozpore s ustanovením § 3 odsek 2 zák. č.
278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov, podpísal Dodatok č. 2 ku Zmluve
o poskytovaní služieb číslo zmluvy XXXXXXXXXX medzi SR v zastúpení MF SR, v zastúpení K.
riaditeľstvom SR, a spol. W. D., spol. s r.o. so sídlom C. L., S. II XX, J., W.: XX XXX XXX, aj napriek tomu,
že v Dodatku č. 2 neboli žiadnym spôsobom upravené podmienky v oblasti zodpovednosti za plnenia
poskytnuté alokovanými špecialistami v prípade nedodania plnení v požadovanej kvalite, funkčnosti a

včasnosti, zmluvné podmienky boli upravené tak, že poskytovateľ - spol. W. zodpovedá výlučne za
odbornú starostlivosť pri výbere alokovaných špecialistov a alokovaní špecialisti nebudú zodpovední
za prevádzku produkčných systémov objednávateľa - SR, čím došlo k výraznej zmene ekonomickej
rovnováhy zmluvy uzatvorenej s W. v neprospech D. republiky, čo spôsobilo, že informačný systém T.
nebol dodaný včas, v požadovanej kvalite a v plnej funkcionalite, V. riaditeľstvo SR od XX.XX.XXXX
nemohlo prevádzkovať plne funkčný systém informačný systém akceptujúci zmeny súvisiace s výkonom

verejnej správy na určenom úseku, v rozpore s § 3 ods. 4 písm. b/ zákona NR SR č. 275/2006 Z. z. o
informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov nebola zabezpečenáplynulá, bezpečná a spoľahlivá prevádzka informačného systému verejnej správy a tým vyčlenené
verejné prostriedky v celkovej sume 6.208.200,-Eur s DPH boli vynaložené neúčelne, nehospodárne a
neefektívne, čím bola spôsobená škoda na štátnom rozpočte SR vo výške 6.208.200,-Eur,

pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd poškodenú Slovenskú republiku zastúpenú C. financií SR so sídlom E.
č. 5, J., W.: XX XXX XXX so svojim nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení podal odvolanie zástupca Z. špeciálnej prokuratúry GP
SR.

V zákonnej lehote podala odvolanie poškodená strana Slovenská republika zastúpená Ministerstvom
financií SR so sídlom E. č. 5, J..

V písomných dôvodoch odvolania zástupca GP SR uviedol, že okresný súd vykonal vo veci rozsiahle
dokazovanie, ale nestotožňuje sa s vyjadrením súdu, že nebola vykonaná dôsledná právna analýza
Dodatku č. 2 k Zmluve s W.. Za dôležité odvolateľ považuje subdodávky, keď v zmluve sa konštatuje,
že poskytovateľ je povinný pri výbere subdodávateľa postupovať tak, aby vynaložené náklady na

zabezpečenie plnenia na základe o zmluvy o subdodávke boli primerané jeho kvalite a cene.
Poskytovateľ zodpovedá za plnenie zmluvy o subdodávke subdodávateľom tak, ako keby plnenie
realizované na základe tejto zmluvy vykonával sám. Poskytovateľ zodpovedá za odbornú starostlivosť
privýberesubdodávateľaakoajzavýsledokčinnostivykonanejnazákladezmluvyosubdodávke.Pokiaľ
ide o Dodatok č. 2 k uvádzanej zmluve, ktorý obžalovaný podpísal, z tohto jednoznačne vyplynulo,

že poskytovateľ zabezpečí plnenie prostredníctvom špecialistov, ale aj asistenčné služby špecialistov.
V tomto prípade poskytovateľ zodpovedá výlučne za odbornú starostlivosť pri ich výbere a zároveň
je v zmluve uvedené, že títo špecialisti nebudú zodpovední za prevádzku produkčných systémov
objednávateľa. Z tohto vyplýva, ako uvádza odvolateľ, že spoločnosť W. podpísala v podstate Dodatok
č. 2, ktorý bol pre jej spoločnosť výhodný, ale pre SR nevýhodný. Týmto K. sa W. zbavilo akejkoľvek

zodpovednostizavadyachybyzavádzanéhosystémuT..Ktomutouviedolodvolateľ,žesámobžalovaný
priznal, že W. sa zodpovednosti vyhýbalo. K nevýhodám podpísaného Dodatku sa vyjadrilo podľa
odvolateľa rad svedkov, pričom zároveň svedkovia poukázali aj na neschopnosť a nepripravenosť IS T.
do prevádzky v roku 2011.

Odvolateľ uviedol, že sa nestotožňuje s názorom súdu vo vzťahu k neexistujúcej príčinnej súvislosti
medzi konaním a následkom obžalovaného. Je toho názoru, že následok konania obžalovaného je v
príčinnej súvislosti s jeho konaním, pretože podpísal Dodatok č. 2 napriek neodporúčaniam odborníkov,
tento obhajoval a vytváral podmienky k jeho zavedeniu. V podstate konanie obžalovaného viedlo k
spôsobenémunásledkuikeďnemuselpredpokladaťvýškutohtonásledku.Konanieobžalovanéhopodľa

odvolateľa je pokryté jeho úmyslom. V tomto smere poukázal na výpovede svedkov napr. W.. J. C. a
W.. I. V..

Odvolateľ poukázal aj na výpoveď W.. G. J., ktorý uviedol, že po kolapse systému T. ponúkol
obžalovanému, aby bol do reálnej prevádzky spustený systém O., čo obžalovaný odmietol s tým, že od

spoločnosti L. P. s.r.o., T., ktorú svedok zastupoval, systém nepotrebuje.

Súd poukázal na obranu obžalovaného v tom smere, že správnosť Dodatku č. 2 konzultoval s I.. S. T..
Táto svedkyňa potvrdila, že obžalovaný bol v minulosti jedným z jej šéfov v spoločnosti D. a ozrejmila,
kedy je možné uzatvárať k zmluve dodatky. Následne uviedla, že po stretnutí s W.. V. zistila, že k

nahliadnutiu mala iba zmluvy a nie prílohy. Zúčastnila sa rokovania o Dodatku č. 2, ktorý prezentoval
obžalovanýtak,žejepotrebnérozšíriťpredmetzákazkyokonsolidáciu,ktorá nebolapredmetomzmluvy.
Svedkyňauviedla,žesineviepredstaviťakojemožnédodaťistýnáročnýintegrovanýsystémnazáklade
konzultácie a technickej asistencie. Celý problém sa jej nepozdával, ale neriešila ho.

Podpisom Dodatku č. 2 obžalovaný spečatil pozíciu SR ako objednávateľa v nevýhodnom postavení.
Tento Dodatok nie je v poriadku nielen po stránke právnej, ale najmä obsahovej, týkajúcej sa zbavenia
sa akejkoľvek zodpovednosti zo strany poskytovateľa.Odvolateľ sa nestotožnil s názorom súdu, že obžaloba sa nekriticky opierala o záver obsiahnutý v
Protokole o výsledku kontroly vykonanej Sekciou kontroly a boja proti korupcii, Úradu vlády SR na
Finančnom riaditeľstve SR, keďže táto kontrola bola už len dôsledkom konania obžalovaného. Obžaloba

sa opierala aj o množstvo iných dôkazov, listinné dôkazy a výsluchy svedkov.

Odvolateľ ďalej uviedol, že i keď k úplnému kolapsu IS T. došlo až v čase, keď obžalovaný už nebol
generálnym riaditeľom DÚ SR a nemohol do situácie akýmkoľvek spôsobom zasahovať, bolo to práve
podpísanie Dodatku č. 2 a jeho výlučné podporovanie, presadzovanie a uprednostňovanie pred iným

postupom, ktoré naštartovalo vzniknutú situáciu, resp. malo značný vplyv na kolaps IS T.. Z tohto dôvodu
považoval škodu spôsobenú nedodaním kompletného a funkčného IS T. za spôsobenú v príčinnej
súvislosti s konaním obžalovaného. V tomto smere poukázal aj na výpoveď W.. O. J..

S poukazom na uvedené odvolateľ je toho názoru, že obžalovaný naplnil všetky znaky žalovaného
obzvlášť závažného zločinu, vynaložil ako zodpovedný pracovník verejné prostriedky vyčlenené na

konsolidáciu informačného systému vo výške 6.208.200,- € neúčelne, nehospodárne a tak svojim
konaním spôsobil škodu veľkého rozsahu, pričom si bol vedomý skutočnosti, že podpísaním Dodatku č.
2 a tým zavedením IS T. do praxe, ktorý nebol preskúšaný a funkčný, môže vzniknúť SR škoda.

Poukázal na Dohodu o plnomocenstve zo dňa 30.03.2011 medzi C. a obžalovaným, podľa ktorej bolo

DR SR splnomocnené vykonávať právne úkony, zastupovať a konať v mene SR zastúpené MF SR pri
realizácii plnenia zmien a zmien zmluvy uzatvorenej s W.. V tomto smere dal odvolateľ do pozornosti aj
poverenie ministra financií SR, podľa ktorého s účinnosťou od 06.12.2011 bol obžalovaný poverený za
C. koordináciou riadenia procesov a úloh spojených s transformáciou daňovej správy.

Záverom konštatoval, že obžalovaný vzhľadom na jeho postavenie musel predpokladať a jednoznačne
vedel, že podpisom Dodatku č. 2 dôjde k situácii popísanej v obžalobe a zo spáchania trestného činu sa
nevyvinilaodvolateľmázato,žejehoúmyselnékonaniebolojednoznačnepreukázanétakvprípravnom
konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní.

Navrhol preto Krajskému súdu Bratislava zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa,
aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Poškodená strana C. V. D. podala odvolanie v zákonnej lehote, ale bližšie toto nezdôvodnila.

K odvolaniu N. G. SR sa písomne vyjadril dňa 07.04.2017 obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu.
Uviedol, že odvolateľ vo svojich dôvodoch nenamieta konanie, ktoré predchádzalo oslobodzujúcemu
výroku, ale výlučne odvolanie smeruje proti oslobodzujúcemu výroku. Poukázal na výrokovú vetu
obžaloby a konštatoval, že bolo úplne nepochybne preukázané, že podpísaním Dodatku č. 2 nezanikla
zodpovednosť subjektov alokovaných špecialistov na dodávaných plneniach, ale práve naopak na

základe uvedeného Dodatku č. 2 W. uzavrela záväzkové vzťahy po dôslednom výbere s alokovanými
špecialistami, pričom títo zodpovedali za dodané plnenia tak W. ako aj SR. Právne inštitúty z vád
a podobne mohli obe strany uplatniť voči subdodávateľom. Preto je zrejmé, že podpísanie Dodatku
č. 2 obžalovaným nemohlo byť v príčine a v spojení so zánikom všetkej zodpovednosti za dodané
plnenia uvedenými špecialistami, a preto tento záver nemohol už vyvolať v obžalobe dôvodenú ďalšiu

príčinnú príčinu v podobe nedodania plnení v podobe IS T.. Poukázal na to, že zavedenie systému
T. malo jednoznačné výhody pre D. republiku. Bolo preukázané, že systém, ktorý pripravovalo W. už
nespĺňalopodmienky,ktorévzišliznovejzákonnejúpravydaňovýchpredpisovareformydaňovejsprávy.
Uviedol tiež, že niektoré platformy systému boli riadne a včas dodané a boli funkčné, ak niektorá časť
systému nebola dodaná nešlo o dôvody s poukazom na zmenu zodpovedných vzťahov ako to dôvodí

odvolateľ, ale išlo o iné faktory a ich vzájomnú súčinnosť. Bolo preukázané, že pre úspešnú súčinnosť
vývoja IS T. bola potrebná aj aktívna súčinnosť tretej spoločnosti. Bolo tiež preukázané, že alokovaní
dodávatelia nemohli niesť zodpovednosť za roztrieštenú prevádzku produkčných systémov SR, ktorá
bola v držba tretích osôb a v tomto smere poukázal aj na to, že ani W. nikdy takúto zodpovednosť voči
produkčným systémom nemala. Naviac uviedol, že SR počas dodávania služieb a ich plnení nevyužila

žiaden občiansko-právny alebo obchodno-právny prostriedok ochrany a obžalovaný nemal žiadny ani
čiastočný vplyv na kontrolu jednotlivých plnení týchto špecialistov ani na úhradu ich faktúr za dodané
plnenie.V závere vyjadrenia k odvolaniu GP SR uviedol, že záver súdu o oslobodení obžalovaného spod
koncipovanej obžaloby, s ktorou súd pracoval, je správny, pretože konanie pripisované obžalovanému
nie je v príčinnej súvislosti medzi sebou vzájomne a ani v nepriamej príčinnej súvislosti so škodou.

Objektívna stránka trestného činu nie je preto naplnená a navrhol odvolanie zamietnuť ako nedôvodné.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zástupca GP SR navrhol odvolaniu vyhovieť, poukázal na
písomné dôvody a žiadal zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie
a rozhodnutie.

Zástupca poškodenej strany uviedol, že trvá na podanom odvolaní vo vzťahu k nároku na náhradu
škody.

Obžalovaný W.. C. C. ako aj jeho obhajca na verejnom zasadnutí poukázali na správne zistený skutkový
stav veci, rozsudok súdu prvého stupňa považujú za správny a zákonný a zároveň poukázali na písomné

vyjadrenie k odvolaniu prokuratúry. Navrhli odvolanie GP SR a poškodenej strany zamietnuť.

Krajský súd v Bratislave v intenciách § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadal len za

predpokladu, že by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku, pričom zistil,
že odvolanie Generálnej prokuratúry SR nie je dôvodné s tým, že odvolanie poškodenej strany treba
považovať za odvolanie podané neoprávnenou osobou.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že povinnosťou odvolacieho súdu na základe revízneho princípu

determinovaným uvedeným ustanovením je preskúmanie len tých výrokov, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie a preskúmanie správnosti postupu konania, ktoré predchádzalo týmto napadnutým výrokom
rozsudku. Výnimku z uvedenej zásady a to, že odvolací súd musí prihliadnuť aj na chyby, ktoré síce
odvolaním neboli vytýkané, ale ktoré sú takej povahy, že by odôvodňovali (po právoplatnosti rozsudku)
podanie mimoriadneho opravného prostriedku a to dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Naverejnomzasadnutíodvolacísúdvrámciprieskumnejpovinnostizistil,žeprvostupňovýrozsudokako
aj konanie, ktoré mu predchádzalo a všetky jeho výroky spolu s odôvodnením, sú v súlade s § 163 ods.
1 Tr. por. Krajský súd po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti napadnutých výrokov konštatoval, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne a zákonné.

Jednou zo základných zásad rekodifikovaného trestného konania je zásada náležitého zistenia
skutkového stavu veci upravená v § 2 ods. 10 Tr. por.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní potupujú tak, aby bol zistený skutkový

stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstarával súd, orgány činné v
trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 2 ods. 19 Tr. por. pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní smie súd prihliadnuť len na dôkazy,
ktoré boli v tomto konaní vykonané, ak zákon neustanovuje inak.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd zamietne odvolanie, ak zistí, že toto nie je dôvodné.

Podľa § 316 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou
neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré
v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť.Po preskúmaní dokazovania, ktoré súd prvého stupňa vykonal na viacerých termínoch hlavného
pojednávania odvolací súd konštatuje, že tieto boli vykonané v súlade so zákonom za súčasného
oboznámenia s príslušnými listinnými dôkazmi.

Odvolací súd vo vzťahu k obsahu jednotlivých výpovedí nezistil dôvodnosť, potrebu dopočutia
svedkov, prípadne doplniť dokazovanie určitým smerom, a preto mohol vo veci rozhodnú bez ďalšieho
dokazovania.

Súd prvého stupňa vypracoval svoje rozhodnutie precízne, zhrnul všetky dôvody, ktoré ho viedli k
postupu v zmysle § 285 písm. b/ Tr.por. Odvolací súd si tieto dôvody plne osvojil a keďže v inštančnom
súdnom konaní rozhodnutie súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, je nadbytočné, aby krajský
súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa, s ktorými
sa plne stotožnil.

S poukazom na dôsledné zdôvodnenie rozsudku okresného súdu odvolací súd len naviac dodáva:
Vo vzťahu k výpovedi samotného obžalovaného W.. C. C. je potrebné uviesť, že základná zmluva o
poskytovaní služieb medzi objednávateľom C. financií SR a poskytovateľom W. D. bola podpísaná dňa
18.02.2010, prednástupcom obžalovaného do funkcie riaditeľa K. úradu SR. G. bola zriadená komisia,
ktorá prehodnocovala všetky projekty týkajúce sa informatizácie spoločnosti a elektronických služieb.

Táto došla k záveru, že zmluva o poskytovaní služieb má nedostatky, a preto sa hľadal spolu so
spoločnosťou W. D. spôsob riešenia, ktorý vyústil do podpisu Dodatku č. 2.

V rámci dokazovania bolo zistené, že na základe rozporných názorov obžalovaného a W.. I. V. - vedúcej
služobného úradu C. financií SR vtedajší minister C. financií SR W.. W. C. preniesol oprávnenia k

ďalšiemu postupu na obžalovaného pri realizácii zmluvy o poskytnutí služieb v plnom rozsahu.
Bolo preukázané, že obžalovaný svojou aktivitou na zasadnutiach daňového riaditeľstva riešil problémy
vzniknuté pri zavádzaní systému T.. Bol zriadený aj krízový referát a pri zavedení náhradného programu
RE-O. na podklade pôvodného S. - K. sa IS T. ďalej vyvíjal. Svedkovia potvrdili, že určité časti tohto
systému sa používajú aj keď bol zastavený vývoj systému T. (svedkovia C., J., B.).

Vzniknutá škoda tak, ako si ju nárokuje poškodená strana a je uvedená v skutkovej vete obžaloby podľa
názoru prvostupňového súdu a následne aj súdu odvolacieho nie je v príčinnej súvislosti s konaním
obžalovaného.

Z dokazovania vyplýva, že podpisom Dodatku č. 2 obžalovaným nezaložil spôsobený následok.
Obžalovanému nie je kladené za vinu, že spôsobil škodu vyplývajúcu z kolapsu finančnej správy, ale je
žalovaný pre škodu, ktorá spočíva vo vynaložených finančných prostriedkoch na nefunkčnú časť IS T.
s nemožnosťou tento systém prevádzkovať od 01.01.2012 a nezabezpečenie prevádzky informačného
systému verejnej správy od 01.01.2012. K zlyhaniu zavedenia systému T. prispela aj zlá súčinnosť

zmluvných strán.

Obžaloba konania obžalovaného W.. C. C. kvalifikovala ako obzvlášť závažný zločin porušovania
povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák.

Všeobecne treba konštatovať, že nie každá okolnosť, ktorá vedie k následku, sa môže posudzovať v
zmysle trestného práva a teda vyvodzovať trestnú zodpovednosť.

Preto je potrebná príčinná súvislosť medzi konaním a následkom (škodou) a k tomu je nutné preukázať
zavinenie (úmyselné).

Po objektívnej stránke treba posúdiť či ide o konanie páchateľa v rozpore s platným právom, či týmto
konaním vznikla škoda a či exituje medzi protiprávnym konaním osoby a vznikom škody súvis.

Uvedené potrebné okolnosti k posúdeniu trestnej zodpovednosti neboli konaním obžalovaného

dokázané.Podpis Dodatku č. 2, bez ohľadu na zmenu zodpovednosti - obžalovaným nie je v príčinnej súvislosti
so vznikom škody, ktorá sa nestotožňuje so škodou vyplývajúcou zo stavu finančnej správy, ale so
zaplatením za nefunkčnú časť IS T., na čo obžalovaný už nemal dosah, takéto plnenie nenariadil.

Po zhrnutí celého prípadu z pohľadu trestnoprávneho treba konštatovať, že nebolo preukázané:
- že obžalovaný zastavil práce na systéme T.
- že by znemožnil fungovanie alternatívneho spôsobu riešenia RE-O. od spoločnosti L. P. s.r.o.
- že s novými následkami - nefunkčnosťou systému T. a vznikom škody bol uzrozumený

- nemožno niesť zodpovednosť za vyplatenie platby nezodpovedajúcej dodaniu funkčných plnení
K zavedeniu samotnému systému T. treba uviesť, že nebolo vylúčené jeho dodanie aj keď existovalo
určité riziko. Tento systém bol osvedčovaný napr. v D. poisťovni a časť z neho využíva daňová správa
doposiaľ.

Vo vzťahu k zamietnutiu odvolania poškodenej strany C. financií SR treba konštatovať, že ak súd

postupuje podľa § 285 Tr.por. a je riešené aj adhézne konanie. Súd obligatórne poškodenú stranu
v zmysle § 288 ods. 3 Tr. por. odkáže s nárokom na náhradu škody na civilný proces. Následne
potom odvolanie tejto strany v prípade oslobodeného rozsudku sa považuje za odvolanie podané
neoprávnenou osobou (§ 316 ods. 1 Tr. por.).

S poukazom na hodnotenie veci ako takej a dôkazov v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. odvolací súd sa v
plnom rozsahu stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, neakceptoval dôvody odvolania odvolateľa
Generálnej prokuratúry SR, a preto toto odvolanie podľa § 319 Tr. por. zamietol, ako aj odvolanie
poškodenej strany C. V. podľa § 316 ods. 1 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.