Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 25, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/170/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1407228013
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1407228013.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a členov

senátuJUDr.DarinyKriváňovejaMgr.IngridDegmovejPospíšilovejvprávnejvecižalobcu:VMB,a.s.,so
sídlom Hanulova 5/b, Bratislava, IČO: 35 778 130, zast. JUDr. Romanom Bušom, advokátom, Tobrucká
6, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 2. februára 2016, č.k. 6C 268/2007-283,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (druhým v poradí) súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca
od žalovaného domáhal zaplatenia 10,188.475,07 eur s úrokom z omeškania 8,5 % ročne zo sumy
4,827.657,16 eur od 02.12.2007 do zaplatenia a zo sumy 5,360.817,90 eur od 17.04.2008 do
zaplatenia titulom náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím podľa zákona č. 58/1968 Zb.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným
postupom. Žalovanému nepriznal náhradu trov konania.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa od žalovaného domáhal náhrady škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím Okresného súdu Bratislava IV č.k. 12C 119/03-95 zo dňa
28.07.2003, ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie zakazujúce mu nakladať s nehnuteľnosťou v
jehovlastníctve.Žalobcatvrdil,žerozhodnutímsúdumuboloznemožnenésplniťsvojzáväzokzozmluvy
o budúcej zmluve, čím mu vznikla povinnosť zaplatiť dohodnutú zmluvnú pokutu, a zároveň aj škoda
spočívajúca v ušlom zisku. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, keď poukázal na ust. § 77 ods. 3 O.s.p.,

podľa ktorého zodpovednosť za škodu alebo inú ujmu spôsobenú nariadeným predbežným opatrením
nesie ten, kto o jeho nariadenie požiadal, a to bez zreteľa k tomu či predbežné opatrenie bolo nariadené
v súlade so zákonom alebo nie. Podstatné je len to, že k jeho zániku či zrušeniu došlo z iného dôvodu
než preto, že návrhu vo veci samej bolo vyhovené alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené.
Mal potom i s poukazom na judikatúru najvyšších súdnych autorít za to, že zodpovednosť štátu za škodu
spôsobenú nariadením predbežného opatrenia nie je daná.

3. Vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca a X.. S. V. uzavreli dňa 27.03.2003 zmluvu o budúcej
zmluve, podľa ktorej sa žalobca ako vlastník nehnuteľností v katastrálnom území A. zapísaných na LV č.
XXXX, parcelné číslo XXXX/X, ostatné plochy o výmere 2.315 m2 a stavby so súpisným číslom XXXX,
administratívna budova postavená na parcele XXXX/X (ďalej len „stavba administratívnej budovy“), a X..S. V. zaviazali na písomnú výzvu ktorejkoľvek zo zmluvných strán previesť vlastníctvo k nehnuteľnostiam
za 10 miliónov eur. Predávajúci bol oprávnený vyzvať kupujúceho na uzavretie kúpnej zmluvy najneskôr
po 150 dni odo dňa uzavretia tejto zmluvy. Písomná výzva zmluvnej strany musela byť doručená druhej

zmluvnej strane najneskôr v 250-ty deň odo dňa uzavretia tejto zmluvy. V článku III - Zmluvné sankcie
bolo dohodnuté, že ak niektorá zo zmluvných strán poruší svoj záväzok uzavrieť kúpnu zmluvu, je
zmluvná strana, ktorá porušila svoj záväzok uzavrieť kúpnu zmluvu, povinná zaplatiť zmluvnú pokutu vo
výške 5 miliónov eur, ktorá je splatná do 30 dní od doručenia výzvy na jej zaplatenie.

4. Zo spisu Okresného súdu Bratislava IV č. 12C 119/03 zistil, že dňa 01.07.2003 bola podaná žaloba
o určenie, že k vyššie špecifikovanej stavbe administratívnej budovy je zriadené záložné právo a
zároveň bol podaný návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Uznesením č.k. 12C 119/03-95 zo
dňa 28.07.2003 súd návrhu vyhovel a nariadil predbežné opatrenie, ktorým žalobcovi (v konaní sp. zn.
12C 119/03 žalovanému 3/) zakázal akokoľvek nakladať so stavbou administratívnej budovy a uložil
mu nevykonávať žiadne úkony smerujúce k prevodu vlastníckeho práva k nej, nevykonávať úkony

smerujúce k jej zaťaženiu záložným právom a nezriaďovať na nej vecné bremená. Toto uznesenie bolo
žalobcovi (tam žalovanému 3/) doručené dňa 07.08.2003. Uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k.
4Co 221/03-165 zo dňa 27.02.2004 bolo predmetné uznesenie súdu prvej inštancie zmenené a návrh
na nariadenie predbežného opatrenia bol zamietnutý, keď z odôvodnenia vyplynulo, že navrhovateľ
predbežného opatrenia nepreukázal bezprostredne hroziacu ujmu ako základný predpoklad pre jeho

nariadenie. Toto uznesenie bolo žalobcovi (tam žalovanému 3/) doručené dňa 02.06.2004. Následne
bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 12C 119/03-219 zo dňa 15.11.2005 zamietnutý návrh
o určenie, že k stavbe administratívnej budovy je zriadené záložné právo. Z vykonaného dokazovania
súd prvej inštancie ďalej zistil, že X.. S. V. písomne vyzval žalobcu na uzavretie kúpnej zmluvy výzvou
zo dňa 22.09.2003, doručenou žalobcovi dňa 23.09.2003. Listom zo dňa 24.09.2003 oznámil žalobca

X.. V., že nemôže splniť svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy, nakoľko mu bolo
vyššie uvedeným predbežným opatrením Okresného súdu Bratislava IV zakázané nakladať so stavbou
administratívnej budovy. Listom zo dňa 20.12.2004 vyzval X.. V. žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty
5 miliónov eur, ktorú žalobca dňa 16.04.2008 zaplatil.

5. Skonštatoval, že žalobca sa domáhal voči žalovanému zaplatenia náhrady škody v sume
10,188.475,07 eur, ktorá pozostáva zo skutočnej škody v sume 5,360.817,90 eur, spočívajúcej v
zaplatenej zmluvnej pokute, a sumy 4,827.657,17 eur predstavujúcej ušlý zisk, vyčíslený ako rozdiel
medzi kúpnou cenou nehnuteľností podľa zmluvy o budúcej zmluve a ich všeobecnou hodnotou určenou
znaleckým posudkom. Uviedol tiež, že žalovaný tvrdil, že žalobca nepreukázal nezákonnosť rozhodnutia

o predbežnom opatrení, a že za škodu spôsobenú nariadením predbežného opatrenia zodpovedá
navrhovateľ predbežného opatrenia a nie štát. Poukázal i na to, že žalobca v konaní uviedol, že svoj
nárok na náhradu škody neuplatnil voči navrhovateľovi predbežného opatrenia z dôvodu, že sa jedná o
spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá nemá žiadny majetok, pričom zastával názor, že ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku nevylučujú uplatnenie náhrady škody aj voči žalovanému v zmysle §

1 ods. 2 zák. č. 58/69 Zb.

6. Vec posúdil právne podľa ust. § 77 ods. 3 O.s.p. a § 1 zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym postupom, a dospel k záveru, že štát
nenesie zodpovednosť za škodu vzniknutú činnosťou, ktorá je výkonom štátnej správy tam kde príslušný

zákon pričíta zodpovednosť za výsledok takejto činnosti tomu, kto ju podnietil bez zreteľa k tomu, či
výsledku (spravidla rozhodnutiu) bolo dosiahnuté v súlade so zákonom alebo v rozpore s ním. Vysvetlil,
že ak sa mohol poškodený domáhať náhrady ujmy po navrhovateľovi predbežného opatrenia podľa §
77 ods. 3 O.s.p., nemôže sa z toho istého dôvodu domáhať po štáte náhrady škody. Inštitúty upravujúce
zodpovednosťzaškoduvustanovení§77ods.3O.s.p.azákonač.58/69Zb.nemôžuvedľasebaobstáť.

Uviedol, že v ustanovení § 77 ods. 3 O.s.p. sa odráža skutočnosť, že súd nariaďuje predbežné opatrenie
na základe navrhovateľom tvrdených a osvedčených skutočností, o ktorých sa spravidla nevykonáva
dokazovanie a ku ktorým nemá žalovaný možnosť sa dopredu vyjadriť. Zodpovednosť za škodu alebo
inúujmuspôsobenúnariadenímpredbežnéhoopatreniataklogickynesieten,ktoonariadeniepožiadala
to bez zreteľa k tomu, či predbežné opatrenie bolo nariadené v súlade so zákonom alebo nie. Podstatné

je len to, že k zániku, či zrušeniu predbežného opatrenia došlo z iného dôvodu než preto, že návrhu
vo veci samej bolo vyhovené alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené. Poukázal na to,
že zákonná úprava zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím vychádza z
nevysloveného ale zrejmého predpokladu, že zvláštna úprava obsiahnutá v právnych predpisoch naktorých základe bolo nezákonné rozhodnutie vydané nezakladá v rovnakom alebo širšom rozsahu
zodpovednosť iného subjektu. Mal potom za to, že štát nenesie zodpovednosť za škodu vzniknutú
činnosťou, ktorá je výkonom štátnej správy tam, kde príslušný zákon pričíta zodpovednosť za výsledok

takej činnosti tomu, kto ju podnietil bez zreteľa k tomu, či výsledku - spravidla rozhodnutiu bolo docielené
v súlade so zákonom (či išlo o rozhodnutie správne) alebo v rozpore s ním (či išlo o rozhodnutie,
ktoré bolo následne zmenené či zrušené a teda o rozhodnutie „nezákonné“ vo význame prisudzovanom
tomuto pojmu podľa zákona č. 59/68 Zb.). Vyhodnotil, že v režime zákona č. 58/69 Zb. nejde o to, že
sa štát zodpovednosti za škodu oslobodí (to by zodpovedalo § 2 uvedeného zákona) ale o to, že je

dopredu zrejmé, že túto zodpovednosť nesie niekto iný, a to navrhovateľ predbežného opatrenia. V tejto
súvislosti poukázal na závery rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29Cdo 3137/2007
zo dňa 23.09.2008, s ktorými sa stotožnil, ako aj na závery Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí sp. zn.
1Cdo 150/2010 a Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 570/2013, ktoré poukázali na to, že ust. § 77 ods. 3
O.s.p. je lex specialis, ktoré má v prejednávanej veci prednosť pred ustanoveniami zákona č. 58/1969
Zb.. Dospel potom k záveru, že zodpovednosť štátu za žalobcom uplatnenú škodu nevznikla, pretože za

ňu zodpovedá navrhovateľ predbežného opatrenia. Z tohto dôvodu žalobu zamietol. O trovách konania
rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p.

7. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie a navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie. Opätovne vysvetlil, že z dôvodu

nariadenia predbežného opatrenia súdom prvej inštancie nemohol s administratívnou budovou v
jeho vlastníctve nakladať, a ani ju v zmysle zmluvy o budúcej zmluve na výzvu X.. V. na neho
previesť kúpnou zmluvou, v dôsledku čoho mu vznikla škoda vo výške viac ako 5.000.000 eur,
keďže zaplatil dohodnutú zmluvnú pokutu, a tiež škoda spočívajúca v tom, že nedošlo k rozmnoženiu
jeho majetkových hodnôt, vyplývajúceho z rozdielu dohodnutej kúpnej ceny za nehnuteľnosť a jej

ceny stanovenej znaleckým posudkom. Zopakoval, že na jeho odvolanie bolo uznesenie súdu prvej
inštancie o nariadení predbežného opatrenia zmenené a návrh na nariadenie predbežného opatrenia
bol zamietnutý. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že štát zodpovednosť za jeho škodu
nenesie, a že sa mohol domáhať náhrady škody voči navrhovateľovi predbežného opatrenia. V tejto
súvislosti poukázal na to, že k jeho škode došlo nezákonným rozhodnutím o nariadení predbežného

opatrenia, keďže súd pochybil a nariadil ho bez skúmania hlavnej podmienky pre jeho nariadenie,
a rozhodol na základe vlastnej domnienky bez vykonaného dokazovania ohľadom naliehavosti jeho
nariadenia. Mal za to, že ak sa povinný z predbežného opatrenia voči jeho nariadeniu odvolá a súd
vyššieho stupňa rozhodnutie zmení a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietne, nevznikne
poškodenému škoda v príčinnej súvislosti s nariadením predbežného opatrenia z dôvodu návrhu

navrhovateľa, ale v dôsledku nesprávneho a nezákonného rozhodnutia súdu. Vyjadril názor, že ak
by súd konal zákonne a nie na základe domnienky, nedostal by sa on do situácie, z ktorej vyplýva
uplatnená škoda, ktorá mu vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia súdu. Poukázal tiež na to, že
ak súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu
ČR sp. zn. 29 Cdo 3137/2007 zo dňa 23.09.2008 a na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II.

ÚS 570/2013, tieto rozhodnutia sa netýkajú situácie, ktorá je predmetom jeho žaloby, keďže riešia
stav, kedy bolo návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovené.
Nesúhlasil preto s právnym posúdením otázky splnenia podstatných zložiek vzniku zodpovednosti
štátu za škodu spôsobenú nesprávnym postupom súdu prvej inštancie, a opätovne zdôraznil, že štát
zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím a tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť.

Keby súd postupoval pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v súlade so
zákonom, a riadne by návrh preskúmal, predbežné opatrenie by nevydal, a jemu by nevznikla škoda.
Nestotožnil sa s výkladom, že súd nemôže niesť zodpovednosť za nariadenie predbežného opatrenia,
nakoľko vychádza pri rozhodnutí z návrhu a skutočností v ňom uvedených, pretože súd je povinný konať
zákonne a podmienky nariadenia predbežného opatrenia riadne preskúmať. Jeho škoda teda vznikla v

dôsledku porušenia povinností súdom, a v takomto prípade nemožno aplikovať ust. § 77 ods. 3 O.s.p.

8. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

9. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal

napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania, a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p. verejne vyhlásil rozsudok, ktorým
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.10. Podľa ust. § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

11. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 veta prvá C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. V zmysle tohto prechodného

ustanovenia § 470 C.s.p., podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku, účinného od 01.07.2016, zostávajú zachované,
a s prihliadnutím na skutočnosť, že žaloba žalobcu, o ktorej bolo napadnutým rozsudkom rozhodnuté,
samotný napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, jeho poučenie o odvolaní, ako i odvolanie žalobcu,
spadajú pod režim procesných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016,
posudzoval odvolací súd napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo, podľa v čase konania

a rozhodnutia účinných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a rozhodol podľa
aktuálne účinnej právnej úpravy (teda Civilného sporového poriadku).

12. S poukazom na vyššie citované ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p., prihliadajúc na obsah súdneho
spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z

hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom
rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi, týkajúcimi sa odvolaním napadnutého
rozsudku, ktorým súd prvej inštancie žalobu žalobcu z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie
žalovaného zamietol, a v podrobnostiach na ne poukazuje. Keďže v takomto prípade nie je potrebné
dôvody už vyslovené opakovať, na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a na odvolacie

námietky žalobcu uvádza nasledovné.

13. Po oboznámení sa s obsahom predloženého súdneho spisu, napadnutého rozsudku a odvolania
dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie z
hľadiska žalobcom uplatneného nároku a riadne zistil skutkový stav veci v zmysle ust. § 153 ods. 1

O.s.p. účinného do 30.06.2016. Skutkový stav napokon ani nebol sporný a odvolací súd si skutkové
zistenia súdu prvej inštancie, ktoré neboli ani čiastočne spochybnené osvojil. Žalobca v odvolaní
nesúhlasil s právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktoré viedli k zamietnutiu žaloby, keď zotrval na
svojej argumentácii, založenej zjednodušene povedané na tom, že k jeho škode došlo nezákonným
rozhodnutím súdu, ktorý vyhovel návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a nariadil predbežné

opatrenie, hoci ho nariadiť nemal, a preto nemožno aplikovať ust. § 77 ods. 3 O.s.p., a za jeho
škodu teda zodpovedá štát podľa zákona č. 59/68 Zb.. Odvolací súd sa s argumentáciou žalobcu
nestotožnil a závery súdu prvej inštancie považuje za správne a za v súlade s ustálenou súdnou praxou
a rozhodnutiami najvyšších súdnych autorít, na ktoré aj v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal.
Právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, ktorý aplikujúc ust. § 77 ods. 3 O.s.p. vyhodnotil, že

zodpovednosť za škodu spôsobenú nariadeným predbežným opatrením nesie ten, kto o jeho nariadenie
požiadal, a to bez zreteľa k tomu, či predbežné opatrenie bolo nariadené v súlade so zákonom alebo
nie, podstatné je len to, že k jeho zániku, či zrušeniu došlo z iného dôvodu než preto, že návrhu vo veci
samej bolo vyhovené alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené, a že zodpovednosť štátu za
žalobcom uplatnenú škodu nevznikla, pretože za ňu zodpovedá navrhovateľ predbežného opatrenia,

je správne.

14. Ustanovenie § 77 ods. 3 O.s.p. upravuje zodpovednosť navrhovateľa predbežného opatrenia za
ujmu spôsobenú nariadeným predbežným opatrením tak, že ak predbežné opatrenie zaniklo alebo
bolo zrušené z iného dôvodu, než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo alebo preto, že

právo navrhovateľa bolo uspokojené, je navrhovateľ povinný nahradiť ujmy tomu, komu predbežným
opatrením vznikli (identická úprava je aj v súčasnosti účinnom ust. § 340 ods. 1 C.s.p.). Odvolací súd na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku uvádza, že zodpovednosť štátu za škodu žalobcu, ktorá
mu vznikla nariadením predbežného opatrenia je vylúčená, nakoľko v prípadoch, na ktoré sa vzťahuje
ust. § 77 ods. 3 O.s.p., čo je aj prípad prejednávanej veci, zodpovedá za nariadenie predbežného

opatreniavýlučnejehonavrhovateľ(bezohľadunato,čibolopredbežnéopatrenienariadenézasplnenia
všetkých zákonom požadovaných podmienok), pričom jeho zodpovednosť za škodu je objektívna. Je
to aj logické, keďže súd pri nariaďovaní predbežného opatrenia spravidla nevykonáva dokazovanie a
nezisťuje stanovisko strán. Vzhľadom k tomu, že súd tak získa len veľmi jednostranný pohľad na danýspor, keď vychádza len z tvrdení a dôkazov predložených navrhovateľom predbežného opatrenia, je
zrejmé,žejehoinformáciemôžubyťvmnohýchprípadochskreslenéaleboneúplné,pričomniejemožné
vylúčiť ani návrhy na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré môžu mať až šikanózny charakter, o čom

samozrejme súd pri rozhodovaní nemusí mať vôbec vedomosť. Je potom úplne samozrejmé, že jediným
subjektom zodpovedným za škodu, ku ktorej došlo v súvislosti s nariadeným predbežného opatrenia,
je práve jeho navrhovateľ, keďže súd nemá reálnu možnosť dostatočným spôsobom zhodnotiť riziká
súvisiace s predbežným opatrením. Keďže subjekt povinný na náhradu škody jednoznačne vyplýva
z dikcie ust. § 77 ods. 3 O.s.p. (§ 340 ods. 1 C.s.p.), nie je možné sa domáhať náhrady škody voči

štátu s odkazom na zákon č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu
štátu alebo jeho nesprávnym postupom, pretože ust. § 77 ods. 3 O.s.p. (§ 340 ods. 1 C.s.p.) je vo
vzťahu k tomuto zákonu ustanovením špeciálnym („lex specialis“), a v posudzovanej veci má pred
ustanoveniami zákona č. 58/1969 Zb. jednoznačne prednosť. Skutočnosť, že zodpovedným subjektom
v žiadnom prípade nemôže byť štát, opakovane potvrdili vo svojich rozhodnutiach, na ktoré poukázal aj
súdprvejinštancie,najvyššiesúdneautority.Odvolacísúdnevidížiadnydôvodnato,abysaodustálenej

súdnej praxe, ktorej závery nemohla spochybniť ani (nesprávna) argumentácia žalobcu v odvolaní,
odchýlil. Vzhľadom na skutočnosť, že v posudzovanej veci je navrhovateľ predbežného opatrenia
jediným subjektom zodpovedným za škodu žalobcu vzniknutú nariadením predbežného opatrenia, nie
je možné sa domáhať náhrady škody od štátu, ktorému potom chýba pasívna vecná legitimácia v spore.

15. Odvolací súd sa stotožňuje so všetkými závermi, ku ktorým súd prvej inštancie vo svojom rozsudku
dospel, a jeho rozhodnutie považuje za logické, pochopiteľné, presvedčivé a vyčerpávajúce. V tejto
súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí
byť totožné s očakávaniami a predstavami sporových strán, v tomto prípade žalobcu, ale z hľadiska
odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného, a teda riadne odôvodneného rozhodnutia, pričom

sporovým stranám musí dať odpoveď na podstatné otázky a skutočnosti, čím sa súd prvej inštancie aj
riadil, a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil a riadne vysvetlil svoje právne úvahy, a to i s poukazom
na k veci sa vzťahujúcu judikatúru a rozhodnutia najvyšších súdnych autorít. V kontexte odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie je zbytočné sa v odvolacom konaní zaoberať identickými
tvrdeniami žalobcu, keď skutkové, a na ich základe prijaté právne závery súdu prvej inštancie sú v plnom

rozsahu podložené správnym výkladom. Na ďalšie zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia
nemá už odvolací súd okrem vyššie uvedeného viac čo uviesť, pretože by iba zopakoval správnosť
skutkových zistení a na ich podklade správne prijatých právnych záverov súdu prvej inštancie.

16. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a

2 C.s.p. potvrdil.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p.. Žalovanému, plne úspešnému v odvolacom konaní, nárok na náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).