Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 25, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/193/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4316203419
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4316203419.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudkýň JUDr.

Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Barbora Korenecová, advokátka so sídlom
Malinovo, Slnečná 765/3, proti žalovanej: S. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom V., Ľ. E. XX/X, o zaplatenie 38
eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 05. 10. 2016 č.
k. 9C/97/2016-76, v spojení s jeho opravným uznesením zo dňa 01. 06. 2017 č. k. 9C/97/2016-102, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca voči žalovanej
domáhal zaplatenia sumy 38 eur, ktorá suma predstavuje neuhradený zostatok úveru poskytnutého
žalovanej na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 409800579 uzavretej dňa 27. 08. 2013, ďalej
sumy 458,80 eura za administratívny poplatok, sumy 10 eur za upomienky, zmluvnej pokuty vo výške 33
eur, úroku vo výške 39, 15 % ročne zo sumy 38 eur od 25. 02. 2016 do zaplatenia a úroku z omeškania
vo výške 5% ročne zo sumy 38 eur od 25. 02. 2016 do zaplatenia.

2. Rozhodol tak po zistení, že strany sporu uzavreli dňa 27. 08. 2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere
číslo 409800579, podľa ktorej poskytol žalobca ako veriteľ žalovanej úver vo výške 800 eur a žalovaná
sa ho zaviazala zaplatiť v celkovej sume 1.572 eur, v ktorej boli zahrnuté celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom 772 eur. Celkové náklady spotrebiteľa so spotrebiteľským úverom boli tvorené
súčtom úroku vo výške 39,15 % ročne (vo finančnom vyjadrení 313,20 eura), administratívnymi nákladmi
na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy 458,80 eura, RPMN vo výške 96,50 eura, priemernou hodnotou
RPMN 49,13 % a splatnosť úveru bola stanovená dňa 26. 08. 2014. Súčasne dňa 27. 08. 2013 uzavreli

strany dohodu o plnení v splátkach, v ktorej sa dohodli, že sumu 1. 572 eur zaplatí žalovaná v 12
mesačných splátkach po 131 eur, RPMN je 302,67 %, priemerná hodnota RPMN 49,13 % a konečná
splatnosť úveru je dňa 26. 08. 2014. Žalovaná na úvere uhradila celkom 832 eur, 128 eur za posun
splátkového kalendára a sumu 15 eur ako pokutu za hotovostný výber. Svoje rozhodnutie odôvodnil
poukazom na ust. § 497 Obchodného zákonníka; § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 a 5, § 54 ods. 1 a 2
Občianskeho zákonníka; § 1 ods. 2, § 2, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch. Prioritne skúmal, akým právnym režimom sa právne vzťahy vzniknuté uzavretím predmetnej

úverovej zmluvy spravujú. Konštatoval, že zmluva bola uzavretá dňa 27. 08. 2013, keď Občiansky
zákonník už upravoval spotrebiteľské zmluvy, preto na právny vzťah, ktorý považoval za absolútny
obchod, aplikoval právny režim upravujúci ochranu spotrebiteľa a podporne Občiansky zákonník.
Dodal, že zmluva bola uzatvorená za účinnosti zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch,zák. č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a aj Smernice Rady 93/13 EHS. Keďže žalovaná ako
fyzická osoba vystupuje v tomto právnom vzťahu ako spotrebiteľ a žalobca vystupuje ako podnikateľ
poskytujúci uvedenú službu,zmluva bola vyhotovená na formulári s obsahom a zmluvnými podmienkami

vopred pripravenými, vrátane úverových zmluvných podmienok bez možnosti spotrebiteľa meniť text a
podmienkyzmluvy, patrítáto úverovázmluvapodľaobsahunepochybne medzi spotrebiteľskézmluvy.
Skúmaním podmienok zmluvy o splátkovom úvere číslo 409800579 uzavretej dňa 27. 08. 2013 zistil,
že bola uzavretá v úplnom rozpore s ustanoveniami zák. č. 129/2010 Z. z., keď v nej chýbajú obligatórne
náležitosti, a teda aj v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka upravujúcimi spotrebiteľské

zmluvy. V tejto súvislosti konštatoval, že v zmluve sa síce uvádza výška úveru, doba jeho splatnosti aj
RPMN, chýbajú však údaje o výške a počte splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a úroková sadzba
spotrebiteľského úveru. Svoje administratívne náklady za uzavretie zmluvy žalobca vyčíslil vo výške
458,80 eura, sumu 313,20 eura predstavujúcu súčet úrokov, celkové náklady spotrebiteľa 772 eur a
RPMN v hodnote 96,50 %. Argumentoval, že žalobca celkom neprípustne uzavrel toho istého dňa so
žalovanou dohodu o plnení v splátkach, v ktorej dohodli počet a výšku splátok a hodnota RPMN už

činila 302,67 %. Po prepočítaní hodnoty RPMN je tak možné zistiť, že činí skutočne 302,67 %. Mal
za to, že dohoda o výške splátok a termíne splátok istiny, úrokov, poplatkov a ročnej percentuálnej
miery nákladov sú podstatné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a absencia obligatórnych náležitostí
spotrebiteľskej zmluvy o úvere ju robí v tejto časti neplatnou. V danej úverovej zmluve je RPMN
uvedená vo výške 96,15 % ročne a v dohode o plnení v splátkach je RPMN podstatne vyššia, čo

ho viedlo k názoru, že žalobca sa uzatváraním samostatnej dohody o splátkach snažil v úverovej
zmluve zakryť zrejme neprimerane vysokú RPMN. Nesprávny údaj o ročnej percentuálne miere
nákladov tak nedával žalovanej skutočnú informáciu o celkovej výške peňažnej sumy, ktorú je povinná
vrátiť a o celkových nákladoch, ktoré jej skutočne vzniknú. Nie je preto zrejmé, aké ďalšie nároky
žalobcu boli zakomponované do podstatných údajov úverovej zmluvy (napr. poplatky, ich výška, druh

a pod ). Zvýraznil, že spotrebiteľ hneď pri uzatváraní zmluvy musí byť informovaný o úverovom limite,
o nákladoch spojených so spotrebiteľským úverom, v dôsledku čoho predmetnú zmluvu považoval za
bezúročnú a bez poplatkov s poukazom na ust. § 4 ods. 2 písm. j/, k/ zák. č. 129/2010 Z. z., tiež
poukázal i na neprimerané náklady, ktoré žalobca požadoval za poskytnutie úveru, a to za vypracovanie
a uzatvorenie zmluvy 458,80 eura a 313,20 eur akýsi súčet úroku, spolu 772 eur, pričom výška nákladov,

ktoré mala žalovaná zaplatiť, dosahovala takmer výšku poskytnutých peňažných prostriedkov. Ďalej
uviedol, že podľa prehľadu splácania úveru predloženého žalobcom, žalovaná na úvere zaplatila spolu
832eur,zaplatilaaj128eur zaposunsplátkovéhokalendáraapokutuzahotovostnývýber15eur.Malza
to, že k celkovej sume, ktorú žalovaná zaplatila žalobcovi je potrebné pripočítať tieto ďalšie platby spolu
vo výške 143 eur, a teda žalovaná zaplatila žalobcovi 975 eur, pričom úver bol poskytnutý vo výške 800

eur. Pokiaľ žalobca sa domáha zaplatenia istiny 38 eur, vôbec nie je jasné, ako vznikol tento žalobcom
vykazovaný dlh na úvere v požadovanej výške. Tvrdil, že nakoľko daná zmluva je uzavretá v rozpore s
právnymi predpismi a obsahuje neplatné dojednania, nemôže sa žalobca domáhať ešte zmluvnej pokuty
33 eur, ani úrokov z omeškania, keď žalovaná plnila na základe neprijateľných zmluvných podmienok a
na úvere zaplatila viac, než bola povinná splatiť. Žalobu preto v celom rozsahu zamietol. Rozhodnutie o

náhrade trov konania odôvodnil poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP a v konaní plne úspešnej žalovanej
priznal nárok na náhradu trov konania.

3. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie domáhajúc sa ním jeho zrušenia
a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvej inštancie vychádzal

z nesprávneho právneho posúdenia veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené. Vyzdvihol, že v uzavretej zmluve
boli výška, počet a termíny splátok istiny a úrokov a iných poplatkov jasne uvedené na prednej
strane zmluvy o spotrebiteľskom úvere, preto nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínov
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Žalovaná sa zaviazala v zmluve k úhrade jednej splátky vo

výške 1.572 eur s termínom splatnosti dňa 26. 08. 2014 a až následne požiadala v ten istý deň o
možnosť využitia splátkového kalendára a uzavrela dohodu o splátkach, s ktorou bola dňa 27. 08. 2013
oboznámená, na znak čoho ju podpísala, a tak žalovaná mala vedomosti aj o existencii náležitostí,
ktoré v nej boli uvedené. Tvrdil, že ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) stanovená v zmluve o
spotrebiteľskom úvere č. 207600351 vo výške 96,80 % bola vypočítaná správne a „v zmysle platných

právnych predpisov“, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov činila 313,20 eura, pričom zákon v
časeuzatvoreniazmluvynestanovilmaximálnemožnúprípustnúvýškuodplaty.Podčiarkol,žeuplatnený
nárok v podobe úroku vo výške 39,15 % ročne bol dohodnutý v bode 2. zmluvy o spotrebiteľskom úvere
v súlade s dobrými mravmi, keďže v danom období podstatne neprevyšoval výšku odplaty (úroku) vobdobných prípadoch pri poskytovaní úverov inými nebankovými subjektmi, resp. bankami pri istom
druhu finančných produktov. Poplatok vo výške 458,80 eura predstavuje administratívne náklady za
vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čomu platný právny poriadok nebráni,

nakoľko aj samotný zákon o spotrebiteľských úveroch výslovne niektoré poplatky spomína. V bode
8 Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru si zmluvné strany dohodli pre prípad
neuhradenia celkovej čiastky úveru v lehote dohodnutej v zmluve zmluvnú pokutu vo výške 33 eur a za
každú zaslanú upomienku sumu 10 eur.

4. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdiť stotožňujúc sa s ním v plnom rozsahu.

5. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) po zistení, že odvolanie
podala v stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP) prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1

CSP s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 219 ods. 3 CSP a
po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

6. Predmetom tohto konania je žaloba žalobcu, ktorou sa voči žalovanej domáha zaplatenia sumy
38 eur, ktorá predstavuje neuhradený zostatok úveru poskytnutého žalovanej na základe zmluvy o

spotrebiteľskom úvere číslo 409800579 uzavretej dňa 27. 08. 2013, úroku vo výške 351,07 eura, úroku
z omeškania vo výške 13,15 eura, administratívneho poplatku v sume 458,80 eura, poplatku 10 eur
za upomienky, zmluvnej pokuty v sume 33 eur, úroku vo výške 39,15 % ročne zo sumy 38 eur od 25.
02. 2016 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 38 eur od 25. 02. 20165 do
zaplatenia. Súd prvej inštancie preskúmavaným rozsudkom žalobu v plnom rozsahu zamietol.

7. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie v intenciách zrušujúceho
rozhodnutia i postupoval, po doplnení dokazovania vo veci riadne zistil skutkový stav a vec správne
posúdil i po právnej stránke. Nakoľko odvolací súd sa plne stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozsudku, využijúc postup podľa § 387 ods. 2 CSP sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti

jeho dôvodov. Na potvrdenie správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne zdôvodnené a
zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré

aplikoval na prejednávaný prípad, z ktorých vyvodil svoje právne závery a tieto i primerane vysvetlil.
Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení
všeobecnezáväznýchprávnychpredpisov,ktorábybolapopretímichúčelu,podstatyazmyslu.Samotný
fakt, že žalobca sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňuje neznamená,
že jeho zdôvodnenie nezodpovedá požiadavkám, ktoré na túto časť rozhodnutia kladie vyššie citované

zákonné ustanovenie. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré
žalobu zamietol.
8. Z hľadiska skutkového stavu bolo v preskúmavanej veci vykonaným dokazovaním preukázané, že
strany sporu dňa 27. 08. 2013 uzatvorili Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 409800579, na základe
ktorej žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníčke úver vo výške 800 eur, ktorý sa žalovaná

zaviazala zaplatiť spolu s celkovými nákladmi spojenými zo spotrebiteľským úverom v sume 772 eur, t. j.
v celkovej čiastke 1.572 eur do 26. 08. 2016. Podľa zmluvy, celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverombolitvorenésúčtomúrokuvovýške39,15%ročnezposkytnutéhoúveru,čopredstavovalosumu
313,20 eura a administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom
úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou (ďalej len administratívny poplatok) vo výške

458,80 eura. Zároveň žalovaná vzala na vedomie, že výška RPMN je 96,50 % a výška priemernej
hodnoty ročnej RPMN, platnej ku dňu podpísania zmluvy je 49,13 %. V ten istý deň strany sporu uzavreli
Dohodu o plnení v splátkach, podľa ktorej žalovaná zaplatí sumu 1.572 eur v 12-tich mesačných
splátkach po 131 eur, počnúc dňom 26. 09. 2013, pri RPMN 302, 67 % a priemernú hodnotu RPMN
49,13 %. Žalovaná v súvislosti s úverom uhradila žalobcovi sumu 832 eur a tiež sumu 128 eur, ktorú

žalobca považoval za poplatok za posun splátkového kalendára a sumu 15 eur, ktorú žalobca označil
ako pokutu za hotovostný výber.9. Odvolací súd považuje za potrebné vyjadriť sa k odvolacím námietkam žalobcu, týkajúcich sa
odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, kedy sa jedná o iné vady, ktoré mohli mať vplyv na výrok

rozhodnutia. Ďalej žalobca uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Skutkové zistenie
nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP a
to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov
strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti,

ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také
skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor
v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré vyšli najavo
inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo, keď
výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z §
191 až § 194 CSP. K žalobcom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP

odvolacísúduvádza,žeprávnymposúdenímječinnosťsúduprvejinštancie,priktorejaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti
majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl
súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych
predpisovide,akpoužilinýprávnypredpis,nežktorýmalsprávnepoužiťaleboaplikovalsprávnypredpis,

ale nesprávneho vyložil.

10. Odvolací súd pri prejednávaní veci dospel k záveru, že žalobcom namietané odvolacie dôvody nie sú
naplnené. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia rozsudku odvolací súd konštatuje, že napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle

220 ods. 2 CSP. Ako už bolo uvedené, prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol
rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán
v prejednávanom spore, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na
prejednávaný spor a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Učinené zistenia súdu prvej inštancie majú
vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené

zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho
práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako
i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Napadnutému rozhodnutiu nemožno vytknúť ani nedostatočné
zistenie skutkového stavu, ani že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov
alebo prednesov sporových strán nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré

boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor,
prípadne žeby výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcim z § 192, § 193, § 194 a § 205 CSP alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne
zákonné ustanovenia alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Nebola zistená ani
iná vada v zmysle § 365 ods. 1 písm. d) CSP, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

11. Odvolací súd, majúc za to, že súd prvej inštancie sa v dôvodoch rozsudku v podstate vyporiadal aj
s odvolacími námietkami žalobcu, preto len na zdôraznenie správnosti rozsudku odvolací súd dodáva
nasledovné.

12. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

13. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom

14. Podľa § 52 ods. 1 OZ platného v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy (ďalej len OZ),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

15. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospechzmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

16. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 52 ods. 2 OZ (v znení účinnom od 1. mája 2014) ustanovenie o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho

zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy Obchodného práva.

19. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

20. Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

21. Podľa Prílohy k Občianskemu zákonníku je Smernica Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (úradný vestník Európskych spoločenstiev L
095,21/4/1993, str. 29-34) prebratá do právneho poriadku Slovenskej republiky z právnych aktov
Európskych spoločenstiev a Európskej únie a je záväzná pre Slovenskú republiku vstupom do Európskej

únie dňa 01. 05. 2004.

22. V zmysle čl. 4 ods. 1 Smernice rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, ďalej len Smernice, bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných
podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená

a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné
podmienky alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

23. Podľa čl. 4 ods. 6 Smernice, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,

neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

24. Podľa § 2 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, na účely tohto zákona sa rozumie a)
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy1) nekoná v rámci

predmetu svojej podnikateľskej činnosti, 2) zamestnania alebo povolania, 2a) b) predávajúcim osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti
alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet,

25. Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z. z., každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými

podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

26. Pre súkromné právo je charakteristická rovnosť subjektov právnych vzťahov, teda i rovnosť
zmluvných strán. Klasické poňatie rovnosti subjektov v súkromnoprávnych vzťahoch sa zakladá na
rovnosti formálnej. Tá spočíva v tom, že zákon neposkytuje žiadnemu subjektu právne výhody, ako i

v tom, že v právnej sfére nie je žiadna zo strán voči druhej v pozícii nadriadenosti či podriadenosti.
Táto formálna rovnosť je náprotivkom občianskej rovnosti pred zákonom v demokratických ústavách a
spolu s ňou vznikla k prekonaniu stavovských rozdielov predchádzajúcej doby. Osoby pod zvláštnou
ochranou zákona dlho zostali jedinou odchýlkou zo zásady rovnosti. Práve obmedzené možnostiverejnoprávnejochranyslabšíchsubjektovvedúktomu,žepožiadavkaichochranyprenikáakoaktuálne
spoločenská ochrana do práva súkromného. Týka sa to aj jednotlivých inštitútov, ktorých okruh sa
sústavne rozširuje, takže ochranu slabšej zmluvnej strany možno dnes ponímať ako vývojový trend

súkromného práva. Tak súkromné právo dospelo až k potrebe ochrany slabšej strany v bežných
spotrebiteľských vzťahoch. Pokiaľ ide o vymedzenie slabšej strany, treba vychádzať z toho, čo je pre túto
slabšiu stranu charakteristické. Ide teda o fyzickú osobu, ktorá je voči druhej strane záväzkového vzťahu
v nevýhode spočívajúcej predovšetkým v nedostatku profesionality, v obmedzujúcej informovanosti, v
konaní pod určitým hospodárskym tlakom z dôvodu finančnej nedostatočnosti, v obmedzenom prístupe

k právnej pomoci a podobne. Na základe uvedenej charakteristiky tak možno uzavrieť, že v rámci
dodávateľsko-spotrebiteľských vzťahov je slabšou zmluvnou stranou jednoznačne spotrebiteľ.

27. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, nesmie bez právneho dôvodu
zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 OZ).
Obsah dobrých mravov spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný

záujemichrešpektovania(Rc88/98)azadobrémravytrebapovažovaťsúhrnspoločenských,kultúrnych
a právnych noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, sú rešpektované rozhodujúcou
časťou spoločnosti a majú povahu základných. Ide o súhrn etických, všeobecne zachovávaných
a uznávaných zásad, ktoré zodpovedajú všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti v súlade so
všeobecnými zásadami morálky demokratickej spoločnosti (3 Cdo 137/2003 NS SR). Za právny úkon,

priečiaci sa dobrým mravom, treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska
v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi (3 Cdo
137/2003). Civilnoprávnou sankciou rozporu s dobrými mravmi je: a) skutočnosť, že príslušný právny
vzťah nepožíva právnu ochranu v zmysle § 3 Občianskeho zákonníka, b) právny úkon je v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka absolútne neplatný.

28. V danej veci sporové strany uzatvorili dňa 27. 08. 2013 žalobcom vopred predtlačenú formulárovú
zmluvu o úvere, pričom nie je sporné, že žalobca bol dodávateľom, čo dokladuje predmet jeho činnosti
podľa obchodného registra. Žalovaná pri uzatváraní zmluvy o úvere nepochybne vystupovala ako
fyzická osoba, keďže zo žiadnych ustanovení zmluvy nevyplýva, že by konala s cieľom smerujúcim

(vzťahujúcim) sa k jej obchodu, povolaniu alebo podnikaniu (čl. 2 písm. a/, b/ Smernice Rady č. 93/13/
EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Z obsahu a formy úverovej
zmluvy je zrejmé, že ide o tzv. formulárovú zmluvu, ktorej pretlač formulára mal žalobca už vopred
pripravený a dopisoval do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa žalovanej, ktorá nemala možnosť obsah
tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom ovplyvniť. V tomto smere správne súd prvej inštancie

dovodil, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou je vzťahom spotrebiteľským, a preto je naň
potrebné aplikovať ustanovenia chrániace práva spotrebiteľa, a teda aj ust. § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka a charakter predmetnej zmluvy správne neposudzoval len podľa predpisov slovenského
právneho poriadku, ale aj podľa práva Európskej únie a predovšetkým v súlade so zmyslom, účelom
a cieľom Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách, podľa ktorej súd členského štátu ako vnútroštátny súd ex offo musí posúdiť, či zmluva
podľa svojho obsahu je spotrebiteľskou, a to aj napriek tomu, že je pomenovaná inak alebo zmluvné
strany jej obsah dohodli podľa iného právneho predpisu, napríklad Obchodného zákonníka. Samotným
východiskom je pritom postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení
s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii,

s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a konečne so
zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Zo
stretu autonómie vôle a z myšlienky rovnosti potom vyplýva ochrana slabšej zmluvnej strany, a to s
cieľom dosiahnutia vyváženej pozície, t.j. spravodlivosti, ekvity, či rovnováhy zúčastnených záujmov.

29. V danom prípade súd prvej inštancie svoje zamietajúce rozhodnutie založil na právnom názore,
že označená úverová zmluva bola uzavretá v úplnom rozpore s ust. zák. č. 129/2010 Z. z. pre
absenciu obligatórnych náležitostí, keď v zmluve sa síce uvádza výška úveru, doba jeho splatnosti a
RPMN, chýbajú však údaje o výške a počte splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a úroková sadzba
spotrebiteľského úveru. V tomto smere poukázal na celkové náklady spotrebiteľa v sume 772 eur a

RPMN v hodnote 96,50 %, neprípustné uzavretie dohody o plnení v splátkach v deň uzavretia zmluvy,
v ktorej strany sporu dohodli počet a výšku splátok a hodnota RPMN už činila 302, 67 %. Vyzdvihol
rozpor v prípade RPMN, keď v predmetnej úverovej zmluve je RPMN uvedená vo výške 96, 15 %
ročne, ale v dohode o plnení v splátkach je RPMN podstatne vyššia, a teda nesprávny údaj o ročnejpercentuálne miere nákladov nedával žalovanej skutočnú informáciu o celkovej výške peňažnej sumy,
ktorú je povinná vrátiť a o celkových nákladoch, ktoré jej skutočne vzniknú. Správne preto uzavrel, že
predmetná zmluva je z uvedeného dôvodu bezúročná a bezpoplatková s poukazom na ust. § 4 ods. 2

písm. j/ k/ zák. č. 129/2010 Z. z.. Súd prvej inštancie tiež správne poukázal aj na neprimerané náklady,
ktoré žalobca požaduje za poskytnutie úveru, teda za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy vo výške
458,80 eura a sumu 313,20 eura ako súčet úroku, spolu 772 eur, ktorých výška je takmer totožná s
výškou poskytnutého úveru. Naviac v konaní bolo nesporne preukázané, že žalovaná zaplatila z titulu
úveru sumu 832 eur a rovnako tak podľa vyjadrenia žalobcu zaplatila aj sumu 128 eur (za posun platby)

a 15 eur (za hotovostný výber), teda spolu žalovaná žalobcovi zaplatila sumu 975 eur. I podľa názoru
odvolacieho súdu úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, pretože neobsahuje všetky
náležitosti podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch, keď žalobca do zmluvy o spotrebiteľskom úvere
uviedol len celkovú sumu na zaplatenie. Prvoinštančný súd správne a v súlade s dlhodobo ustálenou
súdnou praxou preto konštatoval, že v zmluve sa síce uvádza výška úveru, doba jeho splatnosti a
RPMN, chýbajú však údaje o výške a počte splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a úroková sadzba

spotrebiteľského úveru. Naviac je zrejmé, že RPMN bola stanovená vo výške 96,15 % ročne, pričom v
dohode o plnení v splátkach bola RPMN podstatne vyššia, a to 302,67 % ročne. Takýto údaj o RPMN a
jeho zmene sú pre spotrebiteľa zavádzajúce, neprehľadné, pričom výška RPMN tak vo výške 96,15 %
ročne ako i vo výške 302,67 % ročne je neprimerane vysoká, rozporná s dobrými mravmi a zásadami
poctivého obchodného styku.

30. Záverom odvolací súd prisvedčuje argumentácii prvoninštančného súdu, že žalobca neuniesol
i dôkazné bremeno s ohľadom ním uplatnenej istiny v sume 38 eur, z dôvodov predkladných
provinštančným súdom v preskúmavanom rozhodnutí.

31. Z vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobcu nedôvodné a nespôsobilé spochybniť
vecnú správnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, a preto odvolací súd rozsudok ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, vrátane rovnako vecne správneho závislého výroku o náhrade
trov konania.

32. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 CSP a s ohľadom na plný úspech žalovanej v odvolacom konaní žalovanej priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§
262 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému

subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).