Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, September 11, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/410/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815205716
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7815205716.1

Uznesenie

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.AnnySlovinskejasudcovJUDr.
Ľuboša Kunaya a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom,
so sídlom v Bratislave, Karadžičova č. 8, P. O. BOX 205, proti žalovanému A. L., H.. XX.XX.XXXX,
bývajúcemu v Q., A.. B.. E. XXXX/X, o zaplatenie 5.936,35 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti

rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 9C/171/2015-62 zo dňa 14.6.2016 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Rožňava ako súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu,
ktorou sa domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 5.936,35 € s úrokom z omeškania vo výške 9
% ročne od 31.05.2012 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Žalobca sa zaplatenia sumy od

žalovaného domáhal titulom nesplatenej sumy na základe zmluvy o pôžičke č. 5010155, ktorú uzatvoril
právnypredchodcažalobcusožalovanýmdňa7.10.2011anazákladektorejveriteľposkytolžalovanému
ako dlžníkovi celkovú sumu 8.366,40 €. Žalovaný sa zaviazal splácať pôžičku v pravidelných
mesačných splátkach v počte 72 a to v sume 116,20 €. Ku dňu podania žaloby, keďže pôžičku nesplácal
riadne a včas, uhradil len sumu 231,54 €. V súlade so zmluvnými podmienkami právny predchodca
žalobcu dňa 23.05.2012 listom vypovedal zmluvu o pôžičke a zároveň vyzýval žalovaného k okamžitej

úhrade všetkých splátok jednorázovo. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie vec právne posúdil
podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 457 Občianskeho zákonníka a s použitím ust. § 5b zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v
znení neskorších predpisov prihliadol aj bez návrhu na premlčanie nároku žalobcu a žalobu zamietol.
Uviedol, že v zmysle Občianskeho zákonníka ustanovenia § 100 ods. 1, 107 ods. 1 právo na vydanie
plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že

došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Vychádzajúc z vyššie uvedených
zistených skutkových okolností a citovaných zákonných ustanovení považoval za jednoznačné, že z
dôvodu vypovedania zmluvy žalobcom, ktorá má za následok zrušenie zmluvy s účinkami od začiatku,
má žalobca právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia. Za deň, ktorým začala plynúť
premlčacia doba, považoval deň nasledujúci po dni doručenia vypovedania zmluvy žalovanému, t. j. deň
26.05.2012. Dvojročná premlčacia lehota uplynula dňa 26. 05. 2014, pričom žaloba bola podaná na súd

až 18. 05. 2015. Z dôvodu premlčania nároku, preto bola žaloba žalobcu v celom rozsahu zamietnutá.
Výrok o náhrade trov konania oprel súd prvej inštancie o ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že
žalobca nebol v konaní úspešný a žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil.

2. V zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), písm. f) a
písm. h) CSP a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť

žalobcovi sumu 5.270,22 €, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 5.270,22 € od 31.05.2012
do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, prizná žalobcovi nárok na náhradu trovkonania, vrátane náhrady trov právneho zastúpenia v plnom rozsahu a to 100%. Zároveň navrhol,
aby odvolací súd konanie v časti o zaplatenie sumy 666,13 € s úrokom z omeškania vo výške 9 %
ročne z tejto sumy od 31.5.2012 do zaplatenia zastavil. Odvolateľ vytýkal súdu prvej inštancie, že vec

nesprávne právne posúdil, keď zamietol žalobu z dôvodu uplynutia 2-ročnej subjektívnej premlčacej
doby pri posúdení žalobcom uplatneného nároku ako nároku titulom vydania bezdôvodného obohatenia.
Nesprávnemu vyhodnoteniunásledkovzrušeniazmluvyodpočiatkudošlozostranysúduprvejinštancie
na základe výpovede zmluvy právnym predchodcom žalobcu. Preto nesprávne aj aplikoval ust. § 107
Občianskeho zákonníka o premlčaní bezdôvodného obohatenia. Žalobca uviedol, že právne následky,

ktoré nastávajú výpoveďou zmluvného vzťahu s účinkami ex nunc nemožno zamieňať s právnymi
následkami, ktoré nastávajú v prípade odstúpenia od zmluvy ex tunc. Nakoľko v úverovej zmluve
absentuje dojednanie zmluvných strán ohľadne predčasného ukončenia úverového vzťahu odstúpením,
k odstúpeniu od zmluvy postupom podľa ust. § 48 Občianskeho zákonníka nedošlo ani nemohlo dôjsť.
Právnypredchodca žalobcutotižnepostupovalpodľa tohtoustanovenia (§48Občianskehozákonníka),
ale zmluvný vzťah založený úverovou zmluvou predčasne ukončil výpoveďou zo dňa 23.5.2012 a vyzval

žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy v lehote do 5 dní od doručenia výpovede. Tento postup bol
plne v súlade s ust. bodu 12.2. Všeobecných obchodných podmienok úverovej zmluvy, upravujúcich
spôsob ukončenia úverového vzťahu formou výpovede rovnako pre obe zmluvné strany. Pri hodnotení
uvedeného listu nie je možné použiť ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože sa nejedná o
pochybnosti o obsahu spotrebiteľskej zmluvy, ale o hodnotenie toho, ktoré z možných práv ako účastník

zmluvného vzťahu žalobca využil. Zo žiadneho úkonu právneho predchodcu žalobcu totiž nevyplýva,
že by od úverovej zmluvy odstúpil, takýto prejav nikdy neučinil. Naopak z listu zo dňa 23.5.2012 je
jednoznačné, že ide o výpoveď úverovej zmluvy s účinkami ex nunc. Keďže výpoveď bola žalovanému
doručená dňa 25.5.2012, lehota 5 dní na zaplatenie dlžného zostatku predčasne ukončeného úveru
uplynula dňa 30.5.2012 a od 31.5.2012 sa žalovaný ocitol v omeškaní s uhradením svojho dlhu.

Premlčacia lehota pre zaplatenie celej sumy teda sa má riadiť podľa § 101 Občianskeho zákonníka a
začala plynúť dňa 1.6.2012, žalovaná pohľadávka tak bola uplatnená na súde dňa 18.5.2015 v rámci
plynutia 3- ročnej premlčacej doby, a teda nárok žalobcu v žiadnom prípade nebol premlčaný. Zároveň
poukázal na skutočnosť, že podaním zo dňa 8.6.2016 zobral žalobu v časti späť a to o zaplatenie sumy
666,13 € s prísl. a navrhol súdu prvej inštancie v tejto časti konanie zastaviť. Napriek skutočnosti, že táto

žaloba bola čiastočne zobratá späť pred prvým pojednávaním súd v rozpore s právnym poriadkom o
tomto návrhu nerozhodol. Naopak zamietol pôvodne uplatnený nárok žalobcu v celom rozsahu. Žalobca
si v odvolaní uplatnil nárok na náhradu všetkých trov konania, a to vrátane trov odvolacieho konania.

3. Zo strany žalovaného vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

4. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd spor prejednal na základe podaného odvolania, podľa
ust. § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP) bez nariadenia pojednávania. Po konštatovaní,
že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou preskúmal rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu

je dôvodné.

5. Odvolateľ použil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ CSP. Podstata odvolacieho
dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) O.s.p. spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého
stupňaprihodnotenívýsledkovdokazovania.Dôsledkomjeto,žesúdberiedoúvahyskutočnosti,ktoréz

dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli
preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom
logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť
získaných poznatkov. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, ktorý je v praxi vykladaný
tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením
je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy,
ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis,
ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad. Žalobca poukázaním na nedostatočné odôvodnenie
rozsudku v odvolaní použil aj odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, t.j., že súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ide o taký procesný postup súdu,
ktorým sa strane sporu odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Vo všeobecnosti ide otaký postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v
občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

6. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody sú naplnené.

7. Podľa § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je dojednaná zmluva na dobu neurčitú, ktorej
predmetom je záväzok na nepretržitú alebo opakovanú činnosť alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti
alebo strpieť určitú činnosť a ak zo zákona alebo zo zmluvy nevyplýva spôsob jej výpovede, možno

zmluvu vypovedať v lehote 3 mesiacov ku koncu kalendárneho štvrťroka.

8. Zo zmluvy o poskytnutí pôžičky č. 5010155, uzavretej dňa 7.10.2011 medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovaným, vo Všeobecných obchodných podmienkach v bode 12.1 je upravené ukončenie
zmluvy, pričom v bode 12.2 je tak pre veriteľa, ako aj pre dlžníka upravené oprávnenie zmluvu
kedykoľvek vypovedať bez uvedenia dôvodu. Účinky výpovede nastávajú aj okamihom vzniku

skutočnosti, podľa bodu 12.1.

9. Výpoveď je typickým právnym dôvodom zániku zmluvných záväzkov, pričom ide o jednostranný
adresovaný právny úkon, ktorý má za následok zánik záväzkovoprávneho vzťahu uplynutím výpovednej
lehoty bez ohľadu na súhlas druhej zmluvnej strany. Všeobecné ustanovenie podľa § 582 ods. 1

Občianskeho zákonníka sa podporne aplikuje v prípadoch, ak sa zmluvné strany vopred nedohodli na
konkrétnom spôsobe a podmienkach výpovede, prípadne na osobitnej dĺžke výpovednej lehoty. Zánik
nevylučuje alternatívu, aby si zmluvné strany dojednali možnosť ukončenia zmluvy výpoveďou aj v
prípade zmluvy uzavretej na dobu určitú, teda keď je známy čas jej ukončenia napr. s plnením záväzku.

10. Ako vyplýva z úverovej zmluvy a Všeobecných obchodných podmienok právneho predchodcu
žalobcu, strany si dojednali možnosť vypovedania zmluvy bez uvedenia dôvodu s tým, že vypovedať
taktozmluvuktorákoľvekzozmluvnýchstrán.Ktakejtovýpovedidošloajzostranyprávnehopredchodcu
žalobcu. Súd prvej inštancie však toto podanie, ktoré je označené ako výpoveď zmluvy a je z neho
jednoznačné, že nejde o odstúpenie od zmluvy, subsumoval pod ust. § 48 ods. 2 Občianskeho

zákonníka, t.j., že ide o odstúpenie od zmluvy a aplikoval okamžite ustanovenie § 457 Občianskeho
zákonníka s tým, že ak bola zmluva zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo
podľa nej dostal. Následne potom nesprávne aplikoval aj ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j.
aplikoval 2-ročnú premlčaciu dobu na uplatnenie nároku žalobcu. Zo strany súdu prvej inštancie teda
došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci na základe zisteného skutkového stavu.

11. Súd prvej inštancie taktiež, ako je to uvedené aj v odvolaní zo strany žalobcu, pred rozhodnutím
vo veci samej ignoroval čiastočné späťvzatie žalobného návrhu žalobcom o sumu 666,13 € s prísl. v
podaní, ktoré došlo na tamojší súd 9.6.2016 a napriek tomu rozsudkom zo dňa 14.6.2016 rozhodol o
celom nároku žalobcu bez rozhodnutia o čiastočnom späťvzatí žaloby a rozhodol tak, že žalobu ako

celokzamietol,pričomtakýtopostupsúdumalzanásledoknesprávnerozhodnutievoveci.Takýtopostup
súdu spôsobil porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces, pretože žalobca je oprávnený až do
rozhodnutia o jeho nároku disponovať svojou žalobou vrátane jej čiastočného späťvzatia (§ 144, §145
CSP, predtým § 96 O.s.p.).

12. Z uvedených dôvodov neostávalo odvolaciemu súdu nič iné, len napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie.

13. Úlohou súdu prvej inštancie bude v prvom rade rozhodnúť o čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcu,
následne v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu posúdiť opätovne nárok žalobcu, jeho

dôvodnosť, pričom je potrebné ho tiež podrobiť kontrole v zmysle ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov, podrobiť kontrole zmluvné podmienky uvedené v úverovej zmluve a vo
Všeobecných obchodných podmienkach veriteľa - pôvodného žalobcu a následne vo veci opätovne
rozhodnúť a rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania.

14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).