Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, August 10, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/204/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1409203642
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1409203642.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov
senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu: Who is who Verlag
für Personenenzyklopädien AG, Alpenstrasse 16, Postfach 4703, CH-6304 Zug, Švajčiarsko, zastúpená
Advokátskou kanceláriou Škamla, s.r.o., Žilina, Makovického 15, proti žalovanému: A. V., X.. X. X. XXXX,
L. L., P. X, zastúpený Advokátskou kanceláriou Šášik & Partners, s.r.o., Bratislava, Sokolská 18, o

zaplatenie 105,79 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava
IV zo dňa 9. 3. 2016 č.k. 22C/73/2010 - 196, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovaný m á právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Napadnutým ( v poradí tretím ) rozsudkom súd prvej inštancie zamietol v celom rozsahu žalobu
žalobcu, ktorou sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 105,79 € s príslušenstvom, na

tom základe, že na základe písomnej objednávky uzavretej so žalovaným dňa 25. 4. 2006 sa
žalobca zaviazal jednorazovo uverejniť portrétnu fotografiu žalovaného s jeho osobným životopisom v
encyklopédii „Životná encyklopédia významných žien a mužov Slovenska“ v cene 105,79 € ( v prepočte
3.187,- Sk ), ktorú povinnosť si žalobca aj splnil a fotografiu žalovaného s osobným životopisom v
encyklopédii zverejnil. Následne žalovanému vystavil dňa 26. 5. 2006 fa č. R. na sumu 105,79 €, splatnú
dňa 9. 6. 2006. Žalovaný za služby poskytnuté žalobcom nezaplatil ani po viacerých výzvach.

2/ Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že predložená objednávky zo dňa 25. 4. 2006
vôbec neobsahuje ustanovenie o spôsobe uplatňovania reklamácie neobsahuje vôbec ( § 7 ods. 1
písm.c/ zákona č. 108/2000 Z.z. o podomovom predaji ); v prípade ustanovenia o práve na odstúpenie
od zmluvy sa toto javí ako nejasné a teda neurčité. Podľa poučenia na objednávke má objednávateľ , t.j.
žalovaný, právo na odstúpenie od zmluvy do 7 pracovných dní, bez uvedenia o tom, kedy začne 7-dňová
lehota plynúť, t.j. od kedy môže žalovaný toto právo voči žalobcovi účinne uplatniť ( § 7 ods. 1 písm.
d/, § 7 ods. 2, § 8 zákona č. 108/2000 Z.z. o podomovom predaji ). Absencia podstatných náležitostí

zmluvy uzatvorenej na základe zákona o podomovom predaji má za následok neplatnosť tejto zmluvy.
Skutočnosť, že zmluva so žalovaným bola uzatvorená pri podomovom predaji potvrdzuje fakt, že k jej
uzavretiu došlo pri návšteve zástupcu predávajúceho E. H. u spotrebiteľa ( žalovaného ) v priestoroch
jeho pracoviska ( § 5 ods. 1 zákona č. 108/2000 Z.z. o podomovom predaji ), keď E. H., vypočutý
súdom ako svedok potvrdil, že objednávku uzatváral so žalovaným na lekárskej fakulte v pracovni
žalovaného. Žalovaný v danom právnom vzťahu mal postavenie spotrebiteľa. V zmluve uzavretej podľa

zákona o podomovom predaji úplne absentujú náležitosti týkajúce sa spôsobu uplatnenia reklamácie
a ustanovenia o práve odstúpiť od zmluvy sú v objednávke nejasné a neurčité. Žalovaným uzavretá
zmluva je svojím charakterom zmluvou spotrebiteľskou podľa § 23a zák. č. 634/1992 Zb. o ochranespotrebiteľa ( v znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy ), pre ktorú je typické, že spotrebiteľ do
zmluvného vzťahu vstupuje s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ,
pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. Po právnej stránke

oprel svoje rozhodnutie o ust. § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Obč. zák., ďalej o ust. zák. č. 108/2000 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji, ust. § 1, 2 ods. 1, ods. 1, § 5 ods.
1, § 7 ods. 1, ods. 2, § 23a zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Dodal, že bol pri rozhodovaní
viazaný právnym názorom odvolacieho Krajského súdu v Bratislave, ktorý predchádzajúce dva rozsudky
súdu prvej inštancie ( zo dňa 20. 12. 2010 č.k. 22C/73/2010 - 55 ako aj zo dňa 12. 6. 2013 č.k.

22C/73/2010 - 121, ktorými žalobe žalobcu vyhovel zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie,
a to uzneseniami Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19. 8. 2011 č.k. 9Co/140/11 - 88 a následne zo
dňa 30. 4. 2015 č.k. 9Co/484/2013 - 153 ). Rozhodnutie o trovách konania oprel súd prvej inštancie
o ust. § 151 ods. 3 O.s.p. s tým, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením, v lehote do
30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
3/ Uvedený rozsudok napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním žalobca, v celom rozsahu.

Navrhoval odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že jeho
žalobe vyhovie a prizná mu tiež trovy konania. Žalobca napádal rozhodnutie súdu prvej inštancie z
odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p., pretože na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Žalobca trval na tom,
že na daný vzťah nemožno aplikovať ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa pri podomovom

predaji, poukazujúc na ust. § 5 ods. 1 písm. b/ zák. č. 108/2000 Z.z. cit. zákona. Súd prvej inštancie
opomenul skutočnosť, že stretnutie žalovaného s redaktorom žalobcu bolo vopred dohodnuté. Podľa §
5 ods. 1 písm. b/ cit. zák. ide o podomový predaj, ak bola zmluva medzi predávajúcim a spotrebiteľom
uzatvorená pri návšteve predávajúceho u spotrebiteľa, u iného spotrebiteľa alebo na pracovisku, ak
si spotrebiteľ takúto návštevu nevyžiadal. Žalovaný nepoprel skutočnosť, že stretnutie s redaktorom

bolo vopred dohovorené. Ak by stretnutie nebolo naplánované, redaktor by predsa nevedel a nemohol
vedieť, kto je žalovaný a kde je jeho pracovisko. To, že stretnutie bolo vopred dohovorené vyplýva z
formulácie na faktúre „Ďakujeme Vám, že ste priateľsky prijali nášho redaktora a veľmi nás teší, že Vás
môžeme privítať v kruhu našich zákazníkov.“ Ak by redaktor oslovil žalovaného náhodne, neuvádzal by
žalobca túto poznámku na faktúre. Ide o postup práce žalobcu pri jeho činnosti, tzn. vopred dohodnuté

stretnutie. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným tak nemožno posúdiť podľa ustanovení ZoOS, t.j.
nebolo nevyžiadané a žalobca žalovanému neponúkol nič viac ako to, na čom bol so žalovaným
vopred dohodnutý. V prílohe odvolania žalobca pripojil rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn.
6Co/96/2014 zo dňa 24. 2. 2015, ktorým bolo rozhodnuté v takmer identickom prípade a v ktorom KS
Košice uviedol, že „...predmetný právny vzťah nemožno podriadiť pod aplikáciu zákona č. 108/2000

Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji, hoci sa v objednávke nachádza odkaz na tento
zákon. Obsah objednávky, ako aj okolnosti, za ktorých vznikol záväzkový vzťah medzi veriteľom a
dlžníkom nezodpovedá definícii podomového predaja a zásielkového predaja, ako to vyžaduje zákon
č. 108/2000 Z.z. návšteva obchodného zástupcu žalobcu u žalovaného .... bola vopred telefonicky
dohodnutá a žalobca žalovanému neposkytol iný tovar alebo službu, o ktorú by žalovaný pri vyžiadaní

návštevy neprejavil záujem.“ Žalobca dodal, že ak by daný vzťah bolo možné posudzovať podľa ZoOS,
objednávka nie je a nemôže byť neplatná. Absencia náležitostí nemá podľa zákona následok v podobe
neplatnosti zmluvy; uvedené nemožno vyvodiť zo žiadneho zákonného ustanovenia, ani zo smernice
Európskeho parlamentu a rady č. 2011/83/EÚ zo dňa 25. 10. 2011 a smernice Rady 85/577/EHS zo
dňa 20. 12. 1085, ani z dôvodovej správy k ZoOS. Jediná zákonná úprava je obsiahnutá v časti zákona

o zásielkovom predaji. So záverom prvoinštančného súdu o tom, že absencia podstatných náležitostí
zmluvy uzatvorenej podľa ZoOS má za následok neplatnosť takto uzatvorenej zmluvy preto nemožno
súhlasiť;záväznáobjednávkanemôžebyťvrozporsoZoOS,nakoľkosanespravujejehoustanoveniami.
Zo žiadneho ustanovenia záväznej objednávky nevyplýva, že by sa mal právny vzťah medzi stranami
sporu riadiť podľa ZoOS. Samotný odkaz na § 12 ZoOS sa týka len určenia lehoty, v ktorej môže

objednávateľ od zmluvy bez udania dôvodu odstúpiť. Ak by aj súd dospel k záveru, že vzťah medzi
stranami sporu je nutné posudzovať podľa ZoOS, je žalobca názoru, že námietky žalovaného, týkajúce
sa neplatnosti právneho úkonu sú irelevantné. Absencia ustanovení o záruke a reklamácii nemôže
spôsobovať absolútnu neplatnosť zmluvy. Predmetná zmluva v podobe záväznej objednávky spĺňa
všetky náležitosti právneho úkonu, a teda obsahuje názov právneho úkonu ( objednávka ), osobné údaje

objednávateľa, osobné údaje dodávateľa, predmet objednávky, vymedzenie celkovej sumy objednávky,
označenie miesta a dátum uzavretia objednávky, podpisy zmluvných strán. V prípade úspechu si
žalobcauplatnilprávonanáhradutrovprvoinštančnéhoiodvolaciehokonaniavcelkovejvýške880,16€.4/ Na odvolanie žalobcu sa žalovaný vyjadril písomným podaním, v ktorom uviedol, že súd prvej
inštancie riadne a v potrebnom rozsahu zistil skutočný stav veci a zo svojich skutkových zistení vyvodil
aj správne skutkové aj právne závery. Žalovaný sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že medzi

ním a žalobcom došlo k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 Obč. zák., účinného v
čase uzavretia zmluvy, pričom na daný právny vzťah bolo potrebné aplikovať aj ustanovenia zákona
č. 108/2000 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji, a to tých, ktoré súd vo svojom
rozhodnutí citoval. Základným zmyslom a predmetom úpravy zákona č. 108/2000 Z.z. je ochrana
spotrebiteľa pri podomovom predaji, pričom zákon definuje kritériá zmluvy o podomovom predaji, kde

jasne stanovuje, že podomovým predajom sa rozumie uzatváranie zmlúv mimo miesta podnikania. Z
okolností prípadu tak súd správne vyvodil, že zmluva bola uzatvorená podľa podmienok zákona č.
108/2000 Z.z. formálnym predpokladom uzavretia zmluvy o podomovom predaji nie je jej písomná
forma, ale pokiaľ je uzavretá v písomnej forme, tak okrem náležitostí vyplývajúcich z ust. § 588 až §
627 Obč. zák. musí obsahovať v zmysle právnej úpravy podľa zák. č. 108/2000 Z.z. aj ustanovenia o
záruke, o spôsobe uplatňovania reklamácie o práve na odstúpenie od zmluvy. Ide o podstatné náležitosti

zmluvy o podomovom predaji, ktoré vyplývajú z ust. § 2 ods. 2 cit. zák. , ktoré musí takáto zmluva vždy
obsahovať, pretože ak nie, spôsobuje to jej neplatnosť, k čomu správne dospel aj súd prvej inštancie.
Súd správne uzavrel, že objednávka zo dňa 25. 4. 2006 pokiaľ išlo o uplatnenie reklamácie tieto
zákonom predpísané náležitosti nespĺňa a pokiaľ išlo o možnosť odstúpenia od zmluvy nebolo toto
poučeniejasnéazrozumiteľné,akotoužskôrskonštatovalvzrušujúcomuzneseníkrajskýsúd.Žalovaný

môže preto len súhlasiť so závermi súdu, že zmluva je svojím obsahom v rozpore so zákonom ( § 39
Obč. zák. ), čoho dôsledkom je jej absolútna neplatnosť a tým aj nemožnosť priznania uplatňovaného
nároku na zaplatenie. Záverom sa žalovaný vyjadril k argumentácii žalobcu, že právny vzťah medzi nimi
nespĺňa náležitosti podomového predaja, z dôvodu, že stretnutie bolo vopred dohovorené a zúčastnené
strany pred uzavretím zmluvy telefonicky komunikovali. Žalobca sa odvoláva na ust. § 5 ods. 1 písm.

b/ zák. č. 108/2000 Z.z., podľa ktorého, ide o podomový predaj, ak bola zmluva medzi predávajúcim
a spotrebiteľom uzatvorená pri návšteve predávajúceho u spotrebiteľa, u iného spotrebiteľa alebo na
pracovisku, ak si spotrebiteľ takúto návštevu nevyžiadal. Žalobca tým dôvodí, že stretnutie so zástupcom
predávajúceho nebolo náhodné ale vopred dohodnuté, t.j. nevyžiadané, pretože pokiaľ by tomu tak
nebolo, predajca by nevedel, kto je žalovaný a kde sa nachádza jeho pracovisko. Tieto tvrdenia žalobcu

označil žalovaný za zavádzajúce; žalovaný žalobcu nikdy nekontaktoval, nevedel, čo je v predmete
jeho činnosti a nevedel ani to, kde sa žalobca nachádza a kde by mu mal do Švajčiarska telefonovať.
Neexistuje žiadny relevantný dôkaz, ktorý by niečo také objektívne preukazoval a osvedčoval to, že
žalovaný žalobcu niekedy oslovil, predbežne sa s ním dohodol na predmete zmluvy o podomovom
predaji a dokonca si s ním z vlastnej iniciatívy dohodol stretnutie. Preto žalovaný považuje za absurdné

tvrdenie žalobcu, že žalovaný bol na uskutočnení obchodu so žalobcom dohodnutý, a to ešte skôr, ako
ho tento navštívil na jeho pracovisku v Bratislave, v budove Lekárskej fakulty UK. Nie je doteraz jasné,
kde a akým spôsobom sa dostal žalobca k údajom o žalovanom, kde a ako získal na neho kontakt a
prečosarozhodolnavštíviťprávejeho.Žalovanýtrvalnatom,žeskutočnosť,ženepoprel,žehopredajca
predtým mohol telefonicky kontaktovať, nemôže znamenať, že si vyžiadal jeho návštevu a že s ním

bol dokonca dohodnutý na obchode, ako to tvrdí v odvolaní žalobca. Podľa žalovaného pre posúdenie
povahy podomového predaja nemôže byť rozhodujúce, či si kupujúci návštevu predávajúceho vyžiadal
alebo nevyžiadal, ako mylne tvrdí žalobca. Preto ani prípadné „vyžiadanie“ návštevy predajcu, ktoré
však žalovaný rezolútne odmieta, nemusí bez ďalšieho automaticky znamenať, že nejde o podomový
predaj podľa zákona č. 108/2000 Z.z. pokiaľ ide o predložené rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach,

tento sa pri výklade zákona č. 108/2000 Z.z. podľa názoru žalovaného dostal do rozporu so znením a
základným zmyslom tohto zákona, ktorým je ochrana spotrebiteľa pred nekalými praktikami predajcov
( šmejdov ) pri obchodovaní mimo kamenných obchodov a mimo miesta ich podnikania. Nemožno preto
z neho vychádzať v prejednávanej právnej veci.
5/ Na vyjadrenie žalovaného ktoré bolo doručované žalobcovi tento nereagoval.

6/ Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
účinného od 1.7.2016 (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7/ Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pre dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8/ Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom ( t.j. v celom ) rozsahu podľa § 379, § 380 C.s.p., bez
nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 385 ods. 1 C.s.p.); vo veci verejne vyhlásil rozsudok podľa §
219 ods. 3, § 378 ods. 1 C.s.p. Dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech.9/ Podľa § 39 Obč. zák. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
10/ Podľa § 2 ods. 2 zák. č. 108/2000 Z.z. ak sa zmluva uzaviera písomne, musí obsahovať

okrem všeobecných náležitostí ustanovenia o záruke, spôsobe uplatňovania reklamácie a o práve na
odstúpenie od zmluvy.
11/ V zhode so súdom prvej inštancie dospel aj odvolací súd k záveru, že zmluva uzavretá medzi
stranami sporu je neplatná, a to podľa § 39 Obč. zák., t.j. neplatná absolútne, pre rozpor so zákonom
č. 108/2000 Z.z. o podomovom predaji. ( Absolútnu ) neplatnosť uzavretej zmluvy spôsobuje absencia

podstatných náležitostí, a to buď celkom ( v prípade ustanovení o záruke a spôsobe reklamovania ),
a tiež pre nezrozumiteľnosť či neurčitosť ( v prípade poučenia o práve žalovaného ako spotrebiteľa
na odstúpenie od uzavretej zmluvy, pre chýbajúce určenie začiatku plynutia 7 dňovej lehoty na
odstúpenie ). Obrana žalobcu, založená na tvrdení, že predmetná zmluva nebola uzavretá podľa
zákona o podomovom predaji neobstojí; samotný žalobca tým, že právnu úpravu o odstúpení práve
podľa zákona o podomovom predaji pojal do zmluvy ( hoci neurčito a nezrozumiteľne ) podriadil

daný právny vzťah právnej úprave v zmysle cit. zákona. Napokon samotná zmluva bola uzavretá
pri návšteve predajcu žalobcu u žalovaného ( ako spotrebiteľa ) na jeho pracovisku, čo preukazuje
písomné poďakovanie žalobcu na faktúre č. SK-XXXXXXXXXVI žalovanému za to, že priateľsky prijal
„redaktora“ žalobcu.
12/ Žalobca sa v konaní bránil tvrdením, že daný právny vzťah nemožno podriadiť pod zákon o

podomovom predaji ( zákon č. 108/2000 Z.z. ), pretože stretnutie žalovaného s redaktorom žalobcu
bolo vopred dohodnuté žalovaným, pričom ust. § 5 ods. 1 písm. b/ zák. č. 108/2000 Z.z. upravuje, že
o podomový predaj ide vtedy, ak si spotrebiteľ návštevu predajcu nevyžiadal. Odvolací súd k uvedenej
námietke žalobcu uvádza, že ju považuje za účelovú. Je pravdou, že stretnutie žalovaného v priestoroch
jeho pracoviska s predajcom žalobcu bolo vopred dohodnuté, sporná bola otázka, či bolo dohodnuté

na základe vyžiadania žalovaného, ako to v konaní prezentuje žalobca. Za účelom posúdenia otázky,
totiž, či išlo o žalovaným vyžiadané stretnutie ( čo by znamenalo, že by v danom prípade nešlo o spôsob
podomového predaja v zmysle ust. § 5 ods. 1 písm. b/ zák. č. 108/2000 Z.z. ), je nutné vychádzať
zo zistených skutkových okolností veci. Odvolací súd vychádza zo skutkového záveru, že osobnému
stretnutiu redaktora žalobcu so žalovaným dňa 25. 4. 2006 musel predchádzať skorší kontakt, a to z

dôvodu, že ako vyplynulo z dokazovania, na osobnom stretnutí dňa 25. 4. 2006 pri podpise objednávky
žalovaný odovzdal predajcovi žalobcu svoju portrétnu fotografiu aj osobný životopis pre účely ich
zverejnenia v encyklopédii a ťažko možno predpokladať, že ak by stretnutie nebolo dohodnuté vopred,
že by mal žalovaný celkom náhodou pri sebe vyhotovenú portrétnu fotografiu aj s napísaným osobným
životopisom. Z obsahu spisového materiálu zároveň plynie, že žalobca nikdy netvrdil, že to bol žalovaný,

kto žalobcu, resp. jeho redaktora, iniciatívne kontaktoval, so záujmom zverejnenia svojej fotografie a
životopisu v spomínanej encyklopédii. Žalovaný sám popiera, že by bol iniciatívne žalobcu ( alebo
jeho redaktora ) oslovil za účelom zverejnenia svojej fotografie a životopisu v spomínanej encyklopédii
( o činnosti žalobcu nemal vôbec vedomosť ). Dohodnutému osobnému stretnutiu dňa 25. 4. 2006
tak zjavne predchádzal skorší kontakt, zrejme telefonický ( žalovaný nepopiera, že ho žalobca mohol

najprvkontaktovaťtelefonicky).Účelomtohtoskoršiehokontaktu(ktorémuselopredchádzaťosobnému
stretnutiu dňa 25. 4. 2006 ) zrejme v podobe telefonického hovoru ( ktorého iniciátorom tak musel
byť predajca žalobcu, nie žalovaný ) bolo práve dosiahnuť dohodu o osobnej návšteve predajcu, ktorú
žalobca prezentuje ako žalovaným vopred vyžiadanú návštevu. Takáto prax obchodného zástupcu
je podľa názoru odvolacieho súdu jednoznačne motivovaná jeho snahou vyhnúť sa podradeniu takto

založeného právneho vzťahu pod režim zákona o podomovom predaji, s odôvodnením, že návšteva
obchodného zástupcu u žalovaného bola vopred ( napr. telefonicky ) dohodnutá a teda vyžiadaná
spotrebiteľom ( žalovaným ). V skutočnosti je ale podľa názoru odvolacieho súdu nutné vychádzať
z toho, že iniciátorom stretnutia nebol žalovaný ( spotrebiteľ ), ktorý o činnosti žalobcu nemal žiadnu
vedomosť ( a teda ho logicky nemohol vopred kontaktovať ), ale obchodný zástupca, ktorý iniciatívne

žalovaného kontaktoval, aby sa s ním následne v prípade záujmu stretol osobne. Takto dohodnutú
návštevu však podľa názoru odvolacieho súdu nemožno hodnotiť ako vyžiadanú spotrebiteľom ( čo by
vylučovalo použitie zákona o podomovom predaji ), pretože to nebol spotrebiteľ ( žalovaný ) od koho
vyšla iniciatíva na dohodu o termíne stretnutia s redaktorom žalobcu, ale redaktor žalobcu, tým, že to
bol on, kto prvý kontaktoval žalovaného. Neobstojí preto obrana žalobcu, že neboli splnené podmienky

ust. § 5 ods. 1 písm. b/ zák. č. 108/2000 Z.z., a teda že sa v danom prípade nejednalo o právny vzťah
založený podomovým predajom.13/ Prvostupňový súd si správne ako prejudiciálnu otázku riešil otázku platnosti stranami uzavretej
zmluvy, pričom dospel k správnemu právnemu záveru o tom, že táto zmluva je neplatná, jednak pre jej
rozpor so zákonom č. 108/2000 Z.z., ako aj pre jej neurčitosť a nezrozumiteľnosť ( § 39 Obč. zák. ).

14/ Pretože uzavretá zmluva trpí absolútnou neplatnosťou, nezaložila pre jej zmluvné strany žiadne
práva a povinnosti, t.j. ani žalovanému nevznikla povinnosť uhradiť žalobcom požadovanú sumu.
15/ Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil ( § 387 ods. 1 C.s.p. ).
16/ O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255

ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný mal v odvolacom konaní plný úspech, preto mu priznal právo na
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia ( § 262 ods. 2 CSP ).
17/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizácioua ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).