Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 25, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/60/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117010417
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zoltán Szalay
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7117010417.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zoltána Szalaya a sudcov JUDr.
Zuzany Homzovej a JUDr. Jaroslava Chleboviča, v trestnej veci obžalovaného G. R., pre zločin lúpeže
podľa § 188 ods. 1 Tr.zák. spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.zák., prerokoval na
verejnom zasadnutí dňa 25. júla 2017 odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice
I zo dňa 12. 6. 2017, sp.zn. 5T/18/2017 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného G. R..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný G. R. (ďalej len „obžalovaný“) uznaný za
vinného zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr.zák. spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20
Tr.zák., na tom skutkovom základe, že

v W. dňa 27.10.2016 v presne nezistenom čase okolo 03,20 hod. na H. O. - U. Ť., vedľa OC I. fyzicky
napadol poškodeného T. T., ktorý v tom čase išiel po chodníku smerom na ul. X. a to tým spôsobom,
že najprv zozadu dostal poškodený kopanec nohou do oblasti chrbta, načo spadol na zem a keď bol
v ležiacej polohe na chodníku, tak do poškodeného ďalej kopal nohami do oblasti tela, hlavy a tváre
a keď s týmto fyzickým útokom prestal, pristúpila k nemu W. X., ktorá poškodeného prehľadávala a z
pravého vrecka bundy, ktorú mal oblečenú na sebe, mu násilne vytrhla jeho mobilný telefón zn. Ulefone,

IMEI XXXXXXXXXXXXXXX, čínskej výroby, kde potom obaja ušli z miesta činu preč, čím takto svojím
spoločným konaním spôsobili T. T. zranenia a to pomliaždenie steny hlavy a ľavej očnice s dobou liečenia
do 7 dní.

Za to bol podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 5 Tr. zák. odsúdený k trestu odňatia slobody v
trvaní 6 (šesť) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku
podal odvolanie obžalovaný čo do výroku o vine a treste, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojej

obhajkyne. V podanom odvolaní vyjadril nesúhlas so záverom súdu prvého stupňa, ktorý ho uznal za
vinného zo zažalovaného trestného činu. Tvrdil, že v danom prípade vykonaným dokazovaním nebolo
preukázané, žeby mal úmysel použiť násilie proti poškodenému za účelom zmocnenia sa cudzej veci.
Podľa odvolateľa nebolo vykonaným dokazovaním preukázané spoločné vopred dohodnuté konanie
obžalovaného s už odsúdenou W. X. čo dokresľujú aj všetky zistené skutkové okolnosti pred spáchaním
skutku, počas neho i následne po vykonaní skutku. Z týchto dôvodov má za to, že u obžalovaného

bolo preukázané naplnenie skutkových podstát prečinu výtržníctva s poukazom na ustanovenie § 364Tr.zák. Pokiaľ sa týka výroku o treste, uviedol, že dlhodobo trpí hepatitídou typu C v pokročilom štádiu, čo
vyvoláva obavu, či vzhľadom na svoj zdravotný stav bude vôbec schopný výkonu trestu odňatia slobody.

Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o vine , ako aj treste a s
poukazom na ustanovenie § 322 ods. 3 Tr.por. sám vo veci rozhodol tak, že zmení právnu kvalifikáciu
skutku a obžalovanému uloží primeraný trest, prípadne po zrušení veci vec vráti okresnému súdu na
ďalšie konanie.

Prokurátor v písomnom vyjadrení k odvolaniu obžalovaného uviedol, že napadnutý prvostupňový
rozsudok je zákonný a správny a okresný súd s argumentmi uvedenými v písomnom odôvodnení
odvolania ohľadne namietanej právnej kvalifikácie skutku sa dostatočne vysporiadal.

Krajskýsúdakosúdodvolací,predtýmakozačalplniťsvojupreskúmavaciupovinnosťpodľa§317Tr.por.
zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote stanovenej v § 309 Tr.por., odvolanie bolo

podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods.1 písm. b) Tr.por., obsah odvolania spĺňa náležitosti
§ 311 ods. 1, ods. 2 Tr.por. a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu
podaného odvolania v zmysle § 312 Tr.por., a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr.por.

Podľa § 317 ods. 1 Tr.por., ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší

rozsudok podľa § 316 ods. 3 preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti
ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby,
ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa §
371 ods. 1 Tr.por.

Odvolací súd zistil, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného trestného činu
(zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr.zák. spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.zák.), je
napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom
nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci. Skutkové
zistenia prvostupňového súdu tak, ako sú vyjadrené v napadnutom rozsudku, sú správne a úplné, lebo

zodpovedajú výsledkom dokazovania vykonávanom na hlavnom pojednávaní. Vzhľadom na to odvolací
súd v otázke skutkových zistení odkazuje na veľmi podrobne rozvedené dôvody rozsudku súdu prvého
stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu aj stotožnil. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu
potrebnom na rozhodnutie a vyvodil z neho správne skutkové zistenia.

Obžalovaný odvolanie založil na opakovaných dôvodoch svojej obhajoby použitej v konaní pred súdom
prvého stupňa. S jeho námietkami, skutkovými a právnymi sa ale súd prvého stupňa v rozhodnutí
riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na odvolacom
súde. Vina obžalovaného musí byť dokázaná na základe dôkazov vykonaných v súlade s otázkou,
riešenie ktorej by zostalo na odvolacom súde. Vina obžalovaného musí byť dokázaná na základe

dôkazov vykonaných v súlade s Trestným poriadkom. Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový
súd postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr.por., teda hodnotil ich na základe
vnútorného presvedčenia založenom na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v
ich súhrne a dospel k logicky odôvodneným skutkovým zisteniam.

Skutočnosť, že odvolateľ sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi názormi súdu prvého stupňa v
napadnutom rozsudku, nemôže sama osebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti
alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa.

Súd prvého stupňa veľmi podrobne rozviedol dôkazy, ktoré usvedčujú obžalovaného zo spáchania

žalovaného skutku, precíznym a erudovaným spôsobom vyhodnotil trestné konanie, ktoré predchádzalo
vyhláseniu rozsudku a jeho správne právne závery majú dostatočný skutkový základ v riadne
vykonanom dokazovaní.

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaníazostalispornéalebosúnevyhnutnénadoplneniedôvodovprvostupňovéhorozhodnutia,ktoré
sapreskúmavavodvolacomkonaní.Vtejtosúvislostiodvolacísúdpoukazujena to,ževdvojinštančnomsúdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby
odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa.

Odvolacísúdnazákladeodvolaniaobžalovanéhopreskúmalajvýrokotresteazistil,žetentozodpovedá
stavu veci a zákonu a je primerane prísnym.

Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho
zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj

poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal aj odvolací súd zo zásady, že trest je právnym následkom
trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu).
Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v
týchsmeroch,vktorýchmápôsobiťzákonomnaochranuspoločnosti,jednakpredpáchateľomtrestného
činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu trestnej činnosti) a prvok individuálnej
prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym

páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na
ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa
(retribúcia).

Podľa § 34 ods. 2, ods. 3, ods. 4 Tr.zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej

výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné
sadzby trestu odňatia slobody. Trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší
vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.

Podľa § 34 ods. 1 Tr.zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho prevýchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Podľa§38ods.5Tr.zák.priopätovnomspáchanízločinusazvyšujedolnáhranicazákonomustanovenej
trestnej sadzby o jednu polovicu; v takom prípade sa ustanovenie ods. 4 nepoužije. Za tohto stavu
teda uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov je trestom potrebným a primeraným tak z
hľadiska individuálnej, ako i generálnej prevencie. Prípadné zníženie (resp. mimoriadne zníženie) trestu

odňatia slobody neprichádzalo do úvahy. V tejto súvislosti k odvolaniu obžalovaného vo vzťahu k jeho
zdravotnému stavu krajský súd uvádza, že v podmienkach ústavov väzenskej a justičnej stráže je
poskytnutá zdravotná starostlivosť, vrátane ústavného liečenia a v prípade, žeby bol výkonom trestu
ohrozený zdravotný stav obžalovaného, môže eventuálne dôjsť k prerušeniu výkonu trestu odňatia
slobody, príp. k upusteniu od ďalšieho výkonu trestu odňatia slobody v rámci ustanovení Trestného

poriadku.

Zaradenie obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia má oporu v
ustanovení § 48 ods. 2 písm. b) Tr.zák., takže ani v tomto smere nemožno okresnému súdu nič vytknúť.

Odvolací súd preskúmal správnosť konania, ktoré predchádzalo napadnutým výrokom rozsudku
obžalovaným, nezistil žiadne pochybenie. Nezistil ani chyby, ktoré odvolaniu neboli vytýkané a ktoré
by boli takej povahy, žeby odôvodňovali po právoplatnosti rozsudku podanie mimoriadneho opravného
prostriedku (§ 371 ods. 1 Tr.por.)

Z týchto dôvodov preto odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.