Rozsudok Judgement was issued on Thursday, June 28, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 25C/30/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416201242
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kalata

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2017:1416201242.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudcom JUDr. Petrom Kalatom v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia

s.r.o., Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát,
Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/X, XXX
XX I., občan SR, o zaplatenie 1212,99 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 927,11 eur, s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 57,63
eur od 21. 2. 2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 57,63 eur od 21. 3. 2013
do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,75% ročne zo sumy 57,63 eur od 21. 4. 2013 do zaplatenia,
s úrokom z omeškania 8,50 % ročne zo sumy 57,63 eur od 21. 5. 2013 do zaplatenia, s úrokom z

omeškania 8,50 % ročne zo sumy 57,63 eur od 21. 6. 2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,50
% ročne zo sumy 57,63 eur od 21. 7. 2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,50 % ročne zo sumy
57,63 eur od 21. 8. 2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,50 % ročne zo sumy 57,63 eur od 21. 9.
2013dozaplatenia,súrokomzomeškania8,50%ročnezosumy57,63eurod21.10.2013dozaplatenia,
s úrokom z omeškania 8,25 % ročne zo sumy 57,63 eur od 21.11.2013 do zaplatenia, s úrokom z
omeškania 8,25 % ročne zo sumy 57,63 eur od 21.12.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,25
% ročne zo sumy 57,63 eur od 21.01.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,25 % ročne zo sumy

57,63 eur od 21.02.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,25 % ročne zo sumy 57,63 eur od
21.03.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,25 % ročne zo sumy 57,63 eur od 21.04.2014 do
zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,25 % ročne zo sumy 57,63 eur od 21.05.2014 do zaplatenia, s
úrokom z omeškania 8,15 % ročne zo sumy 5,03 eur od 21.06.2014 do zaplatenia. Žalovanému sa
na úhradu dlžnej sumy povoľujú splátky vo výške 60 € mesačne, vždy k 15 dňu v mesiaci, s tým, že
splatnosť prvej splátky nastáva v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudne
právoplatnosť. Omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celej dlžnej sumy.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 52,86 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu, Consumer Finance Holding, a.s., žalobou doručenou súdu 15. 2. 2016
uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie 1.409,70 eur s úrokom z omeškania 8,75% ročne od 7. 4.
2013 do zaplatenia, ako i nárok na náhradu trov konania. Uviedol, že so žalovaným uzavrel dňa 12. 10.
2012 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol žalovanému celkovú sumu 1344,20 eur. Pôžičku mal

žalovaný splácať v 24 mesačných splátkach po 57,63 eur, pričom neuhradil žiadnu splátku. Žalovaný
bol vyzvaný listom zo 14. 3. 2013 k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo, na čo nereagoval.
Podaním doručeným súdu 29. 2. 2016 (ešte pred doručením žaloby žalovanému) vzal žalobca žalobu
späť v časti uplatnenej zmluvnej pokuty vo výške 196,71 € a požiadal aby súd v konanie v tejto častizastavil. Súd v priebehu konania uznesením č. k. 25C/30/2016-41 zo dňa 5. 2. 2017 vyhovel návrhu,
aby na miesto doterajšieho žalobcu vstúpil nový žalobca, a to Intrum Justitia Slovakia s.r.o. so sídlom
Bratislava, Karadžičova č. 8, IČO 35 831 154.

2. Žalovaný sa k žalobe na pojednávaní konanom 6. 6. 2017. Uviedol, že je pravdou, že čerpal od
žalobcuúvervovýške1.100eur,ktorýzrôznychosobnýchdôvodov,vrátanestarostlivostiochorúmamu,
nesplácal. Podľa jeho názoru uzavretá zmluva s právnym predchodcom žalobcu nespĺňa náležitosti
zákona o spotrebiteľských úveroch a mala by byť považovaná za bezúročnú a bez poplatkov. Nie je si

vedomý, že by mu bola v minulosti doručená nejaká výzva alebo oznámenie o zosplatnení úveru. Má za
to, že doručenka, založená v spise na č. l. 6, nepreukazuje, že došlo k zosplatneniu úveru; nie je z nej
zrejmé, čo ňou bolo zaslané, nakoľko sa tam nachádza pečiatka z 10.03.2013, pričom samotná výzva
je datovaná zo 14.03.2013. Pokiaľ ide o všeobecné obchodné podmienky, nespomína si, že by mu bol
takýto dokument odovzdaný, nie sú ním podpísané a sú písané písmom, ktoré má problém prečítať.
Namietol premlčanie splátok za mesiac november a december roku 2012 a mesiac január roku 2013.

Uviedol, (s poukazom na svoje zárobkové pomery a výdavky), že nie je v súčasnosti schopný zaplatiť
celú nesplatenú istinu úveru, preto požiadal o možnosť splácať prípadný žalobcovi priznaný nárok v
splátkach.

3. Súd považoval v konaní za nesporné, že dňa 7. 4. 2013 bola medzi spoločnosťou Consumer

Finance Holding, a.s., a žalovaným uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej
žalobca spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. požičala žalovanému sumu 1.100 €. Sporným
bolo, či žalobcovi vznikol nárok na úroky v súvislosti s poskytnutým úverom, nakoľko žalovaný namietal
porušenie relevantných ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu

uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“). Zároveň bola sporná
výška uplatnenej pohľadávky, nakoľko žalovaný spochybňoval účinky zosplatnenia pohľadávky žalobcu.

4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, žiadosťou a zmluva o poskytnutie pôžičky zo dňa
12.10.2012, všeobecnými obchodnými podmienkami z č. l. 4 v spise, predžalobnou upomienkou z č. l.

5 s doručenkou z č. l. 6 a prehľadom splátok a úhrad z č. l. 7. na základe čoho zistil tento skutkový stav:
Dňa 12. 10. 2012 bola uzavretá medzi Consumer Finance Holding a.s. Kežmarok a žalovaným zmluva
o poskytnutí pôžičky č. 775794, ktorou bola žalovanému poskytnutá pôžička 1.100,- eur, s dohodnutou
splátkou 57,63 eur, , sadzbou poistenia 2,90%, ročnou úrokovou sadzbou 21,99 %, celkovými nákladmi
spotrebiteľa 244,24 eur, mesačnou výškou poistenia 1,62 eur, RPMN 21,99 %, celkovou sumou pôžičky

1344,24 eur, počtom splátok 24 a priemernou hodnotou RPMN 45,6 %. V časti IV. Pri poistení schopnosti
splácať pôžičku je vyznačené, že klient nemá špecifické požiadavky. Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva,
že žalovaný neuhradil čo samotný žalovaný nerozporoval. Z predžalobnej upomienky z 14. 3. 2013
vyplýva, že veriteľ vyzýval žalovaného k zaplateniu sumy 1.400,40 eur s poukazom na to, že neuhradil
zameškané splátky. Uvedenú sumu mal uhradiť do 3 dní od doručenia upomienky.

5. Podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou

o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský
úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady
spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch,
na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským
úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí

spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem
notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so
zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o
poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných
podmienok. Podľa § 2 písm. h) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie

celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a
celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Podľa § 2 písm. l) zákona o
spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie celkovou výškou spotrebiteľského úveru
maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy ospotrebiteľskom úvere. Podľa § 9 ods.1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom
úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v
listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Podľa § 9 ods. 2

zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: g) celkovú výšku a konkrétnu menu
spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského
úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je
výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza

k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny;
ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto
informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu
mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných
v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet
tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných

poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom
s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Podľa § 11 ods. 1 zákona
o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti
podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená

nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

6. Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú

sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania
alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. . Podľa
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v
splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie

tohto práva. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o
zaplateniecelejpohľadávkyprenesplnenieniektorejsplátky,lenaktobolodohodnutéalebovrozhodnutí
určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka
ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa
ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť
premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

7. Súd na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná len čiastočne.
Právny nástupca žalobcu ako nástupca pôvodného veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uplatňuje
voči žalovanému nárok na zaplatenie 1.212,99 eur, ktorá suma má predstavovať sumu poskytnutej
a nevrátenej pôžičky. Ide o nároky, ktoré mali vzniknúť zo zmluvy uzavretej dňa 12. 10. 2013 medzi
spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom. Je nepochybné,

že žalovaný konal pri uzavretí a plnení zmluvy ako spotrebiteľ, pretože nekonal v rámci výkonu
podnikania, povolania, resp. zamestnania. Rovnako je nepochybné, že veriteľ konal v rámci svojej
podnikateľskej činnosti, ktorou je i poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom. Keďže ide
o nárok zo spotrebiteľského vzťahu, súd s poukazom na § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa a právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv podľa § 52 a nasl. ustanovení Občianskeho

zákonníka a zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, podrobil predloženú zmluvu o pôžičke
podrobnej kontrole z hľadiska platnosti uzavretia zmluvy, jej náležitosti a nakoniec i uplatneného nároku.
V zmluve je uvedený typ pôžičky, výška pôžičky, celkové náklady spotrebiteľa 244,24 eur, údaj o celkovej
sumy pôžičky 1.344,24 eur, termín konečnej splatnosti pôžičky je uvedený ako 10/2014 a v časti údajov
o schválenej pôžičke absentuje akýkoľvek údaj o splatnosti jednotlivých mesačných splátok. Ročná

úroková sadzba a RPMN je stanovená rovnako vo výške 21,99 %.

8. Sú považoval údaj o celkovej sumy pôžičke 1.344,24 eur za nesprávny údaj, nakoľko spotrebiteľský
úver bol žalovanému poskytnutý bol v sume 1.100 eur a nie v sume 1.344,24 eur. Veriteľ nemôžedo výšky úveru zahrnúť sumu, ktorá skutočne nebola poskytnutá ako úver a ktorá v skutočnosti tvorí
náklady spojené s poskytnutím úveru. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby v zmluve o
spotrebiteľskom úvere bola osobitne určená výška úveru a osobitne uvedená úroková sadzba a RPMN,

ktoré zohľadňujú celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom a celkovú čiastku, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť. Nesprávne uvedená výška úveru, výška úrokovej sadzby a RPMN nespôsobuje
absolútnu neplatnosť zmluvy, ale spôsobuje v zmysle § 11 ods. 1 zákona, že úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov. Účelom osobitného uvedenia výšky spotrebiteľského úveru ako maximálnej
výšky alebo súčtu všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľských

úveroch je práve pomôcť spotrebiteľovi sa reálne zorientovať, aká výška úveru sa mu poskytuje a
tento údaj nie je možné stotožňovať s údajom o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. V tejto
súvislosti súd poukazuje aj na definíciu pojmu Celková suma pôžičky, ktorú má veriteľ definovanú v
časti 1. Definície a výkladové pravidlá, podľa ktorej definície táto suma znamená súčet všetkých splátok
dohodnutých medzi klientom a spoločnosťou v zmluve. Táto úprava je v zjavnom rozpore s § 2 písm.
l zákona o spotrebiteľských úveroch.

9. V zmluve absentuje aj správny údaj o RPMN, pretože pri základných parametroch úveru, a to sumy
úveru 1.100 eur a celkovej sume, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť (24 mesiacov x 57,63 eur predstavuje
sumu 1.383.12 eur nemôže predstavovať RPMN hodnotu 21,99 %, a zhodnú s úrokovou sadzbou
vo výške 21,99 %. V časti IV. Poistenie schopnosti splácať splátky má veriteľ naformulovaný text o

tom, že podpisom zmluvy o pôžičke zároveň klient vyhlasuje súhlas s poistením schopnosti splácať
splátky pôžičky poskytovanej spoločnosťou. Z vyjadrení žalovaného vyplynulo, že nemal vôľu uzavrieť
poistenie ako také, preto je v tomto smere zmluva o poistení uzavretá neplatne pre nedostatok jeho
slobodnej vôle uzavrieť takýto doplnkový zmluvný vzťah (§ 37, § 39 Občianskeho zákonníka). Pokiaľ
tvorilo výšku splátky úveru aj poistenie vo výške 1,69 eur, malo byť nevyhnutne poistenie ako také

zahrnuté pre účely výpočtu RPMN do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom. Súd tiež
konštatuje, že zmluva neobsahuje ani správny údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia a rovnako nie
je jasne a určito stanovený aj údaj o termíne konečnej splatnosti úveru. V zmluve sa nachádza údaj

len o počte splátok 24, v základných parametroch úveru sa neuvádza žiadny údaj o splatnosti každej
splátky. Tento uvádza veriteľ len vo Všeobecných obchodných podmienkach, a to v bode 6.2, podľa
ktorého pokiaľ nie je v Splátkovom kalendári alebo v zmluve alebo v podmienkach alebo VOP stanovené
inak, sú splátky splatné do 20-teho dňa príslušného kalendárneho mesiaca. V bode 6.3 zase stanovuje,
že v jednotlivých splátkach je zahrnutý dohodnutý anuitný úrok, príslušná časť istiny a poistenie. V

tejto súvislosti je významné, či žalovaný ako dlžník v momente uzatvárania zmluvy bol informovaný
o tomto povinnom údaji a ak áno akým spôsobom. Podľa názoru súdu len samotné prehlásenie v
časti VII. Prehlásenie klienta, že pred podpisom zmluvy sa oboznámil s Podmienkami a Všeobecnými
obchodnýmipodmienkami,ktorésúneoddeliteľnousúčasťouzmluvy,tietoprevzalasúhlasísnimi,nemá
k nimi žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať, nemôže znamenať, že žalovaný sa skutočne s ich

obsahom, ich významom a dôsledkami pre neho aj skutočne oboznámil a porozumel im. Takáto praktika
veriteľa podľa názoru súdu oberá spotrebiteľa o oboznámenie a pochopenie tak podstatných náležitostí,
ako je dátum kedy má zaplatiť prvú splátku, kedy má platiť následné splátky, ďalej aké sú sankcie v
prípade, že sa omešká s jednou alebo viacerými splátkami a podobne (Podobne Okresný súd Prievidza
v konaní vedenom pod sp. zn. 15C/144/2016). Z vyššie uvedených dôvodov súd považuje úver za

bezúročný a bez poplatkov tak z dôvodu absencie údaju o termínoch splatnosti splátok a taktiež termíne
konečnej splatnosti, ktorý taktiež nie je stanovený určito a zrozumiteľne ako to predpokladá ustanovenie
§ 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu
poukazujúcou na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia,
a.s. Klára I., práve naopak, súd uvádza, že samotný Súdny dvor EÚ uzavrel, že Článok 23 smernice

2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej
úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods.
2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide
o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.

10. Žalovaný je preto povinný zaplatiť žalobcovi len istinu poskytnutého úveru, bez úrokov a poplatkov
a tiež bez poistenia, ktoré nepovažuje súd za platne uzavreté. Žalobca uplatnil v podanej žalobe
celý zosplatnený úver, čo vyplýva z jeho tvrdenia, že predžalobnou upomienkou zo dňa 14. 3. 2013
zosplatnil celý úver v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve. Podľa názoru súdu k platnémuzosplatneniu úveru nedošlo. Pre využitie práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka sa možnosť
zosplatniť dlh v prípade omeškania s jednotlivými splátkami predpokladá len pri existencii zákonnej
alebo zmluvnej úpravy. V zmluve a ani v pripojených VPP sa údaj o možnosti veriteľa pristúpiť

k vyhláseniu celej splatnosti úveru nenachádza. V bode 12. Skončenie zmluvy a predpokladá len
vypovedanie zmluvy, možnosť odstúpenia od zmluvy, predčasné splatenie pôžičky dlžníkom. V tomto
ustanovení VOP, ktoré súd považuje za nezáväzné pre žalovaného, nie je upravené právo veriteľa využiť
predčasné zosplatnenie úveru, preto súd uzatvára, že predžalobnou upomienkou zo dňa 14. 3. 2013 k
zosplatneniu úveru nedošlo. Uvedené podporuje aj ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka,

ktoré navyše ukladá veriteľovi povinnosť pred využitím takéhoto práva ešte vyzvať spotrebiteľa na
zaplatenieomeškanýchsplátoksupozornenímmožnéhozosplatnenia.Žalobcovisohľadomnauvedené
patrí len tá časť úverovej istiny, ktorá nie je premlčaná a ktorá je ku dňu rozhodovania súdu splatná
jednotlivými mesačnými splátkami.

11. Súd s poukazom na § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (teba však povedať,

že premlčania sa dovolal aj samotný žalovaný), po zohľadnení dátumu podania žaloby (15. 2. 2016),
preskúmal žalovaný nárok aj z pohľadu premlčania. Použitím § 100 ods. 1, § 101 a § 103 OZ súd
považoval za premlčané všetky splatné a neuhradené splátky, ktoré boli splatné ku dňu 15. 2. 2013,
t.j. tri roky pred podaním žaloby. Žalovaný mal uhradiť splátky od 20. 2. 2013 a tieto mal uhrádzať
vždy do 20 - teho dňa v mesiaci. Splátky splatné za mesiace november - december 2012 a január

2013, ktoré uhradené neboli, sú premlčané a tieto žalobcovi súd nepriznáva. Súd vzhľadom k tomu, že
posúdil úver ako bezúročný a bez poplatkov vychádzal z toho, že žalovaný mal zaplatiť len skutočne
poskytnutú pôžičku 1.100 eur. Splátky, ktoré mal poskytovať veriteľovi boli vo výške 57,63 eur a keďže
mal povinnosť splácať len úverovú istinu a nie úroky a poistenie, výška mesačnej splátky 57,63 eur musí
byť započítaná len na splatenie úverovej istiny (Podobne Okresný súd Prievidza v konaní vedenom pod

sp. zn. 15C/144/2016). Žalovaný bol preto povinný poskytnutú sumu 1100 eur splatiť pri výške mesačnej
splátky 57,63 eur celkom v počte splátok 19,09 splátok (1.100 : 57,63 eur/. Tieto splátky mal splatiť od
októbra 2012 do júna 2014 pričom posledná splátka v mesiaci jún 2014 bola len čiastočná do úplného
vyrovnania istiny. Ako bolo uvedené vyššie prvé 3 splátky za mesiace november a december 2012 a
január 2013 považuje za premlčané, pričom ide o spolu o sumu 172,89 eur (3 x 57,63 eur). V tejto časti

dochádza k zamietnutiu žaloby. Žalobcovi preto prináleží len zvyšná časť úverovej istiny 927,11 eur, t.j.
rozdiel medzi sumou 1.100,- eur a zamietajúcou časťou 172,89 eur. Súd v tejto časti považoval žalobu
za dôvodnú.

12. V súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v platnom

znení patrí žalobcovi aj úrok z omeškania z jednotlivých omeškaných splátok až do zaplatenia (Ak
záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov
účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. - § 10c Nariadenia vlády č.
87/1995 Z. z). Žalovaný bol povinný uvedenú sumu splácať v mesačných splátkach po 57,63 eur vždy
k 20.dňu v mesiaci, preto sa dostáva do omeškania s každou jednou omeškanou splátkou od 21.dňa v

mesiaca až do zaplatenia. Pri výške splátky 57,63 eur mal žalovaný zaplatiť sumu 927,11 eur splátkami
od 20. 2. 2013, až do 20. 5. 2014, 16 splátok po 57,63 eur - 922,08 eur a zvyšok do sumy 927,11 eur
mal zaplatiť poslednou splátkou splatnou 20. 6. 2014 a táto bola vo výške 5,03 eur. Teda, po premlčaní
troch splátok, pri zostávajúcom počte 16 splátok po 57,63 eur splatných od 21. 2. 2013 do 21. 5. 2014
a pri splátke splatnej 21. 6. 2014 vo výške 5,03 eur mal zaplatiť celkovú priznanú sumu 927,11 €. Súd

prihliadol na argumenty žalovaného súvisiace s jeho súčasnou situáciou a umožnil mu splácať žalobcovi
priznanú sumu v splátkach vo výške 60 € s tým, že neuhradením čo i len jednej splátky sa stane zročnou
celá dlžná suma.

13. O nároku žalobcu na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojitosti s §

255 ods. 2 CSP. V konaní bol pomerne úspešný žalobca a aj žalovaný. Porovnaním priznanej sumy
927,11 eur a žalovanej sumy 1.212,99 eur (po čiastočnom späťvzatí dňa 29. 2. 2016 - nakoľko k nemu
došlo pred doručením žaloby žalovanému, súd osobitne v tejto časti konanie nezastavoval a konal o
zvyšku nároku) predstavuje úspech žalobcu a úspech žalovaného pomer 76,43 % ku 23,57 %. Konečný
úspech žalobcu po zohľadnení úspechu žalovaného je preto 52,86 %, čo je pomer, v ktorom priznal súd

žalobcovi nárok na náhradu trov konania. O konečnej výške trov konania rozhodne po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Akstrana,ktorejbolauloženápovinnosť,nesplníuloženúpovinnosť,jemožnépodaťnávrhnavykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.