Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 7, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/332/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3215202728
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3215202728.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov

Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v právnej veci žalobcu: AB X B. V., so sídlom v P.,
B. XXX, S. kráľovstvo, registračné číslo 57279667, zastúpený: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ
GABRIELA s.r.o. so sídlom v Trenčíne, 1. mája 173/11, proti žalovanej: T. K., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom T. XXX, o zaplatenie 1.080,25 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 28. apríla 2016, č. k. 6C/209/2015-74, takto

r o z h o d o l :

Pokračuje v odvolacom konaní s právnym nástupcom pôvodného žalobcu P.., so sídlom v S. kráľovstve,
P., B. XXX, XXXXXX , reg. č. 56007043, a to spoločnosťou AB X B.V. so sídlom v S. kráľovstve, P.,

B. XXX, reg. č. 57279667.

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal proti
žalovanej povinnosti zaplatiť sumu 1.080,25 eur, vyčíslený úrok z omeškania vo výške 141,51 eur a úrok
z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 1.080,25 eur od 29.05.2015 do zaplatenia. V rozhodnutí

konštatoval, že žalobca svoju žalobu dôvodil tým, že pohľadávky spoločnosti Home Credit Slovakia,
a.s., IČO: 26 234 176, vzniknuté z úverovej zmluvy č. 4205066984 zo dňa 16.05.2012 boli zmluvou
zo dňa 28.01.2013 postúpené žalobcovi. Home Credit Slovakia, a.s. ako veriteľ uzatvoril so žalovanou
ako dlžníkom dňa 16.05.2012 úverovú zmluvu č. 4205066984, ktorej predmetom bolo poskytnutie
spotrebiteľského úveru vo výške 1.331,64 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v pravidelných
mesačných splátkach. Žalovaná bola v omeškaní s úhradou svojho záväzku a listom zo dňa 27.11.2013
ju Home Credit Slovakia, a.s. vyzval k splateniu celého zostatku úveru. Dlh žalovanej predstavuje

zosplatnenú istinu 1.080,25 eur. Vyčíslený úrok z omeškania vo výške 141,51 eur bol vypočítaný
sadzbou8,75%ročnezosumy1.080,25eurod14.12.2013do28.05.2015.Súdcitovalust.§1ods.2,§2
písm. a/, b/ zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a
dospel k záveru, že žalobu žalobcu je potrebné zamietnuť. Uviedol, že vykonaným dokazovaním nebolo
preukázané, že žalobca je vo veci aktívne legitimovaným, teda že je skutočne vlastníkom pohľadávky
voči žalovanej z uvedenej úverovej zmluvy. Spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. mala pohľadávku
voči žalovanej poskytnúť žalobcovi, táto skutočnosť však nebola v konaní spoľahlivo preukázaná, čím

nebola preukázaná ani aktívna vecná legitimácia žalobcu. Žalobca nepredložil súdu zmluvu o postúpení
pohľadávky a týmto spôsobom nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu. Uviedol, že okrem zmluvy
o postúpení pohľadávky mohol žalobca preukázať svoju aktívnu vecnú legitimáciu aj relevantným
oznámením postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky, pričom súd by v zmysle rozsudku NS SR sp. zn.4Obo/210/01 z takéhoto oznámenia vychádzal bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu
a platnosť zmluvy o postúpení, žalobca však takéto oznámenie postupcu nepredložil. Oznámenie,
ktoré žalobca predložil, nie je relevantné a nezakladá aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, keďže podľa

oznámenia mala byť pohľadávku postúpená síce spoločnosti s rovnakým názvom a sídlom ako má
žalobca, avšak s iným registračným číslom. V dôsledku týchto okolností tak oznámenie postupcu o
postúpení pohľadávky z úverovej zmluvy voči žalovanej nie je relevantným do tej miery, že by zakladalo
aktívnu legitimáciu žalobca. Z uvedených dôvodov žalobu žalobcu zamietol. O trovách konania rozhodol
podľa § 142 ods. 1 O.s.p..

2. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý
žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že jeho žalobe vyhovie. Nesúhlasil
s vysloveným názorom súdu prvej inštancie, že v konaní nebolo preukázané, že je vo veci aktívne
legitimovaným a že je teda skutočným vlastníkom pohľadávky voči žalovanej z uvedenej zmluvy.
Uviedol, že konajúci súd v podstate podporil argumentáciu žalovaného o možnosti založiť aktívnu vecnú

legitimáciu postupníka v spore aj hmotnoprávnym úkonom, a to oznámením postúpenia pohľadávky
dlžníkovi. Súd prvej inštancie spochybnil postúpenie pohľadávky, nakoľko podľa jeho informácií bola
pohľadávka postúpená spoločnosti s rovnakým názvom a sídlom ako má žalobca, avšak s iným
registračným číslom. Žalobca si uvedomuje túto chybu, ktorá vznikla v systéme, ktorý regeneruje
podrobné postúpenia, avšak naozaj sa jedná iba o chybu v písaní a nie je podľa žalobcovho vedomia

predmetná chyba úmyselná. Aj napriek tomu bola predmetná pohľadávka postúpená na Holandskú
spoločnosť AB 1 B.V. platne, nakoľko z hmotnoprávneho úkonu je viac ako zrejmé, že k postúpeniu
reálneplatnedošlo.Žalovanámalainformáciuopostúpenínaspoločnosťabolijejoznámenéajplatobné
údaje spolu s platobným miestom, kde bez akýchkoľvek problémov mohla dlžnú pohľadávku uhradiť.
Zastával právny názor, že v tomto prípade žalobca uniesol bremeno tvrdenia ohľadne svojej aktívnej

vecnej legitimácie, keď v žalobnom návrhu tvrdil, že došlo k hmotnoprávnemu úkonu oznámenia o
postúpení pohľadávky postupcom v zmysle § 526 ods. 1 a 2 zák. č. 40/1964 Zb. a bremeno dôkazu
uniesol priložením listinného dôkazu - poštový podací hárok, ktorý osvedčuje právnu skutočnosť, že
oznámenie o postúpení bolo zaslané na adresu žalovanej. Ďalej uviedol, že žalobca si je vedomý aj
toho, že počas trvania zmluvných vzťahov môže dôjsť k zmene miesta zdržiavania dlžníka, a preto

predvídavo k žalobe pripojil ako prílohu oznámenie o postúpení pohľadávky, teda okrem toho, že
predmetné oznámenie je listinný dôkaz z pohľadu teórie práva, je to aj hmotnoprávny úkon. Konajúci
súd nemôže urobiť sporným to, že žalobu spolu s prílohami doručil do vlastných rúk žalovanej, a teda
nesporne najneskôr týmto okamihom je voči žalovanej účinný aj hmotnoprávny úkon oznámenie o
postúpení pohľadávky, ktorý je prílohou žalobného návrhu.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový
poriadok, ďalej len CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387

ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.
1 CSP, podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.

5. Predovšetkým je potrebné uviesť, že v posudzovanej veci súd prvej inštancie rozhodol a odvolanie
žalobcubolopodanépred01.07.2016.Dňa01.07.2016nadobudolúčinnosťzák.č.160/2015Z.z.Civilný

sporovýporiadok,ktorýupravujepostupsúdupriprejednávaníarozhodovanísporov.Civilnýmsporovým
poriadkom bol zrušený zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie
je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti Civilného sporového poriadku, zostávajú zachované. V zmysle uvedeného zákonného
ustanovenia,akoajzákladnýchprincípov,naktorýchjeCivilnýsporovýporiadokpostavený,odvolacísúd
v danej veci posudzoval žalobcom uplatnené odvolacie dôvody podľa zákona účinného v čase podania
odvolania, teda podľa vtedy platného procesného predpisu - zák. č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny
poriadok.

7. V danej veci bolo odvolaciemu súdu z úradnej činnosti známe, že po rozhodnutí súdu prvej inštancie
došlo ku dňu 18.10.2016 k zániku žalobcu - spoločnosti AB 1 B.V., a to v dôsledku zlúčenia sospoločnosťou AB 2 B.V., preto odvolací súd v zmysle § 64 CSP rozhodol o pokračovaní v konaní s
právnym nástupcom pôvodného žalobcu, spoločnosťou AB 2 B.V..

8. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie založil svoje zamietavé rozhodnutie na závere o nedostatku
aktívnejvecnejlegitimácienastranežalobcu,ktorýnepreukázal,žemupohľadávkaveriteľaHomeCredit
Slovakia, a.s. proti žalovanej, uplatnená v tomto konaní, bola postúpená. V rozhodnutí uviedol, že
žalobca nepredložil súdu zmluvu o postúpení pohľadávky; okrem zmluvy o postúpení pohľadávky podľa
názoru súdu prvej inštancie žalobca mohol preukázať svoju aktívnu vecnú legitimáciu aj relevantným

oznámením postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky, pričom súd by v zmysle rozsudku NS SR sp.
zn. 4Obo/2010/01 z takéhoto oznámenia vychádzal bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal
existenciu a platnosť zmluvy o postúpení, žalobca však ani takéto oznámenie postupcu nepredložil.
Oznámenie, ktoré žalobca predložil, nie je relevantné a nezakladá aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu,
keďže podľa oznámenia mala byť pohľadávka postúpená spoločnosti s rovnakým názvom a sídlom ako
má žalobca, avšak s iným registračným číslom.

9. Žalobca v odvolaní pripustil, že v oznámení, ktoré priložil k žalobe je uvedené iné registračné číslo
spoločnosti, ktorej mala byť pohľadávka postúpená, avšak túto chybu označil za chybu, ktorá vznikla v
systéme a jedná sa iba o chybu v písaní a nie je podľa žalobcovho vedomia predmetná chyba úmyselná.
Napriek tomu vyslovuje názor, že k postúpeniu reálne platne došlo, v odvolaní uvádza, že ako dôkaz o

tejto skutočnosti predkladá súdu zmluvu o postúpení predmetnej pohľadávky.

10. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva
žalobcovi ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok
uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej, t. j. existencie tvrdeného práva

na strane žalobcu, alebo pasívnej, t. j. existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je
imanentnou súčasťou súdneho konania (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.
2 Cdo 205/2009). Preto nepostačuje, aby žalobca v súdnom konaní svoju aktívnu vecnú legitimáciu
preukázallenoznámenímpostupcuopostúpenípohľadávkydlžníkovi;jepotrebnépreukázanieplatného
postúpenia pohľadávky. Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak dlžníkovi postúpenie oznámil

postupca, dlžník nemá právo požadovať preukázanie postúpenia zmluvou o postúpení pohľadávky. To
však platí len vo vzťahu k dlžníkovi, teda presnejšie vo vzťahu medzi účastníkmi zmluvy o postúpení
pohľadávky na jednej strane a dlžníkom na strane druhej, nie vo vzťahu k súdu. Súdna prax sa už
odklonila od rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4 Obo 210/01, podľa ktorého
relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu vecnú

legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd z takého oznámenia vychádza bez
toho, aby ako predbežnú otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Odklon od uvedeného
rozhodnutia vyplýva napríklad z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Obo 49/2008
zo dňa 14.05.2008, ako aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1 Cdo 76/2007
zo dňa 28.01.2009, podľa ktorého v spore o neplatnosť zmluvy o postúpení, resp. v spore o splnenie

neuhradenej postúpenej pohľadávky je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti ku skutočnostiam,
ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu - zmluvy o postúpení pohľadávky, ak v
konaní vyjdú najavo a z Občianskeho zákonníka nemožno vyvodiť, že dlžník
by nemohol namietať a súd skúmať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by toto postúpenie
dlžníkovi oznámil postupca. K správnosti týchto záverov sa priklonil aj Ústavný súd Slovenskej republiky

v uznesení, sp. zn. IV. ÚS 337/2012-19 zo dňa 03.07.2012.

11. V posudzovanej veci preukázanie zmluvy o postúpení pohľadávky nedožadoval dlžník - žalovaná,
ale konajúci súd za účelom overenia žalobcom tvrdenej aktívnej vecnej legitimácie, keďže bolo potrebné
zohľadniť, že ide o spotrebiteľský právny vzťah, pri posudzovaní ktorého platí pre súd primárna ochrana

spotrebiteľa, čo vyplýva z právnej úpravy ustanovení § 53 ods. 3 písm. b/ Občianskeho zákonníka.
Táto požiadavka súdu bola navyše odôvodnená skutočnosťami známymi súdu z úradnej činnosti, keď v
iných veciach toho istého žalobcu žalobca v oznámení o postúpení uvádzal dokonca dátum postúpenia
predchádzajúci uzavretiu samotnej zmluvy o úvere. Za tohto stavu preto odvolací súd považoval za
dôvodné, že súd prvej inštancie požadoval od žalobcu preukázanie jeho aktívnej vecnej legitimácie

predložením zmluvy o postúpení pohľadávky, pričom žalobca zostal v tomto smere nečinný a zmluvu
o postúpení pohľadávok (aj keď k takémuto dôkazu by už nebolo možné prihliadať) nepriložil ani k
odvolaniu, napriek tomu, že toto v odvolaní uviedol.12. Preto rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorý zamietol žalobu žalobcu z dôvodu nepreukázania jeho
aktívnej vecnej legitimácie bolo vo výroku vecne správne, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, nárok na náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si náhradu týchto trov neuplatnila a zo spisu jej žiadne trovy
odvolacieho konania nevyplývajú.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).