Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 30, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 12C/249/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1507212564
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zita Leimbergerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2017:1507212564.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou Mgr. Zitou Leimbergerovou v spore žalobkyne: PharmDr. Milena

Kováčová, Turčianska lekáreň, IČO: 33579245, so sídlom SNP 544/140, Turčianske Teplice, zast.
advokátskou kanceláriou Gallo, s.r.o., IČO: 36715352, so sídlom Jilemnického 30, Martin proti žalovanej:
Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35937874, so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava, o
zaplatenie 337.973,20 Sk (11.218,65 eur), takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 8.704,68 eur.

II. Žalobkyni sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.4.2007 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanej zaplatenia

sumy 337,973,20 Sk (11.218,65 eur) a náhrady trov konania z dôvodu, že poskytuje lekárenskú
starostlivosť ako majiteľka lekárne, v ktorej vydala pre poistencov žalovanej lieky. Žalovaná jej ich cenu
zaplatila oneskorene, preto požaduje poplatok z omeškania 0,1 % denne podľa § 38 ods. 4 zákona č.
273/1994 Z. z. a to len v žalovanej výške, pretože jej v konaniach pred Okresným súdom Martin, sp. zn.
7C/197/2003 a 11C/206/2003 bola priznaná už časť nároku titulom úroku z omeškania. V tomto spore
žiada priznať len zvyšok nároku ako doplatok do poplatku z omeškania.

2. Platobným rozkazom č. k. 27Ro/1724/2007-18 zo dňa 11.6.2007 súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel,
pričom dňa 4.7.2007 podala žalovaná odpor, v ktorom namietala, že žalobkyni bol už právoplatne
priznaný nárok na úrok z omeškania rozhodnutiami Okresného súdu Martin a tieto rozhodnutia tvoria
prekážku rei iudicatae a navyše považuje nárok žalobkyne za premlčaný.

3. Uznesením č. k. 12C/249/2007-33 zo dňa 9.12.2008 tunajší súd konanie zastavil z dôvodu prekážky
rei iudicatae. Krajský súd v Bratislave napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na

ďalšie konanie, nakoľko podľa jeho názoru prekážku rozsúdenej veci tvorí právoplatné rozhodnutie
súdu len v takom rozsahu, v akom sa o predmete konania rozhodlo. Ak súd rozhodne len o časti
uplatňovaného nároku, nadobúda len táto časť právoplatnosť. Zvyšok nároku môže účastník uplatňovať
a nemôže mu hroziť nebezpečenstvo odmietnutia návrhu z dôvodu rozsúdenej veci.

4. Rozsudkom č. k. 12C/249/2007-59 zo dňa 16.6.2009 tunajší súd konanie v časti o zaplatenie
poplatku z omeškania za oneskorené zaplatenie faktúry č. XXXXXXXX zastavil, vo zvyšku návrh

zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Proti zamietajúcej časti rozsudku podala odvolanie
žalobkyňa a uznesením č. k. 6Co/122/2011-75 zo dňa 27.2.2014 Krajský súd v Bratislave v tejto časti
rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že v ďalšom konaní súd prvého stupňa vyhodnotí
vznesenú námietku premlčania (pravdepodobne omylom uvedené „zaujatosti“) v zmysle príslušnýchustanovení Obchodného zákonníka a podľa výsledku posúdenia jej dôvodnosti určí ďalší postup v
konaní. V odôvodnení uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne aplikoval pri posudzovaní vznesenej
námietky premlčania uplatneného nároku ustanovenia Občianskeho zákonníka, pričom závery rozsudku

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 87/03 zo dňa 24.9.2003 nemožno v predmetnej veci aplikovať
vzhľadom na odlišné postavenie žalobkyne.

5. Rozsudkom č. k. 12C/249/2007-98 zo dňa 17.7.2014 tunajší súd opätovne návrh zamietol z dôvodu,
žerozhodnutímOkresnéhosúduvMartinesp.zn.7C/197/03 zodňa3.5.2004boložalobkynipriznaných

145.835,- Sk, čo je suma prevyšujúca sumu, ktorá žalobkyni prináležala z titulu poplatku z omeškania v
zmysle zákona č. 273/1994 Zb. Vzhľadom na to, že žalobu ako nedôvodnú zamietol, nebolo potrebné sa
ďalej zaoberať vznesenou námietkou premlčania. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 29.2.2016
č. k. 3Co/484/2014-115 tento rozsudok napadnutý odvolaním žalobkyne, ako aj žalovanej (avšak len v
časti náhrady trov konania) zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že právny názor súdu prvého
stupňa, podľa ktorého nárok na poplatok z omeškania vzniknutý v čase účinnosti právnej úpravy, o

nesúlade ktorej s Ústavou SR už bolo rozhodnuté, treba ďalej posudzovať a priznať podľa tejto úpravy,
nie je správny a je v rozpore s uvedeným odôvodnením a záverom odvolacieho súdu.

6. V ďalšom priebehu sporu súd prvej inštancie v zmysle pokynov odvolacieho súdu a súc viazaný
právnymnázoromodvolaciehosúdu,súdposudzovalnárokžalobkynesohľadomnavznesenúnámietku

premlčania v režime Obchodného zákonníka, kedy premlčacia lehota je štvorročná. V danom prípade
si žalobkyňa uplatnila nárok na úhradu poplatku z omeškania vyplývajúceho z dvoch oneskorene
uhradených faktúr. Vzhľadom na to, že v prípade prvej faktúry č. XXXXXXXX splatnej dňa 8.5.2003 vo
zvyšnej sume 2.513,97 eur (nepriznanej Okresným súdom Martin) bolo konanie právoplatne zastavené,
súd sa zaoberal iba nárokom vyplývajúcim len z faktúry č. XXXXXXXX splatnej dňa 1.5.2003 vo zvyšnej

časti poplatku z omeškania v sume 8.704,68 eur. Právo na úhradu poplatku z omeškania si žalobkyňa
v prípade tejto faktúry mohla prvýkrát uplatniť deň po jej splatnosti, t. j. dňa 2.5.2003. Žaloba bola na
súd podaná dňa 26.4.2007, pričom štvorročná premlčacia lehota by uplynula až dňa 2.5.2007, nárok
žalobkyne je teda uplatnený včas.

7. V ďalšom priebehu sporu sa skutkové tvrdenia strán sporu nezmenili, zástupca žalobkyne trval na
podanej žalobe a zástupkyňa žalovanej sa rovnako pridržiavala všetkých doterajších vyjadrení, a to aj
napriek vyslovenému právnemu názoru odvolacieho súdu, keď naďalej má za to, že v danom prípade
je vzťah sporových strán ako strán zmluvných vzťahom občianskoprávnym a preto je nárok žalobkyne
premlčaný, kedy by premlčacia lehota uplynula už dňa 2.5.2006.

8. Súd vykonal dokazovanie oznámením obsahu listín - výpisom z účtu žalobkyne, faktúrou č.
XXXXXXXX vystavenú dňa 1.4.2003 a splatnú dňa 1.5.2003, oznámením žalovanej o úprave faktúry
zo dňa 10.4.2003, vyúčtovaním poplatku z omeškania zo dňa 16.2.2007, rozhodnutím Žilinského
samosprávneho kraja, odbor zdravotníctva a sociálnej pomoci č. ZI 2003/01106 zo dňa 12.2.2003,

rozsudkom Okresného súdu Martin č. k. 7C 197/03 zo dňa 3.5.2004.

9. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobkyňa poskytuje zdravotnú starostlivosť vo verejnej
lekárni Turčianska lekáreň. V r. 2003 vydala na recepty lieky poistencom žalovanej, ktorých cenu
vyúčtovala faktúrou č. XXXXXXXX v sume 2.157.607,80 Sk splatnou dňa 1.5.2003, ktorá bola žalovanou

upravená na sumu 2.157.552,- Sk. Žalovaná faktúru uhradila v dvoch splátkach, a to dňa 4.11.2003 v
sume 957.552,11 Sk a dňa 9.11.2003 v sume 1.200.000,- Sk, teda s omeškaním.

10. Z rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 7C 197/03 zo dňa 3.5.2004, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 12.6.2004 súd zistil, že žalobkyni bol priznaný nárok voči žalovanej na úhradu sumy 145.835,- Sk,

ktorá predstavuje súčet súm 63.775,- Sk a 82.060,- Sk, s ohľadom na to, že žalovaná bola v prípade
prvej splátky dlžnej sumy v omeškaní 187 dní a v prípade druhej splátky bola v omeškaní 192 dní, čo
pri 13 %-nom úroku z omeškania predstavuje celkovú sumu 145.835,- Sk.

11. Predmetom tohto sporu bol nárok žalobkyne na zaplatenie poplatku z omeškania vo výške 0,1 %

denne za oneskorenú úhradu rovnakých istín z rovnakých faktúr za rovnaké obdobie omeškania ako už
v spomenutom konaní pred Okresným súdom Martin, kde už bol priznaný úrok z omeškania, ale len v
rozsahu doplatenia sumy do nárokovateľnej výšky poplatku z omeškania 0,1 % denne.12. Právne vzťahy medzi stranami sporu, z ktorých si žalobkyňa uplatňuje nároky, vznikli v roku 2003,
teda za účinnosti zákona č. 273/1994 Z. z. a týmto zákonom sa podľa § 81 zákona č. 581/2004 Z. z. aj
spravujú. Tento právny predpis je v postavení špeciálneho predpisu k všeobecnému predpisu, ktorým

je v prejednávanom prípade Obchodný zákonník v zmysle ustálenej právnej praxe (napr. rozsudok
Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Cob 83/2008-61 zo dňa 17.9.2008, uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 5Obdo 5/2009 zo dňa 7.4.2010, nález ÚS SR č. k. II. ÚS 10/2011-28 zo dňa 10.3.2011).
Navrhovateľka poskytovala v roku 2003 zdravotnú starostlivosť i za účelom dosiahnutia zisku. Záver,
že dotknutá činnosť žalovanej v r. 2003 nespadá pod pojem „zabezpečovanie verejných potrieb alebo

vlastnej prevádzky„ by bol v rozpore so znením a výkladom ustanovenia § 261 ods. 2 Obchodného
zákonníka a ustálenej praxe.

13. Podľa 38 ods. 4 zákona č. 273/1994 Z. z. v znení účinnom k rozhodnej dobe (máj 2003) pri
nedodržaní lehoty splatnosti môže uplatniť zdravotnícke zariadenie voči príslušnej zdravotnej poisťovni
poplatok z omeškania vo výške 0,01 % z dlžnej sumy za každý kalendárny deň omeškania odo dňa

splatnosti účtovného dokladu.

14. Výška vyčísleného poplatku z omeškania nebola účastníkmi rozporovaná, žalovaná s ňou súhlasila.
Splatnosť faktúry bola určená dňa 1.5.2003, avšak ide o deň štátneho sviatku, splatnosť sa tak posúva
na 2.5.2003, žalovaná sa do omeškania dostala dňa 3.5.2003. Keďže úhrada fakturovanej sumy bola

uhradenáoneskorenevdvochsplátkach4.11.2003a9.11.2003,žalobkyňasisprávneuplatnilavprípade
prvej splátky oneskorenej úhrady 169 dní omeškania a v prípade druhej splátky oneskorenej úhrady
191 dní.

15. Nakoľko nárok žalobkyne premlčaný nie je a keďže je vecne v zmysle § 38 ods. 4 zákona č. 273/1994

Z. z. v znení platnom k rozhodnej dobe dôvodný, súd nároku v plnom rozsahu vyhovel a rozhodol tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti I. tohto rozsudku.

16. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého úspešnej žalobkyni
priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne

súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku
smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len

proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.