Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 24, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7Csp/44/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117203587
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8117203587.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobcu: P.. Z. Z., H..

XX.XX.XXXX, C. F. XXX, XXX XX E., právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so
sídlom Ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, p r o t i žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s.,
so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, v konaní o zaplatenie poistného vo výške
1.327,76 Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.327,76 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 1.327,76 Eur odo dňa XX.XX.XXXX do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobný návrh žalobcu z a m i e t a .

III. Žalobca m á nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa XX. X. XXXX žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu
sumu vo výške 1.327,76 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy odo dňa
XX. A. XXXX do zaplatenia, ako aj trovy konania. Žalobu vo veci samej odôvodnil tým, že so žalovanou

dňa X. X. XXXX uzatvoril Poistnú zmluvu číslo XXXXXXXXXX so začiatkom poistenia X. A. XXXX a
spôsobom platenia poistného mesačne 14,67 Eur. Poistná suma pre prípad dožitia bola určená vo výške
1.327,76 Eur a pre prípad smrti vo výške 1.327,76 Eur. Žalovanú požiadal o vyplatenie poistného, avšak
do dnešného dňa žiadnu sumu od žalovanej neobdŕžal.

2. Žalovaná sa k žalobe žalobcu vyjadrila v písomnom podaní, súdu doručenom dňa XX. Z. XXXX,
kde žalobu žiadala v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú. Poukázala na to, že poistná zmluva

vôbec platne nevznikla. Je v rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka, keďže ide o absolútnu neplatnosť
právneho úkonu. Rozpor právneho úkonu s akýmkoľvek zákonom a nie iba s Občianskym zákonníkom
zakladá absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Poistné je bez pochybností podstatnou náležitosťou
poistnej zmluvy. Vyplýva to z § 788 Občianskeho zákonníka. Platnosť hmotnoprávneho úkonu, akým je
v okolnostiach prípadu poistná zmluva, treba skúmať podľa právneho stavu v čase jeho uzatvorenia.
V okolnostiach prípadu podľa zákona platného a účinného v čase uzatvorenia poistnej zmluvy malo
byť poistné uvedené v poistnej zmluve žalobcu v súlade s § 9 ods. 3 v spojení s § 11 ods. 3 Zákona

číslo 24/1991 Zb. o poisťovníctve, stanovené tak, aby vyhovovalo zákonnému kritériu, ktorým bola
požiadavka, aby kalkulácia a sadzby poistného v štátom schvaľovacom obchodnom pláne, z ktorého
žalovaný pri spísaní poistného do poistnej zmluvy žalobcom musel vychádzať, zaručovali dlhodobú
splniteľnosť záväzkov v obchodnom pláne. Sadzby poistného obsahovali poistné, ktoré sa premietalo dopoistnej zmluvy žalobcu. V protokole z roku XXXX Národná banka Slovenska konštatovala, že poistné v
poistnejzmluvežalobcubolovrozpores§31a)Zákonačíslo95/2002Zbierkyzákona,ažejevrozpores
§ 35 Zákona číslo 8/2008 Zbierky zákona. Z predložených listín vyplýva jednoznačne skutkové zistenie,

že poistné v poistnej zmluve žalobcu, bolo od počiatku určené v rozpore so zákonom číslo 24/1991
Zbierky o poisťovníctve a teda bolo protizákonné, čo znamená, že bolo neplatné. Pričom v takomto
nezákonnom poistení produktu UDP - K - žalovaného, orgán štátu Ministerstvo financií utvrdzoval i
svojimi následnými kontrolami. Dôkazom je žalovaným predložený protokol z X. X. XXXX. Podstatná
náležitosť poistnej zmluvy poistné bolo pre rozpor so zákonom od počiatku absolútne neplatné. Ide

o neplatnosť jednej z podstatných náležitosti poistnej zmluvy, ktorá má za následok neplatnosť celej
poistnej zmluvy. Orgánom príslušným zaujímať stanoviská a odborné vyjadrenia k otázkam dotýkajúcim
sa životného poistenia a poisťovacej činnosti je bez pochybnosti Národná banka Slovenska. Občiansky
súdny poriadok explicitne počíta s dôkaznými prostriedkami, ktorými je odborné vyjadrenie príslušného
orgánu. Takýmto odborným vyjadrením je list MBS zo dňa X. M. XXXX. Časť obsahu poistnej zmluvy,
dokonca jedna z ich podstatných obsahových náležitostí, bola teda určená v rámci postupu podľa

zákona z oblasti verejného práva. Národná banka Slovenska kontrolovala to, čo jej právny predchodca
rozhodnutím z roku 1995 schválil a žalovaného právne zaviazal a to výšku poistného a spôsob, aký sa s
ním nakladá. Národná banka Slovenska, okrem iného zistila, že poistné je stanovené zle a nízko, teda,
že je stanovené protizákonne. Uplatňovanie akéhokoľvek nároku z neplatnej poistnej zmluvy nemôže
obstáť, pretože absolútne neplatný právny úkon so sebou nespája vznik, zmenu alebo zánik žiadnych

povinnosti a ani práv, t.j. ani práva na akékoľvek poistné plnenie. V prípade absolútne neplatného
právneho úkonu z ktorého sa má plniť, chýba právny podklad nároku. Žalovaná, tak žiadala žalobu
žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť.

3. Súd vykonal dokazovanie vypočutím žalobcu a listinnými dôkazmi a to žalobou zo dňa XX. X. XXXX,

Poistnou zmluvou zo dňa X. X. XXXX, predžalobnou výzvou zo dňa XX. X. XXXX, žiadankou o zmenu
údajov poistnej zmluve, vyjadrením žalovaného zo dňa XX. Z. XXXX, protokolom Národnej banky
Slovenska z X. XXXX, skončením dohľadu zo dňa XX. U. XXXX, znaleckým posudkom číslo 4/2008,
protokolom o kontrole, ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

4. Dňa X. X. XXXX bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená Poistná zmluva číslo XXXXXXXXXX,
kde bolo dojednané poistné pre prípad smrti vo výške 40.000 Slovenských korún, pre prípad dožitia vo
výške 40.000 Slovenských korún, pričom začiatok poistenia bol od X. X. XXXX M. X. X. XXXX, poistenie
sa dojednalo na dobu desiatich rokov a výška poistného, ktorú mal uhrádzať žalobca žalovanému
predstavovala 442 Slovenských korún.

5. Výzvou zo dňa XX. X. XXXX vyzval žalobca žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy.

6. Žiadankou zo dňa X. X. XXXX žalobca žiadal žalovanú o vyplatenie poistnej sumy z poistnej zmluvy,
ktorá bola ukončená dňom X. X. XXXX s tým, že nárokový list bol doručený žalovanej dňa X. Z. XXXX,

ako to vyplýva z tejto listiny.

7. Z protokolu z dohľadu vykonaného v prvej Československej poisťovni Rapid, a.s. z októbra
XXXX, Národná banka Slovenska konštatovala, že skupina dohľadu zistila, že kalkulačné vzorce
uvedené v danom dokumente nie sú v súlade s poistno-matematickými metódami na výpočet poistného

a technických rezerv a kalkulačné vzorce niektorých produktov nezohľadňujú všetky záväzky voči
poistením, ktoré sa PČSP zaväzuje plniť v prípade nastania poistnej udalosti. Zároveň bolo vydané
odporúčanie 13, upraviť dokument poistno-matematické modely produktov životného poistenia tak,
aby zobrazovali skutočne kalkulačné vzorce na výpočet poistného a technických rezerv so zahrnutím
všetkých predpokladov v súlade s § 22 a) Zákona o poisťovníctve a predložiť ho Národnej banke

Slovenska, ako prílohu k výkazu.

8. Zo správy zo dňa XX. U. XXXX vyplýva, že Národná banka Slovenska uložila žalovanej do
desiatich pracovných dní odo dňa doručenia tohto listu povinnosť prijať opatrenia na odstránenie a
nápravunedostatkov,uvedenýchvprotokolezdohľaduvykonanéhovpoisťovni,čísloX.-XXXXX/XXXX,

predovšetkým nedostatkov zistených v oblasti dostatočnosti tvorby technických rezerv a v tej istej lehote
predložiť Národnej banke Slovenska písomnú správu o prijatých opatreniach. Do XX. Z. XXXX povinnosť
plniť opatrenia na nápravu nedostatkov prijatých podľa predchádzajúcich odsekov a zároveň do 10.apríla 2008 bola žalovanej uložená povinnosť predložiť Národnej banke Slovenska písomnú správu o
splnení prijatých opatrení.

9. Zo znaleckého posudku číslo 4/2008 vo veci náhrady škody a ušlého zisku, ktorý predložila žalovaná,
pre súd vyplynulo, že poistenec platí poistné iba vo výške, približne 72 % z poistného, ktoré by pri použití
korektného vzorca mal platiť. Navyše približne iba 67 % z poistného pri výpočte, ktorého by použil
maximum z (PPD a PPS).

10.ZprotokoluokontrolevydanéhoMinisterstvomfinanciíSlovenskejrepublikyvyplynulo,žeprikontrole
obchodného plánu a kalkulácii všetkých ponúkaných produktov na trhu neboli zistené žiadne závažné
nedostatky. Menšie nezrovnalosti boli vykonzultované s pracovníkmi poisťovne.

11. Žalobca na pojednávaní dňa XX. Z. XXXX uviedol, že so žalovanou uzatvoril dňa X. A. XXXX poistnú
zmluvu na dobu desiatich rokov, pre prípad dožitia sa určitého veku bola stanovená poistná suma 40.000

Slovenských korún. Poistné vo výške 442 Slovenských korún riadne platil. Mal v banke vybavený trvalý
príkazapretotátosumažalovanejchodila.ListomzX.X.XXXXvyzvalžalovanúnavyplateniepoistného.
Zároveňzaslalžalovaneještedva,trilisty,avšakžalovanánanichnereagovala.Ztohtodôvodusaobrátil
na advokáta, ktorý mu vypracoval žalobu a žiadal zaplatiť sumu 1.327,76 Eur. Pokiaľ ide o žiadanku o
zmenu údajov v poistnej zmluve, k tomu uvádza, že sa dostavil do Košíc, do pobočky žalovanej, aby

mu vyplatili dlžnú sumu. Pracovníčka žalovanej mu poskytla túto žiadanku, ktorým zároveň potvrdila, že
nárokový list na výplatu poistného bol žalovanej doručený do Košíc dňa X. Z. XXXX. Túto žiadosť v B.
XXXX podpísal, ale od tohto dátumu mu žiadna suma zo strany žalovanej neprišla.

12. Súd vec prejednal na pojednávaní dňa XX. Z. XXXX v neprítomnosti právneho zástupcu

žalobcu, ktorému termín tohto pojednávania bol riadne a včas doručený. Svoju neprítomnosť na
tomto pojednávaní písomne neospravedlnil, pojednávanie nežiadal odročiť. Navyše, žalobca súhlasil
s prejednaním veci v neprítomnosti svojho právneho zástupcu. Na súdom nariadené pojednávanie sa
neustanovil žalovaný, ktorý svojou žiadosť o odročenie pojednávania adresoval súdu dňa XX. Z. a
zároveň žiadal pojednávanie odročiť a to z dôvodu opravy služobného motorového vozidla.

13. Súd postupom podľa § 180 CSP vec prejednal v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu,
ako aj v neprítomnosti žalovaného. Žiadosť žalovaného o odročenie pojednávania z dôvodu opravy
služobnéhomotorovéhovozidlasúdvžiadnomprípadeneakceptoval.Žiadosťoodročeniepojednávania
je podložená dôležitým dôvodom vtedy, pre odročenie pojednávania, ak účastník tvrdí také skutočnosti,

ktoré sú vzhľadom k svojej povahe spôsobilé jeho neúčasť na pojednávaní ospravedlniť, t.j. také, ktoré
mu neumožňujú sa na pojednávaní zúčastniť, riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy a sú v čase,
vážne, dôležité a ospravedlniteľné, ako z hľadiska objektívneho, tak aj z hľadiska subjektívneho. Súd
má pritom zvážiť závažnosť dôvodov na odročenie pojednávania. V tomto prípade musí mať na zreteli
práva účastníka, ku ktorým nepochybne patrí právo na prejednanie veci v ich prítomnosti (uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa XX. X. XXXX, spisová značka X L. XXX/XXXX).

14. Súd považuje za potrebné uviesť, že príčina, prečo sa strana sporu nemôže pojednávania zúčastniť
sa musí vyznačovať nepredvídateľnosťou, závažnosťou, rozsahom alebo z iných dôvodov musí byť
súdom ospravedlniteľná. Súd považuje za nevyhnutné poukázať na platné a účinné znenie § 183 CSP

podľa ktorého, môže byť pojednávanie odročené len z dôležitého dôvodu, pričom na návrh strany môže
byť odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôžu dostaviť na
pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.

15. Súd vec prejednal postupom podľa § 180 CSP v neprítomnosti žalovanej, ako aj v neprítomnosti

právneho zástupcu žalobcu. Dôvod, ktorý uviedol zástupca žalovanej, súd vôbec nepovažoval za
dôležitý tak, ako to má na mysli zákonné ustanovenie § 183 CSP. Súd mal za to, že v dostatočnom
časovom predstihu, žalovaná mala vedomosť o súdnom pojednávaní, keď predvolanie jej bolo
doručené dňa XX. B. XXXX. Oprava služobného motorového vozidla, nie je dôležitý dôvod pre
odročenie pojednávania. Súd za významné a dôležité považuje uviesť to, že s poukazom na miesto

konania pojednávania a sídla žalovanej, zástupca žalovanej mal dostatok možnosti dostať sa na
toto pojednávanie použitím vhodného hromadného dopravného prostriedku. Z tohto dôvodu súd vec
prejednal v ich neprítomnosti. Zároveň súd uvádza, že neboli porušené procesné práva žalovanej,nakoľko tá, ako už súd vyššie konštatoval mala možnosť sa pojednávania zúčastniť. Mala právo klásť
žalobcovi otázky, navrhovať a predkladať súdu dôkazy. Túto svoju možnosť nevyužila.

16. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 788 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom
rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická
osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka, súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky
poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli
pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

Podľa § 790 Občianskeho zákonníka, poistiť možno najmä

a)
majetokpreprípadjehopoškodenia,zničenia,straty,odcudzeniaaleboinýchškôd,ktorénaňomvzniknú
(poistenie majetku);
b)
fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej

poistnej udalosti (poistenie osôb);
c)
zodpovednosť za škodu vzniknutú na živote a zdraví alebo na veci, prípadne zodpovednosť za inú
majetkovú škodu (poistenie zodpovednosti za škodu).
Podľa§791ods.1Občianskehozákonníka,preprávneúkonytýkajúcesapoisteniajepotrebnápísomná

forma, ak nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak.

Podľa § 792 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, na uzavretie poistnej zmluvy je potrebné, aby bol návrh
prijatý v lehote, ktorú určil navrhovateľ, a ak ju neurčil, do jedného mesiaca odo dňa, keď druhý účastník
návrh dostal. Poistná zmluva je uzavretá okamihom, keď navrhovateľ dostane oznámenie o prijatí svojho

návrhu. Návrh poistiteľa možno prijať tiež zaplatením poistného vo výške uvedenej v návrhu, ak sa
tak stane v lehote podľa odseku 1; poistná zmluva je v takom prípade uzavretá, len čo bolo poistné
zaplatené.

Podľa § 793 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto s poistiteľom uzaviera poistnú zmluvu, je povinný

odpovedať pravdivo a úplne na všetky písomné otázky poistiteľa týkajúce sa dojednávaného poistenia.
To platí tiež, ak ide o zmenu poistenia. Túto povinnosť má aj ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie
alebo zodpovednosť za škody sa má poistenie vzťahovať, aj keď poistnú zmluvu sám neuzaviera.

Podľa § 795 ods. 1 Občianskeho zákonníka, povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne

prvým dňom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím
poistnej zmluvy alebo neskôr.

Podľa § 796 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný
platiť poistné, a to za dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že poistné bude

zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné).

Podľa § 797 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone
alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na
ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane

skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Poistné je splatné do
pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť.
Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom,
keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie
primeraný preddavok.

Podľa § 799 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli
dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené. Kto má právo na
plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť,dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si
poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. Ak malo vedomé porušenie
povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie

rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho,
aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.

Podľa § 801 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, poistenie zanikne aj tak, že poistné za prvé poistné
obdobie alebo jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti.

Poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca
odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené pred doručením
tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To
isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného. Lehoty podľa odsekov 1 a 2 možno dohodou predĺžiť.

Podľa § 816 Občianskeho zákonníka, z poistenia osôb má poistený právo, aby mu bola vyplatená

dohodnutá suma alebo aby mu bol platený dohodnutý dôchodok, alebo aby mu bolo poskytnuté plnenie
vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak u neho nastane poistná udalosť.

Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy

odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka účinného od XX.XX.XXXX, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

17. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybné, že medzi stranami sporu bola dňa X. X. XXXX
uzatvorená Poistná zmluva číslo XXXXXXXXXX, kde bola dojednaná poistná suma pre prípad smrti
vo výške 40.000 Slovenských korún a pre prípad dožitia sa určitého veku 40.000 Slovenských korún.
Začiatok poistenia bol dojednaný X. A. XXXX. Koniec poistenia X. A. XXXX, poistná doba bola 10 rokov
a výška poistného bola určená na sumu 442 Slovenských korún. Žalobca súdu predložil predžalobnú

výzvu zo dňa XX. X. XXXX, ktorou žalovanú vyzval na zaplatenie dlžnej sumy. Rovnako súdu predložil
žiadanku o zmenu údajov v poistnej zmluve, ktorú vypísal na pobočke žalovanej dňa X. B. XXXX a ktorou
žalovanú vyzval na zaplatenie dlžnej poistnej sumy.

18. V konaní bolo potrebné zaoberať sa právnou argumentáciou žalovanej, ktorú prezentovala v

písomnom vyjadrení zo dňa XX. Z. XXXX, ktorou argumentovala tým, že poistná zmluva vôbec platne
nevznikla, je v rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka, ide o absolútne neplatný právny úkon. Uviedla,
že poistné je bez pochybností podstatnou náležitosťou poistnej zmluvy, vyplýva to z § 788 Občianskeho
zákonníka. Platnosť hmotnoprávneho úkonu, akým je v okolnostiach prípadu poistná zmluva treba
skúmať podľa právneho stavu v čase jej uzatvorenia. V okolnostiach prípadu podľa zákona platného a

účinného v čase uzatvorenia zmluvy malo byť poistné uvedené v poistnej zmluve žalobcu v súlade s § 9
ods.3a§11ods.3Zákonačíslo24/1991Zb.opoisťovníctvestanovenétak,abyvyhovovalozákonnému
kritériu, ktorým bola požiadavka, aby kalkulácia sadzby poistného, v štátom schvaľovanom obchodnom
pláne,zktoréhožalovanáprivpísanípoistnéhodopoistnejzmluvyžalobcumuselavychádzať,zaručovali
dlhodobú splniteľnú záväzkov v obchodnom pláne. Z predložených listín žalovanou a to protokolu z roku

XXXX, znaleckého posudku číslo 4/2008 vyplýva jednoznačne skutkové zistenie, že poistné v poistnej
zmluve žalobcu bolo od počiatku v rozpore so Zákonom číslo 24/1991 Zb. o poisťovníctve, a teda bolo
protizákonné, čo znamená neplatné.

19. S touto právnou argumentáciou súd v žiadnom prípade nesúhlasí a k veci uvádza, že pri svojom

rozhodovaní sa riadil nasledujúcimi úvahami:

Medzi stranami sporu bola uzatvorená Poistná zmluva dňa X. X. XXXX, kde bola dojednaná poistná
suma pre prípad dožitia sa veku 40.000 Slovenských korún, čo v prepočte predstavuje sumu 1.327,76Eur. Zároveň bola dohodnutá doba platenia poistného 10 rokov pri výške poistného 442 Slovenských
korún. Žalobca pravidelne uhrádzal dohodnuté poistné počas trvania celého poistného vzťahu, pričom
táto skutočnosť nebola medzi stranami sporu sporná. Dôvodom uzavretia poistnej zmluvy je skutočnosť,

že v budúcnosti vznikne náhodná, nepredvídaná udalosť v zmluve bližšie špecifikovaná. Poistník sa
poistnou zmluvou zaviazal platiť v zmluve dohodnuté poistné a poisťovateľ sa zaviazal v prípade vzniku
poistnej udalosti uskutočniť plnenie, na ktorom sa tieto dva zmluvné strany dohodli. Súd zistil, že
obsahom daného právneho vzťahu medzi stranami sporu bola dohoda o životnom poistení v zmysle §
788 Občianskeho zákonníka, pri tvorbe obsahu záväzkovo právneho vzťahu bez akejkoľvek regulácie

verejným právom, a ide o súkromnoprávny vzťah. Z hľadiska typu poistnú zmluvu medzi stranami
sporu súd posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, vzhľadom na to, že obsah, výšku poistného plnenia a ani
výšku poistného nemohol žalobca vo vopred pripravenom návrhu na uzatvorenie zmluvy individuálne
ovplyvniť, mohol sa len rozhodnúť, či poistnú zmluvu v podobe ako mu bola predložená a vcelku
uzatvorí alebo nie. Žalovaná súdu nepreukázala dôvody, pre ktoré by žalobcovi vznikol nárok len
na redukované poistné plnenie v súlade s článkom 9 ods. 2 poistných podmienok. Súd mal za to,

že žalovaná mala všetky potrebné podklady preto, aby mohla vyplatiť poistné plnenie bez potreby
nejakého rozsiahleho šetrenia, keďže jedinou podmienkou pre vyplatenie poistnej sumy pre prípad
dožitia sa je logicky dožitie sa dňa uvedeného v zmluve zo strany poistníka. Napriek tomu žalobca
listamiadresovanýmižalovanejžiadalovýplatupoistnéhoplnenia.Dodnešnéhodňažalovanážalobcovi
poistné plnenie nezaplatila. Súd za nevyhnutné považuje uviesť, že poistný vzťah, založený stranami

sporu má charakter spotrebiteľskej zmluvy, vzhľadom na subjekty zmluvného vzťahu. Žalobca ako
fyzická osoba poistený nemôže znášať prípadné riziká, ktoré pre žalovanú poisťovňu vyplývajú z jej
podnikateľskej činnosti, z prípadných nedostatkoch v kalkulačných vzorcoch, ktoré neboli v súlade s
poistno-matematickými metódami na výpočet poistného, nakoľko spotrebiteľ na rozdiel od poisťovne
nedisponuje potrebnými odbornými znalosťami. Skutočnosť, že žalovaná až dodatočne po uzatvorení

poistnej zmluvy zistila, že výšku poistného vypočítala nesprávne, v rozpore s poistno-matematickými
metódami je z vyššie uvádzaných dôvodoch pre súd absolútne irelevantná. Nebol to samotný žalobca,
ktorý ponúkal produkt, ale žalovaná. Predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, formulárového typu,
kde údaje týkajúce sa výšky poistného vypočítava sama žalovaná a nie žalobca. Z uvedených dôvodov
mal súd za to, že poistná zmluva je platným právnym úkonom a zaväzuje obidvoch účastníkov zmluvy

na plnenie v nej dojednané.

20. Súd zaviazal žalovanú vyplatiť žalobcovi dojednané poistné plnenie v sume 1.327,76 Eur, keďže
uplynula poistná doba, nastal prípad dožitia a boli splnené všetky podmienky na výplatu poistného. Súd
nezistil žiaden z atribútov neplatnosti právneho úkonu v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka.

Podľa názoru súdu poistná zmluva nie je v rozpore so žiadnym ustanovením Občianskeho zákonníka
ani inými právnymi predpismi. Naopak, možno konštatovať, že zmluva je platná, existuje a je pre obe
zmluvné strany záväzná. Žalobca si svoju povinnosť platiť poistné plnil riadne a včas a žalovaná je tak
povinná dodržať svoj záväzok z uvedenej poistnej zmluvy.

21. Rovnako je možné konštatovať, že žalovaná je v omeškaní s peňažným plnením, a preto súd v
súlade s § 517 ods. 1.2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3, Nariadenia vlády číslo 87/1995 Zbierky
zákona, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, zaviazal žalovanú aj na
zaplatenie úroku z omeškania. Súd vychádzal zo skutočnosti, že predžalobnou výzvou zo dňa XX. X.
XXXX vyzval žalobca žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy. Rovnako mal súd za preukázané z listiny,

nachádzajúcej sa na č.l. 7 súdneho spisu, že nárokový list bol doručený žalovanej na výplatu poistného
plnenia X. Z. XXXX. Pätnásťdňová lehota na ukončenie šetrenia pre žalovanú uplynula dňom XX. Z.
XXXX, preto súd priznal žalobcovi úroky z omeškania až od XX. Z. XXXX a v prevyšujúcej časti, ktorou
žalobca požadoval priznať úrok z omeškania od XX. A. XXXX jeho návrh ako nedôvodný zamietol.

22. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1,2 CSP. V tomto konaní mal žalobca plný
úspech v časti istiny, nepatrný neúspech v časti úroku z omeškania, preto mu súd priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 % vo vzťahu k žalovanej.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolanievlehote15dníododňajehodoručenianaOkresnomsúde

Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorejveci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom

sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.