Uznesenie Judgement was issued on Thursday, April 19, 2017

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 19Csp/36/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2517201920
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Škrabáková
ECLI: ECLI:SK:OSPN:2017:2517201920.1

Uznesenie

Okresný súd Piešťany v spore žalobkyne: P. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. X/XXX, XXX XX J.,
zastúpená: AK-KRUPA s. r. o., so sídlom Hurbanova 1, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, IČO: 36 859
435 proti žalovanému: Provident Financial, s. r. o., so sídlom Mlynské nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO:
35 805 731 o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 20.03.2017 domáha, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 138,- Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
138,- Eur od 09.12.2016 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania. Konanie je vedené pod sp. zn.
18Csp/36/2017.

2. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 28.03.2014 uzatvorila so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere
č.570661955,pričomžalobkyňavzmluvevystupujeakospotrebiteľ,fyzickáosoba,ktorápriuzatváranía
plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru v
celkovej výške 400,- Eur, s úrokom 22,38 %, RPMN 70,38 %. Úver mal byt splácaný v týždenných

splátkach v počte 60, prvých 59 splátok po 8,97 Eura a posledná splátka vo výške 8,77 Eur. Celková
čiastka splatná spotrebiteľom bola 538,- Eur. V žalobe ďalej uviedla, že uvedená zmluva nie je v súlade
s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa a so zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
Zmluva neobsahuje uvedenie výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov, dobu trvania zmluvy a termín
konečnej splatnosti, ani adresu veriteľa na podanie reklamácie a sťažnosti a nesprávne a zmätočne
bola určená výška poplatkov. Navyše, dohodnutá výška úrokovej sadzby v zmluve viac ako dvojnásobne

prevyšuje úrokovú mieru z úverov obchodných bánk v čase uzavretia zmluvy, teda ide o neplatný právny
úkon a zmluva obsahuje neprijateľné podmienky. Na základe vyššie uvedeného je poskytnutý úver
bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa tak mala povinnosť splatiť úver len do výšky skutočnej istiny,
ktorá sa rovná výške požičanej sumy úveru vo výške 400,- Eur. Žalobkyňa však uhradila sumu 538,-
Eur, čo vyplýva z potvrdenia o doplatení pôžičky, čo znamená, že celkovo zaplatila o 138,- Eur viac,
ako si požičala. Preplatok vo výške 138,- Eur tak zakladá bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor

žalobkyne.

3. Dňa 20.03.2017 bol súdu doručený návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým
navrhla, aby súd uložil žalovanému, aby pre účely zabezpečenia budúceho výkonu rozhodnutia vo
vzťahu k žalobkyni zložil do úschovy na Okresnom súde Piešťany peňažnú sumu 190,- Eur, a to do 7
dní od doručenia tohto uznesenia. Konanie je vedené pod sp. zn. 19Csp/36/2017.4. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila žalobkyňa tým, že žalovaný ako subjekt
dlhodobo pôsobiaci na slovenskom finančnom trhu začal ku koncu roka 2016 vyvíjať aktivity smerujúce
k ukončeniu činnosti na slovenskom trhu, ktoré majú za následok dôvodnú obavu žalobkyne, že

uspokojenie jej pohľadávky zo strany žalovaného môže byť zmarené. Okrem vyhlásení, že žalovaný už
naďalejnebudepôsobiťnaslovenskomfinančnomtrhu,žalovanýprestalposkytovaťnovéspotrebiteľské
úvery a poukázala na vyhlásenie umiestnené na oficiálnej webovej stránke žalovaného, podľa
ktorého: „Od 18. decembra 2015 sme vzhľadom k legislatívnym zmenám týkajúcich sa poskytovania
spotrebiteľských úverov pozastavili poskytovanie nových úverov. Po dôkladnom posúdení dopadu zmien

na naše podnikanie sme sa rozhodli ukončiť poskytovanie úverov do domácnosti prostredníctvom
siete obchodných zástupcov na Slovensku a neponúkať ďalej ani úver na účet“. Žalovaný napokon
začal svoje „živé“ pohľadávky voči svojim klientom postupovať na iné subjekty, z čoho je zrejmé, že
má záujem postupne úplne odísť zo slovenského trhu. Za účelom odchodu sa žalovaný potrebuje
zbaviť svojho majetku, ktorý je tvorený najmä pohľadávkami voči tretím osobám - klientom žalovaného.
Uvedené je zrejmé aj z toho, že žalovaný prestal vykonávať svoju hlavnú podnikateľskú činnosť, a

teda nemá dôvod, aby ďalej na slovenskom trhu zotrvával (keďže s jeho zotrvaním by boli spojené
ďalšie náklady). V súčasnosti žalovaný nemá na území Slovenskej republiky žiaden nehnuteľný majetok,
jeho imanie je tvorené finančnými prostriedkami na jeho bankových účtoch a väčšinový podiel jeho
majetku tvoria nesplatené pohľadávky voči svojim klientom (ktoré môže, a aj reálne odpredáva tretím
osobám). Dôležitou skutočnosťou je tiež to, že žalovaný má viacero (stovky, resp. tisíce) splatných

záväzkov voči svojim klientom, ktorí neplatili svoje úvery (ktoré sa z dôvodu nezákonnosti v zmysle
zákona považujú za bezúročné a bez poplatkov) a na ktorých sa bezdôvodne obohatil. Žalovaný si je
dobre vedomý tejto skutočnosti a aj z toho dôvodu a za účelom minimalizácie náhrad sa pravdepodobne
rozhodol postupovať tak, ako je uvedené na webovej stránke žalovaného. Vzhľadom na skutočnosti
uvedené vyššie je zrejmá existencia neodkladnej potreby žalobkyne - navrhovateľky (naliehavý právny

záujem s poukazom na postavenie žalobkyne ako spotrebiteľa, pričom naliehavý právny záujem je pri
spotrebiteľovi vždy daný) na nariadenie neodkladného opatrenia tak, aby žalovanému bola súdnym
rozhodnutím uložená povinnosť zložiť peňažnú sumu do úschovy na príslušnom súde vo výške 190,-
Eur (hodnota sporu je suma 138,- Eur s prísl., ktoré zahŕňa 5 % úrok z omeškania odo dňa 09.12.2016
do zaplatenia spolu s trovami právneho zastúpenia vo výške 61,06 Eur, čo znamená, že suma

190,- Eur je suma nižšia, ako by súd v príslušnom konaní žalobkyni mal priznať). V tejto súvislosti
žalobkyňa poukázala na to, že pohľadávka žalobkyne v tejto veci je absolútne zrejmá a je odôvodnená
závažnými,opakovanýmiporušeniamizákonaospotrebiteľskýchúveroch,ktorésanachádzajúvzmluve
uzatvorenej medzi žalobkyňou (ako dlžníkom) a žalovaným (ako veriteľom); nedostatky úverovej zmluvy
sú podrobne rozobraté v samotnom žalobnom návrhu. Žalovaný má vedomosť o tom, že by mal

žalobkyni uhradiť pohľadávku predstavujúcu bezdôvodné obohatenie, avšak plniť odmieta. Žalovaný
nemá okrem obchodného podielu, pohľadávok voči svojim klientom a finančných prostriedkov na svojich
účtoch žiaden iný majetok, čo samo o sebe odôvodňuje obavu, že bez nariadenia navrhovaného
neodkladného opatrenia, výkon súdneho rozhodnutia formou exekúcie o uloženie povinnosti žalovaného
zaplatiťžalobkynidlžnúsumu(pohľadávku)budeohrozený(čímjedanápodmienkapotrebyneodkladnej

úpravy pomerov). Ďalej uviedla, že v dôsledku vyššie uvedeného stavu sa dostala do postavenia, keď
je oprávnená požadovať nariadenie neodkladného opatrenia, a to z nasledovných dôvodov: 1. žalovaný
prestal poskytovať pôžičky, a teda ukončil predmet svojej podnikateľskej činnosti na slovenskom trhu;
2. žalovaný sám vyhlásil, že ukončuje svoju činnosť na slovenskom trhu; 3. žalovaný začal postupovať
svoje pohľadávky voči dlžníkom na tretie osoby; je teda zrejmé, že žalovaný sa zbavuje svojho jediného

majetku; 4. majetok žalovaného je tvorený len pohľadávkami voči tretím osobám (ktoré je možné
jednoducho postúpiť na tretiu osobu) a finančnou hotovosťou na účtoch žalovaného (ktoré je možné
jednoducho previesť na účty iných osôb); 5. voči žalovanému existuje množstvo splatných pohľadávok,
ktoré odmieta uhrádzať na účet veriteľov (predtým klientov žalovaného, ktorým poskytol úvery); 6.
nárok žalobkyne na zaplatenie dlžnej sumy je absolútne zrejmý, vyplýva jednoznačne z predložených

podkladov a právnej úpravy o spotrebiteľských úveroch; 7. žalovaný si je vedomý porušenia zákona a
aj napriek tomu odmieta žalobcovi uhradiť sumu bezdôvodného obohatenia; 8. navrhované neodkladné
opatrenie nie je a ani nemôže byť neprimerané vzhľadom na to, že jeho výška je pomerne nízka
(t. j. úschova tejto finančnej sumy nie je žiadnym spôsobom schopná ovplyvniť ekonomický stav
žalovaného); 9. neodkladné opatrenie sa týka finančných prostriedkov, ktoré žalovaný neoprávnene

žalobkyni zadržiava ako bezdôvodné obohatenie, teda žalovaný s nimi ani nikdy nemal nárok nakladať;
10. žalovaný vie kedykoľvek splniť pohľadávku žalobcu a docieliť tak kedykoľvek zrušenie neodkladného
opatrenia.5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa § 325 ods. 2 písm. b) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby zložila
peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde.

9. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

10. Podľa § 328 ods. 1 a 2 CSP, ak súd nepostupoval podľa 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

11. Podľa § 329 ods. 1 až 3 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase

vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie,
nezakladáprávoplatnérozhodnutie,ktorýmbolzamietnutýnávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenia,
prekážku rozhodnutej veci.

12. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám
až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie
odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie
navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo
neodkladné opatrenie nariadené.

13. Súd sa oboznámil so žalobou a s prílohami vrátane návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
a dospel k záveru, že žalobkyňa ako navrhovateľka neodkladného opatrenia dostatočne neosvedčila
potrebu, ani opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia vo veci ňou podanej žaloby o splnení
povinnosti. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 325 ods. 1 predpokladá iba dva dôvody pre

uplatnenie procesného zabezpečenia formou neodkladného opatrenia, pričom jedným z týchto dôvodov
je potreba bezodkladne upraviť pomery a druhým je obava, že exekúcia bude ohrozená. V danom
prípade navrhovateľka navrhla nariadiť neodkladné opatrenie pre účely zabezpečenia budúceho výkonu
rozhodnutia. Vychádzajúc z procesnej stránky samotného rozhodovania o nariadení neodkladného
opatrenia spočívajúcej predovšetkým v tom, že súd rozhoduje v krátkej lehote a spravidla bez výsluchu

a vyjadrenia strán, zákon následne v ustanovení § 326 Civilného sporového poriadku vyžaduje, aby
navrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nielen opísal rozhodujúce skutočnosti
odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená opísaním
skutočností hodnoverne osvedčujúcich ich dôvodnosť, ale zároveň je povinnosťou navrhovateľa pripojiť
k návrhu listiny, na ktoré sa odvoláva. Navrhovateľ teda nielenže musí súd opísaním rozhodujúcich

skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie, ale súčasne musí rozhodujúce
skutočnosti aj náležitým spôsobom osvedčiť.14. V danom prípade súd v prvom rade, a to vychádzajúc z dikcie ustanovenia § 326 ods. 2 CSP
poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľka k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepripojila
žiadnu listinu, na ktorú sa v návrhu odvoláva. Z uvedeného preto vyplýva jednoznačný záver, že v

tomto smere navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno. Napriek tomu, že v konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia súd riadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP nevykonáva, neznamená
to, že navrhovateľ nie je povinný predložiť dôkazy, na ktoré sa odvoláva, pretože súd vychádza nielen
z obsahu návrhu, ale aj skutočností, ktoré navrhovateľ osvedčil. Dokazovanie má v tomto konaní
povahu osvedčovania. Navrhovateľka v návrhu označila dôkazy, na ktoré sa odvoláva, iba odkazom

na internetové stránky, a to odkazom na internetovú stránku žalovaného a odkazom na tri internetové
články na webových portáloch pravda.sk, sme.sk a atlas.sk, o ktorých dôkaznej sile možno legitímne
pochybovať. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti navrhovateľky, že v spore podanom na základe
jej žaloby voči žalovanému ide o sporové konanie, na základe čoho je navrhovateľka povinná dôkazy
nielen označiť, ale aj predložiť. Súd preto nie je povinný sám si vyhľadávať na internete články označené
navrhovateľkou v návrhu a zadávať do vyhľadávača odkazy internetových adries, keď navyše súd

musí rozhodovať v predmetnom konaní v zrýchlenej lehote. Súdu nezostáva iné než konštatovať, že
navrhovateľka si nedala tú námahu, aby články, na ktoré poukazuje, vytlačila a priložila k svojmu návrhu.
Už na základe uvedeného súd mohol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť, nakoľko
navrhovateľka, navyše zastúpená advokátom, nesplnila svoju povinnosť v zmysle ustanovenia § 326
ods. 2 CSP, keď k návrhu nepripojila žiadnu listinu, na ktorú sa odvoláva.

15. Súd napriek vyššie uvedenému skúmal aj samotný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z
toho uhla pohľadu, či by bolo možné návrhu vyhovieť, ak by navrhovateľka k návrhu listiny, na ktoré sa
odvoláva, pripojila. Návrh bol podaný z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená. Ohrozenie exekúcie
sa vzťahuje na vykonateľné súdne rozhodnutie alebo iný exekučný titul vo veci samej. Existencia

takéhoto exekučného titulu v čase rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
nie je zákonnou podmienkou úspešnosti návrhu a súd môže neodkladným opatrením poskytnúť
navrhovateľke ochranu z uvedeného dôvodu aj v prípade, ak je nárok, ktorého uspokojenie má byť
predmetom ohrozenej exekúcie, ešte iba v štádiu prebiehajúceho konania vo veci samej, ako je tomu
aj v danom prípade. Pri absencii exekučného titulu však musí súd s osobitným dôrazom posúdiť,

či navrhovateľ hodnoverne osvedčil dôvodnosť chráneného nároku. Vychádzajúc z obsahu návrhu,
navrhovateľka v ňom poukazuje na skutočnosť, že žalovaný prestal poskytovať pôžičky a ukončil tak
tento predmet svojej podnikateľskej činnosti na slovenskom trhu, začal postupovať svoje pohľadávky
voči dlžníkom na tretie osoby, a teda sa podľa nej zbavuje svojho jediného majetku, pretože podľa
navrhovateľky je majetok žalovaného tvorený len pohľadávkami voči tretím osobám. Vyhodnotiac

uvedené, navrhovateľkou tvrdené skutočnosti, ktoré ako už bolo vyššie uvedené, nijako nepodložila a
teda nepreukázala, súd má za to, že v danom prípade obava z ohrozenia exekúcie nie je odôvodnená,
keďže len z uvedených tvrdení (aj keby boli podložené pripojením listín) nemožno dospieť k záveru,
že by spoločnosť Provident Financial, s. r. o. ako žalovaný realizovala také faktické alebo právne
úkony, ktoré by smerovali k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie. Z aktuálneho výpisu

z Obchodného registra spoločnosti Provident Financial, s. r. o. vyplýva, že spoločnosť má viacero
predmetov podnikateľskej činnosti (vrátane poskytovania úverov nebankovým spôsobom z vlastných
zdrojov a poskytovania spotrebiteľských úverov bez obmedzenia rozsahu poskytovania spotrebiteľských
úverov), pričom z označeného výpisu nevyplýva, že by spoločnosť bola napríklad v likvidácii či v
konkurze. Ani navrhovateľkou tvrdené postupovanie pohľadávok neznamená, že exekúcia pohľadávky

navrhovateľky bude automaticky ohrozená.

16. Zosumarizujúc vyššie zmienené, súd je toho názoru, že navrhovateľka hodnoverne neosvedčila
dôvodnosť nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana. Súd vyhodnotil
skutkové tvrdenia navrhovateľky tak, že tieto nie sú spôsobilé odôvodniť opodstatnenosť nariadenia

neodkladného opatrenia, nie sú teda právne relevantné, navyše neboli podložené ani listinnými
dôkaznými prostriedkami, teda tvrdené skutočnosti neboli ani osvedčené. Navrhovateľka v konaní
neosvedčila potrebu bezodkladne upraviť pomery strán navrhovaným neodkladným opatrením. Zloženie
finančných prostriedkov do úschovy na súde vzhľadom na výšku sumy, neovplyvní finančnú situáciu
navrhovateľky. Samotný dlh nemôže byť bez ďalšieho dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia

(judikát R 20/1998). Predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia je i osvedčenie obavy
z ohrozenia exekúcie. Obava z ohrozenia je objektívny stav, ktorý oprávneného núti, aby žiadal
o zabezpečenie budúcej exekúcie. Základom tejto obavy je ohrozenie. Oprávnený musí tvrdiť a
osvedčiť, že povinný koná tak (robí právne alebo faktické úkony), že v konečnom dôsledku môžedôjsť k zmareniu, sťaženiu alebo znemožneniu núteného výkonu vykonateľného súdneho rozhodnutia.
Ohrozenie sa musí týkať majetku povinného, ktorý podlieha exekúcii podľa ustanovení o exekúcii.
Navrhovateľka neosvedčila také úkony žalovaného, ktoré by postihovali jeho exekvovateľný majetok,

ani také skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť odôvodnený záver, že sa takto marí, sťaží alebo
znemožní exekúcia.

17. Neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. b) CSP, nariadenia ktorého sa navrhovateľka
voči žalovanému domáha, prichádza do úvahy, ak je predmetom sporu hnuteľná vec alebo zaplatenie

peňažnej sumy. Úschova na základe neodkladného opatrenia má vždy dočasný a zabezpečovací
charakter. Po posúdení zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia a obsahu
podstatných tvrdení navrhovateľky, súd konštatuje, že tieto tvrdenia neodôvodňujú záver o potrebe
nariadenia neodkladného opatrenia uložením povinnosti žalovanému zložiť sumu vo výške 190,- Eur
do úschovy súdu z dôvodu bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavy, že exekúcia bude ohrozená.
Z uvedených dôvodov súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný

zamietol, vzhľadom k tomu, že dôvody na jeho nariadenie v zmysle § 325 ods. 1, ods. 2 písm. b) CSP
v konaní osvedčené neboli.

18. Zamietnutím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd nijakým spôsobom neprejudikuje
rozhodnutie súdu vo veci samej, iba konštatuje, že neboli osvedčené dôvody na poskytnutie predbežnej

ochrany uplatneného nároku nariadením neodkladného opatrenia v navrhovanom znení.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podľa § 357 písm. d) CSP podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresný súd Piešťany.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len
proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o

podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania (§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.