Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, March 23, 2017

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 6T/156/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5813010373
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pilarčíková
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2017:5813010373.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou, v trestnej veci proti obžalovanému
E. F., nar. XX. XX. XXXX, pre pokračujúci prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods.
1 písm. d/ Tr. zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa XX. XX. XXXX v Námestove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný E. F., nar. XX.X.XXXX v V., bytom Y. č. XXX, okres Tvrdošín, živnostník, ženatý, na slobode,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

pod bodom 1/
dňa X.X.XXXX v čase okolo 01.00 hodine, po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov pričom
hladina alkoholu v dychu dosiahla najmenej hodnotu 0,89 mg/l viedol úžitkové motorové vozidlo značky
O.G.evidenčnéčísloTSXXXATpoN.R.vmesteV.,okresV.,kdevozidlomnarazildostĺpaa vdôsledku
nárazu sa vozidlo stalo nepojazdným a takto konal aj napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného

súdu Námestovo spisová značka XT/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
XX.XX.XXXX, mu bol uložený trest zákaz činností viesť motorové vozidlá po dobu 26 mesiacov,

pod bodom 2/
dňa X.X.XXXX v čase okolo 02.00 hodine, po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov, po
príchode hliadky Obvodného oddelenia PZ V. na N. R. v V., nasadol do úžitkového motorového vozidla

továrenskej značky O. G. evidenčné číslo TS XXX AT, ktoré sa nachádzalo na N. R. v V., pričom sa snažil
s týmto vozidlom vykonať jazdu a takým spôsobom, že preraďoval rýchlostné stupne a pridával plyn,
v jazde mu zabránila technická porucha vozidla, následne na to bol kontrolovaný hliadkou Obvodného
oddelenia PZ V. a vykonanou dychovou skúškou mu bolo v čase o 02.03 hodine zistené 0,89 mg/l
alkoholu v dychu a takto konal aj napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Námestovo
spisová značka XT/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.11.2011, mu
bol uložený trest zákaz činností viesť motorové vozidlá po dobu 26 (dvadsaťšesť) mesiacov,

t e d a
v bode 1/
- maril výkon rozhodnutia súdu tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu o
zákaze činnosti,
- vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, inú činnosť, pri
ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,

v bode 2/
- v úmysle spáchať prečin, dopustil sa konania bezprostredne smerujúceho k mareniu výkonu
rozhodnutiasúdutým,žebyvykonávalčinnosť,naktorúsavzťahujerozhodnutiesúduozákazečinností,
k dokonaniu prečinu nedošlo,
- v úmysle spáchať prečin, dopustil sa konania bezprostredne smerujúceho k vykonávaniu v stave
vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, inú činnosť, pri ktorej by mohol
ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, k dokonaniu prečinu nedošlo,

t ý m s p á c h a lv bode 1/, 2/
- pokračovací prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., v časti
v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák.,

- pokračovací prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák, v časti v štádiu
pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák.

Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 289 ods. 1 Tr. zák, § 41 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., na úhrnný trest odňatia slobody

vo výmere 3 (tri) mesiace.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. výkon trestu podmienečne o d k l a d á .
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určuje skúšobnú dobu na 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 61 ods. 2 Tr. zák., u k l a d á trest zákazu činností viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu
vo výmere 5 (päť) rokov a 7 (sedem) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa X.XX.XXXX bola tunajšiemu súdu doručená obžalobu na Jozefa F. pre pokračovací prečin
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona a pokračovací prečin
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní, po zákonnom poučení využil svoje právo a urobil vyhlásenie

podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku, že je nevinný.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa XX. 3. XXXX vypovedal, že predmetného dňa pred incidentom
bol u svojho kamaráta, ktorému pomáhal s opravou vozidla, pričom spolu požívali alkoholické nápoje.
Cestou domov v čase medzi 22.00 až 23.00 hod. stretol vtedy jemu neznámeho muža poľskej

národnosti,ktorýsahopýtalnaubytovanie.Keďžerozumieveľmidobrepoľskémujazyku,začalisaspolu
rozprávaťazistili,žesúobajarybáriatakmuponúkol,žemuukáženaS.priehrademiesta,kdechodieva
na ryby. Navrhol mu, že pôjdu na jeho vozidle zn. O. G., ktoré mal zaparkované vo dvore. Dôvodom,
prečo vtedy chcel ísť na priehradu bolo tiež, že tam boli na rybačke jeho kamaráti, ktorí sa však presunuli
na trstenskú stranu priehrady, ale to vtedy nevedel. Na priehrade sa zdržali zhruba hodinku a potom sa

vracali vozidlom späť, celou cestou šoféroval ten neznámy muž, ktorý sa mu predstavil ako O.. Ako sa
vracalispäťdoY.,doľaholnanehopožitýalkoholacestouzadriemal.VV.priodbočovanínechtiacposotil
muža, ktorý šoféroval a on narazil pravou stranou vozidla do stĺpa, od ktorého vozidlo odrazilo. Vozidlo
zostalo po nehode nepojazdné a keďže oproti bývali jeho švagrovci, odišiel ich požiadať o pomoc. Keď
sa s H. E. a G. E. vrátil k vozidlu, ten muž už na mieste nehody nebol, odišiel a ešte tam neboli ani

policajti. Švagor mal na parkovisku zaparkované svoje vozidlo a tak chceli vozidlo odtiahnuť. Švagor sa
vybral pre vozidlo a vtedy prišlo prvé policajné auto. Na mieste nehody komunikoval s policajtom R.,
jeho kolega J. dosť dlhú chvíľu sedel v služobnom vozidle, vysvetľoval mu, že vozidlo je nepojazdné,
že ho potrebuje odtiahnuť na parkovisko. Vtedy prišla druhá hliadka, v zložení O. a F., policajt O. ho
vyzval, aby sa podrobil dychovej skúške, čo odmietal s tým, že vozidlo nešoféroval. Bolo mu povedané,

že má ísť s nimi na políciu, kde mu bolo povedané, že fúkať musí. Policajtov, ktorí prišli na miesto pozná
a má s nimi kamarátsky vzťah. Nechápe, prečo sa k tomu tak postavili, či im išlo o nejakú čiaročku,
doteraz ľutuje, že neostal v byte švagrovcov, mohol len požiadať švagra, aby vozidlo odtiahol. Nevie
si vysvetliť tvrdenie prvej hliadky a že by mu vôbec dovolili nasadnúť do vozidla. Jeho vozidlo sa po
náraze naštartovať nedalo, pretože na cievke od štartéra bol utrhnutý kábel. Policajti sa ho nepýtali,

že ako došlo k nehode, policajtom na mieste nehody uviedol, že vozidlo nešoféroval, že ho šoférovala
iná osoba, pre nich však táto verzia, že šoféroval niekto iný jednoducho neexistovala. Ten muž, ktorý
vtedy šoféroval vozidlo prišiel za ním niekedy koncom mesiaca január, že videl, že na miesto nehody
prichádza hliadka polície, že či nemá nejaké problémy, že dosvedčí, že vozidlo šoféroval. Ďalej uviedol,
že vozidlo bolo odtiahnuté až o 9.00 hodine ráno vysokozdvižným vozíkom a dovtedy stálo na rovnakom

mieste, po nehode nebolo presúvané.
Svedok O. O. vypovedal, že na miesto nehody prišiel spolu s kolegom J. F.. Po príchode na miesto
nehody zbadal v strede vozovky dodávku so zapnutými svetlami. Už v čase príchodu zaregistroval, že
je tam prítomná aj druhá hliadka. Keď zastavil služobné vozidlo, v dodávke zbadal sedieť na sedadle
vodiča obžalovaného, v kabíne bolo zasvietené svetielko, takže ho bolo dobre vidieť. Potom ako vystúpil

z vozidla, pristúpil k vodičovým dverám, vozidlo bolo naštartované a za volantom spoznal obžalovaného.Otvoril dvere na dodávke a obžalovaného vyzval, aby mu predložil doklady predpísané k vedeniu vozidla
a tiež mu povedal, aby vypol motor. Obžalovaný mu predložil občiansky preukaz a asi aj doklady od
vozidla. Obžalovaného sa opýtal odkiaľ ide a obžalovaný mu odpovedal, že ide od kamaráta z I., kde

spolu pili. Potom obžalovaného vyzval, aby vystúpil z vozidla a podrobil sa dychovej skúške. Na to ho
obžalovaný požiadal, aby to nechal tak, že či sa to nedá nejako urobiť. Toto mu obžalovaný povedal už
mimovozidla.Opakovanehovyzval,abysapodrobildychovejskúšku,ktorúvykonaťobžalovanýnechcel
a žiadal, aby ju vykonal za neho a potom požiadal aj kolegu R., aby skúšku vykonal za neho, že pozná
jeho otca, že spolu robili. Tiež tam bol švagor obžalovaného, nejaký pán a pani a obžalovaný chcel,

aby za neho vykonal skúšku jeho švagor. Obžalovaného upozornil, že nakoľko sa odmieta podrobiť
dychovej skúške, že mu bude obmedzená osobná sloboda a bude predvedený na políciu. Potom bol
obžalovaný predvedený. Obžalovaný prakticky poznal každého z členov hliadky. Na mieste nehody
urobil zbežnú prehliadku vozidla pričom videl, že vozidlo je poškodené, bolo rozbité spätné zrkadlo na
pravej strane od spolujazdca, tiež bol poškodený blatník a bolo vykrivené koleso. Vizuálne bolo vidieť,
že obžalovaný je pod vplyvom alkoholu. Obžalovaný nehovoril, že by nehodu mala zaviniť iná osoba.

Keď prichádzal k miestu nehody tak videl, že vozidlo sa pohlo v smere dopredu, ale koľko sa pohlo, to sa
vidieť nedalo. Potom ako sa vozidlo pohlo, tak sa s ním už hýbať nedalo, kolega Dušan J. povedal, že je
tam vypadnutá polos, alebo niečo také, ale kedy polos vypadla, sa určiť nedá. Obžalovaný potom ako mu
bola obmedzená osobná sloboda im odovzdal kľúče od vozidla, aby vozidlo zabezpečili a keďže sa s ním
hýbať nedalo, tak požiadali náhodne prechádzajúceho muža, ktorý vozidlo džípom posunul na chodník.

Keď prišiel na miesto nehody, potom ako otvoril dvere na vozidle, videl, že obžalovaný mal jednu ruku na
volante a druhou preraďoval rýchlosti. Hneď po príchode na miesto sa venoval obžalovanému, pretože
zbadal, že sedí vo vozidle. Kolega stál niekde pri ňom a členovia druhej hliadky boli niekde pri zadnej
časti vozidla, ale kolegov si nevšímal.

Svedok H. R. vypovedal, že uvedeného dňa mal službu s kolegom J. a počas služby boli operačným
dôstojníkom vyslaní k dopravnej nehode. Po príchode na miesto nehody videl bielu dodávku a hneď po
príchode skúmal poškodenia vozidla a tiež či vo vozidle nie sú zranené osoby. Po príchode zistil, že
na mieste nehody sa nachádzalo viacero osôb, boli tam prítomní obžalovaný, svedok E. s manželkou.
Počas doby ako obhliadal vozidlo z vonkajšej strany, kolega J. rozprával s obžalovaným. Na vozidle

zistil poškodenie pravého predného kolesa, tiež bol poškodený stĺp elektrického vedenia, ktorý bol pred
dodávkou. Pokiaľ ide o druhú hliadku, tá prišla na miesto nehody takmer súčasne s nimi. Keď ohliadal
vozidlo baterkou, tak vo vozidle nikto nesedel. S obžalovaným takmer vôbec nekomunikoval, iba ho
vyzval, aby sa podrobil dychovej skúške. Obžalovaný na výzvu reagoval, že on na to nemá dôvod,
že fúkať nebude. Vozidlo obžalovaného stálo v strede cesty v smere jazdy na Vitanovú, pravá predná

časť, blatník a predné koleso boli poškodené. Počas doby ako ohliadal vozidlo, tak zaregistroval, že
obžalovanývošieldovozidladododávkyatútododávkuajnaštartoval.Stálvtedyniekdezadodávkou,to
že ju naštartoval si pamätá, ale či sa vozidlom pohol, to už nevie. Obžalovaný sa pred ním nevyjadroval,
že ako došlo k nehode, len hovoril niečo, že aby sa dychovej skúške za neho podrobí niekto iný. Keďže
obžalovaný sa odmietol podrobiť dychovej skúške, bol predvedený na obvodné oddelenie. Na návrh

prokurátora bola čítaná časť výpovede svedka z prípravného konania z dôvodu rozporu v jeho výpovedi,
nakoľko v prípravnom konaní uviedol, že vozidlo počas doby ako ho ohliadol sa pohlo, na čo svedok
uviedol, že vozidlo vtedy cuklo, ale či prešlo nejakú vzdialenosť, k tomu sa vyjadriť nevedel. Keď si
obžalovaný sadol do vozidla, myslel si, že si ide po nejaké doklady. Fotodokumentáciu, ktorá je súčasťou
spisuvykonalpopríchodedruhejhliadkyeštevčase,keďnamiestenehodybolajobžalovaný.Pokiaľide

o polohu dodávky, stála šikmo ľavými kolesami za stredovou čiarou, ale druhý jazdný pruh bol prejazdný,
dodávka presahovala tak do pol metra za stredovú čiaru.

Svedok G. J. vypovedal, že keď spolu s kolegom prichádzali na miesto nehody, videl bielu dodávku v
strede cesty. Obžalovaného poznal, bol jeho spolužiakom na základnej škole. Po príchode na miesto

zbadal pri dodávke stáť obžalovaného, jeho švagrinú G. E. a jej syna. Po príchode sa s nimi začal
nezáväzne rozprávať a keď sa opýtal obžalovaného, že čo sa stalo, tak mu iba povedal: "No vidíš".
Potom sa obžalovaný niekde stratil a on sa rozprával s jeho švagrinou a vtedy prišla druhá hliadka.
Švagrinej obžalovaného povedal, že E. nemá vodičák, načo ona doslovne povedala: " Jožo odo mňa
chce, aby som povedala, že som ja kerovala, ale ja som v živote v takom aute nesedela a nie to, že

by som ho ešte šoférovala". Počas rozhovoru s ňou si uvedomil, že biela dodávka sa pohla, nemôže
tvrdiť, že šoféroval obžalovaný, ale videl, že za volantom sedí obžalovaný a z vonkajšej strany už stál
kolega O.. Pohyb dodávky, ktorý zaregistroval mohol nastať aj samovoľne, obžalovaný mohol vyradiť
rýchlosť, odbrzdiť, ale určite na mieste vodiča vtedy sedel obžalovaný. Keď zaregistroval pohyb, baterkunasmeroval na obžalovaného a následne na poškodenú časť vozidla a polos vykonala rotačný pohyb.
Keďže pravé predné koleso bolo vykrútené doprava, tak cez medzeru videl na polos a na ten rotačný
pohyb. Ľavé predné koleso bolo vytočené v smere jazdy a predné pravé koleso bolo zjavne poškodené.

Svedok J. F. vypovedal, že keď prišli na miesto s kolegom O., tak na mieste už bola hliadka v zložení J.
a R.. Keď prišli na miesto, zapísal do knihy čas príchodu, obliekol sa a vtedy videl, ako kolega O. stojí
pri obžalovanom, stáli obaja mimo vozidla zo strany vodiča a počul ako kolega O. vyzval obžalovaného,
aby sa podrobil dychovej skúške. Obžalovaný na to reagoval, že fúkať nebude, tiež povedal, že išiel z

I. a žiadal, aby fúkal namiesto neho niekto z nich. Nezaregistroval, že by obžalovaný sedel za volantom
a tiež nezaregistroval pohyb vozidla. Nepočul ani chod motora. Vozidlo obžalovaného stálo v strede
vozovky a to asi tak, že pravé predné aj zadné koleso zasahovalo do opačného jazdného pruhu asi tak
do pol metra, ale mohlo byť aj tak, že len pravé predné koleso bolo za stredovou čiarou, vozidlo zo strany
vodiča zasahovalo za stredovú čiaru. Po predvedení obžalovaného na políciu počul, ako obžalovaný
niečo vykrikoval, že aby ho pustili, že či sa to nejako nedá, niečo v tom zmysle. O žiadnej inej osobe,

ktorá mala viesť pred nehodou vozidlo nič nespomenul. Keby niečo také uvádzal, tak by bolo vyhlásené
pátranie po cudzej osobe, ale on nič také nespomenul.

Svedkovia G. E. a H. E. zhodne vypovedali, že v noci k ním prišiel obžalovaný, bolo vidieť, že má
vypité a volal ich, aby išli s ním. Pred bytovkou zbadali dodávku obžalovaného, ktorá tam stála na ceste,

motor nebol naštartovaný. Svedok zapol na vozidle výstražné svetelné znamenie. Bežnou ohliadkou
zistili, že vozidlo je poškodené, malo poškodenú prednú časť a predné koleso na strane spolujazdca.
Svedok akurát išiel pre svoje vozidlo, ktorým chceli odtiahnuť vozidlo obžalovaného, keď na miesto
prišlo policajné auto, ktoré zastavilo za vozidlom obžalovaného. Policajti po príchode ohliadali vozidlo
a potom prišlo aj druhé policajné vozidlo so zapnutým majákom. Z tohto vozidla vystúpili ďalší dvaja

policajti, ktorí prišli k obžalovanému a tiež sa s nim rozprávali a obzerali vozidlo. Svedkyňa vypovedala,
že stála za dodávkou obžalovaného a rozprávala sa s p. J., ktorého pozná. Zhodne potvrdzovali obranu
obžalovaného, že do vozidla nenasadol.

Svedok H. E. uviedol, že svedok R. sa obžalovaného pýtal, že kto šoféroval a on mu odpovedal, že

nevie ako sa to stalo, niečo v tom zmysle, a potom zaregistroval príchod druhej hliadky, pričom z vozidla
vystúpili obaja policajti a obaja išli za R. a on im asi hovoril, že čo sa stalo, ale pri tom rozhovore nebol.
Obžalovaný vtedy stál na chodníku pri havarovanej časti vozidla alebo niekde pri zadnej časti a potom
ho už policajti zobrali.

Svedok H. E., ml. dosvedčil, že na vozidle obžalovaného videl vykrútené predné koleso na strane
spolujazdca. Bol svedkom ako na miesto prišlo policajné auto, ale to už šiel spať.

Svedkovia E. H. a V. H. ku skutku vypovedali, že keď sa vracali zo služobnej cesty, zastavili vozidlo
na parkovisku a ako ešte sedeli vo vozidle a rozprávali sa, zbadali biele dodávkové vozidlo Fiat, ktoré

sa javilo ako odparkované. Videli z bytovky vychádzať tri osoby smerom k tomuto vozidlu a jedna
z tých troch osôb zapla na vozidle výstražné svetlá. Potom zaregistrovali príchod dvoch policajných
vozidiel, ktoré však neprišli spolu, ale prišli postupne. Videli vystúpiť nejakých policajtov a o niečom sa
tam rozprávali, potom pochodili okolo dodávky a do jedného policajného auta nastúpil obžalovaný.

Svedok V. H. tiež vypovedal, že môže potvrdiť, že obžalovaný do vozidla O. G. počas celej doby
nenastúpil a tiež nepočul, že by niekto naštartoval vozidlo O. G., pretože keby toto vozidlo niekto
naštartoval, na vozidle by sa automaticky zapli predné a zadné svetlá. Nič také nevidel.

Svedok E. Y. k veci vypovedal, že obžalovaný ho požiadal opraviť vozidlo O. G.. Ohliadkou vozidla zistil,

že na vozidle bola odtrhnutá polonáprava, v čom je zahrnutá polos, vnútorný vonkajší homokinetický kĺb
a spodné rameno, ktoré bolo zlomené. Keď na vozidle demontovali podblatník zistil, že bol pretrhnutý
kábel ku spúšťaču motora. Vozidlo bolo úplne nepojazdné. Poškodenia úplne vylučovali možnosť, že
by pri štartovaní motor naskočil.

Svedok A.. E. K., zapísaný v zozname znalcov, cestná doprava vypovedal, že orgánmi činnými v
trestnom konaní bol požiadaný, aby sa na podklade predloženej fotodokumentácie vyjadril k poškodeniu
vozidla. Z fotodokumentácie zistil, že na vozidle bola poškodená ľavá časť prednej nápravy, bolo
vytrhnuté koleso a uvoľnený hnací hriadeľ. Po nehode nebolo možné s vozidlom hýbať motorickousilou. Uviedol, že je vylúčené, že by už len vzhľadom na poškodenie hriadeľa sa dalo vozidlom
posúvať motorickou silou. K vytrhnutiu hriadeľa muselo dôjsť pri nehode, nakoľko bolo zdokumentované
vytočenie kolesa zhruba o 90 stupňov.

Svedok O. S. vypovedal, že niekedy dňa X.X.XXXX asi pred 22.00 hod. sa vracal z kúpeľov v S. a stretol
obžalovaného, ktorého sa pýtal na možnosť ubytovania, ktoré zháňal pre svojho známeho. Obžalovaný
mu navrhol, že jeho vozidlom sa môžu ísť pozrieť na miesta, kde sa dajú chytať ryby, lebo tam rybárči
jeho syn. Povedal mu, že pôjdu jeho vozidlom, lebo že je tam zlá cesta, ale že on šoférovať nemôže.

Súhlasil, že bude šoférovať, zastavili za nejakým mostom, boli tam nejaké domčeky a tiež tam boli dvaja
rybári,alesynobžalovanéhotamnebol.Cestouspäť,keďužbolivV.zbadal,žeobžalovanýzaspala ako
sa zobudil, tak ho rukou udrel, načo skrútil volant a narazil do stĺpa. Po náraze mu zhasol motor a vozidlo
sa už naštartovať nedalo, motor už nenaskočil. Obžalovaný nato vystúpil z vozidla, že tu býva jeho
rodina a odišiel. Keďže sa nevracal k vozidlu, tak on odišiel do Y.. Potom ako do neho obžalovaný strčil,
stočil volantom doprava a pravou prednou časťou vozidla narazil do stĺpa pouličného osvetlenia, svetlo

svietilo ďalej a nárazom došlo k vykrúteniu pravého predného kolesa. Po náraze sa vozidlo posunulo
ešte smerom dopredu asi pol metra. O tom, že obžalovaný je stíhaný sa dozvedel tak, že obžalovaný
prišiel na nákup do Poľska a povedal mu, že má problémy. Bolo to v Podwilku, kde býva. Rybárom
bol, ale keď bol mladší, nepamätá si už dokedy. Na návrh prokurátora bola čítaná výpoveď svedka z
prípravného konania, nakoľko svedok odlišne vypovedal pre koho zisťoval miesto na rybárčenie, inak

popísal aj priebeh dopravnej nehody a úplne odlišne popísal ako sa stretol s obžalovaným po nehode.
Svedok k rozporom uviedol, že keď sa pýtal obžalovaného na miesta na chytanie rýb, zabudol, že už
nemá povolenie. Pokiaľ v prípravnom konaní uvádzal, že po náraze ešte s dodávkou podišiel 5 metrov a
na súde uvádzal, že dodávka sa posunula pol metra, tento rozpor vysvetlil, že keď vypovedal na polícii,
tak správne tú vzdialenosť neodhadol a ani teraz presne tú vzdialenosť nevie uviesť. Po nehode ho

obžalovaný vyhľadal, prišiel za ním domov. Musel sa dozvedieť kde býva, pretože robí s obkladmi a
ľudia ho poznajú. Keď uviedol v prípravnom konaní, že vyhľadal obžalovaného, vysvetľuje to tým, že
obžalovaného doma aj hľadal, ale nikto vtedy doma nebol a druhý krát už doma bol. Prvý krát sa o
nehode bavili u neho na dvore.

Svedok E. F. ml. nebol priamym svedkom incidentu, vyjadroval sa k rozsahu poškodenia vozidla.

Svedok R. F. uviedol, že keď prišiel k vozidlu obžalovaného, vozidlo sa nachádzalo na pravej strane
pri chodníku v smere na obec Y. a nezasahovalo do protiľahlého jazdného pruhu. Prvýkrát bol pri
tomto vozidle okolo 3.00 hodiny ráno a potom okolo 9.00 hodiny ráno, pričom vozidlo obžalovaného sa

nachádzalo na rovnakom mieste, nebolo s nim manipulované.

So súhlasom obžalovaného a prokurátora bola prečítaná svedecká výpoveď D. R. z prípravného
konania, ktorá sa prebudila na nezvyčajný zvuk a z okna videla podľa jej výpovede skoro v strede stáť
vozidlo, ktoré nebolo osvetlené, a preto privolala na miesto políciu.

Súd prečítal listinné dôkazy záznam o vykonaní vyšetrenia na zistenie návykovej látky vykonaného
dychovou skúškou, zápisy o vykonaní dychových skúšok, certifikátom o overení meradla,
fotodokumentáciu, trestný rozkaz Okresného súdu Námestovo sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa 21.11.2011
a správy k osobe obžalovaného, vrátane výpisu z evidencie priestupkov, evidenčnej karty vodiča,

evidenčnej karty vozidla, správu o povesti a odpis z registra trestov.

Po vypočutí obžalovaného, svedkov a oboznámení s listinnými dôkazmi súd rozhodol tak, že
obžalovaného pod bodom 1/ uznal vinným z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa §
348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. a prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr.

zák. a uložil mu úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace, výkon trestu mu podmienečne
odložil a určil skúšobnú dobu na 18 mesiacov. Súčasne mu uložil trest zákazu činností viesť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 5 rokov. Zároveň obžalovaného podľa § 285 písm. b/ Tr. por.
oslobodil spod obžaloby prokurátora pre skutok pod bodom 2/ obžaloby s odôvodnením, že skutok nie je
trestným činom, nakoľko osobné motorové vozidlo O. G. ev. č. TS XXX AT ostalo po náraze nepojazdné,

nespôsobilé ďalšej jazdy a preto nemohlo dôjsť k naplneniu znakov prečinu marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § XXX ods. 1 písm. d/ Tr. zák. a prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky
podľa § 289 ods. 1 Tr. zák.Proti rozsudku prvostupňového súdu sp. zn. XT/XXX/XXXX zo dňa X.X.XXXX podali odvolanie
obžalovaný a prokurátor. Na základe podaného odvolania Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd
uznesenímsp.zn.XTo/XX/XXXXzodňaXX.X.XXXXzrušilrozsudoktunajšiehosúduavrátilmuvec,aby

ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Z intencii rozhodnutia odvolacieho súdu vyplynulo,
že je potrebné vypočuť svedkyňu D. R., ktorá bola oznamovateľkou udalosti, aby sa jednoznačne
vyjadrila, či počula naštartovať predmetné vozidlo v čase, keď prichádzali na miesto činu príslušníci
polície a či v odstavenom vozidle niekto sedel. Odvolací súd zároveň uviedol, že okresný súd sa vo
vzťahu ku skutku pod bodom 2/, spod ktorého bol obžalovaný oslobodený, nevysporiadal s možnosťou

naplnenia znakov predmetného trestného činu v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák.

Po zrušení rozhodnutia a vrátení veci okresný súd na hlavnom pojednávaní dňa X.XX.XXXX v zmysle
intencii rozhodnutia odvolacieho súdu vypočul svedkyňu D. R., ktorá vypovedala, že skutok sa stal
zhruba pred dvoma rokmi, bola noc. Keďže býva pri hlavnej ceste, zobudila sa na nejaký buchot, ale
nevenovala tomu pozornosť. Potom počula prudko brzdiť vozidlá, a preto sa pozrela z okna. Videla

bielu dodávku odstavenú takmer v strede cesty úplne neosvetlenú a pri dodávke nikto nebol. Vozidlá,
ktoré šli okolo pribrzdili, pozreli do dodávky a išli ďalej, takže predpokladá, že v dodávke nikto nesedel.
Predtým ako sa vrátila do postele, zavolala na políciu. Príchod prvej hliadky videla tiež z okna. Policajti
prišli na policajnom vozidle asi behom 5. minút, prišli od V., ale nie je si tým istá, lebo o chvíľu prišlo
druhé policajné vozidlo z druhej strany. Keď prišli policajti, pri dodávke nikoho nevidela, až potom videla

niekoho pobehovať okolo bytovky, ale nie okolo auta. Podľa nej už vychádzali ľudia z bytovky ako videli
prísť policajtov. Obžalovaného pozná iba z videnia, ale nikde ho tam nevidela. Policajtov videla chodiť
okolo dodávky a vtedy už skutočne odišla do postele a viac sa z postele nepostavila až ráno. Z pozície
ako situáciu sledovala cez okno, nemala výhľad na to, či niekto sedí vo vozidle. Za celú dobu nevidela
nikoho, že by do vozidla nastúpil alebo vystúpil. Nepočula, že by odstavené vozidlo štartovalo.

Po doplnení dokazovania súd rozhodol dňa X.XX.XXXX tak, že obžalovaného za skutky pod bodmi 1/
a 2/ uznal vinným z pokračovacieho prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1
písm. d/ Tr. zák. a pokračovacieho prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1
Tr. zák. v časti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. a uložil mu úhrnný trest odňatia slobody vo

výmere tri mesiace, výkon trestu mu podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu na osemnásť mesiacov.
Súčasne mu uložil trest zákazu činností viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere päť rokov
a sedem mesiacov.

Proti rozsudku prvostupňového súdu podal odvolanie obžalovaný a odvolací súd uznesením sp. zn. XTo/

XX/XXXXzodňaXX.X.XXXXzrušilrozsudoktunajšiehosúduavrátilmuvec,abyjuvpotrebnomrozsahu
znovu prejednal a rozhodol. Z intencii rozhodnutia odvolacieho súdu vyplynulo, že z dokazovania
nevyplýva, akú hmotnostnú koncentráciu alkoholu mal mať obžalovaný vo vydychovanom vzduchu v
čase, keď mal - podľa záverov okresného súdu riadiť motorové vozidlo, a to najmä vo vzťahu ku skutku
v bode 1/. Tiež sa v spise nenachádza žiadna dokumentácia k použitému dychovému analyzátoru, ktorý

bol v danom prípade použitý.

Súd zabezpečil certifikát o overení analyzátora dychu č. XXXX/XXX.XX/XX, dátum overenia analyzátora
bol vykonaný dňa 9.3.2012 a jeho platnosť bola do X.X.XXXX, t.j. aj v čase, v ktorom sa obžalovaný
podrobil dychovej skúške. V zmysle zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu bol do konania pribratý

znalec za účelom vykonania spätného prepočtu a zistenia, akým množstvom alkoholu bol ovplyvnený
obžalovaný dňa X.X.XXXX o 01.00 hod., rozhodnutie súdu však bolo zrušené z dôvodu, že takýmto
postupom nebola zachovaná zásada rovnosti strán a zásada spravodlivého procesu. Znalecký posudok,
resp. odborné vyjadrenie následne obžaloba súdu nepredložila.

Na základe vykonaného a doplneného dokazovania súd v rámci hodnotenia dôkazov, pričom prihliadal
iba na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy, ktoré boli na
hlavnom pojednávaní vykonané rozhodol tak, že obžalovaného uznal vinným zo skutkov pod bodmi 1/,
2/, a to z pokračovacieho prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr.
zák. v časti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. a pokračovacieho prečinu ohrozenia pod vplyvom

návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. v časti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. Súd pri
rozhodovaní o vine vychádzal z nasledovného hodnotenia dôkazov:Obžalovaný urobil vyhlásenie, že je nevinný. Nepopieral, že pred nehodou požíval alkoholické nápoje,
ale obhajoval sa tým, že predmetné vozidlo v čase nehody a ani pred nehodou neviedol. Vozidlo viedol
svedok O. S., ktorého náhodne stretol pred svojim domom a bol mu ukázať miesta vhodné na rybačku.

Celú dobu sedel vo vozidle len ako spolujazdec. Po nehode vodič vozidla odišiel. K druhému skutku
vypovedal, že na miesto vodiča si nesadol ani po nehode, keď už tam boli prítomní členovia policajnej
hliadky, vozidlo bolo nepojazdné, nedalo sa ani naštartovať, pretože na vozidle v súvislosti s nehodou
bola poškodená ľavá časť prednej nápravy, bolo vytrhnuté koleso a uvoľnený hnací hriadeľ na vozidle.
Tvrdenia policajnej hliadky, že v ich prítomnosti vozidlo uviedol do pohybu nechápe a nevie prečo sa

k tomu tak postavili, či im išlo o nejakú čiaročku. Zároveň uviedol, že na mieste sa odmietol podrobiť
dychovej skúške na alkohol, pretože policajtom hovoril, že vozidlo pred nehodou neviedol.

Súd neuveril obrane obžalovaného, že predmetné vozidlo v inkriminovanej dobe pred nehodou viedol
svedok O. S.. K uvedenému skutku bol vypočutý svedok O. S., ktorý svojou výpoveďou síce potvrdzoval
obranu obžalovaného, že vozidlo pred nehodou viedol on, ale jeho výpoveď v kontexte s inými

vykonanými dôkazmi vyznela tendenčne a nepresvedčivo. Súd výpovedi svedka O. S. neuveril z
viacerých dôvodov. Výpoveď svedka sa vo viacerých bodoch nielen že nezhodovala s výpoveďou
obžalovaného, ale v samotnej jeho výpovedi sa tiež vyskytli viaceré rozpory oproti jeho výpovedi
z prípravného konania, ktoré boli svedkovi prečítané a svedok tieto rozpory nevysvetlil dostatočne
prijateľným spôsobom. Rovnako aj okolnosti predchádzajúce spáchanému skutku tak ako ich popísali

obžalovaný a svedok (ich náhodné stretnutie, zverenie vozidla obžalovaným cudzej osobe, dôvod
vykonanej jazdy vzhľadom na neskorú nočnú hodinu) vyznievali nepravdepodobne. Svedok v rozpore
s výpoveďou obžalovaného uviedol, že jedným z dôvodov, pre ktorý spolu s obžalovaným bol tak v
neskorých hodinách pozrieť si miesta vhodné na rybárčenie bolo, že na tomto mieste mal rybárčiť
syn obžalovaného a podľa výpovede obžalovaného malo ísť o jeho priateľov, ktorí sa však presunuli

medzičasom na iné miesta. Ďalším rozporom v jeho výpovedi bolo, keď svedok na hlavnom pojednávaní
vypovedal, že už nemá povolenie na výkon rybárskeho oprávnenia dlhšiu dobu, pričom rozpor vysvetlil
tým, že keď sa pýtal obžalovaného na miesta na chytanie rýb, zabudol, že povolenie už nemá. Tiež
rozporne popísal vzdialenosť, na ktorú sa malo vozidlo posunúť po náraze do stĺpa, keď v prípravnom
konaníuvádzalvzdialenosť5metrovanasúdeuvádzalvzdialenosť0,5metra,čímspochybnilsámseba,

či vozidlo v čase nehody skutočne viedol. Ďalšie rozpory nastali, keď obžalovaný súdu popisoval, (keďže
v čase pred nehodou sa s obžalovaným nepoznali a videli sa prvý krát) ako sa s obžalovaným po nehode
kontaktovali, keď obžalovaný tieto okolnosti popísal inak ako svedok a svedok sa pri odstraňovaní
rozporov vo svojej výpovedi zamotával, pričom išlo o jednoduchú otázku. Výpoveď tohto svedka tak
nevyznela sama o sebe presvedčivo, a už vôbec nie v kontexte s výpoveďou obžalovaného a vypočutých

svedkovH.aR.,G.J.,O.O.,J.F., G.E.aH.E..SvedkoviaMichalR.,G.J.,O.O.,J.F.zhodnevypovedali,
že obžalovaný ani raz nespomenul, že v čase nehody viedla predmetné vozidlo iná osoba, uvedené
nepriamo vyplynulo aj z výpovedí svedkov G. E. a H. E., ktorí boli po celú dobu prítomní na mieste
incidentu a to aj počas komunikácie medzi príslušníkmi polície a obžalovaným. Svedkovia H. R., O. O., J.
F. zhodne vypovedali, že obžalovaný ich žiadal, aby dychovú skúšku za neho vykonal niekto iný, svedok

G. J. vierohodným spôsobom popísal rozhovor medzi ním a svedkyňou G. E., ktorá sa mala vyjadriť,
že obžalovaný žiadal aj od nej, aby povedala, že vozidlo pred nehodu viedla ona. Svedok O. O. a J. F.
zhodne potvrdili, že potom ako sa obžalovaného O. O. opýtal odkiaľ ide, obžalovaný odpovedal, že ide
od kamaráta z Ústia, kde spolu pili. Súd nemal dôvod neveriť týmto výpovediam svedkov, obžalovaný a
svedkovia sa poznali, dá sa povedať, že pred nehodu mali priateľský vzťah, súd nezistil žiadnu pohnútku,

že by konali v úmysle obžalovanému uškodiť. Práve naopak, ich výpovede vyznievali vierohodne, že
po náraze vozidla do stĺpa, obžalovaný v prítomnosti príslušníkov polície chcel vozidlom vykonať ďalšiu
jazdu, čo vyplynulo z výpovedi svedkov O. O., ktorý vypovedal, že keď prichádzal k miestu nehody
videl, že sa vozidlo pohlo v smere dopredu, čo potvrdili aj svedok G. J. a H. R., pričom do ich výpovedi
zapadala aj výpoveď svedka Ing. E. K., ktorý síce uviedol, že po nehode nebolo možné s vozidlom hýbať

motorickou silou, ale v prípade, ak by sa niekto pokúsil toto vozidlo naštartovať, roztočil by sa uvoľnený
hriadeľ a mohlo dôjsť k naskočeniu motora. V nadväznosti na uvedené vypovedal aj svedok G. J., ktorý
vypovedal, že počas rozhovoru so svedkyňou si uvedomil, že biela dodávka sa pohla a videl, že za
volantom sedí obžalovaný. Pohyb dodávky, ktorý zaregistroval mohol nastať aj samovoľne, obžalovaný
mohol vyradiť rýchlosť, odbrzdiť, ale určite na mieste vodiča vtedy sedel obžalovaný a keď zaregistroval

pohyb, baterku nasmeroval na obžalovaného a následne na poškodenú časť vozidla a polos vykonala
rotačný pohyb.Obžalovaný tak bol z celej trestnej činnosti usvedčený výpoveďami svedkov H. R., G. J., O. O., J. F. a
tiež svojou výpoveďou a v neposlednom rade aj výpoveďami svedkov O. S., G. E. a H. E. a zápismi o
dychovej skúške, výsledok dychovej skúšky bol zachytený v listinnej podobe na čl. 29-31, ktorý zápis

obžalovaný vlastnoručne podpísal.

Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne a nepochybné zistené, že obžalovaný
v inkriminovanej dobe vykonával činnosť - viedol motorové vozidlo, v nespôsobilom stave, vyvolanom
užitím návykovej látky. Vykonanou dychovou skúškou mu bolo dňa 7. 7. 2012 v čase o 02.03 hod

zistené 0,89 mg/l alkoholu v dychu a v čase o 14.47 hod 0,15 mg/l alkoholu v dychu. Keďže súdu
nebol obžalobou predložený dôkaz, na základe ktorého by bolo možné stanoviť konkrétnu hmotnostnú
koncentráciu alkoholu, ktorú mal mať obžalovaný vo vydychovanom vzduchu v čase, keď viedol vozidlo
pred nehodou niekedy v čase okolo 01.00 hod., súd potom upravil skutkovú vetu výroku o vine pod
bodom 1/ oproti obžalobe tak, že obžalovaný mal v uvedenom čase požitý alkohol, ktorého hladina
dosiahla minimálne hodnotu 0,89 mg/l. Súd v stručnosti sumarizuje, že obžalovaný bol usvedčovaný

svojim priznaním, že pred nehodou požíval alkoholické nápoje, zápismi o dychovej skúške s výsledkami
dňa 7. 7. 2012 v čase o 02.03 hod zistené 0,89 mg/l alkoholu v dychu, v čase o 14.47 hod 0,15 mg/l
alkoholu v dychu a o 15.49 hod 0,00 mg/l, certifikátom o overení uvedeného meradla. Keďže obžalovaný
sám priznal požívanie alkoholu pred nehodou a z jeho vyjadrení zároveň vyplynulo, že alkohol požíval
s časovým odstupom pred nehodou a po nehode viac alkohol nepil, pričom v čase o 02.03 hod. bola u

neho zistená hodnota 0,89 mg/l alkoholu v dychu (s postupne klesajúcimi hodnotami), potom súd logicky
dospel k záveru, že v čase okolo 01.00 hod. bol pod vplyvom alkoholu, ktorého koncentrácia dosahovala
u neho minimálne hodnotu 0,89 mg/l, t.j. ako v čase o 02.03 hod. Súd je presvedčený, že hodnota
alkoholu v prípade obžalovaného bola ešte vyššia, ale v tomto smere, keďže súdu nebol predložený
dôkaz o spätnom prepočte, súd vychádzal z minimálnej preukázateľnej hodnoty.

Súd tak na základe vyššie uvedených dôkazov mal za preukázané, že obžalovaný svojím konaním maril
výkon rozhodnutia súdu tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu o zákaze
činnosti (trest zákazu činností viesť motorové vozidlá uložený mu trestným rozkazom Okresného súdu
Námestovo sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa 21.11.2011) a vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý

si privodil vplyvom návykovej látky, inú činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí
alebo spôsobiť značnú škodu na majetku. Pri trestnom čine ohrozenia pod vplyvom návykovej látky je
trestná zodpovednosť podmienená stavcom vylučujúcim spôsobilosť na výkon zamestnania alebo inej
činnosti, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku.
Obsah alkoholu vo vydychovanom vzduchu sa vyjadruje v jednotkách mg/l. Z medicínskeho hľadiska,

ktoré je akceptovateľné aj trestnoprávnou praxou, schopnosť vodiča bezpečne viesť motorové vozidla je
nepriaznivo ovplyvnená, ak hladina alkoholu v jeho krvi dosiahne 0,4762 mg/l etanolu vo vzduchu, čo je
hladina alkoholu v krvi 1,00 g/kg, teda jedno promile. Podľa lekárskej vedy žiaden vodič nie je schopný
pri tejto hladine alkoholu v krvi bezpečne viesť vozidlo. Zároveň mal za preukázané, že po náraze vozidla
do stĺpa, obžalovaný v prítomnosti príslušníkov polície i napriek tomu, že bol pod vplyvom alkoholu a

mal uložený zákaz činností viesť motorové vozidlá chcel s vozidlom vykonať ďalšiu jazdu, čím došlo k
naplneniu znakov skutkovej podstaty prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1
písm. d/ Tr. zák. a prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. spáchané
v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák.

K osobe obžalovaného po prečítaní a oboznámení sa so správami súd zistil, že je živnostník. Z výpisu
z registra priestupkov bolo zistené, že už bol postihnutý v priestupkovom konaní na úseku cestnej
premávky za nedodržanie rýchlosti. Z registra trestov vyplynulo, že bol právoplatne uznaný vinným
trestným rozkazom tunajšieho súdu sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa 21.11.2011 pre prečin ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, za ktorý bol potrestaný okrem peňažného

trestu aj trestom zákazu činností viesť motorové vozidlá na dobu 26 mesiacov, oba uložené tresty však
už vykonal, na uvedené odsúdenie sa vzťahuje fikcia neodsúdenia.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. § 34 ods. 1, 4
Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu

zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsobspáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadol podľa § 38 ods.2 Trestného zákona na pomer a mieru

závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. V prípade obžalovaného súd nezistil
žiadnu priťažujúcu a ani poľahčujúcu okolnosť. V prípade obžalovaného prichádzalo do úvahy uloženie
úhrnného trestu podľa § 41 ods.1 Tr. zák., keďže ho súd odsudzoval za dva trestné činy spáchané
v jednočinnom súbehu, a preto mu ukladal trest podľa zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na
trestný čin najprísnejšie trestný. Pokiaľ ide o predchádzajúce odsúdenie trestným rozkazom Okresného

súdu Námestovo spisová značka XT/XX/XXXX zo dňa 21.11.2011, ktorým mu bol za prečin ohrozenia
pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona peňažný trest a trest zákaz činností
viesť motorové vozidlá po dobu 26 (dvadsaťšesť) mesiacov zo zákona neprihliadal ako na priťažujúcu
okolnosť, pretože obžalovaný uložený peňažný trest zaplatil dňa 28.11.2011 a dňom 19.01.2014 mu
uplynul aj uložený trest zákazu činností, ktorý obžalovaný vykonal. Súd rovnako v súlade so zásadou
zákazu zmeny k horšiemu, nemohol vyhodnotiť v neprospech obžalovaného priťažujúcu okolnosť, že

spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h/ Tr. zák.), keďže v poslednom svojom rozhodnutí v tejto veci
zo dňa 9.12.2014 túto priťažujúcu okolnosť nekonštatoval a proti poslednému rozhodnutiu súdu nebolo
podané odvolanie v neprospech obžalovaného.

Vzhľadomnavšetkyokolnostispáchanéhoskutku,osobuobžalovanéhosúdmalzato,ženaprevýchovu

obžalovaného v danom prípade postačuje uloženie úhrnného podmienečného trestu odňatia slobody pri
dolnej hranici vo výmere 3 mesiace s podmienečným odkladom jeho výkonu a určením skúšobnej doby
vo výmere 18 mesiacov. Nakoľko obžalovaný spáchal trestný čin v súvislosti s vedením motorového
vozidla pod vplyvom alkoholu, čím svojou nerozvážnosťou vážne ohrozil aj ostatných účastníkov cestnej
premávky a mohol spôsobiť iným osobám aj škodu na majetku, pričom v minulosti už bol za jazdu pod

vplyvom alkoholu postihnutý trestom zákazu činností, súd rozhodol aj o uložení trestu zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 5 rokov a 7 mesiacov. Súd považoval takto popri
sebe uložené tresty, vzhľadom na osobu obžalovaného, okolnosti spáchania skutku za dostatočné na
jeho nápravu ako aj ochranu spoločnosti. Takto uložené tresty súd považoval za zákonné a spravodlivé,
ktoré v prípade obžalovaného plne zodpovedajú potrebám tak generálnej ako aj individuálnej prevencie

a sú dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia
rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )

Odvolanie môžu podať:

prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)

obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa

priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.