Rozsudok ,
Odmietajúce podanie, Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 28, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/77/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1104116995
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1104116995.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek

senátu Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Kataríny Javorčíkovej, v spore žalobcov: I. M.. Q. A., nar.
XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, K. K., II. M. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, K. K.
(žalobcovia I., II. ako dedičia po poručiteľovi M. A., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX), T.. Z. Y.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom X. M. X/A, Z., IV. Z. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. M. XXX/XA, Z., V. M.
P., nar. XX.XX.XXXX, bytom X.M. XXX/XA, Z., VI. T.. L. Z., rod. P., nar. X.XX.XXXX, bytom J. XX/
XXX, Z., Z.. P. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX/XXX, Z., Z.. N. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z.
XXX, žalobkyňa v Z.. rade zastúpená advokátskou kanceláriou HKP Legal, s.r.o., so sídlom Križkova 9,

Bratislava, IČO: 36 727 334, IX. N. K., nar. X.XX.XXXX, bytom Z. XX, X. Z. Y., nar. X.XX.XXXX, bytom
Z. XXX (žalobcovia IX., X. ako dedičia po poručiteľke B. Y., nar. X.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX), proti
žalovaným: Slovenská republika, v mene ktorej koná: 1. Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné
námestie 13, Bratislava, 2. Ministerstvo vnútra SR, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, 3. Ministerstvo
financií SR, so sídlom Štefanovičova 5, Bratislava, 4. Ministerstvo hospodárstva SR, so sídlom Mierová
19, Bratislava, o náhradu škody, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa
15.11.2011, č. k. 15C/70/2004-184, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave odvolanie advokátskej kancelárie HKP Legal, s.r.o., so sídlom Križkova 9,
Bratislava, podané v mene Z. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom X.. M. X/A, Z., Z. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom
X. M. XXX/XA, Z., M. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. M. XXX/XA, Z., L. Z. (do XX.XX.XXXX P.), nar.
XX.XX.XXXX, bytom X. M. XXX/XA, Z., P. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. M. XXX/XA, Z. (v rozsudku
súdu 1. inštancie označených ako žalobcov v IV. až VIII. rade) o d m i e t a .

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 15.11.2011, č. k.
15C/70/2004-184 v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e .

Žalovaní v 1. až 4. rade nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. V spore žalobcov: I. N. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, E., II. M. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom J.
XX, O., T.. Q. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, E., IV. Z. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. M. X/A, Z.,
V. Z. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. M. XXX/XA, Z., VI. M. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom X.M. XXX/XA,
Z., Z.. L. P., nar. X.XX.XXXX, bytom X. M. XXX/XA, Z., Z.. P. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. M. XXX/XA,
Z., IX. N. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, X. B. Y., nar. X.XX.XXXX, bytom Z. XXX, rozhodol súd

prvej inštancie rozsudkom zo dňa 15.11.2011, č. k. 15C/70/2004-184 tak, že návrh žalobcov v II., IV. až
X. rade zamietol (prvý výrok rozsudku). Konanie o návrhu žalobkýň v I. a III. rade zastavil (druhý výrok
rozsudku). Žalovaným v 1. až 4. rade náhradu trov konania nepriznal (tretí výrok rozsudku). Zároveň
rozhodol, že žalobkyne v I. a III. rade nemajú právo na náhradu trov konania (štvrtý výrok rozsudku).2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia sa návrhom doručeným
súdu dňa 02.04.2004 domáhali, aby súd svojim rozhodnutím uložil žalovaným povinnosť spoločne a

nerozdielne zaplatiť žalobkyni v I. rade sumu 14.372,97 eur (433.000,- Sk), žalobcovi v II. rade sumu
9.958,17 eur (300.000,- Sk), žalobkyni v III. rade sumu 3.319,39 eur (100.000,- Sk), žalobkyni v IV. rade
sumu 6.306,84 eur (190.000,- Sk), žalobcovi v V. rade sumu 20.845,78 eur (628.000,- Sk), žalobkyni
v VI. rade sumu 3.784,11 eur (114.000,- Sk), žalobkyni v VII. rade sumu 3.319,39 eur (100.000,- Sk),
žalobcovi v VIII. rade sumu 2.987,45 eur (90.000,- Sk), žalobkyni v IX. rade sumu 1.659,69 eur (50.000,-

Sk), žalobkyni v X. rade sumu 20.015,93 eur (603.000,- Sk), a to titulom náhrady škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu podľa zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Svoj návrh odôvodnili
tým, že do tzv. nebankových subjektov s obchodným názvom HORIZONT SLOVAKIA, a.s. Košice,
B.M.G. INVEST s.r.o. Košice, BDV družstvo Banská Bystrica a AGW, s.r.o. Košice, vložili finančné
prostriedky na základe dobrej viery, že nebankové subjekty vykonávajú svoju podnikateľskú činnosť v

súlade so zákonom. Žalobcovia vznik škody odôvodňovali tým, že ich vložené finančné prostriedky do
predmetných nebankových subjektov na základe uzavretých zmlúv o pôžičke, tichom spoločenstve a na
základe členstva v BDV družstve neboli zo strany štátu primerane a dostatočne ochraňované.

3. V rámci prípravy pojednávania boli žalobcovia vypočutí dožiadanými súdmi v mieste ich bydliska. Pri

výsluchoch na Okresnom súde Revúca, p. N. K. a p. Q. R. (žalobkyne v I. a III. rade) zobrali dňa 08.
10. 2010 svoje žalobné návrhy späť. Súd prvej inštancie preto postupom podľa § 96 ods. 1, 3 zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, v znení neskorších predpisov (ďalej len OSP), konanie o ich
návrhoch zastavil.

4. Z vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi založenými v spise a výpoveďami žalobcov, mal súd
prvej inštancie za preukázané, že žalobcovia na základe zmlúv o tichom spoločenstve, zmlúv o pôžičke,
prípadne na základe členstva v družstve, uzavretými s podnikateľskými subjektmi B.M.G INVEST
s.r.o., HORIZONT SLOVAKIA, a.s., AGW, s.r.o. a BDV Družstvo, vložili do ich podnikateľskej činnosti
v zmluvách presne špecifikované sumy. Z výpisu obchodného registra oddiel: Sro, vložka č.: XXXX/

V súd zistil, že Krajským súdom v Košiciach uznesením pod č. k. 5K 12/02-125 zo dňa 03.09.2002
bol na majetok dlžníka B.M.G. INVEST s.r.o. vyhlásený konkurz. Z výpisu obchodného registra oddiel:
Sro, vložka Y. súd zistil, že Krajským súdom v Košiciach uznesením pod č. k. 3K 45/02-39 zo dňa
20.12.2002 bol na majetok dlžníka AGW spol. s r.o. vyhlásený konkurz. Z výpisu obchodného registra
oddiel: Sa, vložka č.:XXX/V súd zistil, že Krajským súdom v Košiciach uznesením pod č. k. 4K 18/02-41

zo dňa 28.05.2002 bol na majetok dlžníka HORIZONT SLOVAKIA a.s., vyhlásený konkurz. Z výpisu
obchodného registra oddiel: Dr., vložka Y. súd zistil, že Krajským súdom v Banskej Bystrici uznesením
podč.k.39-24K48/02-1189zodňa05.12.2002bolnamajetokdlžníka BDVdružstvovyhlásenýkonkurz.

5. Posúdiac vec podľa § 18 ods. 1, 2 zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú

rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, čl. 1 ods. 1 veta prvá, čl. 2 ods.
2, 3 zák. č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky, § 2, 3 ods. 1, § 5 ods. 1, § 7 ods. 1 veta prvá, §
37 ods. 4 zák. č. 248/1992 Zb. o investičných spoločnostiach a investičných fondoch, § 5 ods. 1, § 60
ods. 1 písm. a), c) zák. č. 385/1999 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení účinnom do 01.11.2000, §
2 ods. 1, § 26 ods. 3 zák. č. 21/1992 Zb. o bankách v znení účinnom do 10. 11. 1999, dospel súd prvej

inštancie k záveru, že žalobcovia nepreukázali naplnenie žiadnej z podmienok zodpovednosti štátu za
škodu - existenciu škody, nesprávny úradný postup orgánu štátu, ani príčinnú súvislosť medzi škodou a
nesprávnym úradným postupom, a preto treba ich návrh zamietnuť.

6. Súd prvej inštancie zdôraznil, že vznik škody je jedným zo základných predpokladov zodpovednosti

za škodu podľa hmotného práva, a na žalobcoch ležalo dôkazné bremeno, že im vznikla škoda.
Túto zákonnú podmienku mali žalobcovia preukázať najneskôr v dobe, keď súd o uplatnenom nároku
rozhodoval. Žalobcovia si uplatnili svoje pohľadávky voči HORIZONT SLOVAKIA, a.s., B.M.G. INVEST
s.r.o. AGW spol. s r.o. a BDV družstvo v konkurzných konaniach, ktoré nie sú doposiaľ ukončené.
Preto podľa názoru súdu, až keď budú vyčerpané všetky zákonné možnosti na uspokojenie nárokov

žalobcov, bude možné konštatovať či škoda vznikla, a ustáliť jej výšku. Žalobcovia teda nepreukázali
počas konania, že im vznikla škoda vo výške, ktorú si návrhom uplatnili. Návrh je tak podaný predčasne.7. Napriek uvedenému právnemu názoru, pre ktorý súd prvej inštancie návrh zamietol, sa zaoberal aj
ostatnými náležitosťami nároku podľa § 18 zák. č. 58/1969 Zb., t.j. nesprávnym úradným postupom a
príčinnou súvislosťou medzi škodou a nesprávnym úradným postupom.

8.Súdprvejinštancievtejtosúvislostiuviedol,žezákonč.58/1969Zb.bližšiudefiníciupojmu„nesprávny
úradný postup“ neobsahuje. Nesprávnym úradným postupom podľa ustanovenia § 18 zák. č. 58/1969
Zb. môže byť akákoľvek činnosť spojená s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto
výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami alebo k

porušeniuporiadku,ktorývyplývazpovahy,funkciealebocieľovtejtočinnosti.Knesprávnemuúradnému
postupu štátneho orgánu môže dôjsť pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje,
ako i v rámci rozhodovacej činnosti.

9. Súd ďalej poukázal na čl. 2 ods. 2, 3 Ústavy SR, na zák. č. 248/1992 Zb. o investičných spoločnostiach
a investičných fondoch, na zák. č. 385/1999 Z. z. o kolektívnom investovaní s tým, že žalovaní pri výkone

štátneho dozoru mohli v rámci svojej kompetencie zakázať neoprávnenej osobe vykonávať činnosť,
ktorú podľa tohto osobitného zákona môžu vykonávať iba investičné spoločnosti alebo investičné fondy.
To znamená, že by muselo ísť nepochybne o zhromažďovanie peňažných prostriedkov spôsobmi
ustanovenými týmto zákonom, a teda predajom podielových listov alebo upisovaním alebo vydávaním
akcií. O takýto spôsob činnosti však zo strany dlžníka, v zmysle predložených zmlúv, nešlo. Inú činnosť,

uzatváranie zmlúv o pôžičke, resp. o tichom spoločenstve, nebolo v právomoci žalovaných zakázať.
Táto nečinnosť zo strany žalovaných nemohla preto založiť z ich strany nesprávny úradný postup v
spojení s uplatňovaním ich právomocí vymedzených zákonom. Kompetenciu žalovaných v tomto ohľade
nemožno zakladať ani rozšírením výkladu príslušných zákonných ustanovení aj na prípady v ňom
výslovne neuvedené, a tým konštituovať doposiaľ neexistujúcu povinnosť žalovaných.

10. Súd prvej inštancie tiež zdôraznil, že Ústava SR garantuje fyzickým a právnickým osobám široké
možnosti pôsobnosti, keď im umožňuje konať všetko, čo nie je zákonom zakázané, a nemožno ich
nútiť, aby konali niečo, čo im zákon neukladá. Obchodným spoločnostiam bolo umožnené vstupovať do
právnych vzťahov s občanmi uzatváraním zmlúv o pôžičke, či tichom spoločenstve. V súlade s princípom

zmluvnej autonómie a rovnakého postavenia účastníkov právnych vzťahov, žalobcovia dobrovoľne
vstúpili do záväzkového vzťahu s obchodnou spoločnosťou a na základe individuálneho slobodného
rozhodnutia prevzali na seba práva a povinnosti v snahe čo najlepšie realizovať svoje záujmy a potreby
v podmienkach trhového hospodárstva, voľnej súťaže a konkurencie. Pre štát platí, že sa má zásadne
zdržať zásahov do súkromnoprávnej oblasti, t.j. do slobodného súkromného rozhodovania fyzických a

právnických osôb. V danom prípade nebankové subjekty podnikali na základe ustanovení Obchodného
zákonníka a v zmysle platných právnych noriem Občianskeho a Obchodného zákonníka vstupovali do
zmluvných vzťahov s fyzickými osobami uzatváraním zmlúv o pôžičke a o tichom spoločenstve.

11. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že podľa zák. č. 385/1999 Z. z. v období od 01.01.2000

(účinnosť zákona ) do 01.11.2000 (účinnosť zák. č. 329/2000 Z. z. o Úrade pre finančný trh) bola daná
kompetencia ministerstvu podľa § 62 ods. 4 zakázať vykonávanie činnosti, ktorú je podľa tohto zákona
oprávnená vykonávať len správcovská spoločnosť alebo depozitár, pričom činnosť ako predmet zákona
(§ 1 písm. b) bola vymedzená v § 5 ods. 1 pokiaľ ide o správcovskú spoločnosť ako zhromažďovanie
peňažných prostriedkov na základe verejnej výzvy na účel ich investovania do majetku vymedzeného

týmto zákonom (§ 11) a z takto zhromaždeného majetku vytvárať a spravovať podielové fondy a
vykonávať nútenú správu podielových fondov. Činnosť spoločností HORIZONT SLOVAKIA, a.s., B.M.G.
INVEST s.r.o., AGW s.r.o. a BDV družstvo, v tomto prípade nezodpovedá činnosti zverenej zákonom
správcovskej spoločnosti.

12. Čo sa týka existencie príčinnej súvislosti medzi nečinnosťou žalovaných a vznikom škody, podľa
súdu prvej inštancie táto absentuje. Škoda žalobcom nevznikla uzavretím zmlúv s nebankovými
subjektmi, kedy im vznikla len vymožiteľná pohľadávka. Škoda im vznikne až v dôsledku neschopnosti
nebankových subjektov tieto pohľadávky uspokojiť, teda až v dôsledku nevymožiteľnosti týchto
pohľadávok, ktorá však nemá príčinu v nečinnosti orgánov štátu, ale v nepriaznivej finančnej situácii

nebankových subjektov. Pokiaľ by došlo k zákazu činnosti nebankových subjektov, to ešte samo o sebe
neznamená, že pohľadávky žalobcov z uzavretých zmlúv by boli uspokojené.

13. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie návrh zamietol.14. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP s tým, že aj keď boli žalovaní v konaní
úspešní, žiadne trovy si neuplatnili, a preto im súd náhradu trov konania nepriznal.

15. Rozsudok bol doručený žalobcom v I., II., IX. a X. rade dňa 09.12.2011 (č.l. 194 spisu)
prostredníctvom splnomocnenej advokátskej kancelárie HKP Legal s.r.o. Bratislava (pred zmenou
obchodného mena HAGYARI, KUBOVIČ & PARTNERS, s.r.o.), žalobkyni v III. rade dňa 18.01.2012,

žalobkyni v IV. rade dňa 18.01.2012, žalobcovi v V. rade dňa 19.01.2012, žalobkyni v VI. rade dňa
19.01.2012, žalobkyni v VII. rade dňa 18.01.2012, žalobcovi v VIII. rade dňa 19.01.2012, (doručenky
od žalobcov v III. až VIII. rade - č.l. 200 spisu), žalovanému v 1. rade dňa 07.12.2011, žalovanému v
2. rade dňa 14.12.2011, žalovanému v 3. rade dňa 07.12.2011, žalovanému v 4. rade dňa 09.12.2011
(doručenky od žalovaných v 1. až 4. rade - č.l. 194 spisu).

16. Proti rozsudku, v časti, v ktorej súd návrh žalobcov v II., IV. až X. rade zamietol a nepriznal náhradu
trov konania, podala v zákonom stanovenej lehote, dňa 13.12.2011, odvolanie advokátska kancelária
HKP Legal s.r.o. Bratislava (č.l. 195-199 spisu).

17. V odvolaní namietla, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, konkrétne, že

súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností; že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zistenia; a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhla preto
odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

18. V odvolaní ďalej konštatuje, že obdobné nároky si prostredníctvom toho istého právneho zástupcu
uplatnilo na Okresnom súde Bratislava I veľké množstvo osôb. Tieto nároky sú okresným súdom
zamietané a zamietavé rozsudky sú na odvolanie potvrdzované odvolacím súdom v zásade z totožných
dôvodov. Argument súdov č. 1 v súdnych rozhodnutiach je ten, že nebankové subjekty nevyvíjali
činnosť podľa žiadneho z potenciálne dotknutých zákonov, teda zákona č. 248/1992 Z. z. o investičných

spoločnostiach a investičných fondoch, zákona č. 385/1999 Z. z. o kolektívnom investovaní a zákona
č. 21/1992 Z. z. o bankách. Súdy konštatovali, že činnosť nebankových subjektov nespadala do
pôsobnosti žiadneho z týchto zákonov a žalované subjekty, najmä Ministerstvo financií, nemalo voči
ním žiadne právne povinnosti, ktorých prípadné porušenie by mohlo založiť zodpovednostný vzťah
podľa zákona č. 58/1969 Zb.. Argument č. 2 je ten, že činnosť nebankových subjektov prebiehala

v právnom rámci všeobecného zmluvného práva, prípadne práva obchodného, do ktorých žalovaní
vzhľadom na zmluvnú autonómiu a ústavné zásady, nemali právo zasahovať. Argument č. 3 je ten, že
žalovaní v danom právnom režime, spravujúcom sa zákonom č. 58/1969 Zb., ktorý ako lex specialis
vylúčili uplatnenie zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ako lex generalis, nemali všeobecnú
prevenčnú povinnosť. Argument č. 4 je ten, že nebolo preukázané, pokiaľ ide o Ministerstvo vnútra SR,

že by orgány činné v trestnom konaní (OČTK) v zmysle ich zákonných kompetencií nekonali. Argument
č. 5 je ten, že pokiaľ ide Ministerstvo financií SR, ako subjektu zodpovedného za konanie a nesprávny
postup Národnej banky Slovenska (NBS), jeho prípadná pasívna legitimácia podľa zákona o bankách
sa nemôže týkať obdobia od 11.10.1999, keď NBS zákonom č. 252/1999 Z.z. stratila právomoc dohľadu
podľa § 26 ods. 3 zákona o bankách nad fyzickými a právnickými osobami, pokiaľ ide o prijímanie

vkladov a poskytovanie úrokov z vkladov porušujúce § 2 zákona o bankách. Argument č. 6 je ten,
že prípadná pasívna legitimácia Ministerstva financií SR podľa zákona o kolektívnom investovaní sa
nemôže týkať obdobia od 01.11.2000, keď právomoc dohľadu nad uplatňovaním tohto zákona prešla
na Úrad pre finančný trh. Argument č. 7 vo vzťahu k Ministerstvu hospodárstva SR je ten, že pokiaľ ide
o konanie či nesprávny úradný postup Slovenskej obchodnej inšpekcie (SOI) v súvislosti s namietanou

klamlivou reklamou, buď nebolo preukázané, že išlo o reklamu v právnom zmysle, a pokiaľ áno, že
táto reklama bola nekalá. Argument č. 8 je ten, že nie je daná príčinná súvislosť medzi namietanou
nečinnosťou žalovaných a SOI a škodou na strane žalobcov, keďže škoda bola žalobcom spôsobená
neplnením zmluvných povinností nebankových subjektov v dôsledku ich neúspešného hospodárenia,
a nie namietanou nečinnosťou žalovaných. Argument č. 9 je ten, že žalobné návrhy sú predčasné z

dôvodu, že stále prebieha konkurzné konania na majetok dotknutých nebankových subjektov, pričom
ak žalobcom vznikne škoda, bude to až skončením konkurzného konania, podľa toho, aký bude jeho
výsledok. Argument č. 10 je ten, že vykonávanie ďalších navrhovaných dôkazov nie je potrebné, keďžeexistujúce informácie sú dostačujúce na posúdenie veci, a ani prípadné nové informácie by existujúce
závery nemohli ovplyvniť.

19. Voči prístupu súdov oboch stupňov majú žalobcovia zásadnú koncepčnú výhradu. Súdy oboch
stupňov pri posudzovaní rozsahu povinností žalovaných vo vzťahu k činnosti nebankových subjektov
podľa zákona o investičných spoločnostiach, zákona o kolektívnom investovaní a zákona o bankách,
upriamili pozornosť na formálnu stránku vymedzenia pôsobnosti týchto zákonov a zmluvnú formu a
povahu právnych vzťahov nebankových subjektov s ich klientmi. Riadili sa len literou zákona bez toho,

aby vyhodnotili jeho cieľ a účel v kontexte relevantných ústavných princípov a obsahu a rozsahu činnosti
nebankových subjektov. Pokiaľ súdy oboch stupňov prišli k záveru, že extenzívny výklad relevantných
zákonných povinností žalovaných nie je možný, tento záver nepodložili žiadnym faktickým, ani právnym
zdôvodnením. Je preto nepreskúmateľný. Podľa názoru žalobcov, nie je v právnom štáte prípustné,
aby sa orgán verejnej moci zbavil zodpovednosti dohľadu nad určitým sektorom hospodárskeho života
s poukazom na skutočnosť, že určitá činnosť, respektíve pôsobenie určitého subjektu, nenapĺňajú

formálne náležitosti zákonom predvídanej činnosti/pôsobenia v danom sektore. Činnosť nebankových
subjektov bola z pohľadu občana obsahovo zameniteľná s činnosťou povolenou podľa zákona o
investičných spoločnostiach, zákona o kolektívnom investovaní a zákona o bankách. Touto činnosťou
nebankové subjekty obsahovo zasahovali do sféry dozoru a regulácie štátu, najmä žalovaných v 3. a
4. rade. Činnosť nebankových subjektov svojím rozsahom a nasadením presiahla úroveň schopnosti

jednotlivcov zaistiť ochranu svojich záujmov voči nim. Pokiaľ ide o argument týkajúci sa nemožnosti
štátu zasahovať do zmluvných vzťahov súkromnoprávnej povahy, aj keby tento argument bol správny,
nerieši časť činnosti nebankových subjektov vo vzťahu k ich činnosti a úkonom, ktorými získali finančné
prostriedky od individuálnych klientov. Dozor nad finančným sektorom nemusí mať automaticky za
výsledok zásah do zmluvnej autonómie účastníkov právnych vzťahov súkromnej povahy. Žalovaní mali

povinnosť skúmať, či s ohľadom na svoj obsah činnosť nebankových subjektov nespĺňa podmienky
stanovené zákonom o investičných spoločnostiach, zákonom o kolektívnom investovaní a zákonom o
bankách. Žalovaní mali konkrétnu právnu povinnosť, nesplnenie ktorej môže založiť zodpovednostný
vzťah podľa zákona č. 58/1969 Zb..

20. Podľa žalobcov, prípadný zásah žalovaných do zmluvných vzťahov medzi nebankovými subjektmi a
ich klientmi by mal zákonný podklad a sledoval by legitímny cieľ. Pokiaľ by bol realizovaný primeranými
prostriedkami, nebol by porušením ústavných princípov ochrany vlastníctva. Existujúcu právnu úpravu
treba vykladať vo svetle zmien zákona č. 514/2003 Z. z., rešpektujúc ústavný princíp efektívnej ochrany
ľudských práv, a vychádzajúc z toho, že Slovenská republika je demokratickým právnym štátom.

Informácie o činnosti nebankových subjektov boli všeobecne známe, museli byť teda známe aj OČTK,
ktoré mali z úradnej povinnosti konať podľa ustanovení Trestného poriadku, zákona o prokuratúre a
zákona o policajnom zbore. Vyšetrovanie a iné úkony, ktoré boli vo vzťahu k nebankovým subjektom
vykonané, neboli dostatočné a účinné. Neviedli k včasnému zastaveniu rozsiahlej protiprávnej činnosti
nebankových subjektov a k zamedzeniu škody veľkého rozsahu veľkému počtu poškodených. Od

žalobcov nemožno očakávať, že dokážu neexistenciu skutočností, prípadne existenciu skutočností, o
ktorých nemajú doklady, alebo ich môžu získať len veľmi ťažko a za zjavne nevýhodnejších podmienok
ako žalovaní. Súd mal byť žalobcom nápomocný pri obstaraní informácií alebo dôkazov. Je procesnou
povinnosťoužalovanéhov2.radepreukázať,ževosférejehozodpovednostibolipovinnostivočičinnosti
nebankových subjektov splnené a nesplnenie tejto povinnosti je na jeho ťarchu. Pokiaľ ide o dohľad

nad činnosťou nebankových subjektov, NBS mala povinnosť dohľadu nad bankovníctvom ako takým,
pred a aj po 11.10.1999. Musela o činnosti nebankových subjektov vedieť, keďže ich činnosť bola
všeobecne známou skutočnosťou, ktorú netreba dokazovať. Pre pasívnu legitimáciu žalovaného v 3.
rade tiež platí, čo bolo uvedené vo všeobecnej výhrade. Nebankové subjekty vyvíjali aktivity vo sfére
dohľadu žalovaného v 3. rade pred aj pred 01.11.2000. Nemožno súhlasiť ani s argumentom, že nešlo

o reklamu podľa zákona č. 147/2001 Z. z. o reklame, ale o verejnú výzvu, a že neexistovala preto
pôsobnosť ŠOI voči nej zasiahnuť. Zákon o reklame totiž výslovne uvádza, že reklama sú aj iné práva
a záväzky súvisiace s podnikaním. V tomto prípade navyše prevládajúca časť reklamy sa uskutočnila
prostredníctvom elektronických médií. Podľa zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii,
reklama je akékoľvek verejné oznámenie vysielané za odplatu alebo podobnú protihodnotu, ktorého

zámerom je podporiť predaj, nákup alebo nájom tovaru alebo služieb, vrátane nehnuteľností, práv a
záväzkov alebo dosiahnuť iný účinok sledovaný objednávateľom reklamy alebo vysielateľom. Treba
jednoznačne odmietnuť argumentáciu súdu, že išlo o verejnú výzvu, a nie reklamu ako takú. Samotná
podstata investovania do nebankových subjektov bola vyvolávaná klamlivým dojmom o dosiahnuteľnostisľubovaného vysokého výnosu a svojim obsahom bola spôsobilá vyvolať klamlivé očakávania u
spotrebiteľov, čo sa preukázalo v samotných konania, kde poškodení uvádzajú, že najmä nasadenie a
neobmedzenie vysielanej reklamy značne zvýšili dôveryhodnosť nebankových subjektov. Argumentu o

nedostatku príčinnej súvislosti chýba logická konzistentnosť.
Nečinnosťou žalovaných bola umožnená rozsiahla a dlhodobá nezákonná činnosť nebankových
subjektov,scharakteromneoprávnenéhopodnikania.Vrámcitejtočinnostiboliuzavretéajzmluvymedzi
žalobcami a nebankovými subjektmi. Tieto zmluvy boli fingovanými úkonmi, maskujúcimi prijímanie
vkladov od širokej verejnosti pod zámienkou zhodnotenia, a ich použitie na pyramídovú hru, pri ktorej

je plnenie záväzkov voči všetkým zúčastneným z dlhodobého hľadiska z podstaty veci vylúčené.
Orgány v zodpovednostnej sfére žalovaného v 3. rade mali riadne skúmať a vyhodnotiť audítorské
správy, účtovné doklady a daňové priznania nebankových subjektov. Žalobcovia navrhujú, aby súd
obstaral a vykonal dôkaz audítorskými správami, resp. inými účtovnými/daňovými dokladmi a daňovými
priznaniami príslušných nebankových subjektov. Pokiaľ ide o argument predčasnosti podania žaloby,
žalobcovia poukázali na to, že nebankové subjekty sa dostali do úpadku v prvej polovici roku 2002 a

následne bolo na ich majetok začaté konkurzné konanie. Odvtedy nevykonávajú žiadnu konštruktívnu
činnosť a je zrejmé, že v priebehu konkurzného konania nebude žalovaná pohľadávka žalobcov
uspokojená. Otvorenou ostáva iba otázka výšky škody. Jediným riešením na účinné zabezpečenie práva
na súdnu ochranu, prístup k súdu a ochranu vlastníctva, je realistické rozloženie dôkazného bremena a
zabezpečenie prístupu k dôkazom alebo informáciám, ktoré umožnia identifikovať ďalšie dôkazy. Súdy

sú povinné aktívne a iniciatívne pristupovať k týmto otázkam.

21. Odvolanie bolo doručené žalovanému v 1. rade dňa 13.01.2012 (č.l. 201 spisu), žalovanému v 2.
rade dňa 18.01.2012 (č.l. 202 spisu), žalovanému v 3. rade dňa 16.01.2012 (č.l. 203 spisu), žalovanému
v 4. rade dňa 18.01.2012 (č.l. 204 spisu).

22. Žalovaný v 1. rade sa k odvolaniu nevyjadril.

23. Žalovaný v 2. rade sa k odvolaniu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 31.01.2012 (č.l. 208
spisu) s tým, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu pre rozhodnutie zistil skutkový stav, a na

základe zistených skutočností následne vo veci správne rozhodol. Navrhol preto napadnutý rozsudok
v celom rozsahu potvrdiť. Žalobcovia neuviedli žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali nimi tvrdenú
nečinnosť OČTK vo vzťahu voči tzv. nebankovým subjektom. Žalovaný v 2. rade listinnými dôkazmi
jednoznačnepreukázal,žeútvaryPZvenovalipozornosťčinnostinebankovýchsubjektov.Nezostaliteda
nečinné, a ich konanie nemožno kvalifikovať ako nesprávny úradný postup. Žalobcovia nepreukázali,

že by nesprávnym úradným postupom žalovaného v 2. rade mala byť žalobcom spôsobná škoda.
Žalobcovianeunieslidôkaznébremenoanepredložilisúdujedinýdôkaz,ktorýbypreukazovalnesprávny
úradný postup útvarov PZ voči nebankovým subjektom.

24. Žalovaný v 3. rade sa k odvolaniu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 25.01.2012 (č.l. 207 spisu)

s tým, že nemá potrebu sa k podanému odvolaniu vyjadriť. Naďalej sa pridržiava svojho podrobného
vyjadrenia a argumentov v ňom uvedených. Navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

25. Žalovaný v 4. rade sa k odvolaniu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 23.01.2012 (č.l. 205 spisu)
s tým, že predmetné odvolanie je obsahovo a vecne totožné so samotným žalobným návrhom, o ktorom

rozhodol prvostupňový súd vecne správne. Žalovaný v 4. rade trvá na svojich doterajších výpovediach
a písomnom vyjadrení zo dňa 27.01.2005. Žalobcovia nepredložili žiadne nové skutočnosti, ktoré by
mohli rozhodnutie okresného súdu zmeniť.
Navrhol podané odvolanie v celom rozsahu zamietnuť a v plnom rozsahu potvrdiť napadnutý rozsudok.

26. Spis s opravným prostriedkom žalobcov bol predložený odvolaciemu súdu dňa 17.02.2012.

27. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti nový procesný predpis - zákon č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok, účinný od 1.7.2016 (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa

§ 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.28. Vyjadrenia žalovaných v 2., 3. a 4. rade k podanému odvolaniu doručil odvolací súd advokátskej
kancelárii HKP Legal s.r.o. dňa 12.12.2016 (č.l. 224 spisu), ktorá sa k nim už písomne nevyjadrila.

29. Lustráciou v Registri obyvateľov odvolací súd zistil, že žalobca v II. rade M. A. zomrel dňa
XX.XX.XXXX a žalobkyňa v X. rade B. Y., rodená C., zomrela dňa XX.XX.XXXX.

30. Uznesením zo dňa 07.02.2017, č. k. 14Co/77/2012-230, právoplatným dňa 01.03.2017, odvolací
súd rozhodol podľa § 63 ods. 1, 2 CSP tak, že v konaní pokračuje ako so žalobcami s dedičmi M. A. -

M.. Q. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, K. K. a s M. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/
XX, K. K., a že v konaní pokračuje ako so žalobcami s dedičmi B. Y. - s N. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Z. XX a s Z. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX.

31. V bode 2. uvedeného rozhodnutia odvolací súd tiež konštatoval, že pôvodné žalobkyne v I. a III.
rade zobrali svoje návrhy na začatie konania späť ešte pred otvorením pojednávania vo veci, a preto

súd prvej inštancie konanie o ich návrhoch zastavil. Odvolanie proti rozsudku nepodali, čím konanie o
návrhoch žalobkýň v I. a III. rade bolo právoplatne zastavené. Žalobkyne N. K. a Q. R. tak prestali byť
účastníčkami sporu, a z uvedeného dôvodu došlo aj k zmene poradia žalobcov.

32. Vzhľadom k tomu, že odvolanie bolo podané pred 01.07.2016, t. j. za účinnosti zákona č. 99/1963

Zb. Občiansky súdny poriadok, v znení neskorších predpisov, Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací
(§ 34 CSP) postupoval v zmysle ust. § 470 ods. 2 CSP a pristúpil k prejednaniu odvolania žalobcov (v
rozsudku súdu prvej inštancie označených ako žalobcov
v II., IV. až X. rade) bez nariadenia pojednávania, a postupom podľa § 219 ods. 3, v spojení s § 378 ods.
1 CSP rozsudok verejne vyhlásil dňa 28.03.2017.

33. Odvolací súd odvolanie žalobcov prvotne preskúmal z hľadiska prípustnosti jeho podania, a dospel
k záveru, že odvolanie podané v mene Z. Y., Z. P., M. P., L. Z. (do XX.X.XXXX P.) a P. P. (v rozsudku
súdu prvej inštancie označených ako žalobcov v IV. až VIII. rade) bolo podané neoprávnenou osobou.

34. Ako už bolo konštatované v bode 16. tohto rozhodnutia, odvolanie v mene žalobcov podala
advokátska kancelária HKP Legal s.r.o. Bratislava. Z obsahu spisu však odvolací súd zistil, že
spoločnosti HKP Legal s.r.o. Bratislava (pred zmenou obchodného mena HAGYARI, KUBOVIČ &
PARTNERS, s.r.o.), bolo udelené plnomocenstvo dňa 1.2.2007 len N. K. - pôvodne žalobkyňou v I. rade
(č.l. 159 spisu), o ktorej návrhu už bolo súdne konanie právoplatne zastavené, M. A. - pôvodne žalobcom

v II. rade (č.l. 163 spisu), N. E. - pôvodne žalobkyňou v IX. rade (č.l. 165 spisu) a B. Y. - pôvodne
žalobkyňou v X. rade (č.l. 166 spisu).

35. Odvolací súd preto výzvou doručenou spoločnosti HKP Legal s.r.o. Bratislava dňa 12.12.2016 (č.l.
224 spisu) túto vyzval na odstránenie vád podaného odvolania, spočívajúcich v nedoložení riadnych,

písomných plnomocenstiev aj od žalobcov v rozsudku súdu prvej inštancie označených ako žalobcov v
IV. až VIII. rade, v mene ktorých bolo podané odvolanie.

36. Podľa § 386 písm. b) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

37. Pretože v stanovenej lehote 30 dní, a ani do verejného vyhlásenia rozhodnutia odvolacím súdom,
neboli vady odvolania odstránené, za daného stavu dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie podané
v mene Z. Y., Z. P., M. P., L. Z. (do XX.X.XXXX P.) a P. P., je potrebné odmietnuť ako odvolanie podané
neoprávnenou osobou. Pretože odvolanie týchto žalobcov bolo odmietnuté, nebolo ho ani možné vecne
prejednať.

38. Po preskúmaní odvolacích námietok žalobcov M. A., N. E. a B. Y. (plnomocenstvo udelené M. a B.
Y. advokátskej kancelárii HKP Legal s.r.o. Bratislava zaniklo v zmysle § 33b Občianskeho zákonníka
až dňom ich úmrtia, t.j. odvolanie bolo podané v ich mene oprávnenou osobou, riadne a včas) dospel
odvolací súd k záveru, že tieto nemôžu obstáť. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, žalobcovia v konaní

nepreukázali naplnenie žiadnej z podmienok zodpovednosti štátu podľa § 18 zák. č. 58/1969 Zb.
(existenciu škody, nesprávny úradný postup a príčinnú súvislosť medzi škodou a neprávnym úradným
postupom).39. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav zistený
z riadne vykonaného dokazovania, vysporiadal sa so všetkými pre vec rozhodujúcimi námietkami
účastníkov sporu a odvolal sa na právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad. Zo zisteného

skutkového stavu vyvodil svoj správny právny záver o absencii základných predpokladov pre uplatnenie
nárokov na náhradu škody voči štátu. Svoj právny záver súd prvej inštancie aj riadnym spôsobom
vysvetlil, teda v odôvodnení rozsudku v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. (účinného do 30.06.2016) podal
dostatočne zrozumiteľný výklad opodstatnenosti a zákonnosti výroku o zamietnutí nároku žalobcov.
Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti

právne rozhodné pre posúdenie žalobcami tvrdených nárokov, po dostatočne vykonanom dokazovaní
potrebnom na posúdenie uplatnených nárokov, pričom výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných
súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, aj podľa názoru odvolacieho súdu dospel súd prvej
inštancie k správnym skutkovým zisteniam, ktoré majú oporu v obsahu spisového materiálu. Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje aj s právnym záverom súdu prvej inštancie vo veci, keďže tento vec
i správne právne posúdil.

40. V odvolaní žalobcovia neargumentujú skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom
prvej inštancie zisteného stavu a jeho právneho posúdenia, alebo ktoré by súdu neboli bývali známe.
Z konania pred súdom prvej inštancie nevyplýva iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny
záver, a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci.

Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je dostatočne vyčerpávajúce, a preto si nežiada ani obšírne
doplniť dôvody na zdôraznenie jeho správnosti, nakoľko odvolací súd sa s ním v celom rozsahu
stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP).

41. Navyše odvolací súd zdôrazňuje len to, že ústavný princíp legality štátnej moci vyjadrený v čl.

2 ods. 2 Ústavy SR hovorí o viazanosti štátnych orgánov ústavou a zákonmi. Štátne orgány nie sú
oprávnené konať, ak ich na to nesplnomocní zákon a ak konajú, sú povinné konať iba spôsobom, ktorý
stanovil zákon. Táto zásada zabezpečuje v štáte pre jeho obyvateľov právnu istotu - majú možnosť
predvídať nielen následky svojich právnych úkonov, možnosti a spôsoby uplatnenia svojich práv voči
štátu, ale predovšetkým konanie štátnych orgánov a ich zmysel. Pokiaľ by štát prostredníctvom svojich

príslušných orgánov zakázal spoločnosti činnosť spočívajúcu v uzatváraní zmlúv o pôžičke s občanmi,
zmlúv o tichom spoločenstve, prípadne zmlúv o členských vkladoch do družstva, zasiahol by tým do
občianskych a obchodných právnych vzťahov a do zmluvnej autonómie subjektov súkromného práva,
ako aj do vlastníckeho práva občanov mimo rámca ochrany garantovanej Ústavou SR, pretože by tým
obmedzil, prípadne zmaril ich možnosť nadobudnúť v zmysle zmluvných dojednaní majetkové hodnoty

vo forme pohľadávok a ich príslušenstva (úroky, zisk).

42. Žalobcovia nepreukázali, v čom mala spočívať zodpovednosť štátu, pokiaľ ide o rozhodnutie orgánu
štátu alebo nesprávny úradný postup. Zodpovednosť by bola daná iba v prípade priamej príčinnej
súvislosti medzi konaním, resp. nečinnosťou žalovaných vo zverenej sfére ich pôsobnosti a vznikom

škody žalobcov. Škoda žalobcov však vznikla v dôsledku činnosti nebankových subjektov, ktorým
žalobcovia na základe súkromnoprávnych zmlúv zverili svoje finančné prostriedky. Priama súvislosť
príčiny a následku (ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu/nezákonnému rozhodnutiu,
nedošlo by ani ku vzniku škody), tak nie je splnená. Existenciu príčinnej súvislosti súd posudzuje na
základe logického zhodnotenia všetkých okolností i povahy konkrétneho prípadu. Existencia príčinnej

súvislosti na vznik práva na náhradu škody je nevyhnutná, a to bez zreteľa na to, či povinnosť na
náhradu škody je založená na princípe zavinenia alebo na základe objektívnej zodpovednosti. Vychádza
sa z toho, že protiprávnosť (nesprávny úradný postup) musí byť jednou z hlavných príčin vzniku škody,
nemôže byť vedľajšou príčinou.
Žalobcovia si v konaní uplatnili nárok voči žalovaným z titulu porušenia ich prevenčnej povinnosti. Aj keď

tento druh zodpovednosti nie je v priamej príčinnej súvislosti so škodou na strane žalobcov, odvolací
súd k tomu uvádza, že z vykonaného dokazovania nemožno vyvodiť ani záver, že si žalovaní nesplnili
svoju prevenčnú povinnosť v zákonom vymedzenom okruhu ich kompetencií a zodpovednosti.

43. Pokiaľ ide o trestnoprávnu rovinu, žalovaný v 2. rade podrobne uviedol, aká bola postupnosť krokov a

prijatých opatrení, ktorej výsledkom bolo napokon trestné stíhanie štatutárnych zástupcov nebankových
subjektov. Tvrdenia žalobcov o formálnom prístupe najmä žalovaného v 3. rade, pokiaľ ide o povinnosti
v rámci jeho dohľadu, sú len hypotetické. Pôsobnosť žalovaného bola jasne vymedzená zákonom
a nemožno vychádzať z hypotetického záveru žalovaných, že činnosť nebankových subjektov bolaobsahovo zameniteľná s činnosťou povolenou podľa zákona o investičných spoločnostiach, zákona o
kolektívnom investovaní a zákona o bankách, a že touto činnosťou nebankové subjekty zasahovali do
sféry dozoru a regulácie štátu, najmä žalovaných v 3. a 4. rade. Obchodný register je verejná listina,

zákony sú taktiež dostupné každému občanovi. Žalobcovia skôr ako sa rozhodli vytvoriť zmluvný vzťah
s tou ktorou spoločnosťou, mali možnosť sa oboznámiť s predmetom jej činnosti. Nebolo sporné, že
žalobcovia uzavreli s tzv. nebankovými subjektmi (B.M.G. INVEST, s.r.o. a HORIZONT SLOVAKIA,
a.s.) zmluvy o tichom spoločenstve, prípadne zmluvy o pôžičke. Tieto zmluvy podľa obsahu spĺňajú
predpoklady podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne,

určite a zrozumiteľne; inak je neplatný). Žalobcovia nenamietali ani jednu zo zložiek platnosti týchto
právnych úkonov, a ani ich neplatnosť podľa § 39 Občianskeho zákonníka (neplatný je právny úkon,
ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo sa prieči dobrým mravom). V prípade zmlúv
o tichom spoločenstve a zmlúv o pôžičke ide o právne vzťahy, do ktorých štát v zmysle ústavy nemá
právo zasahovať. V prípade preukázania neplatnosti právnych úkonov, prípadne ich simulácie, je daná
zodpovednosť podľa platných právnych predpisov len na samotných účastníkoch zmlúv.

44. Odvolací súd preveril aj skutočnosť, že ku dňu jeho rozhodnutia nebolo skončené ani jedno
konkurzné konanie voči úpadcom - B.M.G. INVEST, s.r.o. a HORIZONT SLOVAKIA. Naďalej tak platí
správny záver súdu prvej inštancie v časti, že žaloba vo veci je podaná predčasne. Žalobcovia si uplatnili
svojepohľadávkyakoveriteliavkonkurznýchkonaniach,apokiaľniejeznámyichvýsledok,niejemožné

ani ustáliť škodu žalobcov v občianskoprávnom konaní za predpokladu, ak by bola daná zodpovednosť
žalovaných za vznik škody (čo však v konaní preukázané nebolo).

45. Správny je aj záver súdu prvej inštancie, pokiaľ ide o nadbytočnosť dôkazov, ktorých vykonania sa
žalobcovia domáhali, čo bolo aj odvolacou námietkou, pretože vzhľadom na zistený skutkový a právny

stav nebolo a nie je vykonanie týchto dôkazov potrebné pre meritórne rozhodnutie v spore.

46. Prihliadnuc na obsah spisového materiálu a z neho vyplývajúci skutkový a právny stav veci, odvolací
súd nezistil v postupe súdu prvej inštancie ani z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 OSP, účinný do 30. 06. 2016).

47. Súd prvej inštancie rozhodol o žalobe žalobcov M. A., N. E. a B. Y. vecne správne, a vecne správne
rozhodol aj o trovách konania. Odvolací súd preto rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti podľa § 387
ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

48. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

49. Aj keď žalovaní boli v odvolacom konaní úspešní, odvolací súd im nepriznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania, pretože im žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

50. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004

Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v
dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sarozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh
(§ 428 CSP).