Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 22, 2017

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 7Csp/56/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8216204854
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladislav Puškáš

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2017:8216204854.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Sudca Okresného súdu Bardejov JUDr. Vladislav Puškáš v právnej veci žalobcu Platiť sa oplatí s.r.o.,

Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 45 684 618, zastúpený Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o.,
Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706 proti žalovanému D. H.Ý., nar. XX.X.XXXX, S. XX/XX,
XXX XX K.ovce, o zaplatenie 100,18 Eur s prísl., dňa 22.3.2017 bez nariadenia pojednávania takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 50,76 Eur a 5 % úrok z omeškania ročne
zo sumy 26,29 Eur od 10.9.2013 do zaplatenia a 5 % úrok z omeškania ročne zo
sumy 24,38 Eur od 10.10.2013 do zaplatenia, v lehote 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podanou žalobou žiadal žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť žalobcovi 100,18 Eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 56,07 Eur od 10.9.2013 do zaplatenia a vo výške 5
% p.a. zo sumy 44,11 Eur od 10.10.2013 do zaplatenia.

2. Žalobca nadobudol pohľadávku uplatňovanú v tomto konaní od pôvodného veriteľa - obchodnej

spoločnosti Slovak Telekom, a.s. a to na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo
dňa 27.8.2015 a odovzdávacieho protokolu o postúpení pohľadávok zo dňa 3.9.2015. Postúpenie
pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na súčasného žalobcu bolo žalovanému oznamované
listom zo dňa 4.9.2015.

3. Právny predchodca žalobcu je telekomunikačný operátor, ktorý ponúka jednotlivcom, domácnostiam
a firemným zákazníkom produkty a služby pevnej i mobilnej siete, služby internetového pripojenia,

možnosti sledovania televízie a iné služby, kedy právny predchodca žalobcu poskytuje služby i podľa
zákona číslo 610/2003 Z.z.

4. Právny predchodca žalobcu a žalovaný sa na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb, resp.
zmluvy o pripojení a ich prípadných dodatkov dohodli na tom, že právny predchodca žalobcu bude
žalovanému poskytovať v nich vymedzené služby a žalovaný bude uhrádzať odplatu za poskytované
služby. Išlo pritom o mobilné služby, resp. o služby spojené s užívaním SIM karty, ku ktorej/ktorým bolo

pridelené telefónne číslo Mob Internet.5. Na základe vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, boli právnym predchodcom
žalobcu žalovanému poskytnuté služby, ktoré boli vyfakturované, avšak žalovaný si záväzok uhradiť ich
cenu riadne a včas nesplnil.

6. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému za poskytnuté služby faktúry, ktoré však žalovaný
neuhradil riadne a včas a to napriek opakovaným výzvam na zaplatenie.

7. Ku dňu podania žaloby zostáva k úhrade suma vo výške 56,07 Eur, doklad č. 7308939099 splatná

dňa 9.9.2013 a suma vo výške 44,11 Eur, doklad č. 7310139760, splatná dňa 9.10.2013.

8. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje nárok výlučne na nezaplatenú odplatu za poskytnuté služby.

9. Žalovaný si svoju povinnosť zaplatiť včas a riadne nesplnil, v dôsledku čoho sa dostal do omeškania.
Žalobca si v tomto konaní uplatňuje nárok na úrok z omeškania v minimálnej zákonnej výške 5 % p.a.

10. Žalovaný sa k žalobe žalobcu, napriek tomu, že mu bola doručená do vlastných rúk s výzvou sa k
jej obsahu vyjadriť, nevyjadril.

11. Podľa § 297 C.s.p. súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné

nariadiť, ak
a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,
b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

12. Hodnota sporu neprevyšuje 1.000,- Eur. Ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a
skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, keď žalovaný sa k žalobe žalobcu ani nevyjadril.

13. Po predchádzajúcom oznámení na úradnej tabuli súdu a jeho webovej stránke dňa 14.3.2017, o
žalobe žalobcu rozhodol rozsudkom bez nariadenia pojednávania, ktorý verejne vyhlásil dňa 22.3.2017

(§ 219 ods. 3 C.s.p.).

14. Pri rozhodovaní o žalobe žalobcu súd vychádzal zo skutkových tvrdení žalobcu a obsahu ním
predložených listín. Skutkové tvrdenia žalobcu pritom považoval za nesporné, lebo žalovaný ich
nepoprel (§ 151 ods. 1 C.s.p.).

15. Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. dňa 18.7.2013 uzavrela so žalovaným zmluvu o poskytovaní
verejných služieb - služba Mobilný internet, predmetom ktorej bolo poskytnutie dátovej SIM karty,
zriadenie prístupu k mobilnej elektronickej sieti spoločnosti Slovak Telekom, a.s. pre žalovaného,
aktivácia a poskytovanie programu Služby v rozsahu podľa zmluvy oproti záväzku žalovaného za

zriadenieprístupukmobilnejsietiavyužívanieslužiebposkytovanýchSlovakTelekom,a.s.včasariadne
platiť zmluvne dohodnutú cenu.

16. Zmluvný vzťah založený zmluvou uzavretou medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. a žalovaným
je právne upravená zákonom číslo 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, na ktorý sa zmluvné

strany aj odvolávajú.

17. Podľa § 44 citovaného zákona zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje
účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže
vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných

služieb je písomná;38a) to
neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov
a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť
aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka,
ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

(2) Zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať
a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2 ,
b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní
služieb tiesňového volania,
2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s

osobitnými predpismi,
3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo
iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46 ,
4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového

spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb,
5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby,
6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení,
c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a
informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa
§ 59 ods. 2 ,

d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných
cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace
so spôsobom platby,
e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby,
f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane

minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania
výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov,
poplatkovsplatnýchpriukončenízmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebanáhradynákladovsúvisiacich
s koncovými zariadeniami,
g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej

úrovne kvality služieb,
h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75 ,
i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo
v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

(3) Údaje uvedené v odseku 2 môžu byť uvedené v ktorejkoľvek súčasti zmluvy o poskytovaní verejných
služieb vrátane všeobecných podmienok alebo cenníka; to neplatí pre údaje, ktoré musia byť výslovne
uvedené priamo v písomnom vyhotovení zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak je zmluva o
poskytovaní verejných služieb podľa odseku 1 písomná:
a) lehotu prvého pripojenia k sieti,

b) obmedzenia, ktoré podnik zavedie na používanie podnikom dodaných koncových zariadení
účastníkovi,
c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a
informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa
§ 59 ods. 2 ,

d) cenu alebo zdroj, spôsob a možnosti získania informácií o cene,
e) informáciu o zúčtovacom období a spôsobe fakturácie v prípade fakturovaných služieb,
f) čas trvania zmluvy vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby.
(4) Ustanovenia odsekov 2 a 3 sa nevzťahujú na zmluvy, ktorých predmetom je poskytovanie verejnej
služby prenosu obsahovej služby uzatvorené medzi podnikom a účastníkom, ktorým je poskytovateľ

obsahovej služby.
(5) Ak sa účastník, ktorým je fyzická osoba, zaviaže využívať určitú verejnú službu podniku počas
určitého minimálneho obdobia, nesmie toto obdobie pri prvom uzavretí zmluvy o poskytovaní danej
verejnej služby presiahnuť 24 mesiacov; podnik je zároveň povinný poskytnúť užívateľovi možnosť
uzatvoriť zmluvu o poskytovaní verejných služieb, pri ktorej toto obdobie nepresiahne 12 mesiacov.

Bez ohľadu na minimálne obdobie platnosti zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podnik je povinný
zabezpečiť, aby zmluvné podmienky a postupy pri ukončení zmluvy neodrádzali účastníka od zmeny
poskytovateľa služieb.
(6) Odmietnutie ponuky využívania ďalších služieb podniku zo strany účastníka nesmie podnik viazať
na písomnú formu.

(7) Účastník má právo odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb bez sankcií, ak
a) neakceptuje podstatné zmeny zmluvných podmienok, a to najneskôr do jedného mesiaca od
oznámenia dotknutej podstatnej zmeny, ktorá bola účastníkovi podnikom oznámená; ak podnik
neoznámil podstatnú zmenu zmluvných podmienok, účastník má právo odstúpiť od zmluvy oposkytovaní verejných služieb do jedného mesiaca odkedy sa o zmene dozvedel, najneskôr do troch
mesiacov odo dňa účinnosti podstatnej zmeny zmluvných podmienok, účastník nemá právo odstúpiť od
zmluvy podľa tohto ustanovenia, ak zmena zmluvných podmienok je priamo alebo nepriamo vyvolaná

zmenou všeobecne záväzného právneho predpisu, alebo rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo
orgánu Európskej únie,
b) podnik ani po opakovanej uznanej reklamácii, neposkytuje službu podľa zmluvy o poskytovaní
verejných služieb alebo ju neposkytuje v stanovenej kvalite, účastník má právo
odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb do jedného mesiaca odo dňa doručenia oznámenia

o uznaní opätovnej reklamácie účastníka, ak porušenie povinností podniku stále pretrváva,
c) podnik neoznámi účastníkovi výsledok prešetrenia reklamácie podľa § 45 ods. 2 , účastník má právo odstúpiť od zmluvy
o poskytovaní verejných služieb do jedného mesiaca odo dňa uplynutia lehoty na oznámenie
výsledku vybavenia reklamácie podľa § 45 ods. 2 .

(8) Za podstatné zmeny zmluvných podmienok sa na účely tohto zákona považujú jednostranné
zmeny v neprospech účastníka týkajúce sa najmä zmeny ceny, zdroja a spôsobu výpočtu ceny za
poskytovanú službu, zmeny kvality poskytovanej služby alebo zmeny času trvania zmluvy o poskytovaní
verejných služieb vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby. Za podstatné zmeny
zmluvných podmienok na účely tohto zákona sa považujú aj zmeny tých zmluvných podmienok, na

ktorých sa zmluvné strany písomne v zmluve dohodli, že sa budú považovať za podstatné. Dôvod zmeny
podstatných zmluvných podmienok musí byť vopred určený v zmluve o poskytovaní verejných služieb.
(9)Aksanazákladezmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebposkytujeviacverejnýchslužieb,jeúčastník
oprávnený odstúpiť od zmluvy z dôvodov uvedených v odseku 7 len vo vzťahu k tej verejnej službe
alebo časti verejnej služby, ktorá je priamo dotknutá dôvodom odstúpenia alebo ktorej poskytovanie nie

je možné technicky oddeliť od verejnej služby, ktorej sa dôvod odstúpenia priamo dotýka.
(10) Podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník
a) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej
osobe, hoci aj z nedbanlivosti,
b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti,

c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov,20) alebo používa také zariadenie v rozpore
so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí,
d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania,
e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o poskytovaní verejných služieb.

(11) Účastník môže vypovedať zmluvu o poskytovaní verejných služieb uzavretú na dobu neurčitú z
akéhokoľvek dôvodu alebo bez udania dôvodu.
(12) Podnik môže vypovedať zmluvu o poskytovaní verejných služieb, ak ďalej nemôže poskytovať
verejnúslužbuvdohodnutomrozsahualebovpotrebnejkvalitezdôvodovtechnickejneuskutočniteľnosti
ďalšieho poskytovania služby okrem univerzálnej služby. Ak podnik vypovie zmluvu o poskytovaní

verejných služieb z dôvodu modernizácie verejných služieb, s ktorou je spojené ukončenie poskytovania
verejnej služby podľa uzavretej zmluvy o poskytovaní verejných služieb, je povinný s výpoveďou doručiť
účastníkovi ponuku na poskytovanie inej, technicky a cenovo blízkej verejnej služby s jej zvýhodneným
zriadením.
(13) Výpovedná lehota je rovnaká pre obe zmluvné strany.

(14) Odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zmluva zaniká, keď v súlade s týmto
zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane, ak nie je v
odstúpení uvedený neskorší deň; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo
meniť bez súhlasu druhej strany.

18. Podľa § 43 toho istého zákona podnik má právo
a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu,
b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení,
c) odmietnuť uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak
1. poskytovanie verejnej služby na požadovanom mieste alebo v požadovanom rozsahu je technicky

neuskutočniteľné okrem poskytovania univerzálnej služby podľa § 50 ods. 2 písm. a) alebo by bolo možné len s vynaložením
neprimerane vysokých nákladov,2. záujemca o ňu nedáva záruku, že bude dodržiavať zmluvu preto, že je dlžníkom podniku alebo iného
podniku alebo niektorý z týchto podnikov už predtým odstúpil od zmluvy s ním alebo vypovedal s ním
zmluvu alebo sa nachádza v zozname dlžníkov podľa osobitného predpisu,

3. záujemca nesúhlasí s podmienkami zmluvy o poskytovaní verejných služieb,
d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu
1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení
zamedzujúcich jej zneužívanie,
2. nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných

služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne
prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí
primeranej lehoty určenej na zaplatenie alebo
3. podstatného porušenia iných zmluvných podmienok zo strany účastníka; dočasne prerušiť
poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení,
e) požadovať od účastníka alebo jeho splnomocneného zástupcu pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní

verejných služieb predloženie preukazu totožnosti, vyhotoviť kópiu preukazu totožnosti alebo odčítať
údaje z preukazu totožnosti elektronickými prostriedkami na účely overenia poskytnutých údajov
účastníka podľa odseku 2 písm. b).
(2) Podnik je povinný
a)uzavrieťzmluvuoposkytovaníverejnýchslužiebskaždýmzáujemcomoposkytovanieverejnejslužby,

ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c),
b) pri uzatvorení zmluvy o poskytovaní verejných služieb získavať a overovať údaje účastníka vrátane
účastníka používajúceho predplatené služby podniku a viesť evidenciu týchto údajov v rozsahu podľa §
56 ods. 3 písm. a) ,
c) písomne, elektronickou poštou alebo službou krátkych správ (SMS) oznámiť účastníkovi najmenej

jeden mesiac vopred podstatnú zmenu zmluvných podmienok a zároveň ho informovať o jeho
práve odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb bez sankcií, ak tieto zmeny neakceptuje;
oznamovacia povinnosť je splnená aj oznámením účastníkovi, že došlo k podstatnej zmene zmluvných
podmienok a kde sa s týmito zmenami môže podrobne oboznámiť.
(3) Podnik, ktorý poskytuje verejnú telefónnu službu, je povinný zabezpečiť svojim účastníkom prístup

k informačnej službe o telefónnych číslach.
(4) Ak tak úrad určí vo všeobecnom povolení podľa § 14 ods. 2 písm. g) , je podnik poskytujúci verejnú sieť alebo verejnú službu povinný
poskytovať
a) tónovú voľbu alebo dvojtónovú viacfrekvenčnú prevádzku, ak je to technicky a ekonomicky

uskutočniteľné, a službu prezentácie identifikácie volajúceho v súlade s § 60 ,
b) bez poplatku základnú úroveň rozpísaných faktúr,
c) bez poplatku selektívne blokovanie odchádzajúcich volaní, SMS, služieb multimediálnych správ
(MMS) so zvýšenou cenou, alebo ak je to technicky uskutočniteľné, selektívne blokovanie iných druhov

podobných aplikácií,
d) možnosť predplatenia pripojenia k verejnej sieti a využívanie verejných telefónnych služieb,
e) možnosť platby za pripojenie k verejnej sieti v splátkach,
f) informácie o primeraných a nediskriminačných postupoch podniku v prípade neplatenia faktúr, ktoré
umožnia, aby po náležitom a včasnom upozornení mohlo dôjsť k prerušeniu alebo odpojeniu účastníka,

okrem podvodu, trvalého oneskorenia platenia alebo neplatenia,
g) cenové poradenstvo,
h) nástroj na kontrolu nákladov za verejné telefónne služby vrátane bezplatného upozornenia užívateľov
pri neobvyklých alebo neprimeraných výdavkoch,
i) ak je to primerané, rovnocenný prístup k verejným službám pre užívateľov so zdravotným postihnutím,

aký majú ostatní koncoví užívatelia, vrátane možnosti výberu podnikov,
j) bez poplatku informácie o kontrole nákladov za poskytnutú verejnú službu užívateľovi so zdravotným
postihnutím formou SMS a hlasovej správy alebo formou elektronickej pošty v prípade služby pripojenia
k internetu.
(5) Úrad pri určovaní rozsahu povinností podľa odseku 4 prihliada najmä na všeobecnú dostupnosť

jednotlivých nástrojov, ktoré môžu byť predmetom týchto povinností.
(6) Podnik počas krízovej situácie alebo mimoriadnej situácie zabezpečuje prevádzkovanie a
poskytovanie verejnej siete, verejnej služby alebo verejnej siete a verejnej služby podľa osobitného
predpisu.(7) Počas krízovej situácie alebo mimoriadnej situácie je podnik povinný zabezpečiť v nevyhnutnom
rozsahu prednostné volania pre orgány krízového riadenia38) a pre ostatných účastníkov zaradených do systému prednostného spojenia

a prevádzku tiesňových volaní na postihnutom území. Prednostným volaním sa na účely tohto zákona
rozumie zabezpečenie regulácie prevádzky verejných sietí a poskytovania verejných služieb s cieľom
umožniť subjektom podľa predchádzajúcej vety prednostné využívanie verejných služieb v období
krízovej situácie alebo mimoriadnej situácie.
(8) Podnik je povinný počas stavu bezpečnosti zabezpečovať prípravu sietí a služieb na obdobie

krízových situácií a mimoriadnej situácie na zabezpečenie komunikácie medzi orgánmi krízového
riadenia.
(9) Koncový užívateľ má právo na uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb s jedným alebo
viacerými podnikmi poskytujúcimi pripojenie k verejnej sieti alebo verejné služby, ak nie je dôvod na jej
odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).
(10) Účastník má právo na

a) bezplatné odstránenie porúch v poskytovaní verejnej služby, ktoré nezavinil,
b) vrátenie pomernej časti ceny za čas neposkytovania verejnej služby zavineného podnikom; toto právo
musí uplatniť v príslušnom podniku najneskôr do troch mesiacov po obnovení poskytovania verejnej
služby.
(11) Účastník verejnej telefónnej služby má právo

a) zapísať sa do verejného telefónneho zoznamu podľa § 50 ods. 2 písm. c) a na sprístupnenie svojich údajov poskytovateľom
informačných služieb o telefónnych číslach alebo telefónnych zoznamov,
b) na prístup k informačnej službe o telefónnych číslach,
c) bezplatne volať na čísla tiesňových volaní vrátane jednotného európskeho čísla tiesňového volania

„112“; to sa vzťahuje aj na užívateľov verejných telefónnych automatov.
Účastník je povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,
b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,

c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.
(13) Ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so
splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka.
Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku

omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik
povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla
postúpená pohľadávka.

19. Zmluvu o poskytovaní verejných služieb dňa 18.7.2013 na strane jednej uzatvárala Slovak Telekom,

a.s., ktorá je v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I zapísaná ako právnická osoba v oddiely
Sa, vložka číslo 2081/B s predmetom činnosti, okrem iného, poskytovanie verejnej mobilnej telefónnej
služby a na strane druhej žalovaný ako fyzická osoba - nepodnikateľ.

20. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu 18.7.2013, t. j. ku dňu uzavretia zmluvy,

spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Nemôžu byť pochybnosti o tom, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s. zmluvu so žalovaným
uzatvárala v postavení dodávateľa, lebo konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, o
čom svedčí jej zápis v obchodnom registri. Žalovaný zmluvu o poskytovaní verejných služieb uzatváralako fyzická osoba - nepodnikateľ, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalovaný preto v zmluvnom vzťahu so
spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. mal postavenie spotrebiteľa a zmluva nimi dňa 18.7.2013 uzavretá je

zmluvou spotrebiteľskou. Rovnaké postavenie žalovaný má aj vo vzťahu k žalobcovi, lebo postúpením
pohľadávky, ktorá zo zmluvného vzťahu vznikla Slovak Telekom, a.s. na žalobcu, nedošlo k zmene v
postavení žalovaného.

22. Pri posudzovaní obsahových náležitostí zmluvy a v konečnom dôsledku nároku žalobcu čo do jeho

dôvodnosti, je tak nutné vychádzať okrem zákona číslo 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách,
ako špeciálneho právneho predpisu upravujúceho daný typ zmluvných vzťahov, aj z právnej úpravy
Občianskeho zákonníka i ustanovení zákona číslo 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľov. Opomenúť
pritom nemožno ani Smernicu Rady číslo 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, ktorá do právneho poriadku Slovenskej republiky bola prevzatá zákonom
číslo 150/2004 Z.z.

23. Podľa § 53 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a

zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

(4) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,

c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ

neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,

h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,

k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane

obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,

o) oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú
právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,r) umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok
ustanovených osobitným zákonom,
s) požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane

vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o
zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa,
t) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere
nesleduje záujmy spotrebiteľa,
u) požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy

bolo zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase,
v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy
preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ
nedostáva dohodnuté protiplnenie.
w) požadujú, aby spotrebiteľ poskytoval alebo poukazoval tretej osobe alebo v prospech tretej osoby
akékoľvek plnenie plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré

v prevažnej miere nesleduje jeho záujmy, alebo aby plnil v súvislosti s týmto plnením akékoľvek záväzky
tretej osobe.
(5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
(6) Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata
prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných

prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu
prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
(7) Zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho
prevodu práva je pri spotrebiteľskej zmluve neprípustné.
(8) Ak poskytne dodávateľ spotrebiteľovi plnenie a spotrebiteľ si ho neobjednal, nie je spotrebiteľ

povinný plnenie vrátiť ani ho uschovať; vylúčené sú aj ďalšie nároky dodávateľa voči spotrebiteľovi.
Nevyžiadaným plnením je aj ďalšie opakujúce sa plnenie poskytnuté spotrebiteľovi na základe zmluvy
uzavretej prostriedkami diaľkovej komunikácie, ak spotrebiteľ výslovne o takéto plnenie nepožiadal. Ak
dodávateľ nepreukáže opak, považuje sa opakujúce sa plnenie vždy za nevyžiadané.
(9) Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ

uplatniťprávopodľa§565 najskôr
po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa
v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
(10) Ak záložné právo zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy, môže sa záložný veriteľ v rámci
výkonu záložného práva uspokojiť len predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona alebo

predajom zálohu podľa osobitných zákonov.
(11) Dodávateľ nesmie sám alebo prostredníctvom tretej osoby ponúkať, vyžadovať, dojednávať,
uzavierať, alebo sprostredkovať uzavretie zmluvy, ktorá súvisí so spotrebiteľskou zmluvou a ktorej
predmetom je čo i len sčasti plnenie, ktoré je dodávateľ povinný podľa zákona alebo v súlade s
povinnosťou odbornej starostlivosti poskytovať spotrebiteľovi aj bez takejto zmluvy.

(12) Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na
ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia
zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
(13) Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy uzavretej na dobu neurčitú, podľa ktorých si dodávateľ
finančných služieb podľa osobitného predpisu vyhradzuje právo z vážneho objektívneho dôvodu

jednostranneabezposkytnutiavýpovednejlehotyvypovedaťtútozmluvu,sanepovažujúzaneprijateľnú
podmienku podľa odseku 4 písm. g), ak ide o vážny objektívny dôvod, ktorý dodávateľ nezapríčinil,
nemohol predvídať ani odvrátiť a ktorý dodávateľovi bráni v plnení tejto zmluvy, pričom dodávateľ sa
v tejto zmluve zaviazal, že o vypovedaní a dôvode vypovedania tejto zmluvy bez zbytočného odkladu
písomne informuje spotrebiteľa.

(14) Ustanovenia odseku 4 písm. g) a i) o neprijateľných podmienkach sa nepoužijú na spotrebiteľskú
zmluvu, ktorej predmetom je
a) obchod s prevoditeľnými cennými papiermi, finančnými nástrojmi a inými produktmi alebo službami,
kde je cena závislá od pohybu kurzov a indexov na regulovanom trhu alebo od trhovej sadzby, na ktoré
dodávateľ nemá vplyv,

b) nákup cudzej meny alebo predaj cudzej meny, cestovných šekov alebo medzinárodné peňažné
príkazy vystavené v cudzej mene.
(15) Za neprijateľnú podmienku podľa odseku 4 písm. i) sa nepovažuje podmienka, podľa ktorej sia) dodávateľ finančných služieb podľa osobitného predpisu vyhradzuje právo z vážneho objektívneho
dôvodu bez oznámenia zmeniť úrokovú sadzbu alebo výšku iných poplatkov za finančné služby podľa
osobitného predpisu, ktoré má platiť spotrebiteľ alebo dodávateľ, ak súčasne sa dodávateľ zaviaže

bez zbytočného odkladu o tom a o možnosti spotrebiteľa vypovedať spotrebiteľskú zmluvu písomne
informovať spotrebiteľa a ak spotrebiteľ má právo bezplatne a s okamžitou účinnosťou vypovedať túto
zmluvu,
b) dodávateľ finančných služieb podľa osobitného predpisu si vyhradzuje právo meniť jednostranne
podmienky spotrebiteľskej zmluvy na dobu neurčitú, ak sa od dodávateľa vyžaduje, aby o tom a o

možnosti spotrebiteľa vypovedať túto zmluvu bez zbytočného odkladu písomne informoval spotrebiteľa,
a ak spotrebiteľ má právo bezplatne a s okamžitou účinnosťou vypovedať túto zmluvu.
(16) Ustanovenie odseku 4 písm. j) o neprijateľných podmienkach sa nepoužije na spotrebiteľskú
zmluvu, ktorej predmetom je
a) obchod s prevoditeľnými cennými papiermi, finančnými nástrojmi a inými produktmi alebo službami,
kde je cena závislá od pohybu kurzov a indexov na regulovanom trhu alebo od trhovej sadzby, na ktoré

dodávateľ nemá vplyv,
b) nákup cudzej meny alebo predaj cudzej meny, cestovných šekov alebo medzinárodných peňažných
príkazov vystavených v cudzej mene,
c) doložka o cenových indexoch, ak takúto doložku výslovne dovoľuje osobitný predpis a ak spôsob
úpravy ceny je v tejto doložke výslovne opísaný.

24. Podľa článku 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 (ďalej iba „Smernica“) zmluvná
podmienka,ktoránebolaindividuálnedohodnutásapovažuje zanekalú,aknapriekpožiadavke
dôvery, spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy,
ku škode spotrebiteľa.

25. Podľa článku 5 Smernice V prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané
spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom
zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia
priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v

článku 7 (2).

26.Podľačlánku6ods.1Smernice členskéštátyzabezpečia,abynekalépodmienkypoužitévzmluvách
uzavretých so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich národného práva, neboli
záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je

jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

27. Podľa článku 7 ods. 1 Smernice členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich
existovaliadekvátneaúčinnéprostriedky,ktorébyzabránilisúvislémuuplatňovaniunekalýchpodmienok
v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

28. Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu
pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

29. Zmluva o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej vznikol medzi spoločnosťou Slovak

Telekom, a.s. a žalovaným právny vzťah, obsahom ktorého bolo poskytovanie telekomunikačných
služieb spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. žalovanému, oproti povinnosti žalovaného poskytovateľovi
týchto služieb zaplatiť ich cenu vo výške podľa príslušného cenníka a na základe poskytovateľom
vykonanej fakturácie, je štandardnou spotrebiteľskou zmluvou, ktorej obsah bol spoločnosťou Slovak
Telekom, a.s. vopred pripravený vo formulári. Zmluvné podmienky tejto zmluvy neboli tak individuálne

zmluvnými stranami dojednané, ale ide o podmienky určené spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. ako
dodávateľom pre široký okruh užívateľov jeho služieb, bez ich možnosti obsah týchto podmienok
ovplyvniť. Súd ju preto v zmysle zásad citovaných zákonných ustanovení podrobil kontrole, či
neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.

30. Žalovaný, ako to už súd konštatoval, sa k žalobe žalobcu a tvrdeniam žalobcu v žalobe
produkovaným, nevyjadril. Rovnako žalovaný sa nevyjadril ani k obsahu žalobcom predložených
listín, včítane obsahu faktúr, ktorými Slovak Telekom, a.s. fakturoval cenu ním poskytovaných služieb
elektronickej komunikácie.31. Vzhľadom na uvedené, súd vychádzal zo zistenia, že žalovaný tvrdenia žalobcu v žalobe, obsah
zmluvy o pripojení a ani obsah faktúr, ktorými Slovak Telekom, a.s. fakturoval cenu poskytovaných

služieb v období, za ktoré žalobca žiada ich zaplatenie, nespochybňuje, a to nielen čo do výšky
fakturovaných cien poskytovaných služieb, ale ani čo do ich splatnosti a tvrdenia žalobcu, že žalovaný
cenu služieb doposiaľ neuhradil.

32. Na dôkaz svojho tvrdenia o poskytovaní služieb elektronickej komunikácie a ich ceny žalobca

súdu predložil faktúru číslo 7308939099 zo dňa 22.8.2013 na sumu 16,07 Eur za obdobie 22.7.2013 -
21.8.2013 so splatnosťou dňa 9.9.2013 a číslo 7310139760 zo dňa 22.9.2013 na sumu 44,11 Eur za
obdobie 22.8.2013 - 21.9.2013 so splatnosťou dňa 9.10.2013.

33. Žalovaný neodporoval tvrdeniu, že faktúry v tomto znení boli žalovanému riadne a v súlade so
zmluvnými podmienkami doručené. Súd preto ich považoval žalovanému za doručené a cenu služieb

nimi fakturovanú za splatnú podľa § 563 Občianskeho zákonníka, aj keď žalobca súdu nepredložil
dôkazy o ich doručení. Žalovanému tak vznikla povinnosť, faktúry uhradiť v lehote ich splatnosti v
rozsahu pokiaľ nimi bola fakturovaná cena spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. poskytovaných služieb,
čo žalovaný doposiaľ neurobil.

34. Z faktúry číslo 7308939099 vyplýva, že Slovak Telekom, a.s. žalovanému okrem ceny služieb ako
mesačných poplatkov v sume 26,29 Eur fakturoval aj upomienku oneskorenej platby v sume 4,99 Eur
a iné poplatky a služby (obmedzenie služby - neplatenie v sume 16,50 Eur a poplatok za doručenie NB
4,1583) spolu v sume 20,6583 Eur bez DPH. Rovnako z faktúry číslo 7310139760 vyplýva, že okrem
ceny služieb ako mesačných poplatkov v sume 24,38 Eur boli fakturované aj iné poplatky a služby

(prerušenie služby - neplatenie) v sume 19,86 s DPH.

35. Žalobca vo svojej žalobe ale tvrdí, že sa voči žalovanému domáha iba nároku vo výške
nezaplatených cien služieb bez ďalších poplatkov, v dôsledku čoho súd žalobu žalobcu považuje za
dôvodnú iba v tej časti, t.j. v časti fakturovaných cien za poskytované služby.

36. Súd v dôvodoch rozsudku opakovane konštatoval, že skutkovým a právnym základom žalobcom
uplatňovaného nároku je spotrebiteľská zmluva, v ktorej žalovaný, voči ktorému nárok smeruje,
má postavenie spotrebiteľa. Súd preto z úradnej povinnosti zmluvu dňa 18.7.2013 uzavretú medzi
Slovak Telekom, a.s. a žalovaným podrobil kontrole, či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky v

neprospech žalovaného (v tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci
sp. zn. 6Cdo 1/2012, podľa ktorého aj pri nečinnosti spotrebiteľa má súd dbať o to, aby nevedomosť
spotrebiteľa nebola na jeho úkor a vyvažoval tak práva a povinnosti oboch strán). Konštatuje pritom,
že v rozsahu žalobcom uplatňovaného nároku na zaplatenie ceny služieb, nezistil v zmluvnom vzťahu
neprijateľnézmluvnépodmienky,ktorébybolivneprospechžalovanéhoaktorébyžalovanéhozbavovali

povinnosti zaplatiť cenu služieb tak, ako sú predmetom tohto sporu.

37. Vzhľadom na uvedené a po zistení, že právo na zaplatenie ceny služieb žalovaným prešlo podľa
§ 524 Občianskeho zákonníka a na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej dňa 27.8.2015
medzi Slovak Telekom, a.s. a žalovaným, na žalobcu, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi

50,67 Eur.

38.Podľa§517ods.1Občianskehozákonníkadlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len

jednotlivých plnení.

39. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

40. Žalovaný cenu poskytovaných služieb bol povinný zaplatiť v lehote splatnosti tej - ktorej faktúry (pozri
bod 33 dôvodov tohto rozsudku) a keďže tak doposiaľ neurobil, dostal sa do omeškania. Žalovanémupreto vznikla povinnosť zaplatiť úroky z omeškania, vo výške určenej vykonávacím predpisom v znení
platnom k prvému dňu omeškania.

41. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení ku dňu 10.9.2013, výška úrokov z omeškania je
o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

42. Podľa § 216 C.s.p. súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.

(2) Súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý
spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

43. Pri základnej úrokovej sadzbe ECB ku dňu 10.9.2013, t. j. k prvému dňu omeškania žalovaného, vo
výške 0,50 % ročne, žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vo výške 5,50 % ročne
zo sumy 26,29 Eur od 10.9.2013 do zaplatenia a v rovnakej výške zo sumy 24,38 Eur od 10.10.2013

do zaplatenia.

44. Žalobca ale úroky z omeškania žiadal priznať iba vo výške 5 % ročne a keďže súd z dôvodov podľa
§ 216 C.s.p. takto uplatnený nárok nemohol prekročiť, žalovanému uložil povinnosť úroky z omeškania
zaplatiť iba vo výške 5 % ročne zo sumy 26,29 Eur od 10.9.2013 do zaplatenia a zo sumy 24,38 Eur

od 10.10.2013 do zaplatenia.

45. Už v bode 35 dôvodov tohto rozsudku súd uviedol, že žalobu žalobcu za dôvodnú považuje iba v
časti, pokiaľ sa žalobca domáhal zaplatenia ceny poskytovaných služieb ako mesačných poplatkov a to
z dôvodu, že podľa prehlásenia žalobcu v žalobe, voči žalovanému sa domáha iba tohto nároku. Súd ale

zistil, že žalobca okrem zaplatenia ceny služieb sa domáha voči žalovanému aj zaplatenia poplatku za
prerušenie poskytovania služieb pre neplatenie, poplatku za obmedzenie služby - neplatenie a poplatku
za doručenie NB a to v rozsahu ako súd uviedol v bode 34 dôvodov tohto rozsudku.

46. Žalobca túto časť svojej žaloby ale skutkovo ani právne neodôvodnil, do súčtu svojho uplatňovaného

nároku pojal spolu sumu vo výške 49,51 Eur tak, ako bola vykonaná fakturácia spoločnosťou Slovak
Telekom, a.s. (voči žalovanému sa žalobca domáha celkom peňažného nároku vo výške 100,18 Eur,
čo tvorí súčet fakturovaných súm podľa faktúr predložených žalobcom súdu spolu so žalobou, z ktorej
podľa zistenia súdu je suma 50,67 Eur fakturovaná ako cena služieb a zvyšná suma 49,51 Eur ako
poplatky za prerušenie, resp. obmedzenie služby a doručenie NB) bez toho, aby uviedol na základe

akých skutkových a právnych dôvodov je daná povinnosť žalovaného tieto poplatky zaplatiť.

47. Vzhľadom na uvedené, žaloba žalobcu nemôže tvoriť základ pre rozhodnutie súdu o týchto
žalobcom uplatnených nárokoch. Bolo pritom povinnosťou žalobcu označiť skutkové tvrdenia dôležité
pre rozhodnutie súdu a svoje tvrdenia podporiť dôkazmi (čl. 8 C.s.p. a § 150 C.s.p.), pričom súd je

viazaný pri rozhodnutí o veci zistených skutkovým stavom, ktorý ale zisťuje procesným postupom podľa
zákona o Civilnom sporovom konaní (§ 215 C.s.p.) s nemožnosťou bez návrhu strán vykonávať dôkazy
(§ 185 ods. 2 C.s.p.).

48. Súdu preto nezostalo nič iné, než bez skutkového a právneho hodnotenia tejto časti žalobného

návrhu, žalobu žalobcu v časti o zaplatenie poplatkov zamietnuť.

49. Vychádzajúc z uvedeného súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 50,76 Eur a 5 % úrok
z omeškania ročne zo sumy 26,29 Eur od 10.9.2013 do zaplatenia a 5 % úrok z omeškania ročne zo
sumy 24,38 Eur od 10.10.2013 do zaplatenia a v časti o zaplatenie 49,51 Eur s 5 % úrokom z omeškania

ročne zo sumy 29,78 Eur od 10.9.2013 do zaplatenia a zo sumy 19,73 Eur od 10.10.2013 do zaplatenia,
zamietnuť.

50. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 C.s.p. v spojení s § 256 C.s.p. Žalobca
podanou žalobou sa voči žalovanému (po pripočítaní úrokov z omeškania do rozhodnutia súdu) domáhal

peňažného plnenia v celkovej výške 117,67 Eur (100,18 Eur na istine a 17,49 Eur na úrokoch z
omeškania) a súdom mu bolo priznané peňažné plnenie (opäť po započítaní úrokov z omeškania do
rozhodnutia súdu) v celkovej výške 59,60 Eur (50,76 Eur na istine a 8,84 Eur na úrokoch z omeškania).Úspech žalobcu tak bol v rozsahu 50 % a žalovaného rovnako v rozsahu 50 %. Vzhľadom na pomer
úspechu strán v spore, súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359
C.s.p.).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie

je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.
1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
(§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a
odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť

výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výrokuzávisívýrok,ktorýodvolanímnebolvýslovnedotknutý,aleboakurčitýspôsobusporiadaniavzťahumedzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak
odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo

o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,
ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého

rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak
sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa
odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým

protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.).

V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.