Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4Tos/10/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4316011110
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bernát
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4316011110.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bernáta a členov senátu JUDr.
Zity Matyóovej a Mgr. Adriany Némethovej, v trestnej veci odsúdeného I. O., pre prečin porušovania
domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona a iný prečin (a zločin),
o sťažnosti odsúdeného I. O. proti uzneseniu Okresného súdu Levice (ďalej len „súd prvého stupňa") z
13.12.2016, sp. zn. 2PP/63/2016 (ďalej len „napadnuté uznesenie"), na neverejnom zasadnutí konanom

v Nitre 31. januára 2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku s a sťažnosť odsúdeného I. O. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa konajúci v senáte napadnutým uznesením podľa § 66 odsek 1 písmeno b/, odsek
2 Trestného zákona zamietol návrh (z 24.10.2016, doručený mu 26.10.2016) odsúdeného I. O. (ďalej
len „odsúdený“) na podmienečné prepustenie z výkonu (súhrnného) trestu odňatia slobody vo výmere

osemnásť mesiacov (so zaradením na jeho výkon do ústavu so stredným stupňom stráženia) uloženého
mu rozsudkom súdu prvého stupňa zo 16.11.2015 sp. zn. 3T/188/2015 (ktorý ako posledný v rade
vykonáva po výkone iných, postupne mu nariadených a vykonaných trestoch odňatia slobody, ďalej len
„prejednávaná vec“).

Napadnuté uznesenie bolo odsúdenému oznámené vyhlásením na verejnom zasadnutí súdu prvého

stupňa uskutočnenom 13.12.2016 v jeho prítomnosti, ihneď po ktorom oznámení, teda včas, podal proti
napadnutému uzneseniu sťažnosť, ktorú odôvodnil písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa
19.12.2016.

Odsúdený poukázal na skoršie (v dôsledku nepríslušnosti na takéto rozhodnutie nezákonné) uznesenie
súdu prvého stupňa z 30.03.2015 sp. zn. 1PP/12/2015 o zamietnutí jeho návrhu na podmienečné

prepustenie z výkonu (pred nástupom na výkon trestu odňatia slobody vykonávaného v prejednávanej
veci) trestu odňatia slobody (uloženého mu rozsudkom Krajského súdu v Nitre z 27.03.2013 sp.
zn.2Ntc/2/2013), na v tomto konaní pedagogickým pracovníkom vyhotovené jeho hodnotenie, na ďalší
skorší návrh na podmienečné prepustenie, o ktorom súd prvého stupňa konal 07.07.2016 pod sp. zn.
3PP/29/2016 (ktorý návrh po prečítaní si hodnotenia stiahol a potom podal návrh v prejednávanej
veci), pričom toto jeho hodnotenie bolo stále totožné, jeho disciplinárne odmeny sa medzitým navyšovali

a disciplinárne tresty nemá. Poukázal aj na zaujatosť voči jeho osobe zo strany pedagogického
pracovníka, ktorý ho hodnotí, čo považuje za zavádzanie súdu prvého stupňa. Uviedol úvahy (vrátane
právnych) o cieľoch podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, o potrebe prihliadnutia
aj na to, v akom ústave v čase rozhodovania trest vykonáva tvrdiac, že súd nesmie prihliadnuť na
predchádzajúci život odsúdeného, pretože táto okolnosť už bola posúdená pri rozhodovaní o druhu
a výmere trestu a opätovné prihliadnutie na ňu by bolo v rozpore so zásadou uvedenou v § 38

Trestného zákona. Mal za to, že skutočnosť, že už bol v minulosti odsúdený, nemôže byť sama osebe
dôvodom zamietnutia jeho návrhu v prejednávanej veci, pretože by bolo mechanickým stupňovanímnásledkov určite závažného pochybenia, keby sa po odpykaní tohto trestu vychádzalo pri všetkých
neskorších úvahách o možnosti nápravy odsúdeného len z toho, že už bol viackrát súdne trestaný.
Vyslovil presvedčenie, že tieto argumenty a skutočnosti ním uvedené sú dostatočné na jeho prepustenie

z výkonu trestu na slobodu.

Krajský súd v Nitre (ďalej len „nadriadený súd“), ktorému súd prvého stupňa predložil prejednávanú
vec na rozhodnutie 26.01.2017, pri rozhodovaní o sťažnosti odsúdeného podľa § 192 odsek 1 písmeno
a/, písmeno b/ Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému

sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia.

Plnením tejto, z ustanovenia § 192 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/ Trestného poriadku mu vyplývajúcej
prieskumnej povinnosti nadriadený súd zistil, že skutkové zistenia a právne úvahy súdu prvého stupňa,
ktoré boli podkladom pre vydanie napadnutého uznesenia, ktorého obsahom je záver o tom, že
odsúdený okrem formálnej podmienky (výkon dvoch tretín v prejednávanej veci síce od 24.05.2016

vykonávaného trestu odňatia slobody avšak posudzovaného zrejme aj vzhľadom na skoršie, iné dva
tresty odňatia slobody, ktoré bezprostredne predtým v dobe od 03.04.2016 do 24.05.2016 už postupne
vykonal a z ktorých jeden je zločinom) nesplnil v poradí druhú z dvoch materiálnych podmienok
podmienečného prepustenia (ktorými podľa § 66 odsek 1 Trestného zákona je jednak zistenia, že
odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojim správaním preukázal polepšenie, jednak

opodstatnený predpoklad, že sa od odsúdeného môže očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život),
sú úplné a správne (teda vykonanými dôkazmi opodstatnené a zákonu zodpovedajúce), a to z tých istých
dôvodov, ktoré vyplývajú z odôvodnenia napadnutého uznesenia, na ktoré nadriadený súd preto iba
poukazuje nepovažujúc za potrebné ich ani spresniť a ani doplniť, a to aj z dôvodu, že obžalovaný ním
včas proti napadnutému uzneseniu podanú sťažnosť neodôvodnil žiadnymi, v tomto smere relevantnými

skutočnosťami, okolnosťami alebo právnymi úvahami.

K niektorým tvrdeniam a úvahám (vrátane právnych), ktorými odsúdený ním včas proti napadnutému
uzneseniu podanú sťažnosť odôvodnil, však považuje nadriadený súd za potrebné uviesť, že

- prihliadnutiu na skoršie odsúdenia (zvlášť potrestania) odsúdeného pri hodnotení splnenia druhej
materiálnej podmienky podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody (existencia
opodstatneného predpokladu, že sa od odsúdeného môže očakávať, že v budúcnosti povedie riadny
život) nemôže brániť zákaz dvojitého pričítania tej istej okolnosti obsiahnutý v ustanovení § 38 odsek
1 Trestného zákona, pretože v tomto štádiu vykonávacieho konania (ktorým rozhodovanie postupom

upraveným v § 415 a nasl. Trestného poriadku nepochybne je) súd trest odňatia slobody neukladá, ale
rozhoduje o výkone už takéhoto trestu právoplatne uloženého;

- akýmkoľvek nepriaznivým účinkom spojeným s výkonom trestu odňatia slobody (vrátane skoršie
uložených a vykonaných), sa odsúdený môže najúčinnejšie vyhnúť tým, že nebude resp. prestane

páchať trestné činy, ktorá požiadavka sa javí u v prejednávanej veci odsúdeného o to aktuálnejšia, že v
jeho osobe ide o (od roku 1990 a bez zahladených odsúdení) o šestnásťkrát odsúdeného špeciálneho
(majetkové a proti domovej slobode spáchané úmyselné trestné činy) recidivistu, ktorý okrem trestu
uloženého mu v prejednávanej veci vykonal jedenásť iných nepodmienečných trestov odňatia slobody
(z toho štyri súhrnné), pričom už v prípade dvoch z týchto skorších odsúdení a potrestaní bol z výkonu

uložených mu trestov odňatia slobody podmienečne prepustený (24.01.1991 a 21.12.1995), avšak
ani jedno z nich nemalo na neho zjavne žiadny prevýchovný účinok (v prvom prípade sa dokonca
v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčil a 21.02.1993 bol nariadený výkon zvyšku
trestu), z ktorých všetkých, nepochybne objektívne zistených skutočností a okolností nemožno (a to
jednoznačne, bez akýchkoľvek pochybností a preukázateľne) očakávať, že odsúdený v budúcnosti

povedie riadny život.

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku, nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je
dôvodná.

Keďže nadriadený súd nezistil žiadne dôvody na zrušenie sťažnosťou odsúdeného napadnutého
uznesenia súdu prvého stupňa a na iné rozhodnutie v prejednávanej veci v jeho prospech, sťažnosť
odsúdeného podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku ako nedôvodnú zamietol.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok (§ 185 odsek 2 veta druhá Trestného poriadku).