Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 19, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/188/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113221052
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Drimák
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8113221052.10

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD. v právnej veci žalobcu: R. Š. (predtým
N.), nar. XX.XX.XXXX, bytom M., V. XX, právne zastúpeného: JUDr. Zdeňka Vokálová, advokátka so
sídlom Prešov, Hlavná 61, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s. Košice, Garbiarska 2,
IČO: 31 690 904, o zrušenie rozsudku Arbitrážneho súdu takto

r o z h o d o l :

I. Súd zrušuje rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, sp. zn. 3C 2216/2012

zo dňa 19. 01. 2012.

II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 16.07.2013 žiadal žalobca zrušiť rozhodcovský rozsudok

Arbitrážneho súdu v Košiciach sp. zn. 3C 2216/2012 zo dňa 19.01.2012. Predmetný návrh odôvodnil
neplatnosťou rozhodcovskej doložky, ktorá nebola individuálne dojednaná a spôsobila nevyváženosť v
právach a povinnostiach zmluvných strán v jeho neprospech ako spotrebiteľa. Predmetná rozhodcovská
doložka bola vopred pripravená odporcom a v dôsledku, že rozhodcovský súd nemá vo veci právomoc
z dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky, je dôvodné zrušiť rozsudok Arbitrážneho súdu.

2. Žalovaný nesúhlasil so žalobou, poukázal na skutočnosť, že rozhodcovská doložka bola individuálne
dojednaná medzi účastníkmi konania v rámci osobitných zmluvných dojednaní a tieto boli samostatne
podpísané žalobcom, ktorý bol o týchto skutočnostiach oboznámený zo strany osoby, ktorá vyvíjala
činnosť na uzavretie poistných zmlúv. Taktiež poukázal na skutočnosť, že žaloba nebola podaná v
zákonom stanovenej lehote, nakoľko bola podpísaná žalobcom až v priebehu konania, čím došlo k
márnemu uplynutiu 30-dňovej lehoty na podanie takejto žaloby v zmysle zákona o rozhodcovskom

konaní.

3. Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 10 C 188/2013-152 zo dňa 30.5.2014 bol zrušený rozhodcovský
rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, sp. zn. 3C 2216/2012 zo dňa 19.01.2012, pričom
žalovanému bola uložená povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 413,37 Eur na účet
jeho právneho zástupcu, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd prvej inštancie svoje

rozhodnutie odôvodnil tým, že pre platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy je nutné predložiť a objasniť
túto spotrebiteľovi takým spôsobom, aby mal možnosť po náležitom oboznámení sa s vecou prijať
alebo vylúčiť takýto návrh bez toho, aby týmto jeho úkonom bol podmienený podpis zmluvy vo veci
samej. Takáto možnosť slobodnej autonómnej vôle pre žalobcu ponechaná nebola ako to vyplýva z jeho
výsluchu. Jedná sa o žalovaným pripravený návrh zmluvy, ktorý bol predložený žalobcovi na podpis
bez jeho reálneho objasnenia, či poučenia o jeho právach. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie mal za

to, že sa nejedná o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku, naopak, jedná sa o vopred pripravenú
podmienku, ktorej obsah nebolo možné meniť na základe rokovania strán. Z vykonaného dokazovaniatiež vyplynulo, že žalobca nebol žiadnym spôsobom oboznámený o rozdiele medzi rozhodcovským
konaním a súdnym konaním a ani nemal vzhľadom na svoje skúsenosti s takýmito zmluvami dôvod
sa sám dopytovať na tieto okolnosti žalovaného. Práve ten bol povinný mu tieto skutočnosti vysvetliť a

objasniť, čo preukázateľne nespravil.

4. Proti tomuto rozsudku sa v zákonnej lehote odvolal žalovaný, ktorý uviedol, že súd porušil zásadu
rovnosti účastníkov, dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je jednoznačne zrejmý, súd
nevykonal dokazovanie v podobe prečítania listín, rozhodnutie súdu je nepreskúmateľné a konanie

zmätočné, súd vôbec neuviedol ako právne predpisy na prejednávaný prípad aplikoval a aké právne
závery z nich vzhľadom na skutkové zistenia vyvodil, Súd nepostupoval v súlade s článkom 4 Smernice
č. 93/13/EHS a nevykonal test primeranosti podmienky. Ďalej namietal, že v dôsledku využitia dohody
o rozhodcovskom konaní došlo k zníženiu predpokladaných gama nákladov zahrnutých do ceny
poistenia pre spotrebiteľa, a teda k získaniu materiálnej výhody pre spotrebiteľa ako zrkadlový odraz
tejto okolnosti. Argumentoval, že nemožno súhlasiť so záverom, že rozhodcovská doložka nebola

individuálne dojednaná a je potrebné vziať do úvahy, že poistná zmluva sa uzatvárala na 50 rokov, a
preto priemerný spotrebiteľ si takúto zmluvu riadne prečíta a ak niečomu nerozumie, tak sa na to opýta.
Nikto žalobkyňu žiadnym spôsobom nenútil, aby čokoľvek podpísala a už vôbec nie ak by to nebolo v
súlade s jej skutočnou vôľou a takýto dôkaz v konaní vykonaný nebol. Osobitné zmluvné dojednania
sú jasne graficky a obsahovo oddelené od Všeobecných poistných podmienok a keby rozhodcovská

doložka založila nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, nebol by súd oprávnený
ju skúmať vzhľadom na jej individuálne dojednanie. Žalovaný pri uzatváraní poistnej zmluvy vytvoril
žalobkyni dostatok priestoru a možnosť na výber, či osobitné zmluvné dojednania svojim podpisom
príjme alebo nie. Pokiaľ ide o údajnú nevedomosť, nemusela žalovaná jednoducho osobitné zmluvné
dojednania podpísať, ak im nerozumela. Na základe toho navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a

vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací rozhodol uznesením č. k. 1 Co 215/2014-182 zo dňa
27.11.2014 tak, že zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Svoje
rozhodnutie odôvodnil tým, že rozhodnutie bolo potrebné zrušiť, nakoľko súd prvej inštancie nijakým

spôsobom v odôvodnení rozhodnutia neuviedol, v čom spočíva neplatnosť rozhodcovskej zmluvy. Súd
prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia sa zamerial na to, že rozhodcovská doložka uvedená
v osobitných dojednaniach v súvislosti s predmetnou poistnou zmluvou uzavretou medzi účastníkmi
nebola individuálne dojednaná, čo malo vyplynúť z výpovede žalobkyne a sprostredkovateľa poistenia.
Odvolací súd preto uzavrel, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné pre nedostatok

dôvodov a pochybnosti o správnosti aplikácie právneho predpisu. V ďalšom konaní uložil odvolací
súd súdu prvého stupňa náležite svoje rozhodnutie odôvodniť a jednoznačne vymedziť, na základe
akých dôkazov dospel súd prvého stupňa k svojim záverom o zrušení rozhodcovského rozsudku a
predovšetkým aký konkrétny dôvod uvedený v § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní pri svojom rozhodnutí použil, pričom jeho aplikáciu bude musieť logicky vysvetliť na základe

vykonaných dôkazov ako aj vykonať test primeranosti v zmysle článku 4 Smernice č. 93/13/EHS.

6. Vo veci bolo vykonané súdom prvej inštancie ešte v pôvodnom konaní dokazovanie výsluchom
žalobcu, svedka F. B., oboznámením spisu Arbitrážneho súdu Košice, sp. zn. 3C 2216/2012, návrhu
na uzavretie poistnej zmluvy, všeobecných poistných podmienok, ako aj ďalším spisovým materiálom,

pričom bol zistený tento skutkový stav:

7. Dňa 28.01.2010 účastníci konania uzavreli poistnú zmluvu, na základe ktorej bolo dojednané poistné
na dobu 50 rokov. Podaním zo dňa 09.03.2010 oznámil odporca navrhovateľovi zánik poistenia z dôvodu
doručenia žiadosti navrhovateľa na zrušenie poistnej zmluvy. Zároveň mu oznámil, že bolo uhradené

poistné do zániku poistenia. Na základe návrhu zo dňa 02.01.2012 uplatnil odporca voči navrhovateľovi
na Arbitrážnom súde v Košiciach právo na zaplatenie sumy 51,45 Eur s poukazom na časť 12 ods.
7a všeobecných poistných podmienok. Arbitrážny súd vyhovel návrhu a vydal rozhodcovský rozsudok,
ktorý prevzal navrhovateľ 24.06.2013.

8. Súčasťou poistnej zmluvy sú Všeobecné poistné podmienky, ktoré podpísal aj navrhovateľ. Čl. XV.
upravuje rozhodcovské konanie. V bode 1 sa konštatuje, že poisťovňa a poistník sa dohodli na tom, že
všetky spory sa budú riešiť v rozhodcovskom konaní. O výbere rozhodcovského súdu alebo o poverení
rozhodcov pre konkrétny prípad rozhoduje poisťovňa, ktorá vydá aj štatút rozhodcovského súdu. VPPpokračujú formou predtlače do osobitných zmluvných dojednaní k poistnej zmluve, v ktorých v bode
2 sa uvádza, že poistník a poisťovňa týmto vyjadrujú svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu
medzi zmluvnými stranami, že namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti

podrobia sa rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné
strany ako rozhodcovskú doložku. Aj tieto dojednania sú podpísané žalobcom v ten istý deň ako VPP
a poistná zmluva.

9. V časti XVII. VPP označených ako „záverečné ustanovenia“ je 20 bodov, pričom v bode 8 sa

uvádza, že s uzavretím poistnej zmluvy je pri jej vzniku spojený osobitný provízny náklad v podobe
úhrady odmeny za sprostredkovanie poistnej zmluvy medzi poisťovňou a poistníkom, ktorý uhrádza
poisťovňa. Podpisom poistnej zmluvy vzniká poisťovni osobitná pohľadávka voči poistníkovi vo výške
vyplatenej províznej odmeny za sprostredkovanie príslušnej poistnej zmluvy, ktorá sa vysporiada pri
ukončení poistného vzťahu zápočtom voči odkupnej hodnote, ak je vytvorená alebo poistnému plneniu.
Ak odkupná hodnota pri ukončení poistného vzťahu vytvorená nebola, pohľadávka sa stáva splatnou

dňom ukončenia poistného vzťahu a poisťovňa je oprávnená voči poistníkovi ju uplatniť podľa zásad
dohodnutých v týchto všeobecných poistných podmienkach pred rozhodcovským súdom.

10. Na základe uvedeného návrhu rozhodcovský súd v Košiciach vydal dňa 19.01.2012 rozhodcovský
rozsudok, ktorým zaviazal navrhovateľa v tomto konaní zaplatiť odporcovi sumu 51,45 Eur a trovy

rozhodcovského konania vo výške 276 Eur.

11. Žalobca vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že bol oslovený sprostredkovateľom poistenia
na uzavretie poistnej zmluvy, pričom bolo mu vysvetlené, že bude poistený pre prípad poistnej
udalosti ako aj splátky poistného. Nebol mu objasnený spôsob, kto má riešiť prípadné spory medzi

zmluvnými stranami, nebol upozornený na rozhodcovskú doložku, ani na to, že prípadné spory by
mali byť prerokované pred iným orgánom než súdom. Všeobecné poistné podmienky ako aj poistnú
zmluvu podpísal až po tom, čo prečítal len základné ustanovenia poistnej zmluvy, skontroloval údaje,
podrobne všeobecné poistné podmienky nečítal. Svedkyňa - sprostredkovateľ poistného, uviedla, že o
rozhodcovskej doložke nevedela ani ona, preto o nej neinformovala.

12. Súd prvej inštancie po zrušení pôvodného prvostupňového rozsudku tunajšieho súdu č. k. 10 C
188/2013-152 zo dňa 30.5.2014 viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, rešpektujúc jeho pokyny
na pojednávaní konanom dňa 19.1.2017 bez účasti strán sporu (žalovaný sa ospravedlnil) ako aj
právnej zástupkyne žalobcu, ktorá sa ospravedlnila, vykonal dokazovanie oboznámením obsahu celého

spisu, teda vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi ich prečítaním a konštatovaním, že na č. l. 1 a
nasledujúcich sa nachádza samotná žaloba o zrušení rozhodcovského rozsudku z návrhom na odklad
vykonateľnosti, na č. l. 28 je uznesenie tunajšieho súdu č. k. 10C/188/2013 - 28 z 30. 07. 2013, ktorým
bola odložená vykonateľnosť predmetného rozhodcovského rozsudku, na č. l. 31 sa nachádza odvolanie
voči spomenutému uzneseniu tunajšieho súdu Prešov, ktorým bola odložená vykonateľnosť, na č. l. 42

a nasledujúcich je uznesenie odvolacieho súdu č. k. 8Co/180/2013 - 42 zo dňa 28. 10. 2013, ktorým
bolo potvrdené uznesenie tunajšieho súdu o odklade vykonateľnosti, na č. l. 49 a nasledujúcich sa
nachádza vyjadrenie žalovaného k žalobe, na č. l. 139 sa nachádza zápisnica z pojednávania z 28.
03. 2014, na č. l. 143 a nasledujúcich je zápisnica z pojednávania zo dňa 30. 05. 2014, na č. l. 152 sa
nachádza rozsudok tunajšieho súdu č. k. 10C/188/2013 - 152 zo dňa 30. 05. 2014, ktorým bol zrušený

rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 3C/2216/2012 z 19. 01. 2012, pričom žalovaný
bol zaviazaný povinnosťou nahradiť žalobcovi trovy konania na účet jeho právneho zástupcu, na č. l.
156 a nasledujúcich sa nachádza odvolanie žalovaného voči predmetnému rozsudku Okresného súdu
Prešov, na č. l. 182 a nasledujúcich je uznesenie odvolacie súdu č. k. 1Co/215/2014-182 zo dňa 27. 11.
2014, ktorým bol zrušený rozsudok a vrátená vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, na č. l. 191

sa nachádza zápisnica o pojednávaní z 29. 04. 2015, na č. l. 222 sa nachádza vyjadrenie žalovaného k
žalobe a na č. l. 243 a nasledujúcich sa nachádza zápisnica z pojednávania z 16. 03. 2016.

13. Na pojednávaní konanom 29.4.2015 žalovaný uviedol, že netrvá na vykonaní testu primeranosti, ako
to konštatoval v závere svojho odôvodnenia odvolací súd., pričom uviedol, že rozhodcovská doložka by

sa mala hodnotiť vo vzťahu k celej zmluve. V písomnom podaní doručenom súdu 22.6.2015 žalovaný
konštatoval, že v dôsledku zmeny právnej úpravy predmetný rozhodcovský rozsudok prestal vzhľadom
na § 243d ods. 1 Ex. por. účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať, preto súd vec nesprávne
právneposúdil.Konštatoval,žeprávoplatnýrozsudokjevždyzáväznýanaopaknezáväznýrozsudoknieje právoplatný. Dôvodil, že došlo k zániku vecnej legitimácie účastníkov konania, preto navrhol žalobu v
celom rozsahu zamietnuť. Ďalej bolo oboznámené aj ďalšie vyjadrenie žalovaného k žalobe doručené
súdu dňa 10.3.2016, v ktorom podstate zotrval na vyššie uvedených argumentoch.

14. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu a doterajšieho priebehu konania súd prvej inštancie
právne uzatvára:
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) v znení účinnom od 1.1.2008 spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo

ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s

dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa článku 3 ods. 2 Smernice rady 93/13/EHS, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú,

ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v
súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou a ak súd dospeje k záveru, že podmienka
nebola v súlade so Smernicou 93/13/EHS, táto podmienka podľa článku 6 ods. 1 smernice nemôže byť
záväzná pre spotrebiteľa za podmienok stanovených vnútroštátnym právom.

15. Rozhodcovské konanie je upravené v zákone č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.

Podľa § 40 ods. 1 písm. c) Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom ku
dňu podania žaloby (ďalej len „ZRK“), účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na
príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak jeden z účastníkov

rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.

Podľa § 40 ods. 1 písm. j) ZRK, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na
príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak pri rozhodovaní boli
porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa § 40 ods. 2 ZRK, ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde,
napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh
účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.Podľa § 41 ods. 1 prvá veta ZRK, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote do
30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva

žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 43 ods. 1 ZRK, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a) a c),
pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej
žalobe.

16. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že poistná zmluva uzavretá medzi účastníkmi
konania je zmluvou spotrebiteľskou, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia ohľadom ochrany spotrebiteľa v
zmysle Občianskeho zákonníka. Je zrejmé, že žalobca uzatváral predmetnú zmluvu ako fyzická osoba
mimo rámca svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný tak konal v rámci predmetu svojho podnikania.

17. Súd má za to, že toto zmluvné dojednanie nebolo individuálne dojednané, pretože z obsahu
výpovede žalobcu a sprostredkovateľa poistenia vyplynulo, že nebol o týchto náležitostiach zmluvy
poučený, neboli mu tieto vysvetlené a bez toho, aby mal akúkoľvek vedomosť o tomto spôsobe
riešenia sporov medzi účastníkmi konania podpísal poistnú zmluvu ako aj následné listiny, ktoré mu boli
predložené.

18. Podľa názoru súdu prvej inštancie je nutné uzavretie rozhodcovskej zmluvy predložiť a objasniť
spotrebiteľovi takým spôsobom, aby tento mal možnosť po náležitom oboznámení sa s vecou prijať
alebo vylúčiť takýto návrh bez toho, aby týmto jeho úkonom bol podmienený podpis zmluvy vo veci
samej. Takáto možnosť slobodnej autonómnej vôle pre žalobcu ponechaná nebola ako to vyplýva z

jeho výsluchu. Súd vychádzal zo skutočnosti, že v konaní zo strany žalovaného nebol produkovaný
žiaden dôkaz, ani navrhnutý, ktorý by preukázal opak tvrdení žalobcu, ktoré boli potvrdené výpoveďou
svedka. Z týchto dôvodov súd má za to, že rozhodcovská doložka, ktorá bola predtlačená vo formulári a
nebola individuálne dojednaná, spôsobuje nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospechnavrhovateľa,tedaspotrebiteľa.Napriekskutočnosti,žejetouvedenéakoosobitnézmluvné

dojednanie, súd poukazuje na vyššie uvedené tvrdenia, že jedná sa o žalovaným pripravený návrh
zmluvy, ktorý bol predložený žalobcovi na podpis bez jeho reálneho objasnenia, či poučenia o jeho
právach.

19. Súd sa v prvom rade zaoberal návrhom žalovaného na zamietnutie žaloby z dôvodu, že s

účinnosťou od 01.01.2015 došlo k zmene právnej úpravy, a to prijatím § 243d Zákona č. 233/1995
Z. z. Exekučný poriadok. Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že v dôsledku ustanovenia
ods. 1 citovaného zákonného ustanovenia, v zmysle ktorého rozhodcovské rozhodnutie prestáva
účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať, v prípade, ak nebolo začaté exekučné konanie na
jeho podklade do troch mesiacov od účinnosti tohto zákonného ustanovenia, a teda účastníci konania

stratili právny záujem na výsledku konania. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že predmetné ustanovenie
sa vzťahuje výlučne na exekučné konania a svojou povahou je exekučného charakteru. Nemožno z
neho vyvodiť, že za podmienok stanovených touto zákonnou úpravou by ním bolo možné dosiahnuť
nápravu všetkých nesprávností rozhodnutí vydaných v rozhodcovskom konaní. Zamietnutie žaloby z
dôvodu zmeny zákonnej úpravy, ktorá nastala v čase po začatí súdneho konania, by bolo v rozpore s

princípom právnej istoty. Princíp právnej istoty je jedným zo základných aspektov právneho štátu, ktorý
okrem iného vyžaduje, aby súdy právoplatne rozhodli o predmete sporu a toto ich rozhodnutie nebolo
spochybňované. Z uvedených dôvodov súd návrh žalovaného na zamietnutie žaloby z tohto dôvodu
neakceptoval, vo veci konal a meritórne rozhodol.

20. Súd prvej inštancie sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že rozhodcovská doložka v danom
prípade bola individuálne dojednaná. Ako to vyplýva z časti XV. VPP, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou
poistnej zmluvy, v tejto časti sa nachádza rozhodcovská doložka, podľa ktorej sa vzájomné spory
medzi žalovaným a žalobkyňou prejednajú v rozhodcovskom konaní podľa Zákona č. 244/2002 Z. z..
Rozhodcovská doložka sa nachádza na predposlednej strane VPP, ktoré sú súčasťou zmluvy pred

časťou osobitné zmluvné dojednania. Rozhodcovská doložka sa stala súčasťou obsahu formulárovej
zmluvy, ktorú žalovaný v rámci svojej podnikateľskej činnosti použil v prípadoch uzatvárania zmlúv
rovnakého druhu a neurčitého počtu spotrebiteľov. Žalobkyňa ako spotrebiteľka nemala žiadnym
spôsobom možnosť znenie tejto rozhodcovskej doložky ovplyvniť. Inštitút individuálne dohodnutejpodmienky je potrebné vykladať v súlade s cieľom smernice, podľa ktorej sa podmienka nepovažuje za
individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu
podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (čl. 3 ods. 2 Smernice).

21. Spotrebiteľ, ak si niečo želá, minimálne sa predpokladá, že vie, prečo chce nejaký vzťah individuálne
vyjednať. Doložka je formulovaná v rámci štandardnej formulárovej zmluvy a neodôvodňuje záver, že
dodávateľ preukázal osobitné vyjednanie. Naopak ide zjavne o sofistikované docielenie stavu, ktorý
má indikovať vyňatie rozhodcovskej doložky z režimu súdnej kontroly. Takéto správanie sa dodávateľa

súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku v zmysle cieľov Smernice 2005/29 „o nekalých obchodných
praktikách“, článok 5 a nasledujúce. V obdobnej veci zaujal takéto stanovisko aj odvolací súd. Len sotva
byodvolacísúduveril,žedodávateľpoistnejslužbyužvopredpredvídal,žespotrebiteľsibudevyžadovať
rozhodcovské konanie, a preto rozhodcovskú doložku už predformuloval do všeobecných obchodných
podmienok. Navyše ako vyplýva z obsahu spisu, ani samotní sprostredkovatelia nemajú informácie
o rozhodcovskej doložke a následkoch vo vzťahu k právam a povinnostiam zmluvných strán. O tom,

že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu informovanosti alebo slabšej vyjednávacej
pozície, judikoval vo viacerých svojich rozhodnutiach Súdny dvor (porov. rozsudok Súdneho dvora
Monstanza Claro, bod 25). Na spotrebiteľa pri typových zmluvách dopadá ochranný režim zákazu
neprijateľných zmluvných podmienok. O takýto prípad ide aj v predmetnej právnej veci. Ochranu
slabšej strany nemožno žalobkyni uprieť iba s poukazom na to, že vykonáva činnosť sprostredkovateľa

poistenia. (uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.11.2014, sp. zn. 20Co/80/2014).

22. Rešpektujúc pokyny odvolacieho súdu, súd prvej inštancie konštatuje, že na ostatnom pojednávaní
konanom 19.1.2017 vykonal všetky listinné dôkazy a k odvolacím dôvodom žalovaného uvedených v
odvolaní uvádza, že záznam o potrebách klienta, na ktorý sa žalovaný odvoláva, nijako neoslabuje

porušenie spotrebiteľských práv žalobkyne, všetko v svetle nerovného postavenie žalobkyne ako
spotrebiteľky a žalovaného ako obchodnej spoločnosti s patričným právnym zázemím.

23. K ďalšej odvolacej námietke, že žalobkyňa podpísala súhlas s rozhodcovskou doložkou súd
uvádza, že vzhľadom na rozsiahlosť osobitných zmluvných dojednaní je málo pravdepodobné a ťažko

predstaviteľné, že by ich vôbec nejaký spotrebiteľ podrobne naštudoval, pochopil ich bez náležitého
vysvetlenia a následne reflektoval na všetky tam uvedené nuansy a právne inštitúty. Do rozhodcovského
konania bola žalobkyňa „vtiahnutá“ na základe neplatnej rozhodcovskej doložky bez možnosti brániť
svoje práva pred všeobecným súdom.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

25. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko v danej veci bol úspešný žalobca, súd rozhodol
tak, že zaviazal žalovaného povinnosťou nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorých

výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 C.s.p v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne
splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.