Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, November 30, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/419/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216202735
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1216202735.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členov
senátu JUDr. Branislava Krála a JUDr. Martina Murgaša, v právnej veci navrhovateľky: N. R., B.. XX.
XX. XXXX, X. W. D.. Č.. XX, X., zast. Mgr. Michalom Tomaschekom, advokátom so sídlom Laténska 67,
Bratislava, proti odporcom: 1/ N.. T. Š., B.. XX. XX. XXXX, X. Y. D.. XXXX/X, B., 2/ Slovenska sporiteľňa,
a. s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, o nariadenie neodkladného opatrenia,

na odvolanie odporcu 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 23. februára 2016, č. k.
58C/26/2016-67, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté uznesenie Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 23.
februára 2016, č. k. 58C/26/2016-67 p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil odporcovi

2/ povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, predmetom ktorej je dražba
nehnuteľnosti - bytu č. XX, ktorý sa nachádza na W. D. Č.. XX P. X., okres X. N., obec X. - T.. Č..
P., katastrálne územie P., číslo vchodu W. Č.. XX, evidovaný na LV č. XXXX vedenom Okresným
úradom Bratislava, katastrálny odbor, X. poschodie, v bytovom dome W. X, X, X, XX, XX, XX so
súpisným číslom XXXX, postavenom na parcelách registra "S." KN č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/
XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX a ku ktorému sa viaže podiel na spoločných

častiach, spoločných zariadeniach, príslušenstve bytového domu a na parcele registra "S." č. XXX/
XX, druhy pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 186 m2, parcele registra "S." č. XXX/
XX, druhy pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 186 m2, parcele registra "S." č. XXX/
XX, druhy pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 187 m2, parcele registra "S." č. XXX/
XX, druhy pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 250 m2, parcele registra "S." č. XXX/
XX, druhy pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 211 m2, parcele registra "S." č. XXX/

XX druhy pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 195 m2, parcele registra "S." č. XXX/
XX, druhy pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 185 m2, parcele registra "S." č. XXX/
XX, druhy pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 188 m2, parcele registra "S." č. XXX/
XX, druhy pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 206 m2, parcele registra "S." č. XXX/XX,
druhy pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 204 m2, v podiele XXXX/XXXXXXX, a to až do
právoplatného skončenia konania vo veci samej.

2/ V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že navrhovateľka sa podanou
žalobou vo veci samej domáha vydania rozhodnutia, ktorým súd určí, že Zmluva o zriadení záložného
práva k nehnuteľnostiam a mandátna zmluva uzatvorená medzi odporcom 1/ a odporcom 2/ dňa 21.
07. 2011, predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva na byt č. XX je neplatná. Spolu s podanou
žalobou sa súčasne domáhala nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by súd uložil odporcovi 2/
povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, predmetom ktorej je dražba bytu

č. 21, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Návrh na nariadenie predbežného
opatrenia odôvodnila tým, že z dôvodu nevyhnutnosti riešenia svojej nepriaznivej finančnej situácie acelkovej životnej úrovne sa rozhodla koncom roka 2010 zatelefonovať na inzerát ohľadom poskytovania
nebankových úverov. Za uvedeným účelom ju kontaktoval následne pán Y. L. s ktorým sa aj osobne
stretla. Pán L. jej uviedol, že jej bude schopný vybaviť úver od Slovenskej sporiteľne, a. s., čo sa mu

však nepodarilo, a preto jej navrhol iný spôsob zabezpečenia pôžičky prostredníctvom "investora", ktorý
jej požičia peniaze na vyplatenie dlhov, avšak túto pôžičku bude potrebné zabezpečiť takým spôsobom,
že byt v jej vlastníctve bude prevedený na tohto "investora" a následne jej bude vybavená pôžička od
Slovenskej sporiteľne, a. s. Z týchto peňazí sa následne vyplatí pôžička poskytnutá "investorom" a ich
zostatok ostane navrhovateľke. Navrhovateľka bola ubezpečená zo strany pána L., že sa nebude jednať

o reálny prevod vlastníckeho práva, ale iba o zabezpečenie pohľadávky "investora". Až po podpise
zmluvy si uvedomila, že Kúpna zmluva 1 ktorú podpísala nebude zrejme predstavovať len zabezpečenie
jej pôžičky, ale reálny prevod vlastníckeho práva k bytu. Nikdy nemala záujem o prevedenie
vlastníckeho práva k bytu na odporcu 1/, a teda kúpna zmluva 1 je absolútne neplatným právnym
úkonom, nakoľko pri jej podpise absentoval prvok existencie jej vôle smerujúcej k prevodu vlastníckeho
právakbytu.Vzhľadomkuskutočnosti,žeodporca1/splátkyzoZmluvyoúvereneplatí,pristúpilodporca

2/ k výkonu záložného práva. V dôsledku podvodného konania bytovej mafie prišla teda o byt, pričom jej
súčasne nebola zaplatená ani len časť jeho kúpnej ceny. Kúpna zmluva č. 1 a 2, ako aj Zmluva o zriadení
záložného práva sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi a pokiaľ súd neurčí tieto skutočnosti, jej
užívacie právo k bytu je ohrozené.

3/ Z vyššie uvedeného skutkového stavu mal súd prvej inštancie za to, že sú v danej veci splnené
predpoklady na nariadenie predbežného opatrenia. Poukázal na to, že navrhovateľka svoj nárok na
nariadenie predbežného opatrenia odvodzuje predovšetkým od ňou tvrdenej neplatnosti právnych
úkonov, t. j. Kúpnej zmluvy 1, Kúpnej zmluvy 2, ako aj Zmluvy o zriadení záložného práva a Mandátnej
zmluvy, a to na základe podvodného konania osôb vymedzených v tomto návrhu. Navrhovateľka

preukázala, že o jej tvrdených skutočnostiach bolo Krajským riaditeľstvom PZ v Žiline uznesením
dňa 21. 07. 2014 pod ČVS: KRP-14/2-VYS-ZA-2014 začaté trestné stíhanie voči Y. L. a Z. V. za
obzvlášť závažný zločin podvodu. Zároveň preukázala aj tú skutočnosť, že odporca 2/ pristúpil k
výkonu záložného práva, čo vyplýva z Oznámenia o dobrovoľnej dražbe, ktorá sa má konať dňa 18.
03. 2016. Navrhovateľka tak dôvodnosť uplatňovaného nároku ako i naliehavosť a potrebu nariadenia

predbežnéhoopatreniaosvedčila.Pretosúdprvejinštanciedočasneupravilpomeryúčastníkovkonania,
nariadením predbežného opatrenia. Súd prvej inštancie zároveň zdôraznil, že už zo samotného
charakteru sporu vyplýva nevyhnutnosť dočasne upraviť právne pomery účastníkov konania. Konanie
o určenie neplatnosti právnych úkonov je druhom konania, kedy rozhodnutím vo veci samej môže
dôjsť k obnove pôvodného stavu, t. j. stavu pred vykonaním predmetných právnych úkonov, a preto

sa nariadením predbežného opatrenia zákazom výkonu záložného práva zabezpečí účelnosť konania
vo veci samej, pričom práva odporcu 2/ budú dočasne obmedzené len v nevyhnutnej miere, a to do
rozhodnutia súdu vo veci samej.

4/ Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie odporca 2/. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie

zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietne. Uviedol, že v prípade výkonu
záložného práva formou dobrovoľnej dražby nie je možné tvrdiť, že prípravou dražby dochádza k
bezprostrednému ohrozeniu práva navrhovateľky, nakoľko je dobrovoľná dražba štandardný a zákonom
preferovaný spôsob výkonu záložného práva. Týmto spôsobom výkonu záložného práva nedochádza
k porušovaniu ani k obchádzaniu zákona. Mal za to, že navrhovateľka v konaní

neosvedčila základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má
poskytnúť predbežná ochrana, ani neodôvodnila nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, čím
nie sú splnené podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia. Odporcovi 2/ nebol spolu s
uznesením o nariadení predbežného opatrenia doručený návrh na jeho nariadenie, ani návrh vo
veci samej. Nesúhlasí s tým, že záložná zmluva je neplatná. Podľa jeho názoru, by prichádzala do

úvahy relatívna neplatnosť kúpnych zmlúv z dôvodu omylu podľa § 49a Občianskeho zákonníka. Tejto
neplatnosti sa však treba dovolať v trojročnej premlčacej lehote, ktorá vo vzťahu ku kúpnej zmluve k
bytu, uzavretej medzi navrhovateľkou ako predávajúcou a odporcom 1/ ako kupujúcim, zrejme márne
uplynula pred vydaním uznesenia o začatí trestného stíhania. Z tohto dôvodu odporca 2/ namieta
premlčanie práva navrhovateľky na dovolanie sa relatívnej neplatnosti spomínaných kúpnych zmlúv k

bytu a záložnej zmluvy. Navyše je otázne, či sa tu nejedná o omyl v pohnútke, ktorý nerobí právny úkon
neplatným (§ 49a druhá veta Občianskeho zákonníka). Napokon navrhovateľka nepreukázala naliehavý
právny záujem na podanej žalobe podľa § 80 písm. c) O.s.p.. Odporca 2/má zato, že určovací žalobný
návrh navrhovateľky na vyslovenie neplatnosti kúpnych zmlúv k bytu a záložnej zmluvy má povahu ibapredbežnej otázky, a jej vyriešenie samotné nerieši a nemôže riešiť celý obsah alebo dosah sporného
právneho vzťahu, ktorým je otázka nadobudnutia vlastníckeho práva k bytu odporcom 1/, následne
úverovým dlžníkom odporcu 2/ a existencia záložného práva odporcu 2/.

5/ Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu 2/ navrhla, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie potvrdil. Uviedla, že preukázala skutočnosti nevyhnutné na nariadenie predbežného
opatrenia, viac ako dostatočným spôsobom (viď pripojené uznesenie Krajského riaditeľstva PZ Žilina
zo dňa 21. 7. 2014, ČVS: KRP-14/2-VYS-ZA-2014). V ďalšom poukázala na to, že v dôsledku jej

finančnej a životnej tiesne bola podvodným konaním Y. L. H. Z. V. pripravená o byt, ktorý bol následne
prevedenýnaaktuálnuvlastníčku(pravdepodobnebielehokoňaY.L.H.Z.V.),pričomvsúvislostistýmto
prevodom došlo aj k podpísaniu zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnej
zmluvy zo dňa 21. 7. 2011, ktorou malo dôjsť k zabezpečeniu pohľadávky zo zmluvy o splátkovom
úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 21. 7. 2011, v súvislosti s ktorou bol, mimochodom, spáchaný úverový
podvod, z ktorého sú Y. L. H. Z. V. aj je riadne obvinení a väzobne stíhaní. Vzhľadom na skutočnosť,

že vlastnícke právo k bytu bolo z navrhovateľky na odporcu 1/ prevedené na základe a v dôsledku
podvodného konania Y. L. H. Z. V., pričom tento právny úkon (kúpna zmluva zo dňa 16. 3. 2011)
bol zo strany navrhovateľky vykonaný za súčasnej absencie jej vedomosti o charaktere podpisovanej
zmluvy ako aj absencie jej vôle na vykonanie takéhoto právneho úkonu, predstavuje táto kúpna zmluva
absolútne neplatný právny úkon. V dôsledku toho je absolútne neplatným právnym úkonom aj kúpna

zmluva k predmetnému bytu zo dňa 4. 7. 2011 uzavretá medzi odporcom 1/ a W. Ď., ako i záložná
zmluva, ktorá bola v súvislosti s uvedenou zmluvou podpísaná medzi odporcom 1/ ako nevlastníčkou
bytu a odporcom 2/. Za daného stavu by výkon záložného práva nielenže priamo ohrozil vlastnícke
právo navrhovateľky, ale navyše by aj úplne eliminoval účelnosť konania vo veci samej. V danej veci
navrhovateľka považuje predmetné právne úkony za absolútne neplatné, a nie za relatívne neplatné,

ako sa snaží dôvodiť odporca 2/. Pokiaľ ide o posúdenie naliehavého právneho záujmu, tento nie je
podmienkou na nariadenie predbežného opatrenia, ale súvisí s úspešnosťou určovacej žaloby.

6/ Odporca 2/ k tomuto vyjadreniu navrhovateľky uviedol, že platnosť právneho úkonu a premlčanie
práva patria medzi najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodovanie o návrhu, a môžu spochybniť

pravdepodobnosťskutočností,ktorémalsúdzaosvedčené.Zoskutočnostíuvádzanýchnavrhovateľkou,
pri uzatváraní kúpnej zmluvy na byt, vyvstáva otázka, či pri uzatváraní tejto zmluvy navrhovateľka
nekonala v omyle. Existencia omylu ako vada vôle, by však spôsobovala iba relatívnu neplatnosť
právneho úkonu, ktorej sa treba dovolať v trojročnej premlčacej lehote. Podľa názoru odporcu 2/ tu však
možno uvažovať skôr o omyle konajúcej v pohnútke, ktorá v zásade nemá právny význam. Odporca

2/ nevylučuje možnosť, že tu došlo k spáchaniu trestného činu konaním Y. L. a Z. V., avšak súd je
podľa § 135 O. s. p. viazaný až rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin,
a rozhodnutím o osobe, ktorá ho spáchala.

7/ Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C. s. p.), preskúmal

napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné.

8/ V prípade, že je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov ešte pred rozhodnutím o
veci samej, môže súd pred začatím konania (§ 74 ods. 1 O. s. p.) alebo po začatí konania (§ 102 O. s. p.)

nariadiť predbežné opatrenie. V oboch prípadoch však dočasná úprava pomerov musí byť naliehavá a
potrebnáamusíbyťodôvodnenáindividuálnymiokolnosťamikonkrétnehoprípadu.Predbežnéopatrenie
možno nariadiť iba za predpokladu, že samotný nárok je aspoň osvedčený, teda ak sa javí aspoň ako
pravdepodobný. Predbežným opatrením nemožno prejudikovať konečné rozhodnutie o veci samej a
nemožno nariadiť také predbežné opatrenie, ktorým by sa privodil stav, ktorý by znemožňoval buď

vôbec alebo s nadmerným ťažkosťami obnoviť pôvodný stav. Odvolací súd dodáva, že dňa 1. 7. 2016
nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý v § 324 a nasl. upravuje
neodkladné opatrenia, ktoré nahradili pôvodné predbežné opatrenia v zmysle Občianskeho súdneho
poriadku. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je rovnako ako tomu bolo v prípade
predbežnýchopatreníexistencianaliehavejpotrebydočasnejúpravypomerovúčastníkovstým,žetento

predpoklad C. s. p. formuluje tak, že ide o bezodkladnú potrebu úpravy pomerov účastníkov (§ 325 ods.
1 C. s. p.). Obsahovo však ide o pojem, ktorý je zhodný s pojmom naliehavá potreba dočasnej úpravy
pomerov účastníkov použitým v § 74 ods. 1 O. s. p.9/ V danej veci zo skutočností tvrdených navrhovateľkou vyplýva, že táto sa z dôvodu vyriešenia svojej
nepriaznivej finančnej situácie a celkovej životnej úrovne rozhodla koncom roka 2010 zatelefonovať
na inzerát ohľadom poskytovania nebankových úverov. Na to ju kontaktoval pán Y. L., s ktorým sa

osobne stretla, a ktorý jej uviedol, že jej vybaví úver od Slovenskej sporiteľne, a. s. Uvedené sa
mu však nepodarilo, a preto navrhovateľke navrhol iný spôsob riešenia jej situácie, a to, že jej „tretí
subjekt“ požičia peniaze na vyplatenie dlhov s tým, že takáto pôžička musí byť zabezpečená bytom
v jej vlastníctve. Tento byt mal byť prevedený na „tretí subjekt“ a následne mala byť navrhovateľke
vybavená pôžička od Slovenskej sporiteľne, a. s., z prostriedkov ktorej sa mala najskôr vyplatiť pôžička

poskytnutá "tretím subjektom" a zvyšok peňazí mal zostať navrhovateľke. Navrhovateľka mala byť zo
strany pána L. ubezpečená, že sa nebude jednať o reálny prevod vlastníckeho práva k jej bytu, ale
iba o zabezpečenie pohľadávky "tretieho subjektu". Až neskôr si navrhovateľka uvedomila, že Kúpna
zmluva 1 (uzavretá medzi ňou a odporcom 1/) nepredstavovala len zabezpečenie jej pôžičky, ale že ňou
došlo k reálnemu prevodu vlastníckeho práva k jej bytu. Navrhovateľka tvrdila, že nikdy nemala záujem
o prevedenie vlastníckeho práva k bytu na odporcu 1/, a preto považuje predmetnú kúpnu zmluvu za

absolútneneplatnýprávnyúkon.Absolútnuneplatnosťzmluvyodvodzujeodnedostatkujejvôlespôsobiť
zamýšľaný následok, t.j. ňou prejavená vôľa nikdy nesmerovala k prevodu vlastníckeho práva k bytu. Z
dôvodu absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy 1, je potom absolútne neplatná i kúpna zmluva 2 (uzavretá
medzi odporcom 1/ a W. Ď.), ako i záložná zmluva, ktorá bola v súvislosti s uvedenou zmluvou podpísaná
medzi odporcom 1/ ako nevlastníčkou bytu a odporcom 2/. Navrhovateľka v dôsledku podvodného

konania p. L. prišla o byt, pričom jej súčasne nebola zaplatená ani len časť jeho kúpnej ceny.

Odvolací súd poukazuje na to, že navrhovateľka existenciu ňou tvrdených skutočností osvedčila
predložením uznesenia KR PZ Žilina zo dňa 21. 07. 2014 (viď bod 2a, 2b tohto uznesenia).
Navrhovateľka ďalej osvedčila, že odporca 2/ pristúpil k dražbe bytu (č. l. 18). Odporca 2/ napokon túto

skutočnosť nepopieral.

10/ Odvolací súd je zhodne so súdom prvej inštancie toho názoru, že navrhovateľka v konaní osvedčila
existenciu naliehavej, resp. bezodkladnej potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Samotná
tá skutočnosť, že odporca 2/ (za daného skutkového stavu) pristúpil k výkonu záložného práva

formou dobrovoľnej dražby, aj podľa názoru odvolacieho súdu osvedčuje naliehavú (bezodkladnú)
potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Prakticky pri každej požiadavke smerujúcej k ochrane
vlastníckeho práva (vždy v konaní o určenie vlastníctva, alebo o vydanie hnuteľnej či vypratanie
nehnuteľnej veci a podľa okolnosti veci aj v prípadoch požiadaviek na určenie neplatnosti alebo
neúčinnosti právnych úkonov) potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov vyplýva už z potreby

zachovania stavu veci existujúceho tu v čase uplatnenia práva do skončenia konania o veci.

Táto potreba je totiž daná nutnosťou zamedzenia takým úkonom osoby zúčastnenej v konaní na jeho
počiatku, v dôsledku ktorých by ani prípadný úspech požiadavky uplatnenej návrhom vo veci samej,
nemohol viesť k vyznačeniu nového (rozumej rozsudkom ustáleného, či len deklarovaného) stavu v

katastri, nakoľko by tomu mohol zabrániť práve nedostatok účastníctva v konaní aj tej osoby, na ktorú
by niektorý z účastníkov (sporových strán) ešte pred zrelosťou príslušného rozhodnutia súdu na jeho
zápis v katastri nehnuteľností previedol (v danom prípade by došlo k vydraženiu) vlastnícke právo (tak,
že by tu v čase potreby vyznačenia stavu vlastníckych práv na základe rozhodnutia súdu vo veci samej
už ako vlastník figurovala iná - rozumej tretia osoba).

Požiadavku na zákaz nakladania osoby inak považovateľnej za vlastníka (v danej veci navrhovateľa
dražby) s predmetom vlastníctva treba v prípadoch uvedených vyššie vzťahovať nielen na samotný
záujem previesť (vydražiť) vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ale aj na také úkony, ktoré by účastníkovi
(sporovej strane) domáhajúcemu sa súdnej ochrany mohli v prípade úspechu jeho požiadavky

spôsobiť iné ťažkosti pri reálnom výkone jeho vlastníckeho práva (čo nepochybne bude predstavovať
i zrealizovanie dobrovoľnej dražby).

Nebolo možné sa stotožniť s námietkou odporcu 2/ v podanom odvolaní, že predmetné právne úkony
(kúpna zmluva 1, 2, Záložná a mandátna zmluva) trpia iba relatívnou neplatnosťou (v dôsledku omylu),

ktorej sa navrhovateľka nedovolala v 3 ročnej premlčacej lehote, nakoľko nedostatok (neexistencia)
vôle konajúcej osoby smerujúca k zamýšľanému následku (k prevodu vlastníckeho práva) spôsobuje
absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ktorá premlčaniu nepodlieha a nie je potrebné sa jej dovolávať
voči druhej zmluvnej strane. Ak by sa v konaní (vo veci samej) preukázala absolútna neplatnosť kúpnejzmluvy1,bolibytoutoneplatnosťou(vzmyslezásady„nemoplusiuris...“)dotknutéajnaňunadväzujúce
právne úkony, t. j. kúpna zmluva 2 ako i záložná zmluva, nakoľko vlastnícke právo k nehnuteľnosti
nemožno nadobudnúť od nevlastníka a rovnako tak nevlastník nemôže platne uzavrieť záložnú zmluvu

k takejto nehnuteľnosti.

Rovnako pokiaľ právnym úkonom (kúpnou zmluvou 1) mal byť iba zastretý iný právny úkon
(zabezpečovací právny úkon- napr. zabezpečenie záväzku prevodom práva), platí tento iný úkon,
ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti (§ 41a ods. 2 veta prvá

Občianskehozákonníka).Zuvedenéhopotomvyplýva,žeakmábyťurčitýmprávnymúkonomurobeným
len „naoko" (tzv. simulovaným právnym úkonom - kúpnou zmluvou 1) zastieraný iný právny úkon
(tzv. disimulovaný právny úkon - zabezpečenie záväzku dočasným prevodom práva), je simulovaný
právny úkon neplatný z dôvodu nedostatku skutočnej vôle konajúcich subjektov urobiť tento úkon
(ide o absolútnu neplatnosť). V takých prípadoch platí zastieraný právny úkon; podmienkou ale je, že
zastieraný právny úkon zodpovedá vôli subjektov a že spĺňa náležitosti požadované zákonom pre jeho

platnosť (čo by v danej veci rovnako nenastalo, keďže dočasnosť prevodu ako zabezpečovacia funkcia
splnenia záväzku z obsahu kúpnej zmluvy 1 nevyplýva). Pokiaľ by bol sám zastieraný právny úkon
nedovolený (priečil by sa zákonu), bol by tiež neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka).

Odvolací súd ako irelevantnú a neopodstatnenú posúdil námietku odporcu 2/ v podanom odvolaní, že

navrhovateľka nepreukázala existenciu naliehavého právneho záujmu na žalovanom určení, nakoľko
pre nariadenie predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia) nie je rozhodujúce, či navrhovateľka
bude úspešná v konaní vo veci samej, ale iba to, či právo, ktorému sa má predbežným opatrením
(neodkladným opatrením) poskytnúť dočasná ochrana, možno považovať aspoň za osvedčené a
či tu existuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ktorej vzniku, či prehĺbeniu možno

nariadením predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia) zabrániť. Argumentácia odporcu 2/
nesprávne smeruje prakticky výlučne ku skutočnostiam a dôvodom, ktoré majú význam pre rozhodnutie
vo veci samej, avšak samé o sebe nemajú zásadný význam pre posúdenie splnenia predpokladov pre
nariadenie predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia), ktorým sa poskytuje dočasná ochrana
vlastníckemu právu navrhovateľky, teda ani pre posúdenie vecnej správnosti napadnutého uznesenia.

Navyše podľa § 34 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z. z. (katastrálneho zákona), ak súd rozhodol o neplatnosti
právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym
úkonomalebopreddobrovoľnoudražbou;toplatíajvtedy,akprávoknehnuteľnostibolodotknutéďalšou
právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka.

Súd prvej inštancie tak (vzhľadom na osvedčený skutkový stav a nebezpečenstvo bezprostredne
hroziacej ujmy spočívajúcej v začatí dobrovoľnej dražby odporcom 2/) dospel k správnemu právnemu
záveru, že navrhovateľka riadne osvedčila nárok, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana
nariadením predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia), s ktorým sa v plnom rozsahu stotožnil
aj odvolací súd.

Napokon k námietke o nedoručení návrhu na nariadenie predbežného opatrenia spolu s nariadeným
predbežným opatrením odporcovi 2/, odvolací súd uvádza, že návrh na nariadenie predbežného
opatrenia sa pred rozhodnutím súdu o predbežnom opatrení ostatným účastníkom konania nedoručuje.
Návrh na nariadenie predbežného opatrenia súd doručí ostatným účastníkom až spolu s uznesením,

ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Takáto úprava vytvára priestor na to, aby sa odporca
dozvedel o predbežnom opatrení až v okamihu, keď je voči nemu účinné. Ak by sa návrh na
nariadenie predbežného opatrenia doručoval odporcovi skôr, ako o ňom bolo rozhodnuté, odporca
by mohol veci zariadiť tak, aby následne nariadené predbežné opatrenie stratilo význam. Záujem na
rýchlej a účinnej dočasnej ochrane práv navrhovateľa má prednosť pred právom odporcu vyjadriť

sa k navrhovaným skutočnostiam (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. 8. 2010, sp. zn.
6Cdo/143/2010). V danej veci súd prvej inštancie pochybil, keď odporcovi 2/ spolu s nariadeným
predbežným opatrením nedoručil návrh na jeho nariadenie. Toto pochybenie odstránil odvolací súd,
ktorý spolu s týmto rozhodnutím odporcom 1/, 2/ zaslal i návrh na nariadenie predbežného opatrenia.
Uvedené procesné pochybenie súdu prvej inštancie však nemôže mať vplyv na vecnú správnosť

napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, keď (ako už bolo uvedené) pri nariaďovaní predbežného
opatrenia (v súčasnosti neodkladného opatrenia) je daný predovšetkým záujem na rýchlej a účinnej
dočasnej ochrane ohrozených práv navrhovateľky, pred právom odporcu na doručenie samotnéhonávrhu na jeho nariadenie. Navyše samotný návrh na nariadenie predbežného opatrenia neobsahuje
iné skutočnosti než tie, ktoré vyplývajú z odôvodnenia napadnutého uznesenia.

11/ Z toho vyplýva, že napadnuté uznesenie je vecne správne a preto ho odvolací súd potvrdil podľa
§ 387 ods. 1 C. s. p.

12/ O trovách konania o nariadenie predbežného opatrenia rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí
o veci samej.

13/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods.
9 zákona 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v
dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané

advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh
(§ 428 CSP).