Decision was made at the court Krajský súd Nitra
Judgement was issued by JUDr. Renáta Pátrovičová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/872/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314201101
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4314201101.1
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudcov JUDr.
Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa v právnej veci žalobcu: D. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom W.
E., U. XXXX/XX, zastúpený JUDr. Milena Štaudnerová, advokátka so sídlom Bratislava, Karadžičova 8,
proti žalovanej: E. F., rod. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom S., U. XXX/X, zastúpená Advokátska kancelária
STOKLASA & STOKLASOVÁ s. r. o., so sídlom Nitra, Farská 25, IČO: 36 856 282, o návrhu na obnovu
konania, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 15. apríla 2015, č. k.
7C/14/2014-99, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania ne p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Levice (súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len „CSP“) zamietol návrh na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Levice pod
sp. zn. 14C/165/2008 a žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 90, § 93 ods. 1, 3, 4, § 228 ods. 1 písm. a/, b/,
e/, § 230 ods. 1, 2, 3, § 232 ods. 1, 2 a § 234 ods. 1, zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
(ďalej len „OSP“).
3. V odôvodnení uznesenia súd poukázal na to, že žalobca sa návrhom doručeným Okresnému súdu
Levice dňa 24. 01. 2014 domáhal povolenia obnovy konania vedeného na Okresnom súde Levice pod
sp. zn. 14C/165/2008, ktorý návrh na obnovu konania podáva podľa § 228 ods. 1 písm. b) a e) OSP.
V súvislosti so včasnosťou podania poukázal na ustanovenie § 228 ods. 3 OSP, pričom danú včasnosť
preukazuje dátumom rozhodnutia Európskeho súdneho dvora vo veci C-22/12 a C-277/12 zo dňa 24.
10. 2013. Poukázal na to, že trojmesačná lehota na podanie návrhu na obnovu konania je zachovaná,
pretože žalobca sa pred týmto dátumom nemohol dozvedieť o dôvode obnovy a tento nemohol uplatniť.
4. Návrh na obnovu konania odôvodnil tým, že počas konania vedeného Okresným súdom Levice
pod sp. zn. 14C/165/2008, v procesnom postavení žalovaného, navrhol pribratie spoločnosti UNIQA
poisťovňa, a.s., so sídlom Lazaretská 15, Bratislava, IČO: 00 653 501, do konania ako vedľajšieho
účastníka na strane žalovaného, pričom súd tento návrh zamietol. Taktiež navrhol vstup spoločnosti
UNIQA poisťovňa, a.s., do konania ako účastníka konania, a to v procesnom postavení žalovaného
v 2. rade. O tomto návrhu súd nerozhodol. V odvolacom konaní opakovane predložil návrh na
pribratie spoločnosti UNIQA poisťovňa, a.s., ako vedľajšieho účastníka, pričom tento návrh odôvodnil
eurokonformným a extenzívnym výkladom pojmu „škoda“ použitým v zákone č. 381/2001 Z. z, ktorý bol
výsledkom transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo dňa 16. 09. 2009
o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel. Krajský súd v Nitreaj tento návrh zamietol. Žalobca, v procesnom postavení žalovaného, v konaní pred Krajským súdom
v Nitre navrhoval prerušiť konanie, pretože na Európsky súdny dvor boli podané návrhy na začatie
prejudiciálneho konania, ktoré podal lotyšský vnútroštátny súd pod číslom C-277/12 a taktiež v obdobnej
veci Krajský súd v Prešove pod číslom C-22/12. Krajský súd v Nitre tento návrh zamietol ako nedôvodne
podaný.
5. Žalobca podal návrh na obnovu konania z dôvodu, že Európsky súdny dvor dňa 23. 10. 2013 rozhodol
v dvoch obdobných veciach, a to vo veci C-22/12 P. proti S. a tiež vo veci C-277/12 R.. Rozhodnutia ESD
v uvedených veciach sa týkajú nemajetkovej ujmy, náhrady ujmy a jej krytia poistením. Žalobca vyjadril
názor, že rozsudok Okresného súdu Levice č. k. 14C/165/2008-310 zo dňa 10. 10. 2011 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 8Co/37/2012-365 zo dňa 08. 11. 2012 sú v rozpore s citovaným
rozhodnutiami ESD.
6. V ďalšom súd prvej inštancie poukázal na obsah odôvodnenia rozhodnutia ESD vo veci C-22/12 a
vo veci C-277/12. Žalobca mal za to, že z uvedených rozhodnutí ESD vyplýva, že majetková ujma,
ktorú si prostredníctvom súdov úspešne uplatnila žalovaná, v procesnom postavení žalobkyne, mala
byť vyplatená z povinného zmluvného poistenia vozidla, ktoré šoféroval žalobca, poistený spoločnosťou
UNIQA poisťovňa, a.s. Dňa 16. 09. 2014 doručila žalovaná súdu svoje vyjadrenie k návrhu na obnovu
konania, v ktorom uviedla, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu, podľa ktorého rozsudok Okresného
súdu Levice v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre je v rozpore s Rozhodnutiami ESD z
dôvodu, že v zmysle Rozhodnutí ESD má byť nemajetková ujma uplatnená žalovanou (pôvodne
v procesnom postavení žalobkyne) voči žalovanému vyplatená z povinného zmluvného poistenia
žalobcu (pôvodne v procesnom postavení žalovaného). Dané tvrdenie, podľa žalovanej, nemá oporu
v zákone. Žalovaná mala za to, že žalobca neuviedol žiadne skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy,
ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní a ktoré môžu privodiť pre neho priaznivejšie
rozhodnutie vo veci. Žalobca v návrhu nenapáda dôvodnosť ani výšku nároku z titulu nemajetkovej
ujmy, priznaného právoplatne prvostupňovým súdom žalovanej (v procesnom postavení žalobkyne), ani
neoznačil žiadne rozhodnutia či dôkazy, ktoré by mohli smerovať k zmene priaznivejšieho rozhodnutia
vo veci. Skutočnosť, že v súlade s Rozhodnutiami ESD, povinné poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej
blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, nepreukazuje dôvod na obnovu konania
právoplatne skončeného a vedeného na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 14C/165/2008 v zmysle
ust. § 228 ods. 1 písm. a), písm. e) OSP. Žalovaná ďalej uviedla, že žalobca o skutočnosti, že
je poisteným v spoločnosti UNIQA poisťovňa, a.s., vedel od začiatku súdneho konania, avšak túto
skutočnosť neoznámil konajúcemu súdu na prvom pojednávaní, ale až po takmer troch rokoch od
začatia súdneho konania. S poukazom na ustanovenie § 118a ods. 2 OSP prvostupňový súd nemal
právo sa zaoberať návrhom žalobcu (v procesnom postavení žalovaného), resp. mohol takýto návrh
bez zbytočného odkladu odmietnuť. Túto procesnú situáciu nemožno posudzovať inak ani na základe
Rozhodnutí ESD označených žalobcom.
7. Žalovaná poukázala aj na to, že poisťovňa žalovaného (v tomto konaní žalobcu) neprejavila
počas súdneho konania záujem vstúpiť do súdneho konania, pričom pokiaľ účastníkom navrhnutý
subjekt neprejaví vôľu vstúpiť do konania v procesnej pozícii vedľajšieho účastníka, nevzniká jeho
vedľajšie účastníctvo. Nikoho totiž nemožno nútiť, aby sa stal vedľajším účastníkom. Vzhľadom na to je
pravdepodobným, že poisťovňa žalobcu by neprejavila záujem vstúpiť do konania ani v prípade obnovy
súdneho konania. Podľa žalovanej by pripustenie obnovy súdneho konania z dôvodov uvedených
žalobcom, bolo voči žalovanej nespravodlivým a nezákonným, a preto navrhla zamietnuť návrh na
obnovu konania v súlade s § 234 ods. 1 OSP ako neprípustný a priznať jej náhradu trov konania.
8. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že návrh na obnovu konania bol podaný
dňa 24. 01. 2014, z čoho je zrejmé, že návrh bol podaný v rámci trojročnej objektívnej lehoty, ktorej
začiatok je zákonom stanovený od právoplatnosti napadnutého rozsudku zo dňa 10. 10. 2011, č. k.
14C/165/2008-310, t. j. odo dňa 27. 12. 2012.
9. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že nezmeniteľnosť a záväznosť rozsudku, ktorý nadobudol
právoplatnosť, je totiž jednou zo záruk právnej istoty. Zákon preto presne stanovuje, v ktorých prípadoch
je obnova konania prípustná. V danej veci sa žalobca domáha povolenia obnovy konania vedenej na
Okresnom súde Levice pod sp. zn. 14C/165/2008 z dvoch dôvodov: podľa § 228 ods. 1 písm. b) a e)OSP, pretože dňa 24. 10. 2013 Európsky súdny dvor rozhodol v dvoch obdobných veciach, a to: vo veci
C-22/12, C-277/12. Z rozhodnutí ESD vyplýva, že nemajetková ujma, ktorú si prostredníctvom súdov
úspešne uplatnila žalobkyňa Marta Nitranská mala byť vyplatená z povinného zmluvného poistenia
vozidla, ktoré šoféroval žalovaný (v tomto konaní žalobca) Július Čajda poistený poisťovňou INIQA
poisťovňa a.s.
10. Z citovaných ustanovení týkajúcich sa vedľajšieho účastníctva vyplýva, že nie je na mieste
argumentácia žalobcu na povolenie obnovy tým, že súd v konaní vedenom pod sp. zn. 14C/165/2008
nepripustil vstup vedľajšieho účastníka do konania na strane žalovaného a taktiež nerozhodol o jeho
návrhu pribratia poisťovne do konania ako žalovaného v 2. rade. Danou otázkou sa zaoberal Krajský súd
v Nitre, a to v rozsudku zo dňa 08. 11. 2012, č. k. 8Co/37/2012-365. Vo svojom odôvodnení uviedol, že čo
sa týka prípadnej účasti spoločnosti Uniqa poisťovňa, a.s., Bratislava, v konaní, táto spoločnosť nijako
neprejavila vôľu vstúpiť do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného, ktorého prejav vôle by
ju učinil vedľajším účastníkom. Žalobou disponuje žalobca, a preto ak sa žalobcovia, resp. žalobkyňa
rozhodla uvedenú spoločnosť nežalovať ako žalovaného, resp. nenavrhnúť jej vstup do konania ako
vedľajšieho účastníka, nebolo možné túto spoločnosť do konania na strane žalovaného pribrať.
11. Z návrhu na povolenie obnovy konania je zrejmé, že žalobca mieni dosiahnuť to, aby účastníkom
v pôvodnom konaní sa stala spoločnosť Uniqa poisťovňa, a.s., či už ako žalovaný v 2. rade alebo ako
vedľajší účastník na strane žalovaného, a tak by sa mu privodilo priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Bolo
však preukázané, že navrhnutým dôkazom sa zaoberal v pôvodnom konaní súd prvej inštancie aj
odvolací súd a zamietol návrh žalovaného na pribratie spoločnosti Uniqa poisťovňa, a.s., Bratislava, ako
vedľajšieho účastníka na strane žalovaného z dôvodov tam uvedených. Ako nedôvodnú súd považoval
aj námietku, že súdy sa v pôvodnom konaní nezaoberali a nerozhodli o jeho návrhu pribratia poisťovne
do konania ako žalovaného v 2. rade. Určenie okruhu účastníkov konania je dispozičným úkonom
žalobcu, ktorý disponuje s konaním a jeho predmetom, a teda za účastníka sa považuje subjekt, ktorý
podal návrh na začatie konania a ten, ktorého žalobca v žalobe označí ako žalovaného. Keďže v
pôvodnom konaní sa žalobkyňa rozhodla žalovať len žalovaného a nie aj uvedenú spoločnosť, súd
nemohol i keď to navrhol žalovaný, so spoločnosťou Uniqa poisťovňa, a.s., konať ako žalovaným v 2.
rade. Zo strany žalobcu nebol súdu predložený dôkaz, že spoločnosť Uniqa poisťovňa prejavila vôľu
vstúpiť do konania ako vedľajší účastník na jeho strane. I keby sa stal vedľajším účastníkom v konaní,
z rozsudku by preňho neplynuli žiadne práva ani povinnosti, nemohol by byť teda takýmto rozsudkom
ako vedľajší účastník zaviazaný. Súd mal za to, že nedošlo k preukázaniu existencie dôvodu obnovy
konania v zmysle ust. § 228 ods. 1 písm. b/ OSP.
12. Pre povolenie obnovy konania podľa § 228 ods. 1 písm. e) OSP sa vyžaduje, aby právoplatný
rozsudok napádaný žalobcom bol v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev,
pretože rozhodnutia Súdneho dvora ES majú prednosť pred vnútroštátnymi rozhodnutiami členských
štátov EÚ. Skutočnosť, že v súlade s rozhodnutím ESD, povinné zmluvné poistenie zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy
spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, nepreukazuje dôvod na obnovu
konania právoplatne skončeného a vedeného na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 14C/165/2008,
a teda, že predmetné právoplatné rozhodnutie je v rozpore s príslušnými rozhodnutiami citovanými
žalobcom. Nie je preto splnená ani zákonná podmienka pre povolenie obnovy konania podľa § 228 ods.
1 písm. e) OSP.
13. Súd konštatoval, že argumenty, ktoré žalobca uviedol na povolenie obnovy konania, nie sú spôsobilé
vyvolať účinky spojené s povolením obnovy konania, keďže tieto už existovali v pôvodnom konaní a
súd na ne prihliadol tak v konaní pred súdom prvej inštancie ako aj v odvolacom konaní. Skutočnosť,
že žalobca sa nestotožňuje s rozhodnutím a so závermi súdu prvej inštancie a krajského súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 14C/165/2008, súd nepovažoval za dôvod na povolenie obnovy tohto konania. Z
uvedených dôvodov súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
14. Záverom súd rozhodol o náhrade trov konania tak, že žalovaná mala v konaní úspech, a teda jej
vzniklo právo na náhradu trov konania v zmysle § 142 ods. 1 OSP, avšak tohto práva sa vzdala, preto
súd vyslovil, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva.15. Proti tomuto uneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, žiadajúc odvolací súd, aby zmenil
rozhodnutie súdu prvej inštancie a obnovu konania povolil alebo aby odvolací súd rozhodnutie súdu
prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvej inštancie vec nesprávne
právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav. Mal za to, že podmienky na obnovu konania boli
splnené a naďalej trvá na pribratí poisťovne Uniqa, a. s., ako žalovaného v 2. rade do konania ako
vedľajšieho účastníka. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za nedostatočne odôvodnené, čím
bolo porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces.
16. Súd prvej inštancie uviedol že nie je splnená zákonná podmienka prípustnosti obnovy konania
podľa § 228 ods. 1 písm. e/ OSP, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci vedenej pred týmto
súdom pod sp. zn. 14C/165/2008 nie je v rozpore s rozhodnutím ESD. Súd sa vôbec nevysporiadal s so
zásadnými otázkami z rozsudku ESD vo veci C-22/12 zo dňa 24. 10. 2013. S poukazom na odôvodnenie
uvedeného rozsudku mal žalobca za preukázané, že ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.
z. sa majú vykladať eurokonformne a extenzívne. Uvedenou problematikou sa zaoberal Okresný súd
Levice aj Krajský súd v Nitre v pôvodnom konaní napadnutom obnovou konania. súdy však skôr, ako
boli vyriešené prejudiciálne otázky v obdobnej veci, ktorú predložil ESD Krajský súd v Prešove dňa
09. 11. 2011, rozhodli, avšak ich rozhodnutie bolo predčasné, pretože bolo v rozpore s rozhodnutím o
prejudiciálnej otázke ESC vo veci C-22/12. Zákon č. 381/2001 Z. o povinnom zmluvnom poistení nebol
novelizovaný, ale ESD jasne formuloval, ako sa má uvedený zákon vykladať.
17. V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu žalovaná uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
považuje za vecne správne, preto ho žiada potvrdiť. Tvrdenie žalobcu, že žalovaná pripustila v
obnovenom konaní možnosť navrhnúť ako vedľajšieho účastníka, prípadne ako žalovaného v 2. Rade
poisťovňu Uniqa, a. s., nie je pravdivé. Žalovaná nevykonala v súvislosti so zmenou účastníkov konania
žiaden dispozičný úkon. Dodala, že sa stotožňuje so stanoviskom súdu prvej inštancie, že argumenty
žalobcu uvedené v návrhu na povolenie obnovy nie súd spôsobilé vyvolať účinky spojené s povolením
obnovy konania, keďže tieto existovali v pôvodnom konaní a súdy na ne prihliadli. Žalobca sa domáha
obnovy konania z dôvodu, že podľa rozhodnutia ESD má nemajetkovú ujmu pozostalých po obetiach
náhrady dopravných nehôd hradiť poisťovňa, avšak rozsudkom súdu prvej inštancie bol na náhradu
nemajetkovej ujmy zaviazaný žalobca.
18. Zdôraznila, že rozhodnutie ESD ani judikatúra nehovorí, že v súdnych konaniach pojednávajúcich
o nemajetkovej ujme pozostalých po obetiach dopravnej nehody je jediným pasívne legitimovaným na
strane žalovaného poisťovňa, ale hovorí o tom, že nemajetkovú ujmu spôsobenú pozostalým obetí
možno považovať za škodu, ktorej náhrada môže byť plnená poisťovňou na základe poistného vzťahu
v zmysle Zákona o povinnom zmluvnom poistení. Z uvedeného vyplýva, že na základe rozhodnutia
ESD nemožno žalovanému privodiť priaznivejšie postavenie vo veci, pretože žalobkyňa žalovala na
povinnosť úhrady nemajetkovej ujmy len žalovaného a je výlučným právom žalobkyne označovať v
návrhu účastníkov na strane žalovaného.
19. Poukázala na § 15 ZoPZP, v zmysle ktorého má poškodený právo uplatniť svoj nárok priamo voči
poisťovni, nie však povinnosť. Z uvedených dôvodov mala žalovaná za preukázané, že vzťah žalobcu
a jeho poisťovne je pre účely obnovy súdneho konania vedeného na Okresnom súde Levice pod sp.
zn. 14C/165/2008 a vo vzťahu k žalovanej právne irelevantný. Konštatovala, že žalobca má možnosť
uplatniť si už plnený nárok na základe právoplatného rozsudku súdu prvej inštancie voči poisťovni
samostatnou žalobou. Pokiaľ však poisťovňa má povinnosť hradiť nemajetkovú ujmu, má túto povinnosť
z PZP žalobcu ako vinníka nehody a táto jej povinnosť nezakladá dôvod obnovy konania len preto, že
v pôvodnom konaní nemala poisťovňa postavenie žalovaného v 2. rade alebo postavenie vedľajšieho
účastníka. Taktiež rozhodnutia ESD predložené žalobcom nemožno považovať za novú skutočnosť,
ktorámôžepriniesťprežalobcupriaznivejšierozhodnutie,pretožerozhodnutiaESDnemajúžiadenvplyv
na dôvodnosť nároku žalovanej voči žalobcovi v pôvodnom súdnom konaní.
20. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej
lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP),
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie zrušil procesným
postupom v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.21. Odvolací súd preskúmavajúc dôvodnosť podaného odvolania zistil, že žalobca dňa 24. 01. 2014
doručil Okresnému súdu Levice žalobu na obnovu konania v súlade s ustanovením § 228 ods. 1 písm. b/
a písm. e/ OSP. podanou žalobou sa domáhal vydania uznesenia, ktorým by súd prvej inštancie povolil
obnovu konania vedeného pred týmto súdom pod sp. zn. 14C/165/2008 a v prípade, že by súd povolil
obnovu konania, navrhol pristúpenie ďalšej strany sporu na stranu žalovaného - UNIQA poisťovňa, a.
s., so sídlom Bratislava, Lazaretská 15, IČO: 00 653 501. Žalobu na obnovu konania odôvodnil tým,
že v pôvodnom konaní vedenom pred Okresným súdom Levice sp. zn. 14C/165/2008 mu bola uložená
rozsudkom zo dňa 10. 10. 2011, č. k. 14C/165/2008-310, povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 6 000,-
eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. Súd konanie v časti o
uplatnenom nároku zo strany žalobcu v 1. rade Milanom Nitranským zastavil a ďalším výrokom zamietol
návrh žalovaného na pribratie spoločnosti UNIQA poisťovňa, a. s., do konania ako vedľajšieho účastníka
na strane žalovaného. Toto rozhodnutie bolo v časti uloženia povinnosti zaplatiť žalobkyni sumu 6 000,-
eur a v časti zamietnutia návrhu na pribratie poisťovne UNIQA ako vedľajšieho účastníka na stranu
žalovaného potvrdené rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa 08. 11. 2012, č. k. 8Co//37/2012-365.
O žalobe na obnovu konania rozhodol súd prvej inštancie napadnutým uznesením tak, že túto žalobu
žalobcu zamietol.
22. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v
súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava
dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že
nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP
s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.
23. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.
Podľa § 228 ods. 1 OSP v znení platnom a účinnom do 30. 06. 2016, právoplatný rozsudok môže
účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak
a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní,
ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho
priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
c) bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu,
d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím
súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody
účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným
finančným zadosťučinením,
e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych
spoločenstiev,
f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom
rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie,
g) bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie na jeho podklade sa zamietla32ab) alebo exekúcia vykonávaná na jeho podklade
bolo zastavená,32ac) pretože vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou a nebolo prihliadnuté na
1. neprijateľné zmluvné podmienky,
2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
Podľa § 228 ods. 2 OSP v znení platnom a účinnom do 30. 06. 2016, návrhom na obnovu konania môže
účastník napadnúť i právoplatné uznesenie, ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy podľaodseku 1 vzťahovať i na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval; to platí obdobne aj pre právoplatný
platobný rozkaz, rozkaz na plnenie, zmenkový platobný rozkaz a šekový platobný rozkaz.
Podľa § 228 ods. 3 OSP v znení platnom a účinnom do 30. 06. 2016, návrh na obnovu konania má popri
všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) obsahovať označenie rozsudku, proti ktorému smeruje, dôvod
obnovy, skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že návrh je podaný včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť
návrhu preukázať, ako aj to, čoho sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 230 ods. 1 OSP v znení platnom a účinnom do 30. 06. 2016, návrh na obnovu konania treba
podaťvlehotetrochmesiacovodtohočasu,keďten,ktoobnovunavrhuje,sadozvedelodôvodeobnovy,
alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť.
Podľa § 230 ods. 2 OSP v znení platnom a účinnom do 30. 06. 2016, Po troch rokoch od právoplatnosti
rozsudku možno návrh podať len z dôvodu uvedeného v
a) § 228 ods. 1 písm. a) v prípade, že ide o trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v občianskom
súdnom konaní priznalo právo a ktorý bol neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený,
b) § 228 ods. 1 písm. a) alebo b), ak nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v
pôvodnom konaní nebolo možné použiť,
c) § 228 ods. 1 písm. c),
d) § 228 ods. 1 písm. d),
e) § 228 ods. 1 písm. e).
Podľa § 397 CSP v znení účinnom od 01. 07. 2016, proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba
na obnovu konania, ak
a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré
ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu
privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu
priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
c) bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo
inej osoby zúčastnenej na konaní,
d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím
súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany
a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením,
e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré
je pre strany záväzné, alebo
f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom
rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.
Podľa § 400 CSP v znení účinnom od 01. 07. 2016, žalobu na obnovu konania môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 403 ods. 1, 2 CSP v znení účinnom od 01. 07. 2016, žaloba na obnovu konania sa podáva v
lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode
obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť. Žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote
troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia.
Podľa § 404 CSP v znení účinnom od 01. 07. 2016, za splnenia podmienok podľa § 403 ods. 1 po troch
rokoch od právoplatnosti rozhodnutia možno podať žalobu na obnovu konania, ak
a) bol trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v civilnom súdnom konaní priznalo právo, neskôr podľa
trestnoprávnych predpisov zrušený,
b) nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v pôvodnom konaní nebolo možné použiť,
alebo
c) ide o dôvody obnovy konania uvedené v § 397 písm. c) až e).
Podľa § 406 CSP v znení účinnom od 01. 07. 2016, v žalobe na obnovu konania sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie označenie rozhodnutia, proti ktorému smeruje, v akom rozsahu sanapáda, dôvody obnovy konania, skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že žaloba je podaná včas, dôkazy,
ktorýmisamádôvodnosťžalobypreukázať,akoajto,čohosadomáhaten,ktoobnovukonanianavrhuje.
Žaloba na obnovu konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý smeruje proti právoplatným
rozhodnutiam súdu. Obnova konania v systéme mimoriadnych opravných prostriedkov v Civilnom
sporovom konaní v porovnaní s doterajšou právnou úpravou zostala zachovaná. Žalobou na obnovu
konania možno napadnúť právoplatný rozsudok, právoplatné uznesenie, ktorým bol schválený zmier,
ako aj právoplatný platobný rozkaz, pokiaľ sú splnené podmienky prípustnosti tohto mimoriadneho
opravného prostriedku.
24. Žaloba na obnovu konania je v zásade prípustná voči všetkým právoplatným rozsudkom s výnimkou
rozsudkov o vyslovení, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je (§ 74 CMP), a
rozsudkov,ktorýchzmenualebozrušeniemožnodosiahnuťinak(§399CSP).Žalobunaobnovukonania
možno podať, ak sú splnené všetky zákonné podmienky prípustnosti obnovy konania, a to žaloba musí
byťpodanáoprávnenouosobou,musíísťoprípustnýpredmetobnovykonaniaaprípustnýdôvodobnovy
konania, musí byť dodržaná zákonná lehota na podanie žaloby na obnovu konania a žaloba musí
obsahovať predpísané náležitosti.
25. Dôvody prípustnosti žaloby na obnovu konania proti právoplatnému rozsudku, vypočítané v § 397
CSP, sú ustanovené taxatívne. Z iných dôvodov je žaloba na obnovu konania neprípustná. Uplatnenie
iného dôvodu žaloby na obnovu konania má za následok odmietnutie žaloby na obnovu konania z
dôvodu neprípustnosti.
26. Dôvod obnovy konania v zmysle § 397 písm. b/ CSP je dôvodom obnovy konania aj v predmetnej
veci. Dôvodom na povolenie obnovy konania je teda aj možnosť vykonania dôkazov, ktoré sa nemohli
vykonať v pôvodnom konaní. V tomto prípade pôjde o také dôkazy, ktoré navrhla alebo predložila
strana v pôvodnom konaní, nebolo ich však možné vykonať z dôvodu existencie objektívnych prekážok.
Predpokladom však je, že vykonanie dôkazov môže privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
Dôvod obnovy konania je aj existencia právoplatného rozsudku, ktorý je v rozpore s rozhodnutím
Súdneho dvora Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany sporu zároveň záväzné. Princíp priority
európskeho (komunitárneho) práva je pretavený aj do zásady prednosti rozhodnutí Súdneho dvora
EÚ, Rady EÚ či Komisie, vo vzťahu k vnútroštátnemu rozhodnutiu. Každé rozhodnutie vnútroštátneho
súdneho orgánu musí byť konformné s judikatúrou Súdneho dvora EÚ, resp. s rozhodovacou činnosťou
Rady EÚ alebo Komisie. Súd rozhodujúci o návrhu na obnovu konania posudzuje súlad pôvodného
meritórneho rozhodnutia s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo
Komisie.
27. Odvolací súd preskúmajúc obsah spisu posudzujúc pritom dôvodnosť podaného odvolania dospel
k záveru, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol vecne správne, keď žalobu o obnovu konania
zamietol. Súd prvej inštancie zistil dostatočne skutkový stav a vec následne správne právne posúdil
za použitia ustanovení príslušného právneho predpisu, preto odvolací súd dospel k vecnej správnosti
napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 1 CSP). Ďalej odvolací súd uvádza, že sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, na ktoré v ďalšom odkazuje a uvedené dôvody
nebude nadbytočne opakovať (§ 387 ods. 2 CSP).
28. Na podporu správnosti uznesenia súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že správne tento súd
postupoval, keď sa primárne zaoberal včasnosťou podanej žaloby, pričom dospel k záveru, že žalobca
žalobu o obnovu konania podal v zákonnej trojročnej objektívnej lehote, poukazujúc pritom na rozsudok
súdu prvej inštancie zo dňa 10. 10. 2011, č. k. 14C/165/2008-310 v spojení s rozsudkom odvolacieho
súdu zo dňa 08. 11. 2012, č. k. 8Co/37/2012-365, pričom právoplatným sa rozhodnutie vo veci samej
stalo 27. 12. 2012. Žalobca v tomto konaní (žalovaný v konaní pôvodnom) podal žalobu o obnovu
konania dňa 24. 01. 2014, teda v zákonnej objektívnej trojročnej lehote.
29. Pokiaľ ide o dôvody, na podklade ktorých sa žalobca domáhal povolenia obnovy pôvodného konania
v zmysle § 228 ods. 1 písm. b/ (§ 397 písm. b/ CSP), v ktorom vystupoval na strane žalovaného
ako subjekt, od ktorého si žalobkyňa uplatňovala nárok na náhradu nemajetkovej ujmu, odvolací súd
konštatuje, že takéto dôvody v predmetnej veci nevzhliadol a žalobca takéto skutočnosti odôvodňujúce
povolenie obnovy nepredložil.30. Odvolací súd má rovnako ako súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca nepredložil a
nepoukázal na žiadne nové skutočnosti, resp. dôkazy, ktoré nemohol použiť v pôvodnom konaní, resp.
že sa takéto dôkazy v pôvodnom konaní nemohli vykonať bez jeho zavinenia, spôsobilé privodiť mu
priaznivejšierozhodnutie.Žalobcalenpoukazujenatúskutočnosť,ževrozhodnutíEurópskehosúdneho
dvora vo veci C-22/12 bolo uvedené, že poisťovňa, s ktorou má škodca uzatvorenú zmluvu o povinnom
zmluvnom poistení je povinná uhradiť nemajetkovú ujmu, ktorej sa pozostalí obetí dopravnej nehody
spôsobenej škodcom domáhajú. Žalobca sa teda opätovne ako aj v pôvodnom konaní domáha len
toho, aby spoločnosť UNIQA poisťovňa, a. s., vstúpila do konania na stranu žalovaného, a to buď ako
vedľajší účastník alebo žalovaný v 2. rade, domnievajúc sa, že ak bude UNIQA poisťovňa účastníkom
konania, mala by znášať zodpovednosť vyplývajúcu jej z poistnej zmluvy uzatvorenej so žalobcom o
povinnom zmluvnom poistení, a teda jej mala byť uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 6 000,- eur.
Odvolací súd však v tomto smere zdôrazňuje, že je výlučne na rozhodnutí žalobcu, koho bude v spore
žalovať a voči komu sa bude svojho nároku domáhať. Stranami sporu je žalobca a tí, ktorých žalobca
v žalobe označí. Keďže v pôvodnom konaní bol žalobkyňou ako subjekt žalovaný označený žalobca v
tomto konaní, bola mu uložená aj povinnosť nahradiť žalobkyni (v tomto konaní žalovaná) nemajetkovú
ujmu, ktorá jej vznikla. V tomto smere odvolací súd opätovne konštatuje, že je na rozhodnutí žalobcu,
koho bude žalovať a súd následne posúdi, či má tento subjekt pasívnu legitimáciu v konaní a či mu
meritórnym rozhodnutím uloží povinnosť plniť to, čoho sa žalobca domáha. Odvolací súd zdôrazňuje aj
tú skutočnosť, že žalobca v pôvodnom konaní v postavení žalovaného podal návrh na vstup vedľajšieho
účastníka, ktorým mala byť UNIQA poisťovňa, a. s., a súd prvej inštancie, rovnako aj odvolací súd, sa
týmto návrhom zaoberali a rozhodli o ňom tak, že súd prvej inštancie tento návrh zamietol a odvolací súd
správnosť takéhoto rozhodnutia v rozsudku, ktorým sa rozhodovalo veci konečným spôsobom, potvrdil,
pričom svoje rozhodnutie aj riadne zdôraznil.
31. Odvolací súd navyše poznamenáva, že ak sa žalobca domnieva, že mala v jeho mene plniť UNIQA
poisťovňa, a. s., z titulu povinného zmluvného poistenia, o ktorom uzatvorili medzi sebou zmluvu, má
zákonné možnosti, ako sa domáhať svojho nároku voči poisťovni.
32. Pokiaľ ide o dôvod na obnovu konania, pretože právoplatné rozhodnutie súdu je v rozpore s
rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru
ako súd prvej inštancie, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým bol spor vo veci vedenej v
pôvodnom konaní Okresným súdom Levice pod sp. zn. 14C/165/2008, právoplatne skočený, nie je
v rozpore s rozhodnutiami, na ktoré žalobca poukazoval. Skutočnosť, že žalobca nie je stotožnený s
výsledkom pôvodného konania však nemôže spôsobiť účinky spojené s povolením obnovy konania.
V rozhodnutiach Súdneho dvora Európskej únie, na ktoré žalobca poukazoval totiž nie je výslovne
uvedené, že výlučne pasívne legitimovaným subjektom v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy je
poisťovňa, ktorá má so žalovaným uzavretú Zmluvu o povinnom zmluvnom poistení. Z rozhodnutia
je zrejmá tá skutočnosť, že poisťovňa má v rámci povinností vyplývajúcich jej zo Zmluvy o povinnom
zmluvnom poistení niesť aj zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a
nahradiť nemajetkovú ujmu spôsobenú blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, avšak
uvedené nespôsobuje rozpor rozsudku vydaného v pôvodnom konaní, ktorým bola uložená povinnosť
nahradiť nemajetkovú ujmu žalovaným (v tomto konaní žalobcom). Z rozhodnutia vyplýva len povinnosť
poisťovne poskytnúť plnenie v prípade, ak je stranou sporu, a to na strane žalovaného.
33. Poukazujúc na uvedené skutočnosti odvolací súd o podanom odvolaní rozhodol tak, že toto
odvolanie žalobcu považuje za nedôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdil.
34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 CSP tak, že úspešnej žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva, pretože
si žiadne neuplatnila.
35. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.