Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 23, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/1065/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114213941
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4114213941.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvNitre,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.RenátyPátrovičovejačlenovsenátu

JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa, v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom
Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, zastúpený JUDr. Alanom Strelákom, advokátom so sídlom
v Bratislave, Na Vŕšku 12, proti žalovaným: 1. O. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., C. XXX/XX, 2. A. Z.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom U., C. XXX/XX, o zaplatenie 514,08 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 10. septembra 2015 č.k. 25C/152/2014-61, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 10. septembra 2015 č.k. 25C/152/2014-61
(napadnutý rozsudok) zamietol žalobu a žalovaným nepriznal náhradu trov konania. Uviedol, že žalobca
sa žalobou doručenou dňa 07.05.2014 domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy 664,08 eura s úrokom
z omeškania z titulu nesplatenia zmluvy o úvere. Súd prvej inštancie v časti o zaplatenie 150 eur
konanie zastavil a vo zvyšku ohľadne sumy 514,08 eura návrh zamietol z dôvodu premlčania návrhu. Na
základe odvolania žalobcu, ktorý namietal spočívanie premlčacej lehoty Krajský súd v Nitre rozhodnutie
Okresného súdu v zamietajúcej časti zrušil, z dôvodu nedostatočného odôvodnenia premlčania.

2. Do prvého rozhodnutia súd prvej inštancie zistil, že žalobca so žalovanými uzavrel zmluvu o úvere
dňa 05.04.2009, na základe ktorého im poskytol sumu 750 eur. V trinástich splátkach mali žalovaní
uhradiť sumu 1.267,50 eura, uhradili iba sumu 603,42 eura. Ďalšie splátky aj napriek výzve neuhradili.
V zmysle zmluvy si žalobca uplatňoval sumu 664,08 eura z titulu nesplateného úveru, paušálnu sumu
nákladov, úrok z omeškania vo výške 9 % zo sumy 664,08 eura od 15.01.2010 do zaplatenia. V často o
zaplatenie sumy 150 eur zobral navrhovateľ návrh späť pred začatím pojednávania. Žalovaní namietali
premlčanie návrhu.

3. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že žalobca sa stotožnil s názorom
súdu prvej inštancie, že dlh žalovaných sa stal splatný 14.01.2010 a premlčacia doba začala plynúť od
15.01.2015 v trvaní troch rokov. Od 15.12.2011, teda podania návrhu na rozhodcovský súd až do dňa
03.01.2014, právoplatného zastavenia exekučného konania, uznesením zo dňa 17.09.2013 premlčacia
doba spočívala a teda neuplynula do podania návrhu.

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 3 ods. 1, § 51, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 5,

§ 54 ods. 1, 2, § 101, § 112 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 3, § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa a poukázal na to, že široká ochrana spotrebiteľa je garantovaná už smernicou Rady
93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých praktikách v spotrebiteľských zmluvách, ktoré sa spotrebiteľom
predkladajú tak, že sú predformulované a spotrebiteľ spravidla ich obsah nemení. Ochrana spotrebiteľapred neprijateľnými zmluvnými podmienkami z úradnej moci súdu sa tak týka rozmanitých zmluvných
vzťahov, vrátane úverov, ktoré nemožno zaradiť do kategórie spotrebiteľských úverov, teda spotrebiteľ
má právo na ochranu voči neprijateľným zmluvným podmienkam, aj tým ktoré nie sú v Občianskom

zákonníku, alebo zákone o spotrebiteľských úveroch kogentne upravené tak ako je tomu v súčasnosti.

5. Vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa ako aj vzhľadom
na tzv. formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok,
je potrebné na takýto právny vzťah aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákona o ochrane

spotrebiteľa. Mal za to, že je príkry rozpor medzi podmienkami, ktoré pre žalovaných zo zmluvy
vyplývajú v prípade, že by išlo o obchodnoprávny vzťah, a ak by išlo o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle
Občianskeho zákonníka, keďže podľa Obchodného zákonníka sú obchodné podmienky prísnejšie ako
podľa Občianskeho zákonníka, napr. ohľadne premlčania, výšky úrokov, zmluvnej pokuty. Z obsahu
zmluvy tiež nevyplýva žiaden logický právny záver, prečo by mala byť zmluva uzatváraná podľa
Obchodného zákonníka. Žalovaní neboli podnikatelia, peniaze neboli poskytované pre podnikateľské

účely. Občiansky zákonník má dostatočné množstvo ustanovení, ktoré v plnej miere mali možnosť
upraviť vzťahy medzi účastníkmi, konkrétne § 657 a nasl. O.z.. Spory týkajúce sa zmlúv o
spotrebiteľských úveroch sú občianskoprávnymi vecami a podstata vzťahu založeného poskytnutím
spotrebiteľského úveru je občianskoprávna.

6. Vzťah medzi stranami sporu posudzoval podľa Občianskeho zákonníka. Skutočnosť, že pre
žalovaných ako spotrebiteľov je výhodnejšie Občianske právo potvrdzuje aj rozsudok NS SR sp. zn.
3 MCdo 12/2014 zo dňa 21.04.2015. Spotrebiteľský charakter zmluvy predurčuje aplikáciu ustanovení
Občianskeho zákonníka aj na posúdenie premlčania i z právneho vzťahu, ktorý je podľa Obchodného
zákonníka absolútny obchod. Na ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa

prihliada súd i v prípade zmluvných vzťahov vzniknutých pred kodifikáciou uvedeného zákonného
ustanovenia. Podľa § 52 ods. 2 veta tretia O.z. všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ
sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva. Obe tieto normy nadobudli účinnosť 01.05.2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou
sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy

založené pred týmto dňom. Aj v prípade pochybností o obsahu zmlúv platí výklad pre spotrebiteľa
priaznivejší.

7. V danom prípade strany sporu uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí spotrebiteľskú zmluvu
- úver podľa zákona č. 129/2010 Z.z.. Ide o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje ust. § 52 a

nasl. Občianskeho zákonník ako aj ust. osobitného zákona o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na
charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa ako aj vzhľadom na tzv. formulárový
typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je potrebné na tento
právny vzťah aplikovať aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákona o ochrane spotrebiteľa.

8. Námietku premlčania tak posudzoval podľa Občianskeho zákonníka. Premlčacia doba je trojročná.
Listom zo dňa 20.05.2010 žalobca zosplatnil dlh žalovaných ku dňu 14.01.2010. Od nasledujúceho
dňa po splatnosti dlhu žalovaných začala plynúť premlčacia doba, teda od 15.01.2010 s čím sa
stotožnil aj žalobca. Žaloba bola podaná dňa 07.05.2014, teda po štyroch rokoch, troch mesiacoch a
23 dňoch. Počas uplatnenia práva na súde či inom príslušnom orgáne a ak sa začatom konaní riadne

pokračuje premlčacia doba spočíva, neplynie. Návrh na rozhodcovský súd bol podaný dňa 15.12.2011 a
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 21.6.2012, ubehlo tak šesť mesiacov a 6 dní. Návrh na exekúciu
bol podaný 27.11.2012 a právoplatne bola žiadosť o vydanie poverenia zamietnutá exekučným súdom
dňa 19.03.2013, ubehli tak tri mesiace a 20 dní. Rozhodcovské konanie a exekučné konanie do doby
od kedy žalobca vedel, že nebude vydané poverenie uplynulo deväť mesiacov a 26 dní. Odrátajúc

túto dobu od doby začatia plynutia premlčacej doby po podanie žaloby ostala doba troch rokov, piatich
mesiacov a 26 dní. Ubehla tak premlčacia doba na podanie žaloby a na základe námietky premlčania
súd návrh v sume 514,08 eura zamietol. Súd do doby spočívania premlčacej doby nezahrnul obdobie
medzi skončeným rozhodcovského konania a začatím exekučného konania, keďže v tejto dobe sa
žiadne konanie neviedlo, resp. nebol uplatnený nárok. Do spočívajúcej doby nezahrnul ani obdobie po

právoplatnom odmietnutí vydania poverenia, pretože po právoplatnosti tohto rozhodnutia žalobca vedel,
že konanie za účelom uplatnenia si predmetného práva ďalej riadne pokračovať nebude a súd poverenie
k rozhodcovskému rozsudku nevydá. Z právoplatného rozhodnutia o zamietnutí žiadosti na vydanie
poverenia žalobca vedel, že rozhodcovský rozsudok je nulitný akt nezakladajúci prekážku následnéhoprejednania a rozhodnutia veci všeobecným súdom. Nebolo pritom možné o nároku žalobcu rozhodnúť
res judicata (rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10CoE/308/2011 zo dňa 31.05.2012) a tak
vlastne neprebiehalo žiadne konania na uplatnenie predmetného práva.

9. Záverom súd prvej inštancie uviedol, že vec prejednal dňa 10.09.2015 od 10.00 hod do 10.40
hod. Po rozhodnutí veci súdom bol sudcovi doručený návrh na čiastočné späťvzatie návrhu v sume
367,50 eura. Právny zástupca žalobcu na súd doručil podanie dňa 10.09.2015 o 9,32 hod. emailom
bez zaručeného elektronického podpisu. Asistentke sudcu bol email doručený 10.30 hod.. Počas

pojednávania asistentka ani sudca neboli o tomto emaily oboznámení, čo nie je ani možné. Preto
rozhodol bez vedomosti o čiastočnom späťvzatí návrhu po začatí pojednávania a po vyhlásení rozsudku
tento nebolo možné zmeniť.

10.Otrováchkonaniarozhodolpodľa§142ods.1O.s.p.tak,žeúspešnýmžalovanýmnepriznalnáhradu
trov konania, keďže im žiadne nevznikli.

11. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalobca, žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a zaviazať
žalovaných zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 664,08 eura s úrokom z omeškania 9 % ročne
zo sumy 664,08 eura od 15.01.2010 do zaplatenia. V odôvodnení uviedol, že právny názor súdu prvej
inštancie o potrebe výlučnej aplikácie predpisov občianskeho a spotrebiteľského práva je neudržateľný

a neobstojí, nakoľko je v rozpore s judikatúrou a so zákonom. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/28/2014. Ďalej uviedol, že ustanovenia zákonov či už Občianskeho
zákonníka alebo Obchodného zákonníka týkajúce sa inštitútu premlčania nemajú povahu ustanovení
smerujúcich k ochrane práv spotrebiteľa a to preto, že premlčania nikdy nemôže byť podmienkou v
spotrebiteľskej zmluve, nakoľko sa jedná o objektívnu právnu skutočnosť a nestavia spotrebiteľa do

nevýhodnejšieho postavenia oproti dodávateľovi. Namietal záver súdu prvej inštancie o nemožnosti
použitia Obchodného zákonníka na posúdenie premlčania v danej veci.

12.KrajskýsúdvNitre,akosúdodvolací(§34Civilnéhosporovéhoporiadku,ďalejiba„CSP“)preskúmal
odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie procesným postupom podľa § 378 ods. 1 a § 380

ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), dospejúc k tomu
záveru, že podané odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdil.

13. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

14. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. V danej veci právny vzťah medzi účastníkmi konania treba posudzovať podľa zák. č. 258/2001
Z. z., pretože v danom prípade išlo o poskytnutie úveru (§ 1 ods. 2 písm. e/ Zák. č. 258/2001 Z.z.).
Spory týkajúce sa zmlúv o spotrebiteľských úveroch sú občianskoprávnymi vecami a podstata vzťahu
založeného poskytnutím spotrebiteľského úveru je občiansko-právna. Argumentácia navrhovateľa

ustanoveniami Obchodného zákonníka je potom bezpredmetná.

16. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

17. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

18. Podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ktoré nadobudlo účinnosť

1. mája 2014) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na
nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho
premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznaťplnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával.

19. V preskúmavanom prípade je zrejmé, že prvostupňový súd musel vziať na zreteľ § 5b zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, keďže rozhodoval o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, teda
bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Je nutné
zohľadniť § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by

sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a
právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti
sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007
Z. z. účinné od 01.05.2014 je možné aplikovať aj na konania začaté pred jeho účinnosťou, t.j. aj na
konania začaté pred 01.05.2014. Napriek tomu, že samotné premlčanie má hmotnoprávny charakter,
procesná povaha citovaného ustanovenia § 5b vyplýva z jeho samotného znenia, ktoré ustanovenie

normuje predovšetkým a najmä procesnú činnosť orgánu rozhodujúceho o nároku zo spotrebiteľskej
zmluvy. Na jeho základe sa súdu, ako orgánu rozhodujúcemu o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, ukladá
povinnosť v súdnom konaní z úradnej povinnosti prihliadať na premlčanie v spotrebiteľských veciach,
teda ide o konkrétny procesný postup súdu v konaní, čo nasvedčuje procesnoprávnemu charakteru
ustanovenia. Keďže ide o procesné ustanovenie, v prípade absencie prechodného ustanovenia platí, že

súd postupuje podľa právneho stavu účinného v čase rozhodovania súdu. Preto ak v čase rozhodovania
súdu vo veci je účinné ustanovenie § 5b citovaného zákona, súd je povinný ho aplikovať, i keď sa súdne
konanie začalo skôr, t.j. pred účinnosťou zákona. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom
konaní úspešným žalovaným nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože im žiadne
nevznikli.

21. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).