Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 29, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/509/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813203773
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7813203773.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a sudkýň

Mgr. Angeliky Sopoligovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu CD Consulting s.r.o., so sídlom
K červenému dvoru č. 3269/25a, Strašnice, 130 00 Praha 3, Česká republika, IČO: 26 429 705,
zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grősslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36
864 421, proti žalovanému K. Z., V. E. XXX, v konaní na súde prvej inštancie zastúpeného opatrovníkom
L.. Ľ. Ď., X. F.Ú. Ú. D. F. E., o zaplatenie 247,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Rožňava 9C/371/2013-75 zo dňa 31.03.2015 takto

r o z h o d o l :

P r i p u š ť a späťvzatie žaloby o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 247,-

eur od 13.08.2009 do zaplatenia, z r u š u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby a v tejto časti
konanie z a s t a v u j e.

V prevyšujúcej časti p o t v r d z u j e zamietajúci výrok rozsudku, ako aj výrok o trovách konania.

N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví
žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu vo výške 247,- eur spolu s 6% ročným úrokom

odo dňa 11.01.2014 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1/3% zmenkovej sumy, teda 0,99 eur,
do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žiadnemu z účastníkov
nepriznal právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o žalobe na uplatnenie pohľadávky v zmysle článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu (ďalej len Nariadenie), ktorým sa žalobca domáhal vyššie uvedených nárokov.

3. Z originálu zmenky predloženej žalobcom súd zistil, že listina je označená ako zmenka, vystavená
v Rožňave dňa 31.03.2009, na sumu 297,- eur s textom: „Zaplatím za túto zmenku pri predložení na
rad Pohotovosť s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 81109 Bratislava, zapísaná v Obchodnom registri
OS Bratislava I, Oddiel: s.r.o., vložka č. 23636/B sumu 297,- eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od
13.08.2009 (dátum začiatku úročenia), splatné: Pohotovosť s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, bez
protestu, na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“. Ďalšiu časť textu tvorili osobné

údaje žalovaného, vyplnené ručne, ich podpis a označenie čísla zmluvy, ku ktorej sa zmenka vzťahovala
(číslu zmluvy XXXXXXX). Na rube zmenky je uvedené: Namiesto nás na rad CD Consulting s.r.o., K
červenémudvoru3269/25a,03000Praha,Českárepublika,IČO:26429705,Pohotovosťs.r.o. apodpis.
Z obsahu predloženej zmenky mal za zrejmé, že zmenka obsahovala všetky zákonom predpokladanénáležitosti vyplývajúce z ust. § 75 zákona č. 191/1950 Sb. o vlastnej zmenke, okrem údaju o splatnosti
a takto spoločnosť Pohotovosť s.r.o., ako pôvodný veriteľ previedla zmenku indosamentom, o čom bol
na druhej strane zmenky vykonaný písomný záznam, čím sa stal majiteľom zmenky žalobca.

4. Súd prvej inštancie poukazujúc na § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
v znení účinnom v čase vystavenia zmenky, § 5 ods. 1 až 3, § 10 ods. 1, 2 , § 12 ods. 1, § 13 ods.
1, 2, § 14 ods. 1, ods. 2 písm. b/, § 17, § 48 ods. 1, § 75, § 76 ods. 1 až 4 a § 77 ods. 1 zákona
č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový, po posúdení platnosti zmenky z hľadiska jej formálnych

náležitostí vyžadovaných zákonom č. 191/1950 Sb. dospel k záveru, že predložená zmenka mala okrem
údaju splatnosti všetky náležitosti pre vlastnú zmenku podľa čl. I § 75 cit. zák. Preto mal za to, že
sa jedná o platnú zmenku, ktorá je splatná na videnie. Indosovaním tejto zmenky došlo k situácii,
kedy pôvodná zmenka stratila charakter zabezpečovacej zmenky a stala sa zmenkou na platenie. V
súvislosti s indosovaním zmenky, vyplýva z ust. § 17 Zákona č. 191/1950 Sb. určitá právna situácia,
ktorá by umožňovala žalovanej zo zmenky, robiť majiteľovi zmenky námietky. Možnosť zmenkového

dlžníka (žalovanej), vzniesť relatívnu námietku voči novému majiteľovi zmenky (žalovaného), je daná
len vtedy, keď zmenkový dlžník preukáže, že nový majiteľ zmenky konal v čase nadobúdania vedome
na jeho škodu. Súd prvej inštancie nemal za preukázané, že by žalovaný od vystavenia zmenky, ani
po jej indosovaní, vzniesol nejaké námietky. Z týchto dôvodov teda posudzoval zmenku a záväzky zo
zmenky v zmysle Zmenkového zákona. Uviedol, že úroková miera bola v zmenke uvedená sadzbou

0,25 % denne, t. j. 91,25 % ročne. Zmenkový zákon výšku úrokovej miery, ktorú je možné ustanoviť vo
vistazmenke, neupravuje, jej určenie ponecháva na vystaviteľa. Rovnako neupravuje koniec lehoty na
úročenie, preto ak nie je v úrokovej doložke koniec úročenia stanovený, zmenková suma sa úročí až do
splatnosti zmenky, keďže od splatnosti až do zaplatenia dlhu preberá uhradzovaciu funkciu postihový
6 % úrok. Vzhľadom k uvedenému pri posudzovaní úrokovej miery v úrokovej doložke na zmenke

považoval za potrebné vychádzať z ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, a skúmať, či pre
neprimeranú výšku úroku nie je právny úkon pre rozpor s dobrými mravmi neplatný. Zmenkový úrok,
rovnako ako úrok z pôžičky alebo úveru, plní funkciu odmeny za poskytnuté peňažné prostriedky,
preto jeho výška musí zodpovedať danému účelu. Za primeranú odplatu za poskytnutie peňažných
prostriedkov však nie je možné považovať ročný úrok, ktorý sa v podstate rovná dlžnej istine alebo ju

prevyšuje. Pri tomto závere súd vychádzal zo skutočnosti, že v čase vystavenia zmenky boli úrokové
sadzby uplatňované bankami pri spotrebiteľských a ostatných úveroch pre domácnosti nižšie ako 14 %
ročne (údaj zistený z internetovej stránky NBS), ktorú sadzbu, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne,
resp. 91,25 % ročne, viacnásobne prevyšuje. Súd úrokovú doložku na zmenke považoval za neplatnú
pre rozpor s dobrými mravmi v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, preto žalobu v tejto

časti zamietol. Žalovaného zaviazal na zaplatenie zmenkovej sumy, zmenkovej odmeny a 6 % ročného
úroku zo zmenkovej sumy odo dňa zročnosti zmenky t.j. v danom prípade odo dňa nasledujúceho po
doručení žaloby opatrovníkovi žalovaného z dôvodu, že žalobca nepredložil dôkaz, kedy pred podaním
návrhu predložil zmenku žalovanému k zaplateniu, teda kedy sa stala zmenka zročnou. Vychádzal
z toho, že za predloženie zmenky na platenie sa všeobecne uznáva aj jej uplatnenie na súde, preto

žalobcovi 6 % ročný úrok z omeškania priznal tak, ako je to vyššie uvedené, od 11.01.2014, dňom
nasledujúcim po doručení žaloby opatrovníkovi žalovaného a v prevyšujúcej časti žalobný návrh na
zaplatenie 6% úrokov zo zmenkovej sumy zamietol.

5. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 2 O.s.p.

6. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/
v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. a f/ O.s.p. Navrhol rozsudok
zmeniť tak, že súd žalobe na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a prizná mu náhradu trov
odvolacieho konania. V dôvodoch odvolania uviedol, že sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie,

že dohodnutý zmenkový úrok vo výške 0,25% denne je v rozpore s dobrými mravmi a preto v uvedenej
časti považoval zmenku za čiastočne neplatnú. Má za to, že žalovaný vystavil zmenku, ktorú dobrovoľne
podpísal a sadzba zmenkového úroku napísaná na zmenke jej bola v čase vystavenia zmenky známa
a s touto svojím podpisom vyjadril súhlas. Nespornosť záväzku žalovaného za zmenku zaplatiť sa teda
vzťahuje na celý záväzok obsiahnutý v zmenke, zmenkový úrok nevynímajúc. V súvislosti s uvedeným

poukázal na viacero rozhodnutí všeobecných súdov Slovenskej republiky, ktoré uvedený nárok v plnom
rozsahu žalobcovi priznali. K nepriznaniu 6% ročného úroku zo zmenkovej sumy uviedol, že opísal
okolnosti predloženia zmenky na platenie v samotnom návrhu na uplatnenie pohľadávky, a to v bode
8.1 v treťom odseku, pričom zároveň vysvetlil, že „keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bezprotestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Poukázal na to, že
strany sporu túto skutočnosť nespochybňovali, teda nejde o spornú skutočnosť. Ak žalovaný tvrdí, že
predložené doklady o úhradách predstavujú platby na zmenku, nech to dokladmi preukáže. Namietal

nedoručenie vyjadrenia žalovaného na tlačive „C“, čím mu súd zmaril možnosť na vyjadrenie.

7. Ustanovený opatrovník žalovaného sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

8. Žalobca v odvolacom konaní vzal sčasti späť žalobu a to v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo

výške 0,19% denne a konanie v tejto časti navrhol zastaviť.

9. Ustanovený opatrovník žalovaného sa k čiastočnému späťvzatiu žaloby nevyjadril.

10. Krajský súd v Košiciach v zmysle § 370 ods. 2 CSP rozhodol o pripustení späťvzatia žaloby sčasti o
zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19% denne zo sumy 247,- eur od 13.08.2009 do zaplatenia,
zrušil rozsudok v tejto časti a konania zastavil.

11. Predmetom odvolacieho konania ostal zamietavý výrok rozsudku v prevyšujúcej časti, teda výrok

o zamietnutí zmenkového úroku vo výške 0,06% denne zo zmenkovej sumy od 13.08.2009 a výrok o
zamietnutí uplatneného nároku na zaplatenie 6% ročného úroku od 13.08.2009, ako aj súvisiaci výrok
o trovách konania.

12. Výrok rozsudku, ktorým bolo uložené žalovanému zaplatiť žalobcovi zemnkovú sumu vo výške 247,-

eur spolu so 6 % ročným úrokom od 11.01.2014 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1/3 %
zmenkovej sumy, teda 0,99 eur nebol napadnutý odvolaním, preto nadobudol právoplatnosť.

13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku, účinného od 1.7.2016,
ďalej len CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu,

proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v
rozsahu danom ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods.
2 pís. a/,b,/f/ O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP, v CSP odvolacie dôvody podľa ust. §
365 ods. 1 pís. b/, d/, h/) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

14. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 29.09.2016 o 09.35 hod., v
pojednávacej miestnosti č. dv. 230/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 08.09.2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.
1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.

15. Žalobca podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie dňa 03.06.2015, t.j. za účinnosti
Občianskeho súdneho poriadku.

16. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t.j. 1.7.2016).

17. Podľa ust. § 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

18. Žalobca namietal odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods.
1 písm. f/ O.s.p., podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b/ a f/ O.s.p., t.j. v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 221 ods. 1 O.s.p., konkrétne účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom,konaniemáinúvadu,ktorámohlamaťzanásledoknesprávnerozhodnutievoveci arozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V zmysle CSP ide o odvolacie dôvody podľa ust. §
365 ods. 1 pís. b/, d/, h/, t.j. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konaniemá inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

19. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

20. Žalobca uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f)
O.s.p. a podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p. bližšie nekonkretizoval, teda neuviedol, akým postupom
súdu mu bola odňatá možnosť konať a neuviedol ani inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci.

21. Odvolací súd dospel k záveru, že nie je naplnený ani odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f)
O.s.p. nesprávne právne posúdenie veci, keďže súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval
ustanovenia správnych právnych predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom nebola zistená žiadna vada,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci vo výroku o zamietnutí zmenkového úroku vo

výške 0,06 % denne zo zmenkovej sumy od 13.08.2009 a výroku o zamietnutí uplatneného nároku na
zaplatenie 6 % ročného úroku od 13.08.2009.

22. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav,
vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým

zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia
správnych predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd rozsudok v napadnutom zamietajúcom
výroku vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Vecnú správnosť vo výroku, ktorým súd prvej
inštancie žalobe o zaplatenie zmenkovej sumy s prísl. vyhovel, nemohol odvolací súd preskúmavať,

lebo žalovaný odvolanie proti tomuto výroku nepodal.

23. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o neplatnosti dojednania zmenkového
úroku z dôvodov, ktoré uviedol súd prvej inštancie a na ktoré odvolací súd v podrobnostiach odkazuje
(§ 387 ods. 2 CSP). Rovnako sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu o nepreukázaní doby, kedy

bola zmenka predložená na platenie (kedy sa stala zročnou), preto z uvedeného dôvodu je potrebné
považovať za predloženie zmenky žalovanej na platenie až uplatnenie nároku na súde.

24. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza nasledovné:

25. Dňa 20.10.2015 prijalo občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR a obchodnoprávne
kolégium Najvyššieho súdu SR spoločné stanovisko k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach
návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa v nasledujúcom znení:

I. Ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu

procesného nástroja, ktorý žalobca použil, že:
1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;
2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k

prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.

II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom

práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či
je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška

uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

26. Stanovisko je uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky 8/2015 pod číslom 93.27. Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd môže aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky
vystaviteľom zmenky preskúmať a posúdiť nárok na uplatnený zmenkový úrok, či tento nie je uplatnený

v rozpore s dobrými mravmi vzhľadom na jeho výšku, teda platnosť dohody o zmenkovom úroku súd
skúma ex offo. Súd má teda právo a povinnosť vyhodnotiť, či dohodnutý úrok je primeraný a ak túto
podmienku nespĺňa, žalobu v časti úroku zamietnuť.

28. Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza

alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Obč. zák.).

29. Ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z
povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že
túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

30. Zmenkový úrok rovnako ako úroky dohodnuté pri poskytovaní pôžičky alebo úveru, predstavuje
odmenu za poskytnuté peňažné prostriedky, preto jeho výška musí zodpovedať danému účelu.

31. Zmenkový zákon ako osobitný predpis a ani Občiansky zákonník ako všeobecný predpis nestanovia,
do akej výšky je možné dojednať zmenkový úrok, ktorý je teda predmetom voľného zmluvného

dojednania medzi účastníkmi zmenkového vzťahu, čo však neznamená, že by sa na túto dohodu
nevzťahovalo ust. § 3 ods. 1 Obč. zák., podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Neprimerane vysoké úroky
vrátane zmenkového úroku dojednané pri peňažnej pôžičke alebo úvere sú všeobecne považované za
odporujúce uznávaným pravidlám správania a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom

spoločenského poriadku, a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. V súlade s dobrými mravmi je len také
konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza
dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné
prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom
je taká výška dohodnutých úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú,

určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní
úverov alebo pôžičiek (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26.4.2012 sp.zn. 5 Cdo 26/2011).

32. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že
dohodnutá výška zmenkového úroku 91,25% ročne podstatne prevyšuje úrokovú mieru obvyklú z praxe

peňažných ústavov v čase vystavenia zmenky, kedy úrokové sadzby boli nižšie ako 14% ročne pri
spotrebiteľských úveroch a ostatných úveroch pre domácnosti poskytované bankami, z ktorého dôvodu
je dohoda o zmenkovom úroku v rozpore s dobrými mravmi, a teda neplatná v zmysle ust. § 39 Obč.
zák. ako celok.

33. Dohoda o zmenkovom úroku tvorí nedeliteľný celok a podľa obsahu ju nemožno deliť tak, ako to
má na mysli ust. § 41 Obč. zák., a teda určiť za neplatnú len tú časť dohody, ktorú vzhľadom na výšku
dohodnutých úrokov považuje súd za neprimeranú a v prevyšujúcej časti priznať zmenkový úrok. Z
neplatnejdohodyniejemožnépriznaťžiadneplnenie,atedaanizmenkovýúrokpočiastočnomspäťvzatí
žaloby vo výške 0,06% denne zo zmenkovej sumy.

34. Z vyššie uvedených dôvodov nebolo možné žalobcovi priznať zmenkový úrok v dohodnutej výške
0,25% denne, teda 91,25% ročne zo zmenkovej sumy, ale ani v inej výške (0,06% denne) tak, ako o
tom vecne správne rozhodol súd prvej inštancie.

35. Pokiaľ ide o zaplatenie zákonného úroku 6% ročne odo dňa zročnosti zmenky v zmysle ust. §
48 ods. 1 zák. 191/1950 Sb., žalobca nepreukázal, kedy bola žalovanému predložená zmenka na
platenie, a kedy sa teda stala zročnou. Pokiaľ odkazuje v odvolaní na bod 8.1 tretí odsek žaloby na
uplatnenie pohľadávky, kde opísal okolnosti predloženia zmenky, odvolací súd uvádza, že v tomto bode
(a ani v iných bodoch návrhu) nie je uvedený údaj, kedy bola zmenka predložená žalovanému na

zaplatenie a uvedené je len všeobecne : “Indosant predložil zmenku k zaplateniu...“ bez konkretizácie,
kedy a za akých okolností k tomu došlo. Správne preto súd prvej inštancie ustálil moment predloženia
zmenky na platenie žalovanej ako deň, kedy jej bola doručená súdom žaloba, ktorou žalobca uplatnil
svoju pohľadávku (20.05.2011) a následne zročnosť zmenky nasledujúcim dňom, teda 21.05.2011, odktorého priznal žalobcovi 6% ročný úrok zo zmenkovej sumy. Za obdobie do zročnosti zmenky tento
zákonný úrok nepatrí, preto správne súd žalobu na zaplatenie zákonného úroku v prevyšujúcom rozsahu
zamietol.

36. Pokiaľ žalobca namieta, že zročnosť zmenky nebola spornou skutočnosťou a žalovaná ju
nespochybňovala, odvolací súd uvádza, že predmetom prieskumu súdu nepochybne je doba (dĺžka
doby), za ktorú patrí zákonný úrok v zmysle ust. § 48 ods. 1 zák. 191/1950 Sb., preto dôvodnosť nároku
z tohto hľadiska posudzuje súd ex offo, teda bez ohľadu na prípadnú námietku žalovanej.

37. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobcu nedôvodné a nespôsobilé
spochybniť vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby, z ktorého
dôvodu odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP
vrátane výroku o trovách pred súdom prvej inštancie potvrdil.

38. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255
ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní neúspešný, nemá preto právo na náhradu
trov odvolacieho konania a úspešnému žalovanému, ktorý bol pred súdom prvej inštancie zastúpený
opatrovníkom trovy konania nevznikli, preto odvolací súd stranám sporu náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal.

39. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).