Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 26, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2CoE/44/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115215369
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Libantová Medvecká
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4115215369.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Libantovej Medveckej, PhD.
a členiek senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Lenky Kováčovej, v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: XX XXX XXX, zastúpený: Advocate,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, v ktorej mene koná konateľ a advokát JUDr.
Martin Máčaj, proti povinnému: Q. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, o vymoženie sumy 673,25 eur s

príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 23Er/611/2015-19
zo dňa 21. januára 2016, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie) zamietol žiadosť súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Rozhodnutie odôvodnil § 41 ods.

2 písm. d), § 44 ods. 2, § 243d ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 45 ods. 1, 2 zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len "Zákon o rozhodcovskom konaní"), § 25 ods. 1, 2
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 3, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, ods. 4 písm. r), ods. 5, § 54 ods.
1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "Občiansky zákonník"), 3 ods. 1, čl. 6

smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a jej
prílohou a rozhodnutiami Európskeho súdneho dvora (ES). Konštatoval, že oprávnený sa zápisnicou
spísanou u súdneho exekútora dňa 14.03.2015 domáhal u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého,
PhD. vykonania exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave
sp. zn. SR 16426/09 zo dňa 01.10.2009. Súd prvej inštancie z úradnej povinnosti skúmal, či žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v súlade
so zákonom. Mal za preukázané, že podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola zmluva o
úvere č. XXXXXXX zo dňa 26.05.2008, ktorú vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu. Súčasťou
zmluvy o úvere boli aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru z ktorých súd prvej inštancie zistil, že bod
17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru obsahoval znenie rozhodcovskej doložky. Mal za to, že
dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle

§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Rozhodcovská doložka nebola osobitne spotrebiteľom
vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho. Podpis na
úverovej zmluve nemožno považovať zároveň aj za prejav súhlasu s rozhodcovskou doložkou, pretože
najejplatnosťjenevyhnutnéjejindividuálnedojednanieaindividuálnyprejavvôleúčastníkovzmluvného
vzťahupodpisom,ktorývtomtoprípadeneboldodržaný.Rozhodcovskádoložkavpredmetnejveci,ktorá
mala založiť legitimitu pre exekučný titul, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že ho núti sa podrobiť rozhodcovskému
konaniu ak jeho začatie na rozhodcovskom súde iniciuje veriteľ. Spotrebiteľovi v takom prípade nieje umožnené zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na
vôli navrhovateľa. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách
vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície v

slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať
so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Na základe uvedených skutočností súd prvej
inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd

napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal
nesprávne právne posúdenie veci. Mal za to, že exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec
preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti aj zákon č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní. Poukázal na ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ako
aj na ustanovenia § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Uviedol, že
exekučný súd v konaní o vydanie poverenia na vykonávanie exekúcie z predložených podkladov

posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Zdôraznil, že formálne preskúmavanie
exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu a
preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného
titulu. S poukazom na Nález ÚS SR 5/2000 uviedol, že exekučný súd nemôže v rámci exekučného
konania zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu a musí sa obmedziť

len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, teda nemôže
sa jednať o dôvody právneho posúdenia veci. Namietal, že postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom
ustanovenia § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách
o zrušenie rozhodcovských rozsudkov (podľa ust. § 40 cit. právneho predpisu) exekučným konaním,
čo je v rozpore s obsahom a účelom Zákona o rozhodcovskom konaní. Ďalej namietal, že súd prvej

inštancie pri posudzovaní predložených dôkazov neúplne zistil skutkový stav veci. Poukázal pritom
na to, že s povinnou uzatvoril rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu na samostatnej listine. V niektorých
prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú
pre zmluvné strany záväzné. Súd prvej inštancie tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval, a tak zaťažil

konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. Dodal, že v zmysle čl. 2 ods. 2 tejto zmluvy
mala povinná možnosť obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných otázok spojených so zmluvou o úvere
na všeobecný súd. Mal za to, že cieľom ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka je umožniť
spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Na základe toho na záver vyjadril názor, že súd
konal nad rámec zákonných ustanovení.

3. Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd (podľa § 34 zákona číslo 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku ďalej len „CSP“) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ako aj postup súdu,
ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a po preskúmaní napadnutého uznesenia zistil, že odvolanie

oprávneného nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa ustanovenia
§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.

4. Súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia Exekučného poriadku ako aj Občianskeho súdneho
poriadku, ktorý však bol dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd prvej inštancie

napadnuté uznesenie vydal ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým bol
Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd, ktorému bola predložená vec na rozhodnutie o odvolaní dňa
10.10.2016, rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového poriadku, postupoval v súlade s
ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 1. júla 2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný
zákonomč.125/2016.Z.z.oniektorýchopatreniachsúvisiacichsprijatímCivilnéhosporovéhoporiadku,
Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o z zmene a doplnení niektorých
zákonov.

6. Podľa § 9a ods.1 až 4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto
zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2) Ustanovenia Civilného
sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkochprocesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní
podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá
ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na

odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a
konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

7. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie začalo dňa 14.03.2015, kedy bola
pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica o návrhu na vykonanie exekúcie na základe exekučného

titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 16426/09 zo dňa 01.10.2009, podkladom ktorého bola Zmluva o úvere
č. XXXXXXX zo dňa 26.05.2008. Súčasťou zmluvy o úvere boli aj všeobecné podmienky poskytnutia
úveru, ktoré v bode 17 obsahujú rozhodcovskú doložku. Oprávnený na výzvu súdu prvej inštancie doložil
predmetnú zmluvu o úvere vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia zistil, že súd prvej inštancie správne
zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver
a svoje rozhodnutie dostatočne Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi
napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, a s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP sa v
odôvodnenínapadnutéhorozhodnutiaobmedzillennaskonštatovaniesprávnostidôvodovnapadnutého

rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

9. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti považuje za potrebné uviesť, že exekučný súd, ktorý koná
o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ak má pre to dostatok skutkových
a právnych poznatkov, je v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený už v štádiu

rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj bez
návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva (doložka) medzi zmluvnými stranami bola uzavretá
platne. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej
rozhodcovskej zmluvy (doložky), prislúcha mu právo vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných
právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou (doložkou) viazaná.

10. Nemožno sa stotožniť s námietkou oprávneného, že by súd prvej inštancie ako exekučný súd
prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej Exekučným poriadkom, keďže v preskúmavanej
veci bol plne opodstatnený a zákonom podložený postup súdu prvej inštancie, ktorý po podaní žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie skúmal, či rozhodcovská zmluva

(doložka) bola uzavretá platne. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky súd prvej inštancie len
realizoval svoje oprávnenie vyplývajúce mu z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j.
oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.

11. Súd prvej inštancie správne posúdil správne zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle §

52 a nasl. Občianskeho zákonníka. V zmysle § 52 Občianskeho zákonníka za spotrebiteľa sa považuje
fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že
sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo
jej zmeny. Zmluva o úvere uzavretá s oprávneným a povinným túto charakteristiku spĺňa.

12. Občiansky zákonník v § 53 vymedzuje neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách a
rozlišuje, či boli individuálne dojednané alebo nie. Je teda podstatné, či spotrebiteľ (povinný) mal
možnosť oboznámiť sa s nimi pred uzavretím zmluvy ale taktiež aj to, či ich mal možnosť ovplyvniť. V
tomto smere sa zabezpečuje ochrana najmä tým zmluvám, pri ktorých sa zmluvné podmienky pripravujú

vopred a pri ktorých spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Z predmetnej zmluvy je zrejmé, že
bola vopred pripravená oprávneným pre veľký počet spotrebiteľov, z čoho vyplýva, že povinný nemohol
ovplyvniť jej obsah a zmluvné dojednania, ide teda o štandardnú spotrebiteľskú zmluvu, ktorú možno
označiť aj ako formulárovú, adhéznu a na spotrebiteľské vzťahy je potrebné aplikovať spotrebiteľské
právne normy bez ohľadu na to, či došlo k tzv. voľbe práva, alebo či sa jedná o tzv. absolútny obchod.

13. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že rozhodcovská doložka obsiahnutá
v bode 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, bola správne posúdená ako neprijateľná
podmienka spotrebiteľskej zmluvy, pretože akákoľvek rozhodcovská doložka bez ohľadu na jej formua znenie obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je podľa
§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou, ak spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech

spotrebiteľa. Takáto rozhodcovská doložka je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. V
predmetnom exekučnom konaní ide práve o tento prípad. Podľa názoru odvolacieho súdu povinnému
ako spotrebiteľovi bolo zároveň týmto postupom odňaté jeho právo brániť sa a podať žalobu, prípadne
akýkoľvek iný opravný prostriedok na všeobecný súd, pričom ide o právo spotrebiteľa upravené v čl.
46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Rozhodcovskú doložku si povinný ako spotrebiteľ osobitne

nevyjednal a nemal na výber. Mal možnosť zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým
obchodným zmluvným dojednaniam, teda aj rozhodcovskému konaniu.

14. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie prijal záver, že exekučný titul je v rozpore so zákonom,
nakoľko celý postup od rozhodcovskej doložky až po rozhodcovský rozsudok je prejavom zneužitia
práv dodávateľa, ktorý si takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu takmer na akékoľvek

plnenie zo zmluvy. Odvolací súd výkon práv oprávneného podľa predmetnej rozhodcovskej doložky
považuje za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa. V danom prípade
súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú doložku) ani nemal byť vydaný, pričom rozhodcovský súd
nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania. Súd prvej inštancie preto správne zamietol

žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako celok. Z uvedených
podstatných dôvodov námietky oprávneného uvedené v odvolaní, považoval za neopodstatnené.

15. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že rozhodcovský súd ani nemal právomoc vo veci rozhodovať,
keďže rozhodcovská doložka nebola platne a individuálne dojednaná a preto nemohla založiť právomoc

rozhodcovského súdu. S poukazom už na vyššie uvedené skutočnosti, ide o nulitný právny akt, ktorý
nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, a to ani z formálnej ani z materiálnej stránky.

16. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387
ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).