Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 22, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 25Sa/40/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200690
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nora Tomková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5016200690.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline - správny súd, v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej

veci navrhovateľky: Q. X., nar. XX.X.XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, bytom I. T. - L., U. XXX, právne zast.
JUDr. Zuzanou Slovíkovou, Advokátska kancelária Mestická, Slovíková, s. r. o., so sídlom v Žiline,
Hviezdoslavova 6, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813
63 Bratislava, o invalidný dôchodok, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 7. júna 2016 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 7. júna 2016 podľa §

70 a § 71 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť navrhovateľky o
invalidný dôchodok zo dňa 21. apríla 2016

Proti rozhodnutiu odporkyne podala navrhovateľka včas opravný prostriedok, v ktorom namietala
nepriaznivý zdravotný stav a zaujatosť posudkového lekára.

Na základe podaného opravného prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľky opätovne posúdený

posudkovým lekárom sociálneho poistenia odporkyne, pobočky Liptovský Mikuláš dňa 22. júla 2016 a
posudkovým lekárom sociálneho poistenia odporkyne, ústredie dňa 9. augusta 2016. Posudkoví lekári
sociálneho poistenia zotrvali na pôvodnom posudku, že navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods.
1 Zákona o sociálnom poistení, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25 %
v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Druhostupňová posudková lekárka sociálneho poistenia Mgr. MUDr. T. W. v lekárskej správe zo dňa

9. augusta 2016 uviedla: 33-ročná posudzovaná bola v 03/2015 napadnutá kolegyňou v práci, ktorá
ju udierala košeľami po ľavej ruke, odvtedy sledovaná psychiatrom pre depresie a stresovú poruchu,
psychologické vyšetrenie v 10/2015 s nálezom agravácií symptómov, stav hodnotený ako adaptačná
porucha, prítomná zvýšená intrapsychická tenzia, úzkosť, konfliktné medziľudské vzťahy, depresívne
prejavy nepopísané. Okrem uvedeného mala v roku 2012 zlomenú ruku v zápästí a podvrtnutie,
odvtedy bolesti v ľavej ruke, EMG vyšetrením v roku 2013 s nálezom poškodenia povrchového rámu
n. radialis vľavo, po operácii - exoneurolýze bolo robené kontrolné EMG vyšetrenie v roku 2014 a

2015 v norme. Pretrváva neuropatická bolesť. V 01/2016 hospitalizovaná v Algeziologickej klinike
Banská Bystrica za účelom neurostimulácie, rebox na zápästie, vakuumterapii na C chrbticu, infúzna
antineuropatická liečba so zlepšením stavu, od 02/2016 opäť bolesti, algeziológ považuje za dominantnú
liečbu psychiatrickú. Pri vyšetrení algeziológom v 04/2016 aj 06/2016 naďalej popisuje, že neurologickýdeficit nie je potvrdený, je prítomná skôr posttraumatická zmena vnímania bolesti a opäť doporučuje
pracovať s psychoterapeutom na odstránení somatizácie. O tom svedčí aj fakt, že rovnaké ťažkosti ako
mala na ľavej ruke - v minulosti zlomenej, má už aj na pravej ruke, ktorá nebola úrazom poškodená.

Popis posttraumatickej stresovej poruchy nie je u posudzovanej odôvodnený, nakoľko trauma - úraz
v práci (udieranie košeľami po ruke) bol banálny a nespôsobil jej žiadne zranenia. Ťažkosti od
začiatku boli podmienené snahou posudzovanej byť na dlhodobej PN, o čom svedčí aj psychologické
vyšetrenie v 10/2015, kde psychológ popisuje agraváciu (zveličovanie) symptómov. Zdravotný stav
posudzovanej neodôvodňuje invaliditu, nakoľko neurologický nález je opakovane negatívny a porucha

osobnosti potvrdená psychologickým vyšetrením nie je dôvod na invaliditu. Ak odborní lekári doporučujú
posudzovanej byť naďalej PN, je to na rozhodnutí obvodného lekára, avšak nie je to dôvodom na
invaliditu. Posudzovaná vo svojom opravnom prostriedku uvádza, že posudkový lekár väčší dôraz
kládol na psychický stav pacienta, pričom bol zakrývaný hlavný neurologický problém. Uvedené sa
nezakladá na pravde, nakoľko neurologický nález je negatívny a odborní lekári - neurológ aj algeziológ
do popredia uvádzajú potrebu psychoterapeutického vedenia. Miera poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť je naďalej spolu 25 %, invalidita nevznikla (F43.2/Kapitola V., položka 4a).

Navrhovateľka sa stanoveného termínu pojednávania nezúčastnila, jej neprítomnosť ospravedlnila
právna zástupkyňa z dôvodu PN navrhovateľky, súhlasila s tým, aby súd vec prejednal v neprítomnosti
navrhovateľky. Z tohto dôvodu súd vec prejednal a rozhodol aj v neprítomnosti navrhovateľky v súlade

s ust. § 250g ods. 2 O.s.p..

Právna zástupkyňa navrhovateľky na pojednávaní zotrvala na podanom opravnom prostriedku.
Poukázala na to, že rozhodnutie odporkyne je predčasné, nakoľko u navrhovateľky naďalej trvá PN,
ktorú jej všeobecná lekárka MUDr. V. nechce ukončiť. Žiadala urobiť dopyt na všeobecnú lekárku - z

akého dôvodu je navrhovateľka naďalej PN. Navrhovateľka je na dlhodobej PN od 30. marca 2015 a
všeobecná lekárka ju nechce vypísať za práceschopnú.

Zástupkyňa odporkyne poukázala na lekárske závery prvostupňovej aj druhostupňovej posudkovej
lekárky, predovšetkým druhostupňovej posudkovej lekárky, ktorá sa podrobne zaoberala zdravotnými

problémami navrhovateľky. Rovnako poukázala na písomné vyjadrenie odporkyne vo veci a vzhľadom
k tomu navrhla napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 7. júna 2016 potvrdiť ako vecne správne.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, i konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 250l a
nasl. O.s.p.) a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný.

Z obsahu súdneho a administratívneho spisu v predmetnej veci vyplýva, že ide o konanie o posúdenie
invalidity na základe opravného prostriedku navrhovateľky z dôvodu nesúhlasu s určenou mierou
poklesu schopnosti zárobkovej činnosti.

O odbornej úrovni druhostupňovej posudkovej lekárky Mgr. MUDr. W. nemá súd dôvod pochybovať.
Navrhovateľka v súdnom konaní nepredložila žiadne lekárske správy, ktoré by neboli zohľadnené
posudkovými lekármi, konštatujúce prípadne iné diagnostické závery ako boli zistené v správnom
konaní, a ktoré by predstavovali dôkazy nasvedčujúce existencii novej skutočnosti, ktorou by sa
posudkoví lekári sociálneho poistenia neboli zaoberali, resp. ktoré by nasvedčovali inému rozsahu

zdravotného poškodenia u navrhovateľky ako bol v čase rozhodovania odporkyne ustálený, alebo by
inak prijatý záver spochybňovali.

Pokiaľ sa týka tvrdenia navrhovateľky uvádzané jej právnou zástupkyňou na pojednávaní, že všeobecná
lekárka MUDr. V. jej nechce ukončiť PN, súd poukazuje na lekársku správu vystavenú MUDr. P.,

algeziologičkou zo dňa 28.6.2016, v ktorej algeziologička doporučuje ponechať navrhovateľku PN,
pracovať so psychoterapeutom na odstránení somatizácie. Uvedený záver (vhodné pokračovať v PN)
vyplýva aj z lekárskeho nálezu MUDr. O., neurologičky zo dňa 10.6.2016. Pokiaľ však navrhovateľka
trvá na tom, že chce mať ukončenú PN, všeobecná lekárka MUDr. V. by jej mala PN ukončiť (na žiadosť
navrhovateľky). Navrhovateľka by mala, aj podľa názoru súdu, navštíviť psychoterapeuta, nakoľko

potrebu psychoterapeutického vedenia odporúčajú aj odborní lekári (neurológ aj algeziológ).

Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že rozhodnutie odporkyne zo dňa 7.
júna 2016 je vydané v súlade so zákonom, o zákonnosti postupu odporkyne nemal pochybnosti, pretonapadnuté rozhodnutie ako zákonné potvrdil v súlade s ust. § 250q ods. 2 O.s.p.. Uznaná miera poklesu
schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť je určená mierou zodpovedajúcou zákonu v
čase rozhodovania odporkyne (ako aj v čase posúdenia jej invalidity druhostupňovou posudkovou

lekárkou sociálneho poistenia).

V prípade, ak by v budúcnosti došlo k zmene zdravotného stavu navrhovateľky v dôsledku
zhoršenia ochorení, môže opätovne požiadať o preskúmanie miery poklesu schopnosti alebo zmenu
rozhodujúceho postihnutia a stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Odporkyňa v tomto konaní nemá nárok na náhradu trov a podľa výsledku konania navrhovateľke právo
na náhradu trov nevzniklo, preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia (navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva) v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p.
v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p..

V predmetnom konaní súd postupoval v súlade s ust. § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. (teda podľa
O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri
právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky
a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým že,
a) v konaní došlo k vadám uvedeným § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.