Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 29, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/91/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116205351
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8116205351.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko,

a. s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, p r o t i žalovanému: Q. V., N.. XX.X.XXXX, A. W.
- N. Š., H. XXXX/XX, o zaplatenie 1914 Eur a prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1762,56 Eur, úroky z omeškania vo výške 0,82 Eur a úroky
z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1762,56 Eur od 1.1.2016 do zaplatenia a trovy konania vo
výške 114,50 Eur, to všetko v mesačných splátkach po 20 Eur počnúc mesiacom augustom 2016 pod
následkom straty výhody splátok.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou zo dňa 14.3.2016 sa domáhal zaplatenia istiny vo výške 1914 Eur, zaplatenia poplatkov
za poistenie vo výške 1,46 Eur, kapitalizovaného úroku vo výške 86,42 Eur a to z neuhradených splátok
do dátumu predčasnej splatnosti úveru, podobne kapitalizoval aj úrok z omeškania vo výške 0,82 Eur
a žiadal priznať zmluvný úrok 12,95% ročne z istiny 1914 Eur od 22.12.2015 do zaplatenia a úrok z
omeškania vo výške 5% ročne z istiny 1914 Eur a nezaplatených úrokov 86,42 Eur od 22.12.2015 do
zaplatenia. Nárok uplatnil z úverovej zmluvy zo dňa 12.1.2015, ktorou poskytol žalovanému úver 2.000
Eur. Keďže žalovaný úver nesplácal, listom zo dňa 21.12.2015 bol úver zosplatnený.

Žalovaný uznal, že má voči žalobcovi dlh, žiadal však o povolenie mesačných splátok maximálne 20
Eur mesačne. Vykonávajú sa mu totiž zrážky zo mzdy pre nebankové subjekty vo výške 324,50 Eur,
takže jeho výplata sa pohybuje od 492 Eur do 602 Eur mesačne, čo zdokladoval výplatnými páskami.
Peniaze mu idú na jeho osobný účet v Slovenskej sporiteľni a.s., s ktorou ma taktiež uzavretú úverovú
zmluvu a preto sporiteľňa hneď vykonáva v prospech svojej pohľadávky zrážku vo výške 340 Eur. Jemu
tak zostane na živobytie každý mesiac len 80 až 100 Eur. Býva v železničnom dome, kde platí nájomné

10 Eur mesačne a za elektrinu taktiež 10 Eur mesačne.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, písomným vyjadrením žalobcu, zmluvou o úvere
zo dňa 12.1.2015, všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu, sadzobníkom poplatkov, výzvou
na predčasné splatenie úveru zo dňa 21.12.2015, obchodnými podmienkami žalobcu, ako aj ďalším
spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Dňa 12.1.2015 bola uzavretá úverová zmluva č. XXXXXXXXXXXXXXXX medzi žalobcom ako veriteľom
a žalovaným ako dlžníkom. Žalobca poskytol žalovanému bezúčelový úver 2.000 Eur s úrokovou
sadzbou 12,9% p.a.. Dohodnutý bol poplatok za poskytnutie úveru vo výške 100 Eur a za poistenie
schopnosti splácať úver 0,73 Eur mesačný. Žalovaný sa zaviazal tento úver splatiť 120 mesačnýmisplátkami po 29,68 Eur od 15.1.2015 do 16.12.2024. V zmluve je uvedená aj výška RPMN 15,43%
a predpoklady, ktoré boli použité pre výpočet RPMN, uvedený je aj údaj o priemernej hodnote RPMN
17,33% a celková čiastka, ktorú žalovaný musel zaplatiť vo výške 3.661,60 Eur. Dohodnutý bol tiež úrok

z omeškania 5% p.a. a rôzne poplatky - za vklad v hotovosti na účet za predčasné splatenie úveru, za
vypracovanie dodatku k zmene zmluvných podmienok, za upomienku, za výzvu, za potvrdenia a súhlasy
k úverom na klientovu žiadosť a za potvrdenia o zostatku úveru.

Účastníci si dohodli aj možnosť predčasného zosplatnenia úveru a to v obchodných podmienkach pre

úvery občanom v bode 2.8, podľa ktorého banka môže vyzvať klienta na predčasné splatenie úveru, ak
klientnezaplatíktorúkoľvekčiastkudlžnúpodľazmluvyoúvereanido3mesiacovpolehotejejsplatnosti.

Žalovaný úver po čase prestal splácať, keďže mu to finančne nevychádzalo. Zaplatil osem splátok a
poslednú dňa 17.8.2015. Po neúspešných písomných upomienkach žalobca listom zo dňa 21.12.2015
úver zosplatnil a vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 2.032,70 Eur do 31.12.2015.

Žalovaný na pojednávaní uviedol, že pred uzavretím úverovej zmluvy žalobca si preveroval len jeho
príjmy, na výdavky sa vôbec nepýtal, aj keď v tom čase žalovaný splácal 3 úvery - pre Slovenskú
sporiteľňu po 330 Eur mesačne a dva úvery pre Proficredit po 150 a 140 Eur mesačne.

Žalobca na výzvu súdu túto skutočnosť potvrdil s odôvodnením, že to nebolo jeho povinnosťou s
poukazom na § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (č.l. 42).

Žalovaný celkovo z predmetného úveru zaplatil sumu 237,44 Eur (151,44 Eur na úrokoch a 86 Eur na
istine). Vyplýva to z prehľadu o úhradách, ktoré predložil žalobca vo vyjadrením zo dňa 6.4.2016 (č.l. 29).

Právny vzťah medzi účastníkmi je potrebné posúdiť podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (v danom prípade v znení účinnom od 1.1.2015 do
31.3.2015).

Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský
úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

Podľa § 2 písm. d/ citovaného zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ
zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 2 písm. a/ citovaného zákona spotrebiteľom sa rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci

predmetu svojho podnikania alebo povolania.

Podľa § 2 písm. b/ citovaného zákona veriteľom sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá
ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo
pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu,
na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne
aj účel spotrebiteľského úveru.

Podľa § 11 ods. 2 citovaného zákona ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1
nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade
hrubého porušenia povinností podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinností podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez

akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do
príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.
Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 9 ods. 2 citovaného zákona.
V danom prípade súd zastáva názor, že úverová zmluva uzavretá medzi účastníkmi spĺňa všetky tietopovinné náležitosti v zmysle citovaného zákonného ustanovenia. Zároveň však súd dospel k záveru,
že úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov a to s poukazom na § 11 ods. 2 zákona
č. 129/2010 Z.z. Veriteľ totiž pred poskytnutím úveru je povinný zistiť bonitu klienta, teda či klient bude

schopný splácať úver. Pri posúdení tejto schopnosti musí postupovať podľa § 11 ods. 2 citovaného
zákona, ktorý viac rozvíja povinnosť veriteľa upravenú v 7 ods. 1, ktorý len príkladmo uvádza, že čo
by mal veriteľ skúmať. Rozhodujúce je teda dodržanie postupu podľa § 11 ods. 2, v zmysle ktorého je
veriteľ povinný zisťovať nielen príjmy klienta, ale aj jeho výdavky, rodinný stav a nahliadnuť do príslušnej
databázy údajov o spotrebiteľoch. Pokiaľ veriteľ takto nepostupuje, zákonodarca jasne zadefinoval jeho

počínanie ako hrubé porušenie jeho povinnosti podľa § 7 ods. 1 a z toho vyvodil aj sankciu vo forme
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Znamená to, že žalovaný má vrátiť len sumu poskytnutého úveru
t.j. 2.000 Eur a keďže doposiaľ zaplatil žalobcovi 237,44 Eur, jeho dlh predstavuje sumu 1.762,56 Eur.
Súd preto vyhovel žalobe len o túto istinu a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Z prisúdenej istiny súd priznal aj úroky z omeškania, na ktoré má žalobca má nárok podľa § 517 ods.

1, 2 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

Žalobca v súlade s § 565 Občianskeho zákonníka a obchodnými podmienkami úver zosplatnil listom

zo dňa 21.12.2015, v ktorom však určil žalovanému aj lehotu na zaplatenie jeho dlhu do 31.12.2015.
Žalovaný sa preto dostal do omeškania s úhradou zosplatneného úveru až od 1.1.2016. Keďže žalobca
žiadal priznať úroky z omeškania už od 22.12.2015, súd zamietol žalobu aj v tejto časti požadovanej
doby priznania úrokov z omeškania.

Žalovaný je v neuveriteľne zlej sociálnej situácii, keďže sa neúmerne zadlžil a na živobytie mu ostáva
len suma do 100 Eur mesačne. Súd mu preto s použitím § 160 ods. 1 vetu druhú O.s.p. povolil
mesačnésplátky,ktorésúsícenízke,alezároveňnepredstavujúveľkýrozdieloprotipôvodnedohodnutej
mesačnej splátke v úverovej zmluve, ale vzhľadom na už spomínané súčasné pomery žalovaného v
porovnaní s pomermi prosperujúcej banky súd mal za to, že nie je možné stanoviť vyššie splátky a

rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Žalobca bol neúspešný len v nepatrnej časti uplatneného nároku, súd s poukazom na § 142 ods. 3 O.s.p.
mu priznal plnú náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatení súdneho poplatku zo žaloby. Súd pritom
nezistil dôvod aplikácie výnimočného ustanovenia § 150 O.s.p. napriek zlej sociálnej situácii žalovaného

vzhľadom na skutočnosť, že žalobca musel zaplatiť súdny poplatok zo žaloby, iné trovy si neuplatňuje
a zohľadnené bolo aj nezodpovedné správanie sa žalovaného, ktorý svoje zadlženie si zavinil svojou
ľahkomyseľnosťou sám. Bolo by preto nespravodlivé, aby nemal znášať náhradu súdneho poplatku zo
žaloby zaplateného žalobcom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.