Rozhodnutie ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, June 27, 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 9P/15/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715213522
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Štubniaková Kochanová
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6715213522.8

Rozhodnutie

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Štubniakovou Kochanovou, v právnej
veci navrhovateľa: H. X., A.. XX.XX.XXXX, W. X. P. XX, XXX XX X., občana SR, zast. Mgr. Katarínou
Pastorkovou, advokátkou so sídlom Skuteckého 6, 974 01 Banská Bystrica, proti odporkyni: W. X.,
A.. XX.XX.XXXX, W. X. P. XX, XXX XX X., občianke SR, zast. AK UHÁĽ, s.r.o. so sídlom Štefana
Moyzesa 9877/43, 960 01 Zvolen, za účasti maloletých detí: mal. W. X., A.. XX.XX.XXXX Y. P.. P. X.,

A.. XX.XX.XXXX, bytom ako rodičia, maloleté deti zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce
sociálnych vecí a rodiny Zvolen, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom
na čas po rozvode, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo účastníkov konania H. X., A.. XX.XX.XXXX Y. W. X., H.. Š., A.. XX.XX.XXXX uzavreté
dňa 09.09.1995 v Sliači, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Sliač, vo zväzku X, ročník
XXXX, na strane XX, pod por. č. XX r o z v á d z a .

Maloletá W. X., A.. XX.XX.XXXX Y. P. P. X., A.. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode manželstva z v e r
u j ú do osobnej starostlivosti matky W.S. X., A.. XX.XX.XXXX, ktorá ich bude zastupovať a spravovať
ich majetok v bežných veciach.

Otec maloletých H. X., A.. XX.XX.XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej W. X., A..
XX.XX.XXXX mesačne sumou 300,- Eur a na výživu maloletého P. X., A.. XX.XX.XXXX sumou 200,-
Eur mesačne, a to tak, že výživné splatné na mesiac dopredu je otec povinný poukazovať na účet
matky vždy do 25. dňa mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, na ktorý sa výživné poskytuje, počnúc
dňom právoplatnosti rozsudku.

Styk otca s maloletými deťmi sa n e u p r a v u j e .

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporkyni trovy konania, ktoré pozostávajú z trov právneho
zastúpenia vo výške 759,89 Eur, do 3 (troch) dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 23.09.2015 domáhal rozvodu manželstva s odporkyňou
a úpravy práv a povinností k maloletej W. X., A.. XX.XX.XXXX Y. O. P.P. P. X., A.. XX.XX.XXXX. V

návrhu uviedol, že dňa 09.09.1995 uzavrel manželstvo s odporkyňou v rímsko-katolíckom kostole v
Sliači, pričom z manželstva sa im dňa XX.XX.XXXX narodila dcéra W. X. Y. XX.XX.XXXX si adoptovali
syna P. X., A.. XX.XX.XXXX. Navrhovateľ uviedol, že s odporkyňou sa zoznámil na Sliači v júli 1991,
postupomčasusaichvzťahprehĺbilapo4-ročnejznámostiuzavrelimanželstvo.Odzačiatkumanželstva
bývali u jeho rodičov a v roku 1999 sa im narodila dcéra W.. Počas celého vzťahu bola odporkyňa
nadmieru žiarlivá, čo viedlo k častejším hádkam. Neskôr sa v ich vzťahu začali prejavovať rozdiely

pováh.Začalisaviachádaťkvôlipeniazomadomácnosti.Napriektomu,žemanželkapracovala4hodiny
denne, pravidelne sa nestarala o poriadok, bežný chod domácnosti, ani o seba. Upratovala sporadicky,nákupy potravín musel robiť navrhovateľ napriek tomu, že celé dni pracoval. Hádali sa aj kvôli jej rodine,
ktorej musel finančne vypomáhať, čo im spôsobovalo finančné problémy. Navrhovateľ teda v práci trávil
viac času, aby dokázal finančne zabezpečiť chod domácnosti a vyhol sa tak hádkam. V práci často

hľadal únik pred prítomnosťou manželky, čo viedlo k ešte väčšiemu odcudzeniu v ich vzťahu. Časom
sa vypracoval na vedúcu pozíciu a žiarlivosť sa začala stupňovať. Napriek tomu mal snahu udržať
manželstvo funkčné a v túžbe mať ďalšie dieťa si v roku 2012 adoptovali syna P.. Asi rok po adopcii však
city k odporkyni ochladli ešte viac. Od roku 2013 teda nežijú s odporkyňou intímnym životom a hádky
boli čoraz častejšie. Spolužitie s odporkyňou za takejto situácie sa stalo neznesiteľným a navrhovateľ

sa snažil doma zdržiavať čo najmenej.
Odporkyňa s návrhom navrhovateľa na rozvod manželstva nesúhlasila. Vo vyjadrení zo dňa 12.11.2015
uviedla, že už počas prvého roka v manželstve sa snažili o prvé dieťa, plánovali veľkú rodinu,
avšak zistili, že s otehotnením je problém u obidvoch, čo ich ešte viac zblížilo a na splnenie ich
túžob podstúpili obaja operáciu a odporkyňa aj niekoľkoročnú hormonálnu liečbu. Následne po druhom
umelom oplodnení a 4-ročnom sústavnom liečení sa im narodila maloletá dcéra. V čase narodenia

maloletej dcéry manžel prišiel o zamestnanie, teda v tom čase zvažovali viaceré možnosti riešenia ich
finančnej situácie, a to najmä možnosť, že po materskej dovolenke nastúpi navrhovateľ na rodičovskú
dovolenku, avšak nakoniec začal vykonávať prácu formou brigád v spoločnosti Baumax SR, s.r.o.,
kde pracoval od 7,00 h až do 21,00 h. Odporkyňa ďalej uviedla, že navrhovateľ v domácnosti, ani v
starostlivosti o dieťa jej počas týždňa vôbec nepomáhal, pričom toto od neho ani nevyžadovala, nakoľko

na ňom videla únavu z práce. Vo voľnom čase jej však bol stále veľkou oporou a starostlivým otcom,
a pozorným manželom. V ich vzťahu sa nehádali, nepoužívali nevhodné slová, ale jeden druhého
podporovali,užívalisikrásnechvílesmaloletoudcérou,navrhovateľjejnikdyničnevyčítalapretozostala
zaskočená po doručení návrhu na rozvod manželstva. Odporkyňa ďalej uviedla, že po dohode s jej
zamestnávateľom s obchodným menom U. F. - Q. F., N. P. F. X. P. XX, XXX XX X., G.: XX XXX XXX má 6

hodinový pracovný čas a v domácnosti pokračuje ešte minimálne 2 hodiny. Takto určenú pracovnú dobu
si so zamestnávateľom dohodla ešte v čase, keď maloletá dcéra navštevovala základnú školu, z dôvodu,
aby jej vytvorili ideálne podmienky na voľný čas, krúžky a čas venovať sa škole. Po vzájomnej dohode
s navrhovateľom, aby sa odporkyňa naplno venovala výchove detí, tento od nej nikdy nevyžadoval,
aby sa zamestnala na trvalý pracovný pomer s 8-hodinovým pracovným časom. Na druhej strane, tým,

že sa ona starala o domácnosť, navrhovateľ mal priestor, aby si budoval kariéru, pričom vôbec nebol
zaťažovaný chodom domácnosti, staraním sa o deti, ani v prípade chorôb, krúžkov a školy. Čo sa týka
finančnej výpomoci rodine odporkyne, bolo na ich spoločnej dobrej vôli pomôcť bratovi odporkyne v
situácii, keď im zomrel 2-ročný chorý syn, v takto vzniknutej ťažkej situácii sa jej brat úplne zrútil, prišiel o
prácu a preto mu pomohli finančnou sumou 800,- Eur. Ďalej odporkyňa vo svojom vyjadrení uviedla, že

sa nepokladá za nadmerne žiarlivú, avšak pri služobných cestách a výnimočných neskorých príchodoch
domov z práce považovala za normálne sa opýtať, kde navrhovateľ bol a čo robil. Ďalej odporkyňa
uviedla, že keď mala maloletá dcéra 3 roky, opäť absolvovala operáciu a niekoľkoročnú hormonálnu
liečbu a ešte v roku 2009 podstúpila posledné umelé oplodnenie, no neúspešne. Avšak túžba vychovať
ďalšie dieťa ich priviedla k myšlienke adoptovať si druhé dieťa. Navrhovateľove správanie sa v roku 2013

začalo meniť vo vzťahu k deťom, ako aj vo vzťahu k jej osobe. Bol neustále zaneprázdnený a na rodinu
mu nezostávalo veľa času. Tiež bolo prekvapujúce jeho správanie z mobilným telefónom, nakoľko si
ho brával všade, čo nikdy predtým nerobil. Na otázku odporkyne, či je medzi nimi nejaký problém, ju
navrhovateľ ubezpečil, že žiadna tretia osoba medzi nimi nie je. Navrhovateľ len uviedol, že si potrebuje
urovnať myšlienky, že v dome, v ktorom vyrastal ako dieťa nebol šťastný, z matkinej strany cítil krivdu za

ustavičné uprednostňovanie mladšieho brata a nedocenenie jeho osoby. Tiež neustále riešili problémy
s navrhovateľovou matkou, najmä s jej problémami s alkoholom presadzovaním jej dominantnej povahy
v ich domácnosti, keďže zostali bývať s navrhovateľovou matkou v rodinnom dome. Jej psychický stav
si doslova vyžadoval, aby bývali s ňou, nakoľko nechávala pustený plyn, niekoľkokrát mávali požiar v
dome a mnoho ďalších nepríjemností, ktoré s takýmto stavom súvisia. Odporkyňa ďalej uviedla, že

prípadný rozvod účastníkov konania by mal nepriaznivý dopad na maloletú dcéru, ako aj na maloletého
syna Michala, nakoľko tento ani pred rokom 2012 nemal skutočné rodinné zázemie a následne prípadný
rozvod by mohol mať vplyv na jeho zdravý vývoj a vývin.

Súd nariadil pojednávanie na deň 30.11.2015 a vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa,

odporkyne, oboznámil sa s prednesom právneho zástupcu odporkyne a prednesom kolízneho
opatrovníka maloletých. Na tomto pojednávaní navrhovateľ uviedol, že na návrhu v plnom rozsahu trvá,
pričom čo sa týka príčin rozvratu manželstva, je pravdou, že na začiatku mali pekný vzťah, avšak neskôr,
nejakých5-6rokovspätneatiežajnáslednepoadopciimaloletéhoP.užvzťahkmanželkeneboltakýakopredtým. Uviedol, že v súčasnosti mimomanželský vzťah nemá, odsťahoval sa so spoločnej domácnosti
v marci 2015 a býva v služobnom byte. Už aj predtým, minimálne od januára 2014 chodil domov len
veľmi zriedka. S odporkyňou intímne nežije už 2,5 roka, ani spolu netrávia voľný čas, minimálne od

januára 2014 a tiež aj s deťmi sa od tohto obdobia vídaval len na sviatky. Nechodili spolu na výlety, ani
spoločne netrávili čas. Bolo to spôsobené jednak jeho pracovnou vyťaženosťou a jednak tým, že sa už
nechcel stretávať s odporkyňou. Príčinu rozvratu manželstva navrhovateľ tiež videl v tom, že potreboval
viac chodiť do spoločnosti a zabávať sa, avšak odporkyňa má inú povahu. Právny zástupca odporkyne
na pojednávaní uviedol, že s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasia, avšak nie z toho dôvodu, že

by chcela odporkyňa nejakým spôsobom komplikovať nejakým spôsobom komplikovať navrhovateľovi
život, ale hlavne s ohľadom na maloleté deti, ktoré sami chcú, aby manželstvo zostalo zachované. Tiež
poukázal nato, že v prípade adopcie maloletého Miška navrhovateľ podpísal papiere k adopcii bez
vedomia odporkyne, čo však neznamená, že s adopciou odporkyňa nesúhlasila, avšak chcela si ešte
ponechať určitý čas na rozmyslenie, aj s ohľadom na maloletú dcéru.

Z výsluchu odporkyne, ako účastníčky konania na pojednávaní súd zistil, že táto s návrhom na rozvod
manželstva nesúhlasí, s manželom vždy vychádzali veľmi dobre a nikdy sa spolu nehádali. Pokiaľ sa ho
niekedy pýtala, či je nejaký problém, tak s ňou nechcel ohľadne toho komunikovať. Tiež jej niekedy v
roku 2014 povedal, že má nadváhu a teda nemá z tohto dôvodu ísť ani do jeho práce. Uviedla, že je
pravdu, že keď riešili adopciu maloletého P., dcéra W. začala byť uzavretá a nemala až také výsledky

v škole; aj z tohto dôvodu sa snažila adopciu riešiť postupne. Je však pravdou, že navrhovateľ bez
jej súhlasu podpísal papiere ohľadne adopcie, pričom ona v tom čase chodila ešte do roboty. Keď
im teda maloletý bol odovzdaný do starostlivosti, tak prvý mesiac sa s navrhovateľom striedali v jeho
starostlivosti, potom si našla výpomoc zo strany kamarátky a chodila do roboty na dve hodiny, kde si
urobila najnevyhnutnejšiu robotu a potom sa už starala o maloletého P.. V čase, keď prišiel maloletý

P. do ich domácnosti, bol vo veku 8 mesiacov. Uviedla, že je radšej doma s deťmi, avšak keď išli na
nejaké podujatie, napríklad koncert, alebo kino, bola rada keď tam išli. Tiež v minulosti, v podstate každý
víkend trávili spolu, chodili na spoločné dovolenky. Od obdobia, kedy začal robiť vo firme Mőbelix, bolo
spoločného času už menej. Ďalej uviedla, že s navrhovateľom má problém sa skontaktovať, nakoľko nie
vždy jej zdvihne mobilný telefón, pokiaľ zavolá na pevnú linku do práce a predstaví sa, tak jej telefón

zložia. V tejto súvislosti už mala aj niekoľko problémov z dôvodu, že keď bol malý Miško chorý, čo
býva dosť často, nemohla sa navrhovateľovi dovolať, aby jej pomohol a teda musela ísť sama vlakom
do Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici. Ďalej uviedla, že navrhovateľ posiela so svojho účtu
na ich spoločný účet sumu 500,- Eur mesačne, pričom z tejto sumy sa platí 300,- Eur pôžička každý
mesiac, 20 Eur tvoria poplatky za vedenie účtu, a teda zostane suma 180,- Eur, z tejto sa platí inkaso vo

výške 150,- Eur a škôlka pre maloletého P.. Tiež navrhovateľ jej platí telefón, ako aj dcére, a tiež jej platí
životnú poistku, ako aj obom maloletým deťom. Pri príležitosti sviatkov tiež kúpi deťom darčeky, aké si
vyberú. Uviedla, že jej mesačné výdavky sú vo výške 200,- Eur strava, 30,-Eur mesačne je cestovné
pre maloletú W.. Maloletý P. má tiež zdravotné problémy, časté zápaly stredného ucha. Asi pred 3-
mi rokmi absolvovali operáciu kvôli zvýšenému ušnému tlaku, nakoľko dobre nepočul, naučil sa aj zle

rozprávať,ateda jepotrebnénavštevovaťajpravidelnelogopéda.Vsúvislostiszvýšenouchorobnosťou
maloletého P. ona každý mesiac približne 1-2 týždne je s týmto doma. Toto rieši tak, že nechodí na
OČR, ale robí si prácu doma, prípadne jej pomôže kamarátka, alebo matka. Maloletá W. s rozvodom
manželstva nesúhlasí, o tomto vie, mrzí ju to, ale nechce sa k tomu viac vyjadrovať. Maloletý P. o rozvode
ani nevie. V súvislosti so zvýšenou chorobnosťou maloletého P., kupuje mu mesačne imunoglukán, na

čo dopláca zhruba 20,- Eur mesačne.

Kolízna opatrovníčka maloletých detí na pojednávaní uviedla, že rozvod manželstva nie je v záujme
maloletých detí, nakoľko maloletá W. je stále v šoku z toho, že nezhody medzi účastníkmi konania
majú byť riešené rozvodom a maloletý P. o rozvode manželstva ani nevie. Navrhla teda, aby bola

účastníkom konania poskytnutá lehota na prípadné vyriešenie konfliktov v manželstve a za účelom
návštevy manželskej poradne.

Za účelom poskytnutia lehoty účastníkom konania na návštevu manželskej poradne súd pojednávanie
odročil na 26.02.2016. Dňa 05.02.2016 navrhovateľ súdu oznámil, že na podanom návrhu na rozvod

manželstva trvá.

Súdu bola tiež doručená správa z poradensko-psychologického procesu zo dňa 18.02.2016. Zo správy
súd zistil, že v období od 12.01.2016 do 11.02.2016 sa uskutočnila jedna individuálna konzultácias navrhovateľom, a dve individuálne konzultácie s odporkyňou. V správe P.. Y. P., psychologička
referátu poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen uviedla,
že navrhovateľ navštívil ich pracovisko len z dôvodu odporučenia Okresného súdu, nebol nastavený

na spoluprácu, nemal záujem komunikovať o manželskom vzťahu, zodpovednosti. Odmietol pracovať
na vzťahu prostredníctvom poradne. Uviedol, že nemá záujem o obnovu spolužitia, takto je šťastnejší.
Odporkyňa uviedla, že je otvorená obnove manželského spolužitia a ochotná na vzťahu pracovať, no
uvedomuje si, že nie je možné pracovať na obnove spolužitia, ak to manžel odmieta. Deti odporkyňa
vedie k úcte a láske k otcovi, podporuje kontakt detí s otcom. Účastníci konania zároveň uviedli, že sa

vedia na kontakte s deťmi dohodnúť, nakoľko matka sa prispôsobí. Otec však toto využíva výnimočne a
s deťmi je málo. Uviedol, že v budúcnosti sa chce s deťmi stretávať častejšie, keď bude mať „chuť a čas“.
V závere psychologička skonštatovala, že na úprave vzťahu nie je možné pracovať psychologickými
prostriedkami vzhľadom na chýbanie motivácie na strane navrhovateľa. Na strane navrhovateľa vníma
prílišnú zameranosť na seba problém s uvedomením si zodpovednosti a záväzku voči rodine.

Na pojednávaní dňa 26.02.2016 odporkyňa uviedla, že s rozvodom manželstva súhlasí a taktiež uviedla,
že súhlasí s návrhom navrhovateľa na zverenie maloletých detí do jej osobnej starostlivosti, pričom
styk s maloletými deťmi nežiada upraviť, nakoľko na tomto sa dokážu rodičia dohodnúť. Navrhovateľ na
pojednávaní uviedol, že žiada určiť výživné vo výške 300,- Eur na obe deti. Uviedol, že okrem sumy 200,-
Eur, ktoré poukazuje na spoločný účet a z ktorého manželka hradí výdavky týkajúce sa rodinného domu,

uhrádza maloletej W. 50,- Eur vreckové, 25,-Eur mesačne stravu v škole, ďalej škôlku pre maloletého P.
v sume 14,- Eur mesačne, ďalej uhrádza poistky, telefón a internet, spolu celkovo 454,- Eur mesačne.
Navrhovateľ ďalej uviedol, že si zobral do prenájmu 2-izbový byt v Banskej Bystrici, kde platí nájomné vo
výške 350,-Eur mesačne, vrátane energií. Navrhovateľ ďalej uviedol, že platí manželke životnú poistku
vo výške 32,65 Eur mesačne, ďalej uhrádza za spotrebiteľský úver na rekonštrukciu kúpeľne v rodinnom

dome, ktorý je v jeho osobnom vlastníctve a to vo výške 154,82 Eur mesačne. Uhrádza tiež poistné
pre maloletú W. vo výške 16,18 Eur mesačne, poistku pre seba vo výške 41,96 Eur mesačne, spláca
debet na kreditnej karte vo výške 60,- Eur mesačne, 57,67 Eur mesačne uhrádza splátku za tablet
prostredníctvom spoločnosti CETELEM, uhrádza poplatok 12 Eur mesačne za škôlku pre maloletého
P., sumou 60,67 Eur mesačne uhrádza za internet TV a pevnú linku. Ďalej uhrádza poplatky manželke

za mobilný telefón v sume cca 11 Eur mesačne, pričom už sa stalo, že táto suma už bola aj vyššia, aj
70,- Eur. Ďalej platí sumu 57,49 Eur mesačne spoločnosti T-Mobile, pričom toto je balík služieb, ktoré
využíva navrhovateľ, ako aj maloletá W., pričom výška úhrady za mobilný telefón je vo výške 46,- Eur
mesačne na navrhovateľa a na maloletú W. 11,- Eur mesačne. Ďalej uhrádza káblovú televíziu 18,15
Eur mesačne. Ďalej uviedol, že spláca ešte úver spoločnosti VÚB vo výške 300,- Eur mesačne, pričom

tento úver si brali vo výške cca 11.000,- Eur, k tejto sume je potrebné ešte pripočítať sumu 200,- Eur
mesačne, nakoľko spláca ešte debet v celkovej výške 1.000,- Eur, ktorý začal splácať od februára 2016,
a teda bude sa splácať ešte 5 mesiacov.

Právny zástupca odporkyne na pojednávaní spochybnil predmetnú nájomnú zmluvu na prenájom bytu

v Banskej Bystrici, nakoľko táto mala byť účelovo uzavretá so súčasnou priateľkou navrhovateľa, ktorá
tiež v tomto byte žije. Uviedol, že tento byt mal byť pôvodne vo vlastníctve navrhovateľa, ktorý ho aj
uhradil, avšak je napísaný na meno jeho priateľky, ktorá je prenajímateľkou v tejto zmluve. Ďalej uviedol,
že odporkyňa si našla nové bývanie na X., jedná sa o 2-izbový byt, kde výška nájomného aj vrátane
energií je vo výške 300,- Eur mesačne. Predmetný byt si prenajala z dôvodu, že rodinný dom, v ktorom v

súčasnosti s deťmi bývajú je v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľa a jeho brata, pričom odporkyňa
nemá k nemu žiadny vlastnícky vzťah a tiež z dôvodu, že v predmetnom rodinnom dome žije aj matka
navrhovateľa, s ktorou sa po začatí rozvodového konania zhoršili vzájomné vzťahy a táto tiež vyžaduje
starostlivosť, pričom nie je možné, aby odporkyňa pri starostlivosti o dve maloleté deti mohla sa starať
ešte aj o matku navrhovateľa.

Z výpovede svedkyne P. T., S. W. W. W. - H., T. J. XXXX/X, S..Č.. W. M., Ľ. E. XXX/XX, súd zistil, že
táto je bývalou zamestnankyňou navrhovateľa. Svedkyňa uviedla, že je vlastníčkou bytu v W. W. na
ulici T. Č..X, pričom tento v súčasnosti prenajíma navrhovateľovi od februára 2016. Tento prenajíma z
dôvodu, že predmetný byt už nevládala splácať. Od 01.07.2015 do januára 2016 poberala podporu v

nezamestnanosti vo výške 412,- Eur mesačne, predtým mala zmluvu na dobu určitú do 30.06.2015.
Navrhovateľ ju následne ako bývalý kolega zo spoločnosti Mőbelix kontaktoval telefonicky a mal záujem
o prenájom bytu. Svedkyňa ďalej uviedla, že byt nadobudla za kúpnu cenu 33.237,- Eur, pričom banka
jej poskytla úver 29.700,- Eur a zvyšok jej poskytli jej rodičia. Byt nadobudla dňa 10.02.2015 na základekúpnej zmluvy. Svedkyňa ďalej na pojednávaní uviedla, že v predmetnom byte od februára 2016
prespala jedenkrát, pričom cca asi pred dvomi mesiacmi sa s navrhovateľom aj intímne stýkala. Toto
však nepovažuje za žiadny trvalý vzťah. Uviedla, že býva u rodičov v M., odkiaľ aj dochádza do firmy,

kde teraz pracuje, t.j. na ulici XX. Y. Q. W. W..

Na pojednávaní dňa 03.06.2016 navrhovateľ uviedol, že stále býva v prenajatom byte v W. W., nakoľko
keď sa odporkyňa s deťmi s rodinného domu odsťahovali, už mal podpísanú nájomnú zmluvu so
svedkyňou, pričom v zmysle nájomnej zmluvy mu plynie aj určitá výpovedná doba, keby túto vypovedal.

V služobnom byte tiež nemôže bývať, nakoľko tento potreboval jeho nadriadený. Ďalej navrhovateľ
uviedol, že t.č. ani nie je možné, aby býval v rodinnom dome, nakoľko odporkyňa pri odchode zo
spoločnej domácnosti zobrala zo sebou aj komplet nábytok. Tiež, čo sa týka dĺžky dochádzania, je mu
výhodnejšie dochádzať do práce z W. W. z prenajatého bytu, ako z rodinného domu, pričom z bytu je
to do jeho práce cca 3 km a z rodinného domu na X. cca 11 km. Navrhovateľ ďalej uviedol, že on sám
nemal problém s tým, aby odporkyňa naďalej bývala v rodinnom dome. Odporkyňa sa však odsťahovala

a z obývačky zobrala domáce kino a sedačku a tiež v kuchyni nezostali hrnce. V kúpeľni tiež zmizla
sušička prádla, zostala tam len práčka a v detských izbách zostala len skriňa, písací stôl a v P. izbe
pohovka na príležitostné spanie.

Odporkyňa na pojednávaní uviedla, že o rozvode manželstva sa dozvedela v októbri 2015, kedy jej

bol zaslaný návrh zo súdu. Následne kontaktovala SMS-správou navrhovateľa, pričom tento jej uviedol,
že po rozvode manželstva sa má z rodinného domu vysťahovať, nakoľko si to želá aj jeho matka. Po
rozhovore s matkou navrhovateľa táto potvrdila, že sa takto dohodli. Odporkyňa sa však z rodinného
domu nemohla hneď odsťahovať, nakoľko nemala taký príjem, aby si mohla dovoliť platiť nájom. Až
na základe toho, že jej bolo predbežným opatrením stanovené výživné vo výške 300,- Eur mesačne

na obe deti, mala finančné prostriedky, aby si mohla zabezpečiť byt v prenájme. Ďalej uviedla, že jej
nie je zrejmé, za akým účelom bola zobratá pôžička vo výške 11.600,- Eur v spoločnosti VÚB zo dňa
28.01.2015. Zmluvu o úvere podpísala na parkovisku, pričom ani nevidela sumu predmetného úveru,
len miesto kde sa má podpísať. Rovnako nemá vedomosť o tom, či a v akej výške si navrhovateľ zobral
úver v spoločnosti UniCredit bank. Ďalej uviedla, že s výdavkami jej pomáhajú aj rodičia a súrodenci.

Na pojednávaní dňa 27.06.2016 odporkyňa uviedla, že jej mesačná mzda je vo výške 328,- Eur, čo
vyplýva aj zo mzdového listu; tieto finančné prostriedky jej zamestnávateľ vypláca v hotovosti. Takto
vypláca všetkých svojich zamestnancov. S mesačnými výdavkami jej tiež pomáhajú rodičia, pričom títo
sú momentálne na dôchodku. V minulosti tiež požičali finančné prostriedky jej bratovi, pričom jednalo sa
o sumu 800,- Eur, bolo to cca pred viac ako piatimi rokmi.

Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že čo sa týka pôžičky od spoločnosti VÚB, ktorú si brali s
odporkyňou v januári 2015 vo výške 11.600,- Eur, suma 4.500,- Eur z tejto pôžičky išla na preplatenie
úveru, ktorý mal v tej istej banke a sumu 7.000,- Eur z tejto pôžičky požičal kolegovi. Čo sa týka pôžičky
zo septembra 2015, túto si bral za účelom, že chcel vyplatiť dlh spoločnosti CETELEM a tiež ešte slúžila

na preplatenie úveru, ktorý mal v UniCredit bank. Ďalej uviedol, že pokiaľ platil v mesiacoch marec -
apríl 2016 P. T. sumu 17,99 Eur ako vstupenku do posilňovne, toto urobil z dôvodu, že mu táto robila
kondičnú trénerku, nakoľko má zdravotné problémy s kolenami a P. T. je t.č. zapísaná ako kondičná
trénerka I. kvalifikačného stupňa. Ďalej navrhovateľ uviedol, že s maloletým P. sa stretáva veľmi zriedka,
od januára 2016 s ním bol asi 2-krát, alebo 3-krát, s maloletou W. sa vidí cca 1-2-krát do mesiaca na

jednu, dve hodinky, spravidla v Banskej Bystrici, v meste.

Zo sobášneho listu E. Ú. N. - P. X. súd zistil, že účastníci konania uzavreli dňa 09.09.1995 manželstvo
v Sliači, pričom manželstvo bolo zapísané v knihe manželstiev vo zväzku X, ročník XXXX, strana XX,
poradové číslo XX.

Z rodného listu maloletej W. X. súd zistil, že táto sa narodila XX.XX.XXXX vo Zvolene, ako otec je
zapísaný H. X., Y. P. W.S. X., H.. Š..

Z rodného listu maloletého P. X. súd zistil, že tento sa narodil XX.XX.XXXX v Galante, ako otec je

zapísaný H. X., ako matka W. X., H.. Š..Zo správy Mestského úradu Sliač zo dňa 27.10.2015 súd zistil, že účastníci konania majú trvalý pobyt
na území mesta X., neboli riešení za žiadny priestupok, ani previnenia. Majetkové a bližšie rodinné
pomery im nie sú známe.

Z potvrdenia o výške príjmu odporkyne (čl.33) súd zistil, že jej priemerný mesačný príjem za obdobie
od: októbra 2014 do septembra 2015 je vo výške 292,21 Eur mesačne.

Z potvrdenia o príjme navrhovateľa zo dňa 27.10.2015 súd zistil, že mesačný príjem navrhovateľa za

obdobie od októbra 2014 do septembra 2015 je vo výške 1958,46 Eur mesačne, pričom v čistej mzde
je aj mesačný paušál vo výške 200,- Eur a daňový bonus na dve deti vo výške 42,82 Eur mesačne.
Z výpisov z účtov navrhovateľa za obdobie od 01/2015 do 05/2016 súd zistil, že priemerný mesačný
príjem navrhovateľa za obdobie od 6/2015 do 5/2016 je vo výške 1.938,74 Eur.

Zo správy zo šetrenia rodinných pomerov zo dňa 11.11.2015 súd zistil, že účastníci konania obývajú

rodinný dom, ktorý je v osobnom vlastníctve otca detí a jeho brata. V dome sú dve domácnosti,
pričom jednu tvorili manželia X. s deťmi a v druhej stále býva navrhovateľova matka. Matka pracuje u
zamestnávateľa U. F. - výroba polotovarov - pekáreň v Sliači ako administratívna pracovníčka, pričom
jej mesačný príjem je vo výške 280 - 290,- Eur, prídavky na deti poberá otec. Tento v domácnosti matky
financujeinkasovsume150,-Eur,deťomstravuvzariadeniach,dcéreposielanaúčet50,-Eurmesačne,

z čoho si dcéra platí doučovanie angličtiny vo výške 20,- Eur a zvyšok, čo uzná za potrebné. Tiež otec
platí poplatok za mobilné telefóny pre odporkyňu a pre dcéru v sume okolo 22,- Eur mesačne. Otec tiež
platí deťom poistky. Maloletý P. navštevuje aj logopedickú ambulanciu a ORL ambulanciu (nepočuje na
jedno ucho). Maloletá W. navštevuje endokrinologickú ambulanciu pre problémy so štítnou žľazou 1-
krát ročne. V rámci šetrenia odporkyňa uviedla, že nesúhlasí s navrhovaným výživným, nakoľko otec

sa vyjadril, že po rozvode má opustiť terajšie bydlisko, teda bude nútená nájsť si s deťmi podnájom,
načo sama nemá dostatočný príjem. Otec maloletých detí v rámci šetrenia uviedol, že býva v priestoroch
svojej firmy v W. W., kde má k dispozícii 1-izbový služobný byt s príslušenstvom. Ďalej uviedol, že matke
posielal na účet 200,- Eur, z čoho je zaplatené inkaso vo výške 150,- Eur a 50,- Eur mesačne jej z tejto
sumy zostáva. Tiež platí v domácnosti aj pevnú linku, internet a Magio v sume 50,- Eur mesačne a platí

úvery, ktoré si v manželstve zobrali.

Z výpisu z účtu v Uni Credit bank za obdobie od 08.02.2016 do 24.02.2016 (čl.56-58 spisu) súd zistil, že
navrhovateľ platí poistku na maloletého P. vo výške 16,90 Eur mesačne, ďalej platí sumu vo výške 200,-
Eur mesačne odporkyni ako príspevok na deti, platí sumu 32,65 Eur mesačne poistenie odporkyne,

ďalej platí úver vo výške 154,82 Eur mesačne a sumu 20,30 Eur a 1,35 Eur ako poplatky predmetného
úveru; platí ďalej poistné na maloletú W. vo výške 16,18 Eur mesačne, poistné v sume 41,96 Eur
mesačne, splátku kreditnej karty vo výške 60 Eur mesačne, sumu 50 Eur W. ako vreckové, ďalej platí
spoločnosti CETELEM splátku vo výške 57,67 Eur mesačne, platí škôlku pre maloletého P. vo výške 12
Eur mesačne, platí sumu vo výške 60,67 Eur mesačne spoločnosti T-Com, sumu 11,45 Eur mesačne

spoločnosti T-Mobile pre odporkyňu, sumu 57,49 Eur mesačne spoločnosti T-Mobile, sumu 18,15 Eur
mesačne spoločnosti UPC BROADBAND.

Z kúpnej zmluvy zo dňa 10.02.2015 súd zistil, že táto bola uzatvorená medzi spoločnosťou MANSION,
s.r.o. ako predávajúcim a P. T., S. W. Ľ. E. XXX/XX, XXX XX M. ako kupujúcou. Predmetom kúpnej

zmluvy bol byt č. XX vo vchode č. X, na X poschodí polyfunkčného domu T. J., X.. Č.. XXXX, ako aj
podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve bytového domu. Podľa článku
VIII. predmetnej zmluvy kúpna cena bola stanovená dohodou vo vyhotovení holobyt vo výške 27.697,50
Eur + DPH, t.j. 33.237,- Eur. V zmysle článku VIII. bod 2/ kúpna cena bude uhradená z prostriedkov
hypotekárneho úveru poskytnutého Slovenskou sporiteľňou, a.s. vo výške 29.700,- Eur a časť kúpnej

ceny vo výške 3.537,- Eur bude uhradená z vlastných finančných zdrojov kupujúceho.

Zo zmluvy o hypotekárnom úvere a zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 30.01.2015 súd zistil, že táto
bola uzatvorená medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a P. T. ako dlžníkom. Predmetom tejto zmluvy bol
záväzok banky poskytnúť hypotekárny úver č. XXXXXXXXXX a splátkový úver č. XXXXXXXXXX. Výška

hypotekárneho úveru bola vo výške 23.100,- Eur za účelom kúpy bytu, pričom mesačná splátka bola
určená vo výške 113,99 Eur mesačne. Výška splátkového úveru bola určená vo výške 6.600,- Eur za
účelom kúpy bytu, pričom mesačná splátka bola určená vo výške 32,17 Eur mesačne.Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 24.09.2015 (čl.92-95 spisu) súd zistil, že táto bola uzatvorená
medzi Uni Credit bank, a.s. a navrhovateľom ako dlžníkom. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie
spotrebiteľského úveru vo výške 5.896,- Eur. V zmysle bodu II. bod 2/ účelom použitia úveru písm. a/

bola úhrada poplatku za zaradenie do poistenia schopnosti splácať úver v sume 396,- Eur a podľa písm.
b/ bez účelového určenia v sume 5.500,- Eur. Výška mesačnej splátky bola podľa bodu 6/, čl. II. vo výške
175,12 Eur mesačne.

Zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 28.01.2015 súd zistil, že táto bola uzavretá medzi

VÚB banka, a.s. a navrhovateľom a odporkyňou ako dlžníkmi. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie
bezúčelového spotrebného úveru vo výške 11.600,- Eur s lehotou splatnosti 48 mesiacov, čerpaný
jednorázovo dňa 28.01.2015, mesačná splátka vrátane poistného bola určená vo výške 298,52 Eur.

Z oznámenia spoločnosti CETELEM (čl. 103 spisu) súd zistil, že navrhovateľovi bol poskytnutý úver
vo výške 485,10 Eur, pričom mesačná splátka je vo výške 57,67 Eur, úver bol poskytnutý 21.08.2015.

Počet pravidelných mesačných splátok bol určený na 9 mesiacov. Dátum splatnosti poslednej splátky
bol určený na deň 15.05.2016.

Z oznámenia spoločnosti Wüstenrot súd zistil, že v zmysle uzavretej poistnej zmluvy za zodpovednosť
za škodu pri výkone povolania je ročné poistné vo výške 120,- Eur.

Z nájomnej zmluvy zo dňa 01.02.2016 súd zistil, že bola uzatvorená medzi P. T., A.. XX.XX.XXXX, T.
XXXX/X W. W. ako prenajímateľom a H. X. ako nájomcom. Predmetom zmluvy bol prenájom bytu č.XX,
č. vchodu X, III. poschodie, súp.č. XXXX. V zmysle článku III. bola nájomná
zmluva uzatvorená na dobu neurčitú. V zmysle článku V. výška nájomného bola stanovená dohodou

vo výške 350,- Eur mesačne, pričom v uvedenej sume sú v zmysle bodu 2/ tohto článku zahrnuté aj
úhrady za plnenia poskytované z užívaním predmetu nájmu a jeho príslušenstva. V zmysle článku VIII.
nájomnú zmluvu je možné skončiť písomnou dohodou uzavretou medzi zmluvnými stranami, písomnou
výpoveďou, uplynutím doby, na ktorú bol nájom dojednaný. V zmysle článku VIII. bod 2/ výpovedná
doba je trojmesačná a začína plynúť dňom nasledujúcom po dni, v ktorom bola druhej zmluvnej strane

doručená výpoveď.

Z poistky k poistnej zmluve čl.XXXXXXXX zo dňa 10.12.2015 súd zistil, že mesačné poistné na poistenú
W. X. je vo výške 32,65 Eur mesačne.

Z poistky k poistnej zmluve č.XXXXXXXX zo dňa 12.12.2015 súd zistil, že poistné na poisteného H. X.
je vo výške 41,96 Eur mesačne.

Z poistky k poistnej zmluve č. XXXXXXXX zo dňa 18.09.2015 súd zistil, že je uzatvorená poistná zmluva,
detské investičné poistenie na poistenú W. X., pričom poistné je vo výške 16,18 Eur mesačne.

Z poistky k poistnej zmluve č. XXXXXXXX zo dňa 09.02.2016 súd zistil, že bolo uzatvorené životné
poistenie „NN smart“ na poisteného P. X., poistné je vo výške 17,02 Eur mesačne.

Z nájomnej zmluvy zo dňa 29.02.2016 súd zistil, že táto bola uzatvorená medzi P.. Y. W. Y. P. E. ako

prenajímateľmi a W. X. ako nájomcom. Predmetom nájmu bol prenájom bytu č. X na G.. poschodí, vo
vchode č. X na X., A. J. W. A., v obytnom dome súp.č. XXX. V zmysle článku IV. nájomná zmluva bola
uzatvorená na dobu určitú od 01.03.2016 do 31.12.2016. V zmysle bodu V. zmluvy nájomné bolo určené
dohodou na sumu 300,- Eur mesačne, vrátane úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu.

Zo mzdového listu (čl.160 spisu) zo dňa 02.06.2016 súd zistil, že priemerný mesačný príjem odporkyne
za obdobie od januára do apríla 2016 je vo výške 339,- Eur mesačne.

Z listu zo dňa 08.01.2016 (čl. 163 spisu) súd zistil, že mesto Sliač oznámilo odporkyni, že v súčasnosti
nedisponuje žiadnym voľným nájomným bytom, pričom žiadosť odporkyne o pridelenie nájomného bytu

zaradili do evidencie žiadateľov o byt bez stanovenia poradia.Podľa čl. 4 základných zásad zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“), všetci členovia
rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať
zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny.

Podľa § 18 zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa § 22 zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1 zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak
sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

Podľa § 113 ods. 1 O.s.p., s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov

manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Podľa § 24 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a

spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja
rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak
súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a
ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň

jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda
musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv
a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie
jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové

väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa
na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. 1 a 2 zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťomsastanesúčasťourozhodnutiaorozvode.Aksarodičianedohodnúoúpravestykusmaloletým
dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to
neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 28 ods. 1 a 2 zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a
dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa; zastupovanie
maloletého dieťaťa; správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja
rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa ust. § 62 ods. 1, 2, 3 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá dočasu, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťamá právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa

osobitného zákona a to zák. č. 601/2003 Z.z. v platnom znení.

Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Ako ďalej vyplýva z § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 43 ods. 1 zákona o rodine, maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú
vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré
sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má
maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť

zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

Vykonaným dokazovaním má súd za preukázané, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa
09.09.1995 na Sliači, manželstvo je zapísané v knihe manželstiev Obvodného úradu N., P. X., vo zväzku
X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX. U obidvoch sa jednalo o prvé manželstvo,

obidvaja sú slovenskej národnosti. Posledné spoločné bydlisko manželov bolo na adrese : X. P. XX,
XXX XX X.. Z manželstva sa pochádzajú dve deti, maloletá W. X., A.. XX.XX.XXXX a maloletý P. X.,
A.. XX.XX.XXXX.

Ustanovenie § 18 zákona o rodine zakotvuje základné osobné práva a povinnosti manželov, ktoré

vznikajú uzavretím manželstva. Tieto mravné a etické postuláty, ktoré vo svojej podstate charakterizujú
vzťah manželov a ich spolužitie, zakotvil zákonodarca ako povinnosti. Keďže ide o imperfektnú normu,
plnenie týchto povinností nie je súdne vymáhateľné ani sankcionovateľné. Ich porušenie však môže
spôsobiť vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov medzi manželmi bez perspektívy ďalšieho obnovenia
manželského spolužitia a na ich porušenie súd obligatórne prihliada pri posudzovaní miery rozvratu

vzťahov medzi manželmi podľa § 23 ods. 3. Závažné porušovanie niektorých povinností uvedených v §
18 sa môže v niektorých prípadoch považovať za trvalo neusporiadaný spôsob života.

Povinnosť žiť spolu vyplýva z účelu manželstva vyjadreného v ustanovení § 1 ods. 2, podľa ktorého
účelommanželstvajevytvoriťharmonickéatrvaléživotnéspoločenstvo,ktorézabezpečíriadnuvýchovu

detí. Uvedená povinnosť však neznamená žiť spolu v spoločnej domácnosti, a teda spoločné bývanie
manželov, aj keď vytvorenie spoločnej domácnosti bude pravidlom. Povinnosť žiť spolu znamená
vytvorenie vzájomného životného spoločenstva, pokojného a harmonického spolužitia. Porušovanie
tejto osobnej povinnosti spočívajúce v nezáujme o rodinu a manželstvo a v uprednostňovaní vlastných
záujmov pred záujmami rodiny je jednou z najčastejších príčin rozvratu vzťahov medzi manželmi.

Vernosť je ďalšou morálnou povinnosťou manželov, ktorá vyplýva z podstaty samého manželstva, ako
aj z jeho účelu. Nevera nemusí byť chápaná len ako mimomanželský vzťah výslovne sexuálneho
charakteru. Za neveru sa môžu považovať akékoľvek styky jedného z manželov s osobou druhého
(alebo toho istého) pohlavia, ktoré prekračujú normálnu mieru spoločenských stykov a zároveň narúšajú

podstatu manželského spolužitia, ktorou je okrem iného vzájomná dôvera a náklonnosť. Z uvedeného
vyplýva, že porušenie vernosti je výslovne subjektívnou kategóriou, ktorá závisí od postoja druhého
manžela, teda či niektoré styky manžela bude považovať za porušenie vernosti, alebo nie.

Dodržiavaniepovinnostivzájomnerešpektovaťdôstojnosťmápodľazákonodarcunapomáhaťnaplnenie

účelu manželstva a viesť manželov k rešpektovaniu svojich osobností, najmä svojich schopností,
možností a k vyrovnanému spolužitiu. Ide teda o otázku vzájomného správania, ako aj komunikácie
medzi manželmi a kultúry prejavov. Pokojné, bezpečné a harmonické rodinné prostredie nemožnovytvárať bez vzájomného rešpektovania dôstojnosti manželov. Povinnosť vzájomného rešpektovania
dôstojnosti teda vyplýva z povinnosti vytvárať zdravé rodinné prostredie a zároveň je jej predpokladom.

Povinnosť vytvárať zdravé rodinné prostredie je najširšie koncipovanou povinnosťou, ktorá vychádza z
účelu manželstva vyjadreného v § 1, ako aj v čl. 1 Základných zásad. Rodina je základnou jednotkou
spoločnosti a je prirodzeným prostredím pre rast a blaho všetkých svojich členov, najmä detí. Je to
miesto plného a harmonického rozvoja osobnosti dieťaťa, jeho charakteru a osvojovania si hodnôt.
Vzhľadom nato by rodinné prostredie malo byť zdravé, to znamená, že by v ňom mala vládnuť atmosféra

vzájomného porozumenia, tolerancie, dôvery a lásky.

Manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia
uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených zákonom o rodine. Jeho účelom je vytvoriť
harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.

K zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch na návrh niektorého z
manželov, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže
plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Podanie návrhu
na rozvod manželstva je osobným právom každého z manželov, čo vyplýva zo zásady manželstva
ako slobodného a dobrovoľného zväzku muža a ženy. Pri skúmaní, či sú vzťahy medzi manželmi tak

vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a od manželov
nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, súd berie do úvahy najmä vzájomný vzťah medzi
manželmi, doterajšie spolužitie, jeho dĺžku ako aj mieru vzájomnej odkázanosti a možnosti poskytovať
si osobnú, majetkovú a materiálnu pomoc. Pri posúdení podmienky súdom, či od manželov možno,
resp. nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, sa viac-menej musí súd vyporiadať so

subjektívnym postojom účastníkov konania, ktorý závisí od vôle manželov a ich postoju k manželstvu.

Súd po vykonanom dokazovaní dospel pri svojom rozhodovaní k záveru, že vzťahy medzi manželmi
sú hlboko a trvalo rozvrátené, pričom príčina rozvratu manželstva spočíva predovšetkým v nezáujme
navrhovateľa o zotrvanie v tomto manželstve, ako aj v nezáujme o samotnú odporkyňu. Uvedené

vyplýva zo samotného konania navrhovateľa, ktorý podal návrh na rozvod manželstva, pričom samotná
odporkyňa sa o tomto kroku dozvedela až keď jej bol doručený návrh na rozvod manželstva zo strany
súdu. Aj po tomto kroku zo strany navrhovateľa mala odporkyňa snahu manželstvo s navrhovateľom
zachovať,vosvojomvyjadreníknávrhunarozvodmanželstvazodňa12.11.2015uviedla,žekodporcovi
stále cíti lásku, rovnaký postoj k nemu majú aj maloletá dcéra a syn. Z dôvodu, že navrhovateľ jej tvrdil,

že iný vzťah ani známosť nemá, hoci od marca 2015 s nimi v spoločnej domácnosti nebýva, všetky
osobné veci má však doma a sporadicky ich aj navštevuje, uviedla, že stále vidí šancu na záchranu
ich manželstva. Uviedla tiež, že rozvod manželstva by tiež negatívne vplýval aj na ich maloleté deti,
maloletú W., ktorá by vyrastala bez stálej prítomnosti otca a maloletého X. P., ktorý ešte pred rokom 2012
nemal skutočné rodinné zázemie, nakoľko si ho adoptovali a prípadný rozvod manželstva aj vzhľadom

k jeho útlemu veku by znamenal vážny zásah do jeho zdravého vývinu a vývoja. Nesúhlasila s tvrdením
odporcu, keď prezentoval ich manželstvo ako nefunkčné. Uviedla, že vo vzťahu sa nehádali, nepoužívali
nevhodné slová, jeden druhého podporovali, užívali si krásne chvíle s maloletou dcérou, navrhovateľ jej
nikdy nič nevyčítal. Z návrhu na rozvod manželstva zostala preto zaskočená. Na jej otázky, či je medzi
nimi nejaký problém, ju navrhovateľ ubezpečoval, že žiadna tretia osoba medzi nimi nie je. Uviedol,

že si potrebuje urovnať myšlienky. Odporkyňa ako problém v spoločnom manželstve videla to, že sa
neosamostatnili od manželovej matky, ale zostali bývať s ňou v spoločnej domácnosti. Charakterizovala
vzťah s manželom ako harmonický, pričom už v počiatočných rokoch manželstva sa obaja snažili o
dieťa, pričom toto sa im z dôvodu zdravotných problémov u oboch podarilo až po druhom umelom
oplodnení a sústavnej liečbe. Po štyroch rokoch od uzavretia manželstva sa im narodila maloletá W..

Nakoľko ani po niekoľkoročnej hormonálnej liečbe a umelom oplodnení sa jej nepodarilo otehotnieť,
adoptovalisimaloletéhoP.,ktorýdoichdomácnostiprišielvoveku8mesiacov.Navrhovateľsazačalviac
venovať práci, aby zabezpečil domácnosť, pričom ona sa po ich vzájomnej dohode venovala domácnosti
a maloletým deťom. Okrem toho je zamestnaná na 6 hodinový pracovný pomere a v domácnosti pracuje
po dohode so zamestnávateľom ešte minimálne 2 hodiny.

Úprimnú snahu o záchranu manželstva prezentovala odporkyňa aj na prvom pojednávaní dňa
30.11.2015 a s rozvodom manželstva nesúhlasila. Navrhovateľ na podanom návrhu na rozvod
manželstva trval, odmietal aj prípadnú návštevu manželskej poradne. Príčiny rozvratu manželstva napojednávaní prezentoval tak, že od času, kedy im zomrel synovec a brat odporkyne sa dostal do
finančných problémov, mu finančne vypomohli sumou 800,-Eur a vtedy sa medzi nimi objavili prvé
rozpory. Uviedol, že mimomanželský vzťah nemá, odsťahoval sa zo spoločnej domácnosti v marci 2015

a býva v služobnom byte. Tiež príčiny rozvratu manželstva videl v rozdielnosti pováh oboch, keď on
potreboval viac chodiť do spoločnosti a zabávať sa, odporkyňa mal inú povahu, pričom na začiatku
manželstva sa táto rozdielnosť pováh tak neprejavovala, nakoľko sa snažili o spoločné deti. Na snahu
odporkyne o záchranu manželstva prejavenú v písomnom vyjadrení ako na samotnom pojednávaní
reagovalchladneanijakýmspôsobomsaktomunevyjadril,prezentovalužlennázorytýkajúcesaúpravy

vzájomných práv a povinností k maloletým deťom po rozvode manželstva. Sám, aj napriek vyjadreniu
kolíznej opatrovníčky a prejavenej túžbe maloletých detí po obnove spolužitia rodičov, neprejavil žiadnu
snahu o záchranu manželstva.

Aj vzhľadom na vyjadrenie kolízneho opatrovníka maloletých detí na pojednávaní a výsledky šetrenia
rodinných pomerov, z ktorých vyplynulo, že maloletý P. o rozvode manželstva vôbec nevie, je mu za

ockom smutno a aj vzhľadom na vyjadrenie maloletej W., ktorá uviedla, že rodičia sa nezvykli hádať,
chodili spolu na výlety a prezentovala túžbu, aby rodičom pomohol nejaký odborník súd pojednávanie
odročil za účelom poskytnutia lehoty účastníkom konania na návštevu manželskej poradne. Následne zo
správy z poradensko - psychologického procesu vyplynulo, že navrhovateľ nemal záujem komunikovať
o manželskom vzťahu, nebol nastavený na spoluprácu, na vzťahu prostredníctvom poradne odmietol

pracovať. Uviedol, že nemá záujem na obnovení manželského spolužitia. Odporkyňa bola podľa správy
otvorená obnove manželského spolužitia a ochotná na vzťahu pracovať. Podľa správy tiež účastníci
uviedli, že na kontakte s deťmi sa vedia dohodnúť, nakoľko matka sa prispôsobí. Navrhovateľ uviedol, že
v budúcnosti sa chce stretávať s deťmi častejšie, keď bude mať „chuť a čas“. Navrhovateľ na návrhu na
rozvod manželstva zotrval aj na pojednávaní dňa 26.02.2016, pričom odporkyňa na tomto pojednávaní

uviedla, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí.

V priebehu konania odporkyňa spochybnila nájomnú zmluvu, ktorou si navrhovateľ prenajal byt v W.
W., pričom uviedla, že kolegovia navrhovateľa z práce ju informovali, že prenajímateľkou bytu je pani
P. T., ktorá je priateľkou navrhovateľa a ktorá v byte tiež žije. Tiež uviedla, že tento byt mal byť

pôvodne vo vlastníctve navrhovateľa, ktorý ho aj uhradil, pričom je napísaný na meno jeho priateľky. Z
výsluchu svedkyne P. T. súd následne zistil, že táto je bývalou kolegyňou navrhovateľa z práce, pričom
s navrhovateľom podľa svojho vyjadrenia nemá trvalejší vzťah, mala s ním síce pred nejakým časom
intímny pomer, čo však za trvalý vzťah nepovažuje. Na pojednávaní, na ktorom súd vykonal dokazovanie
výpismi z účtov navrhovateľa ako aj odporkyne za obdobie od 1/2015 doposiaľ, navrhovateľ uviedol,

že pokiaľ platil v mesiacoch marec - apríl 2016 P. T. sumu 17,99 Eur ako vstupenku do posilňovne,
toto urobil z dôvodu, že mu táto robila kondičnú trénerku, nakoľko má zdravotné problémy s kolenami
a P. T. je zapísaná ako kondičná trénerka I. kvalifikačného stupňa. Na vyjadrenie odporkyne, že jej
nie je zrejmé, za akým účelom bola zobratá pôžička vo výške 11.600,- Eur v spoločnosti VÚB zo dňa
28.01.2015, pričom zmluvu o úvere podpísala na parkovisku, pričom ani nevidela sumu predmetného

úveru, len miesto kde sa má podpísať, navrhovateľ reagoval na ďalšom pojednávaní tým, že pôžička od
spoločnosti VÚB vo výške 11.600,- Eur bola určená na preplatenie úveru v sume 4.500,- Eur a sumu
7.000,- Eur z tejto pôžičky požičal kolegovi z práce. Ohľadne pôžičky zo septembra 2015 v spoločnosti
Uni Credit bank navrhovateľ uviedol, že sa jednalo o pôžičku, ktorou chcel vyplatiť dlh v spoločnosti
CETELEM a tiež ešte slúžila na preplatenie úveru, ktorý mal v Uni Credit bank.

V danom prípade súd zistil, ako to už bolo konštatované vyššie, že vzťahy medzi manželmi sú vážne
rozvrátené. Manželstvo neplní všetky svoje funkcie a obnovenie spolužitia neprichádza do úvahy,
najmä pre nevôľu zo strany navrhovateľa. Navrhovateľ s odporkyňou spolu už minimálne od marca
2015 nežijú v spoločnej domácnosti, najskôr navrhovateľ trávil väčšinu času v práci, neskôr začal aj

prespávať v služobnom byte, potom začal žiť v byte v Banskej Bystrici. Intímne sa tiež nestýkajú,
čo vyplynulo z výpovedí samotných účastníkov, manželstvo teda neplní svoju biologickú funkciu.
Celkovému odcudzeniu napomáha aj skutočnosť, že navrhovateľ začal chodiť domov len minimálne
odôvodňujúc túto neprítomnosť najmä pracovnou vyťaženosťou. Ako vyplýva aj zo správy Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny možnosti pre úpravu pomerov v rodine sú obmedzené, keďže navrhovateľ za

žiadnychokolnostíniejeochotnýobnoviťmanželskéspolunažívanieariešiťproblémyvmanželstve.Súd
je toho názoru, že od septembra 2015, kedy bol navrhovateľom podaný návrh na rozvod manželstva, bol
pre oboch účastníkov vytvorený pomerne značný časový priestor aj na mimosúdne riešenie vzájomných
problémov v snahe o zachovanie manželského spolužitia. Ako vyplynulo s výpovedí účastníkov, títonetrávia spolu žiaden voľný čas. Za príčinu rozvratu manželstva je teda možné považovať čiastočne
aj rozdielnosť pováh a názorov účastníkov, čo vyplynulo z výpovedí samotných účastníkov konania,
pričom táto sa začala výraznejšie prejavovať v súvislosti s kariérnym postupom navrhovateľa, ktorý

začal tráviť väčšinu času v práci na úkor voľného času stráveného s rodinou, čo viedlo k vzájomnému
citovému odcudzeniu manželov a hlbokému a trvalému rozvráteniu manželstva. Čo sa týka ďalšej
manželskej povinnosti zakotvenej v § 18 zákona o rodine a tou je vernosť, jedná sa o morálnu povinnosť
manželov, pričom nevera nemusí byť chápaná len ako mimomanželský vzťah výslovne sexuálneho
charakteru. Za neveru sa môžu považovať akékoľvek styky jedného z manželov s osobou druhého

(alebo toho istého) pohlavia, ktoré prekračujú normálnu mieru spoločenských stykov a zároveň narúšajú
podstatu manželského spolužitia, ktorou je okrem iného vzájomná dôvera a náklonnosť. Ako vyplynulo
z vykonaného dokazovania, či už z výpovede svedkyne P. T., ako aj z listinných dôkazov (napr. nákup
potravín v M., kde t.č. má pobyt svedkyňa, Č.. XXX) je tu viacero indícií, že vzťah navrhovateľa
so svedkyňou prekročil normálnu mieru spoločenských stykov, pričom intímny styk s navrhovateľom
pripustila aj samotná svedkyňa. Uvedenému nasvedčuje aj zakúpená permanentka do fitnescentra

pre svedkyňu, keď je zrejmé, bez ohľadu na kvalitu a obsah vzájomného vzťahu so svedkyňou,
že navrhovateľ trávi čas so svedkyňou v posilňovni na úkor času, ktorý by mohol stráviť so svojou
manželkou a maloletými deťmi, pričom je zrejmé, že styk navrhovateľa s deťmi je nielen od podania
návrhu na rozvod manželstva, ale už aj pred podaním samotného návrhu skutočne minimálny, pričom
navrhovateľ toto odôvodňuje pracovnou vyťaženosťou. Tiež je tu nevysvetlená časová súvislosť s kúpou

bytu svedkyňou P. T., ku ktorej došlo dňa 30.01.2015 a Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru
„Flexipôžička“ zo dňa 28.01.2015, ktorá suma bola pripísaná na účet navrhovateľa dňa 28.01.2015 a dňa
29.01.2015 došlo k výberu sumy 6.900,-Eur v hotovosti. Uvedený výber navrhovateľ odôvodnil tým, že
sumu 7.000,-Eur požičal kolegovi z práce. Uvedenú skutočnosť súdu nijakým spôsobom nepreukázal,
pričom súdu sa takéto vysvetlenie aj vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nejaví ako dôveryhodné.

Pokiaľ aj z obsahu samotnej kúpnej zmluvy a zmluvy o hypotekárnom úvere, ktoré predložila svedkyňa
vyplýva, že na úhradu celkovej kúpnej ceny za byt svedkyňa použila úver v celkovej výške 29.700,-
Eur, je zrejmé, že suma 3.537,-Eur musela byť uhradená ešte s iných finančných prostriedkov a
taktiež je zrejmé, že vzhľadom k tomu, že sa jednalo o byt v prevedení „holobyt“ ešte ďalšie finančné
prostriedky museli byť vynaložené na jeho úpravu tak, aby bol obývateľný. Ďalšie úvahy ohľadne použitia

finančných prostriedkov súd ponecháva na prípadné ďalšie konanie o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, avšak vo vzťahu k tomuto konaniu súd takéto konanie navrhovateľa počas
trvania manželstva hodnotí ako vážne narušenie dôvery medzi partnermi a vyvoláva pochybnosti o
pravdivosti vyjadrení samotného navrhovateľa o príčinách rozvratu manželstva.

U oboch detí je stabilný citový vzťah k navrhovateľovi ako aj k odporkyni. Každé z detí rozvodom
utrpí určitú ujmu, ale súd je toho názoru, že pokiaľ aj v súčasnosti už manželia nežijú v spoločnej
domácnosti, pri úprave styku navrhovateľa s deťmi ako neobmedzeného, nie je rozvod manželstva
účastníkov konania ani v rozpore so záujmom maloletých detí. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd
manželstvo navrhovateľky a odporcu rozviedol.

Pri rozhodovaní o tom, ktorému z rodičov sa majú mal. deti zveriť do osobnej starostlivosti nie sú
dôležité okolnosti lepšieho hmotného zabezpečenia dieťaťa, ale to, ktorý z rodičov má na výchovu
dieťaťa, na jeho celkový citový, duševný a morálny vývoj lepšie podmienky. Dáva sa prednosť rodičovi,
u ktorého sú lepšie predpoklady na výchovu, najmä spoločenské a biologické. Súd v danom prípade

prihliadol najmä na vhodné podmienky pre výchovu maloletých detí na strane odporkyne, pričom
so zverením detí do osobnej starostlivosti odporkyne súhlasil aj navrhovateľ. Súd prihliadol aj na
odporúčanie kolízneho opatrovníka zveriť deti do osobnej starostlivosti matky. Súd na základe vyššie
uvedeného maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude zároveň mal. deti zastupovať
a spravovať ich majetok. Vzhľadom na skutočnosť, že medzi navrhovateľom a odporkyňou v zásade

nedochádza k nedorozumeniam pokiaľ ide o stretávanie sa navrhovateľa s maloletými deťmi, pričom
rodičia prezentovali, že sa na styku vedia vzájomne dohodnúť a styk navrhovateľa s maloletými deťmi
nežiadali upraviť, súd styk otca s maloletými deťmi neupravil. Prihliadol pri tom aj na odporúčanie
kolízneho opatrovníka a na skutočnosť, aby maloleté deti, ktoré majú s navrhovateľom dobrý citový
vzťah, boli vzhľadom na ich vek čo najmenej ochudobnené o emocionálnu väzbu s navrhovateľom. Je

jednoznačne v záujme maloletých detí, aby sa na ich výchove podieľali obaja rodičia v čo najväčšom
rozsahu.Pri určení výživného sú na strane oprávneného relevantné odôvodnené potreby. Na strane povinného
sa preskúmavajú: schopnosti, možnosti a majetkové pomery. V súlade s princípom potencionality
príjmov na uvedené hľadiská súd u povinného prihliada aj v prípade, ak sa bez dôležitého dôvodu

vzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako v prípade neprimeraných
majetkových rizík, ktoré na seba povinný berie. Zisťujú sa pravidelné aj nepravidelné príjmy, ktoré sa
spriemerujú na účely ustálenia východiskovej sumy príjmu pre určovanie rozsahu výživného.

V konaní treba nevyhnutne zisťovať výdavky, predovšetkým pravidelné, ako aj nepravidelné náklady

spojené s bývaním (nájomné, prevádzka bytu, domu), stravou, ošatením, zdravotným stavom,
starostlivosťou o dieťa a domácnosť, inými vyživovacími povinnosťami, poistnými plneniami, sporením,
pôžičkami, splátkovými platbami, daňovými plneniami, výdavkami na výkon povolania.

Pre komplexnosť posúdenia majetkových pomerov povinného sú predmetom dokazovania aj pasíva
(rôzne formy úverov, pôžičiek, náhrady škody). Aj tu treba vychádzať z priority vyživovacej povinnosti

a posudzovať ich z hľadiska potencionality. Na zadĺženie povinného rodiča z dôvodov, ktoré nie sú
nevyhnutné, resp. súvisia so zaobstaraním predmetov nadštandardnej hodnoty sa neprihliada.

Rozoberané kritériá na strane rodičov sa posudzujú vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami
na strane oprávneného dieťaťa. Ide o osobné právo každého dieťaťa, preto súd vymedzuje vyživovaciu

povinnosť voči každému dieťaťu osobitne na základe jeho individuálnych potrieb.

Odôvodnenosť potrieb vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky
náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera potrieb dieťaťa je rôzna. Závisí od veku,
duševnej a fyzickej vyspelosti, schopností, zdravotného stavu, záujmov, nadania, talentu, vzdelania, od

formy prípravy na budúce povolanie. Nemožno dospieť k všeobecne platnému záveru, ide o individuálnu
fyzickú a duševnú vyspelosť toho-ktorého dieťaťa, potreby detí v tom istom veku sa môžu odlišovať.
Súčasne závisí od schopností a možností rodičov. V prípade obmedzených predpokladov na strane
rodičov sa preto môže pohybovať od bežných najzákladnejších potrieb nutných pre život až po plné
uspokojenie všetkých odôvodnených potrieb dieťaťa. Je teda úmerná životnej úrovni rodičov. Zákon

nepripúšťa výnimku z práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodiča, napriek tomu, vychádzajú
z kritéria odôvodnenosti potrieb, možno súhlasiť s názormi, že odôvodnené potreby majú určitú hornú
hranicu súvisiacu so spotrebným charakterom. Za odôvodnené potreby treba považovať aj náklady na
zaobstaranie starostlivosti o dieťa v čase, keď sa rodič pre pracovné povinnosti nemôže o dieťa osobne
starať.

Obligatórnym zákonným hľadiskom je osobný výkon starostlivosti o dieťa. Uvedené konanie sa v
zmysle predmetného ustanovenia chápe ako určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže
nebrať do úvahy. Hoci zákon používa termín "prihliada sa", osobnú starostlivosť nepochybne kladie na
roveň finančnému zabezpečeniu výživy. Miera, v akej treba prihliadať na osobnú starostlivosť o dieťa

v rámci plnenia vyživovacej povinnosti, sa mení podľa veku dieťaťa, resp. jeho zdravotného stavu.
Najvýznamnejší podiel bude predstavovať pri deťoch najnižšieho veku, kde je osobná starostlivosť
najnáročnejšia. V tomto období podľa okolností konkrétneho prípadu môže osobná starostlivosť úplne
vyvážiť peňažné plnenie vyživovacej povinnosti zo strany druhého rodiča. V prípade, ak dieťa žije s
tým rodičom, ktorého životná úroveň je preukázateľne nižšia, podľa okolností konkrétneho prípadu bude

možné považovať z jeho strany za naplnenú vyživovaciu povinnosť v plnej miere alebo sčasti výkonom
osobnej starostlivosti o dieťa. Za výživné nemožno považovať príležitostné plnenia v čase styku dieťaťa
s rodičom, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, ktoré svojou povahou neprekračujú
bežné výdavky. Rovnaký záver platí pri starostlivosti o domácnosť (varenie, pranie, upratovanie, nákupy
a pod.), keďže aj prostredníctvom nej dochádza k faktickému uspokojovaniu osobných potrieb tak

dieťaťa, ako aj druhého rodiča, ktorý svoj čas môže využiť na rozvoj osobnej kariéry.

Komplexným zhodnotením a porovnaním majetkových pomerov navrhovateľa a odporkyne súd dospel k
názoru, že je v schopnostiach a možnostiach navrhovateľa platiť výživné vo na maloletú Barboru výške
300,-Eur mesačne a na maloletého Michala vo výške 200,-Eur mesačne.

Zákon o rodine vychádza zo zásady rovnakej životnej úrovne rodiča a dieťaťa, aj keď nežijú v spoločnej
domácnosti, ktorú v danom prípade bolo nevyhnutné kompenzovať výškou výživného. Vyplýva to aj
z porovnania finančných prostriedkov na účtoch v peňažných ústavoch obidvoch rodičov. Odporkyňasa domáhala určenia výživného, ktoré má mať spotrebný charakter (nebolo navrhnuté výživné na
tvorbu úspor), preto súd prihliadal na všetky vzniknuté odôvodnené potreby maloletých detí, ktoré je
navrhovateľ spôsobilý zabezpečiť vzhľadom na jeho majetkové pomery. Dieťa má právo na zachovanie

doterajšieho štandardu, životnej úrovne, vrátane výkonu kultúrnych a športových aktivít, ktoré by malo
v období spolužitia rodičov v jednej domácnosti. Rozvodom manželstva by nemalo dôjsť k zníženiu
životnej úrovne dieťaťa.

V čase rozhodovania súdu o rozvode manželstva mal navrhovateľ priemerný mesačný príjem vo

výške 1.938,74 Eur, odporkyňa vo výške 328,08 Eur. Do priemerného mesačného príjmu navrhovateľa
súd zahrnul aj tzv. diéty vo výške 200,-Eur mesačne, nakoľko zákon o rodine súdu ukladá prihliadať
na celkové majetkové pomery povinnej osoby, nie určovať výživné len z dosahovaného zárobku v
zamestnaní. Teda aj benefity z pracovného pomeru ako sú diéty, súd započítal ako faktor, ktorý určuje
životnú úroveň navrhovateľa.

Navrhovateľ prezentoval počas konania výdavky vo výške 200,- Eur, ktoré poukazuje na spoločný účet
a z ktorého manželka hradí výdavky týkajúce sa rodinného domu, uviedol, že uhrádza maloletej W.
50,- Eur vreckové, 25,- Eur mesačne stravu v škole, ďalej škôlku pre maloletého P. v sume 14,- Eur
mesačne, ďalej uhrádza poistky, telefón a internet, spolu celkovo 454,- Eur mesačne. Tieto výdavky však
v čase rozhodovania súdu už neboli aktuálne, nakoľko odporkyňa sa aj deťmi odsťahovala do prenájmu,

navrhovateľ už podľa vyjadrenia odporkyne neuhrádza stravu pre maloleté deti, ani telefón a poistky.
Ako výdavok ďalej navrhovateľ prezentoval nájomné vo výške 350,- Eur mesačne, vrátane energií za
prenájom bytu v Banskej Bystrici, ďalej za spotrebiteľský úver na rekonštrukciu kúpeľne v rodinnom
dome, ktorý je v jeho osobnom vlastníctve vo výške 154,82 Eur mesačne, spláca debet na kreditnej karte
vo výške 60,- Eur mesačne, sumu 57,67 Eur mesačne uhrádza ako splátku za tablet prostredníctvom

spoločnosti CETELEM (dátum splatnosti poslednej splátky bol určený na deň 15.05.2016), sumu 60,67
Eur mesačne uhrádza za internet TV a pevnú linku v rodinnom dome. Ďalej uhrádza káblovú televíziu
18,15 Eur mesačne. Ďalej uviedol, že spláca ešte úver spoločnosti VÚB vo výške 300,- Eur mesačne,
k tejto sume je potrebné ešte pripočítať sumu 200,- Eur mesačne, nakoľko spláca ešte debet v celkovej
výške 1.000,- Eur, ktorý začal splácať od februára 2016, a teda bude sa splácať ešte 5 mesiacov, t.j. do

6/2016. Spláca tiež splátku úveru v Unicredit Bank, a.s. vo výške 175,12 Eur mesačne. Tiež uhrádza
poistné za zodpovednosť za škodu pri výkone povolania, kde je ročné poistné vo výške 120,- Eur, tiež
mesačné poistné vo výške 41,96 Eur mesačne.

Súd ako neúčelný výdavok navrhovateľa zhodnotil prenájom bytu v Banskej Bystrici, kde ako nájomné

platí navrhovateľ sumu 350,-Eur mesačne, pritom musí platiť aj výdavky týkajúce sa rodinného domu
v jeho vlastníctve na Sliači, kde žije aj jeho matka. Pokiaľ navrhovateľ uvádzal, že mu je výhodnejšie
dochádzať do práce z predmetného bytu ako zo Sliača, keď rozdiel v dochádzaní je cca 7 km, súd má
za to, že nie je povinnosťou navrhovateľa bývať v predmetnom rodinnom dome, avšak súd považuje za
nehospodárnevynakladaťfinančnéprostriedkynaprenájombytuvBanskejBystrici,keďmánavrhovateľ

k dispozícii rodinný dom na Sliači, pričom rozdiel týkajúci sa vzdialenosti na dochádzanie je minimálny.
Rovnako neúčelné je z tohto dôvodu platiť sumu 60,67 Eur mesačne za internet TV a pevnú linku a
sumu vo výške 18,15 Eur mesačne za káblovú televíziu v rodinnom dome na Sliači. Navrhovateľ už
tiež nespláca sumu 57,67 Eur mesačne ako splátku za tablet prostredníctvom spoločnosti CETELEM,
keďže dátum splatnosti poslednej splátky bol určený na deň 15.05.2016. Rovnako súd nemohol ako

nevyhnutný výdavok akceptovať výdavky navrhovateľa na splácanie úverov jednak vo VÚB banke, a.s.
celkovo vo výške 500,-Eur mesačne (od 6/2016 už len vo výške 300,-Eur mesačne), nakoľko pokiaľ by
súd aj akceptoval tvrdenie navrhovateľa, že si zobral predmetný úver a sumu 7.000,-Eur z neho požičal
kolegovi, nie je možné takýto výdavok uprednostniť pred výživným pre maloleté deti.

Pokiaľ ide o výdavky na maloletú W. uvádzanú odporkyňou, teda matkou maloletej, súd tieto považoval
za opodstatnené a v zásade nevyhnutné výdavky v celkovej výške v priemere mesačne 385,-Eur.
Mesačné výdavky na maloletú W. súd akceptoval ako preukázané výdavky celkovo v sume 100,-
Eur ako výdavky spojené s bývaním (v tejto súvislosti súd sumu 300,-Eur, ktorú matka vynakladá na
nájomné na byt vydelil tromi, keďže v domácnosti žijú tri osoby), k tejto sume ešte pripočítal aj sumu

30,-Eur ako cestovné výdavky do školy a telefón v sume 11,-Eur mesačne, ktorú sumu považoval
za odôvodnenú vzhľadom na vek maloletej. Súd akceptoval danú sumu v plnej výške ako adekvátne
nájomné za prenajatý byt, nakoľko odporkyňa súdu preukázala, že požiadala Mesto Sliač o pridelenie
nájomného bytu za účelom minimalizovania výdavkov na bývanie, žiadosti však nebolo vyhovené zdôvodu nedostatku nájomných bytov. Pokiaľ navrhovateľ uvádzal, že mohla zostať bývať v rodinnom
dome, súd má za to, že toto riešenie by ani z dlhodobého hľadiska nebolo vhodné, nakoľko predmetný
rodinný dom je v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľa a jeho brata, teda odporkyňa nemá k nemu

žiadny vlastnícky vzťah, tiež v ňom býva aj matka navrhovateľa a odporkyňa by tak bola odkázaná aj v
budúcnosti na dobrú vôľu vlastníkov nehnuteľností, či ju tam nechajú bývať alebo, pričom aj vzhľadom k
zdravotnémustavumatkynavrhovateľaniejemožnéododporkynepožadovať,abysapopristarostlivosti
o dve maloleté deti starala aj o matku navrhovateľa. Zároveň by tiež odporkyňa v súvislosti s bývaním
v rodinnom dome mala výdavky, nakoľko navrhovateľ sám prezentoval, že už náklady týkajúce sa

rodinného domu v budúcnosti platiť nebude a tieto budú plne v réžii odporkyne. Súd tiež priznal výdavky
na stravu v škole vo výške 25,-Eur, na stravu vo výške cca 70,-Eur mesačne, náklady na obuv a ošatenie
v sume 30,-Eur mesačne a na hygienické potreby vo výške 20,-Eur mesačne, t.j. spolu priemerne
vo výške 145,-Eur mesačne. Ako odôvodnené výdavky súd tiež akceptoval aj náklady na angličtinu
v sume 25,-Eur mesačne a poistné celkovo v sume 32,-Eur mesačne. Ako náklady na rekreáciu,
kultúru a športové vyžitie súd v zmysle štatistických zistení ako odôvodnené výdavky považoval sumu

v priemere 30,-Eur mesačne a to aj s prihliadnutím k veku maloletej W., ktorá sa blíži k veku dospelosti
a má už t.č. 17 rokov. Ako náklady na zdravotnícke potreby, resp. pravidelné preventívne prehliadky
a náklady na lieky v rámci bežných chorôb (aj vzhľadom k tomu, že matka neprezentovala zvýšené
výdavky spojené so zdravotným stavom maloletej, len bežné choroby ako aj návštevy v kardiologickej
ambulancii a endokrinologickej ambulancii, s ktorými však nemá výdavky) súd v zmysle štatistických

zistení ako odôvodnené výdavky považoval sumu v priemere 10,-Eur mesačne. Súd v tejto súvislosti
vychádzal okrem vyčíslenia nákladov matkou maloletých aj zo štatistických zistení (www.statistics.sk
, databáza Slovstat, výdavky súkromných domácností podľa účelu použitia v
členení podľa počtu nezaopatrených detí na osobu a mesiac v Eur).

Pokiaľ ide o výdavky na maloletého P. uvádzané odporkyňou, súd tieto považoval za opodstatnené a
v zásade nevyhnutné výdavky v celkovej výške v priemere mesačne 295,-Eur. Mesačné výdavky na
maloletého P. súd akceptoval ako preukázané výdavky celkovo v sume 100,-Eur ako výdavky spojené
s bývaním (v tejto súvislosti súd sumu 300,-Eur, ktorú matka vynakladá na nájomné na byt vydelil tromi,
keďževdomácnostižijútriosoby).Súdtiežpriznalvýdavkynastravuvškôlkevovýške25,-Eur,nastravu

vo výške cca 70,-Eur mesačne, náklady na obuv a ošatenie v sume 30,-Eur mesačne a na hygienické
potreby vo výške 20,-Eur mesačne, t.j. spolu priemerne vo výške 125,-Eur mesačne. Ako náklady na
rekreáciu, kultúru, športové vyžitie a hračky, vzhľadom k veku maloletého, súd v zmysle štatistických
zistení ako odôvodnené výdavky považoval sumu v priemere 20,-Eur mesačne. Súd má zato, že najmä
vo veku, v ktorom je maloletý sú výdavky (napr. na hračky) opodstatnenými výdavkami, keďže tieto

prispievajúkvšestrannémuaplnohodnotnémuvývojuarozvojumaloletéhoaniejeichmožnépovažovať
za akýsi nadštandard aj s poukazom nato, že výživou dieťaťa sa v zmysle Zákona o rodine rozumie
zaobstarávanie všetkých životných potrieb, všestranný telesný i duševný vývoj dieťaťa, pričom sa má
prihliadať aj na zdravotný stav dieťaťa. Výživné pre dieťa treba chápať ako výživné, ktorým sa uspokojujú
všetky jeho odôvodnené hmotné potreby ako jedlo, odev, obuv, výdavky na zdravotnú starostlivosť atď.

ako aj výživné na ďalšie odôvodnené potreby dôležité pre výchovu a vývoj dieťaťa ako je vzdelanie,
kultúra a šport, rekreačné potreby a podobne. Nakoľko matka prezentovala zvýšenú chorobnosť u
maloletého a časté návštevy ORL ambulancie vzhľadom k opakovaným výskytom infekcií horných
dýchacích ciest, čo mal súd aj preukázané potvrdením ošetrujúceho lekára, pričom maloletý navštevuje
aj logopedickú ambulanciu pre problémy s výslovnosťou, ktorá je spôsobená aj poruchou sluchu

vzhľadom k častým infektom, súd v zmysle štatistických zistení ako odôvodnené bežné výdavky na
zdravotnícke potreby považoval sumu v priemere 10,-Eur mesačne, ktorú sumu ešte navýšil o sumu 20,-
Eur, vzhľadom k tomu, že matka kupuje pravidelne maloletému Imunoglukán na zvýšenie imunity, čo súd
považuje vzhľadom na častú chorobnosť dieťaťa za nevyhnutný a účelne vynaložený výdavok. Je tiež
zrejmé,žeopakovanéinfekcieumaloletéhosivyžadujúčasténávštevylekáraanemaléčasovéafyzické

nasadenie zo strany matky, nakoľko maloletý je podľa správy ošetrujúcej lekárky takmer každý mesiac
v liečbe vzhľadom k recidivujúcim ochoreniam horných dýchacích ciest. Súd vychádzal pri hodnotení
výdavkov okrem vyčíslenia nákladov matkou maloletých aj zo štatistických zistení (www.statistics.sk
, databáza Slovstat, výdavky súkromných domácností podľa účelu použitia v
členení podľa počtu nezaopatrených detí na osobu a mesiac v Eur).

Výdavky týkajúce sa maloletej W. a maloletého P. súd vyhodnocoval tiež v tých súvislostiach, že
výživným pre dieťa sa v zmysle Zákona o rodine má zabezpečovať obstarávanie všetkých jeho životných
potrieb, teda nielen hmotných potrieb, ako výživa vo vlastnom zmysle slova, šatstvo, bielizeň, obuv,náklady na bývanie, ako aj ďalšie potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa,
rozvojom jeho záujmov, prípravu na budúce povolanie, tiež kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j.
všetkynevyhnutnépotreby,ktorévyžaduježivotkultúrnehočlovekavsúčasnosti.Ust.§75ods.1Zákona

o rodine rozširuje východiská zisťovania a posudzovania možností, schopností a majetkových pomerov
rodičov aj o zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Kritériami určovania rozsahu
vyživovacej povinnosti v zmysle citovaných zákonných ustanovení v odôvodnení napadnutého rozsudku
sú odôvodnené potreby dieťaťa, ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov.

Výdavky na maloleté deti uvádzané matkou maloletých detí považoval súd v celom rozsahu za
opodstatnené a nevyhnutné výdavky, s tým, že samotná matka maloletých detí uviedla, že jej príjem
vo výške cca 328,08 Eur mesačne, rodinné prídavky vo výške 47,-Eur mesačne a daňový bonus (ktoré
ku dňu rozhodovania súdu namiesto otca poberá) nepostačuje ani na úhradu výdavkov na bývanie,
stravovania a ďalších nevyhnutných výdavkov súvisiacich s deťmi, ktoré sú v jej starostlivosti a musia

jej finančne vypomáhať aj príbuzní. V neposlednom rade pri určovaní výživného na maloleté deti súd
prihliadol aj na fakt, že o deti sa výlučne stará matka a otec prejavuje o ne minimálny záujem, keď sám
súdu uviedol, že s maloletým P. sa od januára 2016 stretol asi dvakrát a s maloletou W. sa stretáva raz,
dvakrát mesačne na jednu hodinu, čo súd považuje za viac ako sporadické stretávanie sa s deťmi a
teda celú osobnú starostlivosť o deti preberá matka. Súdom určené výživné je teda v podstate jedinou

formou zabezpečovania starostlivosti otca o deti, pričom súd ako pozitívne zo strany otca hodnotí fakt,
že deťom doteraz prispieval aj nad rámec predbežným opatrením určeného výživného (napr. vreckovým
na maloletú W.).

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 144 veta druhá Občianskeho súdneho

poriadku, v zmysle ktorého je navrhovateľ povinný zaplatiť odporkyni trovy konania, prihliadajúc
na okolnosti prípadu ako aj pomery účastníkov konania. Navrhovateľ bol ten kto inicioval rozvod
manželstva, na rozdiel od odporkyne, súd tiež príčiny rozvratu manželstva videl prevažne na strane
navrhovateľa. Z porovnania majetkových pomerov účastníkov tiež jednoznačne vyplýva, že majetkovo
lepšie zabezpečený je navrhovateľ v porovnaní s odporkyňou. Je preto povinný zaplatiť trovy konania

pozostávajúce z odmeny právneho zástupcu odporkyne za zastupovanie v konaní.

Právny zástupca odporkyne si trovy konania vyčíslil v celkovej výške 6.041,13 Eur, spolu za 12 úkonov
právnej služby, pri hodnote sporu 30.000,-Eur. Právny zástupca odporkyne si teda uplatnil odmenu za
tieto úkony právnej služby :

28.10.2015 - prevzatie a príprava zastúpenia 469,74 Eur + 8,39 Eur režijný paušál
12.11.2015 - rokovanie s klientom 234,87 Eur + 8,39 Eur režijný paušál
12.11.2015 - vyjadrenie 469,74 Eur + 8,39 Eur režijný paušál
30.11.2015 - rokovanie s klientom 234,87 Eur + 8,39 Eur režijný paušál
30.11.2015 - účasť na pojednávaní 469,74 Eur + 8,39 Eur režijný paušál

26.02.2016 - rokovanie s klientom 234,87 Eur + 8,58 Eur režijný paušál
26.02.2016 - účasť na pojednávaní 469,74 Eur + 8,58 Eur režijný paušál
06.03.2016 - podanie 234,87 Eur + 8,58 Eur režijný paušál
03.06.2016 - rokovanie s klientom 234,87 Eur + 8,58 Eur režijný paušál
03.06.2016 - účasť na pojednávaní 939,48 Eur + 8,58 Eur režijný paušál

27.06.2016 - rokovanie s klientom 234,87 Eur + 8,58 Eur režijný paušál
27.06.2016 - účasť na pojednávaní 469,74 Eur + 8,58 Eur režijný paušál
Spolu 4.932,27 Eur+ 102,01 Eur režijný paušál
t.j. spolu s 20% DPH celkom v sume 6.041,13 Eur.

Súd priznal právnemu zástupcovi odporkyne trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 759,89 Eur,
keď za jeden úkon právnej služby v roku 2015 mu prislúchala odmena vo výške 64,53 Eur + 8,39 Eur
režijný paušál a za jeden úkon právnej služby v roku 2016 mu prislúchala odmena vo výške 66,-Eur
+ 8,58 Eur režijný paušál podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) vo výške jednej trinástiny

výpočtového základu a podľa § 15 písm. a) vyhlášky vo výške jednej stotiny výpočtového základu. Za
úkon - rokovanie s klientom priznal súd právnemu zástupcovi odporkyne odmenu vo výške 1 základnej
sadzby tarifnej odmeny podľa § 13a ods. 2 písm. d) vyhlášky a za účasť na pojednávaní dňa 03.06.2016priznal súd právnemu zástupcovi odmenu aj za ďalšie začaté dve hodiny pojednávania podľa § 13a ods.
1 písm. d) nakoľko pojednávanie trvalo od 09:00 hod. do 11:10 hod.

Súd priznal právnemu zástupcovi odporkyne trovy právneho zastúpenia za tieto úkony právnej služby :
28.10.2015 - prevzatie a príprava zastúpenia 64,53 Eur + 8,39 Eur režijný paušál
12.11.2015 - vyjadrenie 64,53 Eur + 8,39 Eur režijný paušál
30.11.2015 - účasť na pojednávaní 64,53 Eur + 8,39 Eur režijný paušál
26.02.2016 - rokovanie s klientom 33,- Eur + 8,58 Eur režijný paušál

26.02.2016 - účasť na pojednávaní 66,- Eur + 8,58 Eur režijný paušál
03.06.2016 - rokovanie s klientom 33,- Eur + 8,58 Eur režijný paušál
03.06.2016 - účasť na pojednávaní 132,- Eur + 8,58 Eur režijný paušál
27.06.2016 - rokovanie s klientom 33,- Eur + 8,58 Eur režijný paušál
27.06.2016 - účasť na pojednávaní 66,- Eur + 8,58 Eur režijný paušál
Spolu 556,59 Eur+ 76,65 Eur režijný paušál

t.j. 633,24 Eur, spolu s 20% DPH vo výške 126,65 Eur celkom v sume 759,89 Eur.

Súd nepriznal právnemu zástupcovi odporkyne náhradu trov právneho zastúpenia za úkony :
1/ dňa 12.11.2015 - rokovanie s klientom, nakoľko má za to, že už v právnom úkone - prevzatie a príprava

zastúpenia (dňa 28.10.2015) je obsiahnuté aj prvé rokovanie s klientom pri prevzatí zastúpenia a teda
nepovažoval úkon - rokovanie s klientom dňa 12.11.2015 za účelný,
2/dňa30.11.2015-rokovaniesklientom,tentoúkontiežsúdnepovažovalzaúčelnývzhľadomktomu,že
navrhovateľ nepodal k vyjadreniu zo dňa 12.11.2015 žiadne stanovisko a teda od prevzatia zastupovania
do pojednávania dňa 30.11.2015 k podstatnej zmene skutkového či právneho stavu nedošlo,

3/ dňa 06.03.2016 - podanie, nakoľko žiadne podanie medzi pojednávaním dňa 26.02.2016 a
pojednávaním dňa 03.06.2016 nebolo zo strany právneho zástupcu odporkyne podané.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach ( § 204 ods.1 prvá

veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu

nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis
s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251

ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.

1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho

predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.)

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže

do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.