Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 8, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/111/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115206652
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8115206652.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci navrhovateľa: FC. T., W..

XX.X.XXXX, F. Q. XXX, zastúpený: JUDr. Ján Garaj, advokát so sídlom Prešov, Florianova 2, p r o t
i odporkyni: U. T., C.. F., W.. X.X.XXXX, F. Q. XXX, zastúpená: JUDr. Dáša Komková, advokátka, so
sídlom Prešov, Hlavná 27, o rozvod manželstva a prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd r o z v á d z a manželstvo S.V. T., W.. XX.X.XXXX a U. T., C.. F., W.. X.X.XXXX, uzavreté dňa
XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Q., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane
XXX, pod poradovým č. XX.

Účastníci n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.

Odporkyňa n i e j e p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok z návrhu.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom zo dňa 20.3.2015 sa domáhal rozvodu manželstva s odporkyňou s poukazom na
jeho formálnosť, keďže od roku 2010 v dôsledku narušeného spolužitia od odporkyne odišiel a býva u
svojej družky.

Odporkyňa s návrhom nesúhlasila, vyslovila názor o ľahkomyseľnom prístupe navrhovateľa k

manželstvu a spochybnila, že by išlo o vážny rozvrat ich manželstva.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, ich sobášnym listom, výsluchom svedkov X. U., U. C.,
Y. Y., spisom tohto súdu 4T 26/2009 a zistil tento skutkový stav:

Účastníci uzavreli manželstvo dňa 12.8.1982 po 5 ročnej známosti z lásky. U oboch išlo o prvé
manželstvo, obaja sú občanmi Slovenskej republiky a z ich manželstva pochádzajú dve, už plnoleté,

dcéry U. C. E. Y. Y..

Názoryúčastníkovnaichmanželstvobolirozdielne.Paradoxnenavrhovateľtvrdil,ženiekoľkorokovbolo
dobré, avšak odporkyňa hoci s návrhom nesúhlasí uviedla, že od začiatku boli v manželstve problémy
a to kvôli správaniu sa navrhovateľa. Vytýkala mu, že každý deň chodieval do krčmy. Neskôr pracoval v
zahraničí, čo jej vadilo, keďže chcela, aby bol pri rodine. Na jej naliehanie sa navrhovateľ vrátil domov,
ale prácu si nehľadal, až jej pričinením sa zamestnal v poľnohospodárskom družstve. Potom opäť na

päť rokov odišiel pracovať do Slovinska, hoci ona s tým nesúhlasila. Peniaze, ktoré zarobil (okrem
posledného polroka) minula na zabezpečenie rodiny. Vytýkala mu aj to, že keď bola hospitalizovaná
po operácii, ani raz ju v nemocnici nenavštívil. Tvrdila, že jeho zaujímal len alkohol, v jednom prípadedokonca pod jeho vplyvom prišiel v noci aj s puškou a hľadal ju a neskôr v inej miestnosti zo strelnej
zbrane vystrelil.

Navrhovateľ uviedol, že v manželstve nebol šťastný. Odporkyni musel odovzdávať všetky peniaze, keď
pracoval v Slovinsku na šesťtýždňových turnusoch, odporkyňa mu vydelila 100 Eur a nejaké konzervy.
Jej prioritou bolo vybudovať rodinný dom, čo sa aj zrealizovalo. Keď ukončil zamestnanie, nepodarilo
sa mu nájsť si prácu, odporkyňa mu však nedala peniaze ani len na kávu, či cigarety. Psychicky bol na
dne a preto premýšľal aj o samovražde. Rozhodol sa z toho dôvodu od manželky odísť ku kmotrovcom

Vaňovým asi v roku 2010. V roku 2012 Vaňo zomrel a až potom začal navrhovateľ žiť v družskom pomere
s jeho manželkou Evou Vaňovou, s ktorou žije aj v súčasnosti a s ktorou si veľmi dobre rozumie.

Navrhovateľ rezolútne poprel možnosť návratu k manželke, ku ktorej pociťuje už len odpor. Uviedol tiež
to, že aj odporkyňa má známosť, pretože keď si raz ráno prišiel pre svoje veci, našiel v ich manželskej
posteli nahého muža. V súvislosti s týmto mužom však odporkyňa poprela, že by ho navrhovateľ našiel

takakouviedol,ajkeďpotvrdila,žetentomužbolunej,navštevujeju,pretožejejchodínezištnepomáhať
na záhrade, ale aj s financiami. Nešlo však podľa nej o intímnu známosť.

Svedkyňa X. U. potvrdila výpoveď navrhovateľa a prehlásila, že s navrhovateľom začala žiť až asi tri
alebo štyri mesiace po manželovej smrti. Navrhovateľ u nich býval od roku 2010 potom, čo mu jeho

manželka vyhodila jeho veci na ulicu a on nemal kde ísť. Keďže ako rodiny sa v minulosti navštevovali,
uviedla, že manželstvo účastníkov bolo problematické, odporkyňa chodila len po liečeniach, navrhovateľ
zarábal a manželka mu nikdy nič nekúpila a nedávala mu žiadne peniaze. Potvrdila, že s navrhovateľom
si veľmi dobre rozumejú, majú sa veľmi radi a plánujú spoločný život.

Súd vypočul ako svedkyne aj dcéry účastníkov U. C. E. Y. Y.. Obe uviedli, že v manželstve rodičov boli aj
problémy, tie však súviseli s požívaním alkoholických nápojov navrhovateľa. Potvrdili, že rodičia už roky
žijú oddelene. Svedkyňa Y. sa nevedela vyjadriť k perspektíve obnovenia spolužitia rodičov na rozdiel
od svedkyne Rapavej, podľa ktorej za pomoci psychologickej poradne by to bolo možné. Obe uviedli,
že odporkyňa podľa nich nemá blízky vzťah s iným mužom, aj keď je pravdou, že ju navštevoval jeden

pán z Piešťan, ktorý jej pomáhal a spal v spálni, ale nie na manželskej posteli.

Ohľadom výstrelu z pušky v rodinnom dome účastníkov bol navrhovateľ aj trestne stíhaný, ale len
za zločin nedovoleného ozbrojovania podľa § 294 ods. 2 Trestného zákona, za čo mu bol uložený
podmienečný trest odňatia slobody. Manželka a dcéry v trestnom konaní odmietli vypovedať. Konanie

sa viedlo pod sp. zn. 4T/26/2009.

Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach.
Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne
o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov
rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže
plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu
vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode
vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Pre rozhodnutie o rozvode súd teda skúma, či sú splnené zákonné predpoklady pre vyhovenie návrhu

v zmysle § 23 ods. 1 Zákona o rodine teda, či sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené
a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a či od účastníkov, teda
manželov,nemožno očakávaťobnovenieichspolužitia.Účelmanželstvatrebavidieťvovytváranítakého
prostredia, v ktorom manželia žijú vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujú si vzájomne pomoc
a podporu. Manželstvo v súvislosti s jeho poslaním a účelom plní svoje základné funkcie a to biologickú,

výchovnú, hospodársku a funkciu vzájomnej pomoci. Vzhľadom na skutočnosť, že účastníci už šiesty rok
spolu nebývajú, žiadnu z uvedených funkcií ich manželstvo neplní a spomínaný časový rozmer svedčí
aj o hĺbke a trvalosti jeho rozvratu. Opustenie odporkyne navrhovateľom navyše bolo len vyústením
ich konfliktov, keďže každý z nich mal iné predstavy o spolužití a partnerovi a jeho správaní, čo viedlok ich častým hádkam, z ktorých bol navrhovateľ frustrovaný. Vzhľadom na vyslovene negatívny vzťah
navrhovateľa k odporkyni a jeho jednoznačné odmietnutie návratu k odporkyni vedie súd k záveru o
neperspektívnosti manželstva účastníkov, čo napokon je deklarované aj tým, že navrhovateľ má už

niekoľko ročný vážny vzťah s inou ženou, s ktorou je šťastný. Manželstvo účastníkov je teda dlho len
formálne, a keďže nie je daný predpoklad na zmenu danej situácie, súd považoval za právne dôvodné
návrhu vyhovieť.

Aj keď odporkyňa s návrhom nesúhlasila, súd jej postoj vníma ako nie úprimnú snahu o obnovenie

spolužitia s navrhovateľom, pretože jej správanie tomu nenasvedčuje a aj jej samotná výpoveď bola len
negatívnym hodnotením navrhovateľa od začiatku ich manželstva. Určitú výpovednú hodnotu ohľadom
charakterových vlastnostní odporkyne má aj jej nie vhodný postoj k súdnemu konaniu spočívajúci v jej
snahe o oddialenie rozsudku, keď pred každým z nasledujúcich 4 pojednávaní (29.10.2015, 4.3.2016,
22.4.2016 a 8.6.2016) bola pár dní pred pojednávaním hospitalizovaná na krátku dobu, hoci (ako si to
súd preveril pri jej poslednej hospitalizácii) jej vyšetrenia nepotvrdili reálny základ pre ňou proklamované

zhoršeniezdravotnéhostavu-bolestikrčnejchrbtice.Zatrúfalúsúdpovažujejejpožiadavkuprednesenú
právnou zástupkyňou, aby súd pojednávanie určil až na koniec roka 2016, čo je jednak v rozpore
s ústavným právom navrhovateľa na prejednanie veci bez prieťahov (čl. 48 ods. 2 Ústavy SR) a
jednak vyvoláva otázku ako môže odporkyňa vedieť, že koncom roka 2016 už hospitalizovaná nebude.
Vzhľadom na to, že odporkyňa bola prepustená z nemocnice ráno okolo 8.00 hod., čo sama potvrdila

telefonickysúdu,pričompritomtorozhovoresúhlasilaspojednávanímarozhodnutímvjejneprítomnosti,
súd mal splnený predpoklad na pojednávanie a rozhodnutie s poukazom na § 101 ods. 2 O.s.p.

Za príčinu rozvratu manželstva účastníkov súd považuje, ako to už bolo konštatované, ich rozdielne
predstavy o spolužití a o svojom partnerovi. Odporkyňa vyčítala navrhovateľovi požívanie alkoholických

nápojov a navrhovateľ odporkyni jej prílišnú sporovlivosť a neporozumenie. Prvotnou príčinou rozvratu
manželstvabolitedaichvzájomnénezhody,ktorésekundárneviedlikneverenavrhovateľa,pričomurčité
indície svedčia aj o nevere odporkyne, ktorá však jednoznačne preukázaná nebola.

Náhradu trov konania si uplatnil len navrhovateľ, avšak súd nezistil dôvod pre aplikáciu § 144 ods. 2

O.s.p. Ani okolnosti prípadu, pokiaľ ide o príčinu rozvratu manželstva alebo pomery účastníkov totiž
neodôvodňujú priznanie náhrady trov konania navrhovateľovi.

Navrhovateľ bol v konaní oslobodený od platenia súdnych poplatkov. Vzhľadom na to, že odporkyňa je
invalidná dôchodkyňa a hoci bola v konaní neúspešná, súd s poukazom na § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992

Zb. o súdnych poplatkoch rozhodol tak, že nie je povinná zaplatiť súdny poplatok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.