Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 19, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/972/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114224951
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4114224951.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek

senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu:
P. E., bytom V. T., V. XX, zast. Združením na ochranu finančného spotrebiteľa OFS, so sídlom Nitra,
Petzwalova 12, IČO: 42 205 735, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 13. júla 2015 č. k. 10C/180/2014-103 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol tak, že zrušil rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a. s. so sídlom Karloveské rameno 8,
Bratislava, zo dňa 10. 07. 2014 pod sp. zn. SR 01608/2014. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 54b ods. 1, § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, 2, § 40 ods. 1, 3, 4, § 41, § 43
ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z., § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
čl. 6 ods. 1, čl. 2 písm. a), čl. 3 ods. 1, 3 Smernice Rady 93/13/EHS a vykonaným dokazovaním dospel
k záveru, že dňa 04. 06. 2012 uzavrel žalobca ako dlžník so žalovaným ako veriteľom zmluvu o úvere,

kde pri žalobcovi je uvedené IČO. Na jej základe mu poskytol úver v sume 3.500 eur, ktoré mal zaplatiť
v 4 splátkach po 1.285 eur, celkovo mal zaplatiť čiastku 5.140 eur. Dlžník podpísal, že vyhlasuje, že
bol oboznámený so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane zmluvy a
nemá k nim žiadne výhrady. V ten istý deň podpísali účastníci rozhodcovskú zmluvu, kde sa dohodli,
že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, budú riešené Stálym rozhodcovským súdom alebo
pred príslušným súdom SR, podľa toho, na ktorý súd podá žalobu žalujúca strana. Rozhodcu menuje
rozhodcovský súd zo zoznamu rozhodcov vedeného Stálym rozhodcovským súdom. Žalobca bol do 08.

01. 2013 živnostníkom. Žalovaný podal dňa 25. 05. 2014 návrh na začatie rozhodcovského konania na
Stály rozhodcovský súd v Bratislave a domáhal sa ním zaplatenia zmenky vystavenej žalovaným, ktorá
bola vystavená vo forme blankozmenky, v ktorej nebola vyplnená zmenková suma, pričom zároveň pri
jej vystavení uzavreli dohodu o vyplňovacom práve zmenky, na základe ktorej bol žalobca oprávnený
doplniť do blankozmenky zmenkovú sumu a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Žiadal vydať
rozhodcovský rozsudok, ktorým žiadal zaviazať žalovaného zaplatiť sumu 5.822,92 eura, zmenkový
úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 5.862,92 eura od 22. 03. 2014 do 20. 05. 2014 vo výške 864,78

eura, zo sumy 5.822,94 eura od 21. 05. 2014 do zaplatenia, zákonný úrok vo výške 6% ročne zo sumy
5.862,92 eura od 20. 05. 2014 vo výške 7,73 eura a 5.822,92 eura od 21. 05. 2014 do zaplatenia a
trovy konania vo výške 1.285,11 eura. Na výzvu rozhodcovského súdu, aby sa vyjadril k žalobe, doručil
rozhodcovskému súdu žalobca žalobnú odpoveď, v ktorej uviedol, že zmluvu o úvere bol dotlačenýpodpísať žalovaným, v tom čase bol v psychickej a finančnej tiesni. Úverom bola prefinancovaná
predošlá pôžička od žalovaného. Uviedol, že mu bolo povedané, že úver môže zobrať len na 4 mesiace.
Všetko pri podpisovaní pripravených papierov zástupcom žalovaného sa udialo v rýchlosti, nepamätal si,

že by bola spomenutá zmenka. Poukázal na nekalé praktiky žalovaného, zmluva obsahuje neprijateľné
podmienky, poplatky, o ktorých nevedel. Uviedol, že úver žiadal ako fyzická osoba, preto by mal byť
posudzovaný ako spotrebiteľ, a nie ako podnikateľský subjekt. Rozhodcovskú zmluvu musel podpísať,
inak by úver nedostal. Namietal právomoc rozhodcovského súdu z dôvodu, že rozhodcovská zmluva je
neprijateľná zmluvná podmienka. Neprípustnosť zmenky v spotrebiteľských právnych vzťahoch potvrdil

aj zákonodarca prijatím zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v ktorej je zmenka zakázaná.
Namietal aj výšku úroku 0,25% denne, čo je úžerný úrok. V spise rozhodcovského súdu sa
nachádzala zmenka k úveru, podpísaná na sumu 5.862,92 eura a zmenkový úrok 0,25% denne od
22. 03. 2014. Dohoda o vyplňovacom práve zmenky nie je súčasťou spisu rozhodcovského súdu.
Stály rozhodcovský súd vydal dňa 10. 07. 2014 rozsudok sp. zn. SR 01608/14, ktorým vyhovel návrhu
navrhovateľa v plnom rozsahu tak, že umožnil žalovanú sumu splácať v splátkach po 400 eur. V

odôvodnenírozsudkuuviedolsúd,žepovažovalžalobnúodpoveďzaúčelovúscieľomvyhnúťsaplneniu
zmluvne dohodnutých povinností, tvrdenia žalovaného neboli žiadnym spôsobom preukázané, a preto
nebral na ne zreteľ. Súd posúdil zmluvný vzťah vzniknutý medzi účastníkmi konania za spotrebiteľský
vzťah, na ktorý sa vzťahujú právne normy o spotrebiteľskom práve. K takémuto záveru súd dospel
po vykonanom dokazovaní, pričom prihliadol najmä na výpoveď žalobcu, ale aj výpoveď svedka Q.,

ktorý potvrdil, že pri poskytnutí úveru neskúmal účel, na aký si klient úver berie, ale pokiaľ má klient
živnostenský list, tak si vždy musí vziať úver ako podnikateľ, čo bolo aj v prípade žalobcu. Žalobcovi
poskytol odporca tretí úver, teda podľa vyjadrenia svedka, už po prvom úvere neskúmal jeho platobnú
schopnosť, ale vychádzal z dokladov, ktoré poskytol žalobca pri poskytnutí prvého úveru, a keďže tento
vystupoval ako živnostník, tak si musel vziať úver ako podnikateľ bez ohľadu na účel úveru. Aj v tomto

postupe žalovaného súd videl nekalú praktiku, nakoľko nepostupoval s odbornou starostlivosťou, ako
mal podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a neskúmal úverovú bonitu žalobcu.
Tým, že mu poskytol úver ako podnikateľovi, chcel dosiahnuť nepochybne stav, kedy nebude zmluvu o
úvere možné subsumovať pod normy ochrany spotrebiteľa, teda takýmto konaním v konečnom dôsledku
obchádzal zákon. Rozhodcovská zmluva je neprijateľná, nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a je

dodávateľompripravenáakosúčasťvopredpripravenýchzmlúv,ktoréhopredmetomjeprimárnedohoda
strán na poskytnutí úveru, a nie dojednanie rozhodcovskej zmluvy. Zmluvná podmienka núti spotrebiteľa
neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu vo všetkých prípadoch, ak sa dodávateľ bude
voči spotrebiteľovi domáhať svojich práv pred rozhodcovským súdom, pokiaľ neodmietne dodávateľom
pripravenýnávrhrozhodcovskejzmluvy.OkremtohoajzvýpovedesvedkaQ.vyplynulo,žepodmienkou,

aby klient získal úver bola skutočnosť, že musí podpísať všetky listiny predložené žalovaným, teda
aj rozhodcovskú zmluvu, aj zmenku. Z takéhoto stavu súd dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva
postráda skutočnú vôľu žalobcu takúto zmluvu uzavrieť a nemal možnosť, pokiaľ chcel úver dostať, ju
nepodpísať, a tak musel súhlasiť s tým, že prípadné spory vzniknuté zo zmluvy o úvere budú riešené
buď rozhodcovským súdom, alebo všeobecným súdom v SR. V prípade, že súd dospeje k záveru,

že nie je jasné, či bola zmluva uzavretá výlučne buď za osobným alebo za podnikateľským účelom, bude
treba túto zmluvnú stranu považovať za spotrebiteľa, pokiaľ podnikateľský účel neprevažuje v celkovom
kontexte zmluvy a to so zreteľom k súhrnu okolností a k posúdeniu objektívnych dôkazov, ktoré má k
dispozícii.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že účastníci konania uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, táto zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy s poukazom na ustanovenia § 52 ods. 1 a
nasledujúce Občianskeho zákonníka, nejde o úverovú zmluvu podľa Obchodného zákonníka, nakoľko z
okolností uzatvárania zmluvy a vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný
pri uzatváraní zmluvy označenej ako zmluva o úvere konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti

a zmluvu uzatvoril so žalobcom ako fyzickou osobou - nepodnikateľom, a teda na právny vzťah
medzi účastníkmi sa aplikujú príslušné ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch a všeobecné
ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú
súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán. Podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej
neplatnostirozhodcovskejzmluvyjeskutočnosť,žetátopodmienkanebolasospotrebiteľomindividuálne

dojednaná a celkom zjavne nemal spotrebiteľ reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy
ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Predmetné zmluvy ako celok mohol žalobca
len odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým úverovým podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu.
Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu,pričom spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a je preto v zmysle
ustanovení Občianskeho zákonníka neplatná. Je pritom logické, že voľba medzi rozhodcovským alebo
súdnym konaním náleží predovšetkým dodávateľovi, ktorý je v danom prípade iniciátorom konania.

Takéto dojednanie dosahuje intenzitu hrubého nepomeru práv a povinností v neprospech spotrebiteľa a
je v rozpore s príslušnými ustanoveniami, najmä § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore s
ustanoveniami Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej
len ,,smernica"). Absolútne neplatná neprijateľná rozhodcovská zmluva spôsobuje, že spotrebiteľ ňou
nie je viazaný. Dojednanie rozhodcovskej zmluvy a následné konanie pred rozhodcom viedli vo svojich

dôsledkochktomu,žespotrebiteľovibolaodopretáochrana,ktorúmuposkytujúustanovenia§52anasl.
Občianskeho zákonníka a tiež Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že žalobcovi náhradu trov
konania nepriznal, lebo ich nežiadal priznať.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie, odôvodniac

ho tým, že súd neúplne zistil skutkový stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie vychádza z neprávneho právneho posúdenia veci.
Žalovaný uzatvoril so žalobcom ako podnikateľom zmluvu o úvere, na základe čoho možno tvrdiť,
že zmluva predstavuje obchodno-právny záväzkový vzťah, z ktorého vyplýva nemožnosť aplikácie
Zákona o spotrebiteľskom úvere. Je nepochybné, že rozhodcovská zmluva, resp. doložka dohodnutá

medzi žalobcom a žalovaným je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej
zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania,
alebo súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžaduje od žalobcu, aby
spory so žalovaným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Platnosť právneho úkonu naviac treba
hodnotiť v čase jeho uzavretia a bez hypotetického zvažovania okolností, ktoré môžu, ale nemusia

nastať po jeho uzavretí. Dôležité je to, či doložka v čase jej uzavretia sama osebe umožňuje alebo
neumožňuje spotrebiteľovi uskutočniť voľbu medzi súdom alebo alternatívnym riešením sporu. Nie
je vôbec dôležité, čo sa môže stať v budúcnosti. Takýmto záverom nie je naviac vôbec dotknuté
právne postavenie spotrebiteľa. Ten má predsa možnosť obrátiť skôr ako dodávateľ na všeobecný
súd s nárokom z titulu porušenia jeho práv alebo má možnosť sa brániť v rozhodcovskom konaní.

Poukázal na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I.ÚS 3227/07. Uviedol, že prijatie takejto argumentácie
by znamenalo pre žalovaného len jediné, a to úplné znemožnenie využitia rozhodcovského konania pre
žalovaného. Pritom je zrejmé, že z ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) OZ v žiadnom prípade nevyplýva
úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie úplne, ale iba ho obmedziť. V danom prípade má
rozhodcovské konanie plne oporu v Zákone o rozhodcovskom konaní, ktorý arbitrabilitu spotrebiteľských

sporov nevylučuje a nezakazuje. Prípustnosť rozhodcovského konania vyplýva aj z právnej úpravy
týkajúcej sa spotrebiteľských úverov. Rovnaký záver vyplýva aj zo znenia aktuálne účinnej smernice
č. 2005/48/ES o spotrebiteľskom úvere, ktorá zaväzuje členské štáty zabezpečiť primeraný a účinný
postup na urovnanie spotrebiteľských sporov, ktoré sa dotýkajú zmluvy o úvere. Zdôraznil, že platné a
účinné ustanovenia týkajúce sa spotrebiteľských úverov sú vo vzťahu k právnej úprave spotrebiteľských

zmlúv v Občianskom zákonníku nielen lex specialis, ale aj lex posterior, teda jednoznačne majú prednosť
pri aplikácii. Prípustnosť rozhodcovského konania v spotrebiteľských sporoch vyplýva jednoznačne aj
z odporúčania Komisie č. 98/257/ES o zásadách použiteľných na orgány zodpovedné za mimosúdne
riešenie spotrebiteľských sporov a vyplýva aj zo súdnej judikatúry a odbornej literatúry. Medzi žalobcom
a žalovaným bola v predmetnom prípade uzatvorená rozhodcovská zmluva, a to na samostatnom liste

papiera a oddelene od samotnej zmluvy o úvere. Žalovaný má za to, že v danom prípade nedošlo
k porušeniu ustanovenia § 17 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, a teda k
porušeniu zásady rovnosti účastníkov, o čom svedčí aj odôvodnenie rozsudku rozhodcovského súdu. Z
uvedených dôvodov navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP
zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že tým, že súd vypočul svedka, ktorý s ním
uzatváral úverovú zmluvu, úplne zistil skutkový stav veci. Svedok jednoznačne vypovedal a potvrdil,
že pokiaľ má klient IČO, tak môže vziať úver len ako živnostník, pričom účel úveru sa neskúma a že
je to preto tak, lebo takéto sú pravidlá spoločnosti. Z tohto tvrdenia svedka jednoznačne vyplynulo, že

žalovaný svojim postupom sleduje cieľ, aby mohol voči žiadateľovi úveru, pokiaľ je živnostníkom, použiť
tvrdšie pravidlá a zákony, pričom bežný spotrebiteľ, za akého sa pokladá, ani len netuší, aký zámer
žalovaný svojim konaním sleduje. Čo sa týka rozhodcovskej zmluvy, svedok iba potvrdil jeho tvrdenia,
že ak chcel dostať úver, musel podpísať všetky predložené tlačivá, tieto tlačivá dodáva žalovaný, ateda, ak chcel úver, musel podpísať i rozhodcovskú zmluvu. Pokladá za dostatočne preukázané, že
rozhodcovská zmluva nebola jeho slobodná voľba a nebol o jej dôsledkoch nijako poučený, žalovaný
nijakým spôsobom nepreukázal, že by mal možnosť voľby, svedok potvrdil, že nemal na výber, keď chcel

úver, musel podpísať všetky tlačivá, ktoré mu boli žalovaným predložené, teda i rozhodcovskú zmluvu.
Z uvedených dôvodov navrhol napadnutý rozsudok ako vecne a právne správny potvrdiť.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa §
212 ods. 1 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného

nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Žalobcasapodanoužaloboudomáhalvydaniarozhodnutia,ktorýmbysúdzrušilrozhodcovskýrozsudok
sp. zn. SR 01608/14, vydaný Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s.
zo dňa 10. 07. 2014, ktorým bola účastníkovi rozhodcovského konania uložená povinnosť zaplatiť sumu
6.695,43 eura spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 5.822,92 eura od 21. 05.

2014 až do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6% p. a. zo sumy 5.822,92 eura od 21. 05. 2014 do
zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 1.285,11 eura.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní veci a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvého

stupňa riadne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil, preto odvolací súd napadnutý
rozsudok podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil, a keďže s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia sa stotožňuje, na tieto v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 OSP odkazuje. Vzhľadom k
tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej veci sa zaoberal
len námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní a na potvrdenie záverov súdu prvého stupňa, k

dôvodom odvolania žalovaného odvolací súd dodáva, že žalovaný v odvolaní neuvádza žiadne nové,
pre posúdenie veci rozhodné skutočnosti, pričom súd prvého stupňa sa s argumentáciou žalovaného
dostatočnevysporiadalavrozhodnutídalodpovedenavšetkypreposúdenieveci podstatnéargumenty.
Vyporiadal sa aj s otázkou, prečo napriek tomu, že žalovaný uzatvoril so žalobcom zmluvu o úvere v
čase, keď bol živnostníkom, ide o spotrebiteľský vzťah a na daný vzťah je možné aplikovať Zákon o

spotrebiteľskom úvere a ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a tiež aj s
otázkou neplatnosti rozhodcovskej zmluvy. Najvyšší súd už vo svojich rozhodnutiach vyslovil záver, že
súd môže pristúpiť k riešeniu otázky platnosti rozhodcovskej doložky alebo zmluvy nielen v exekučnom
konaní (napríklad v súvislosti s posudzovaním, či rozhodcovský rozsudok je alebo nie je vykonateľný
exekučný titul), ale aj v iných konaniach (viď uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 27/2011). Z

uvedených dôvodov sa odvolací súd plne stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa aj v týchto pre vec
podstatných otázkach a poukazuje na ne.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP a

v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože ich
priznať nežiadal.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.