Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 16, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 6C/156/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514207154
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Rusňáková

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2016:1514207154.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, samosudkyňou JUDr. Katarínou Rusňákovou, v právnej veci navrhovateľa: L..

M. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX/XXXX, N., zast.: Škubla & Partneri s.r.o., advokátska kancelária,
so sídlom Digital Park II, Einsteinova 25, Bratislava, proti odporcom: 1/ Hlavné mesto SR Bratislava,
IČO: 00 603 481, so sídlom Primaciálne námestie 1, Bratislava, 2/ TECHNOPOL SERVIS, a.s., IČO:
35 700 840, so sídlom Kutlíkova 17, Bratislava, zast.: JUDr. Alenou Bábikovou, advokátkou, so sídlom
Michalská 2, Bratislava, o určenie neplatnosti právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi 2/ náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 505,29
Eur na účet JUDr. Aleny Bábikovej, advokátky, Michalská 2, Bratislava, č. ú.: SK XX XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX, vedený v H. banke, a.s., všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Odporcovi 1/ súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa 21.03.2014 domáhal určenia neplatnosti právneho úkonu -
Kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena č. XX-XX-XXX-XXXX uzavretej medzi Hlavným
mestom SR Bratislavou a spoločnosťou TECHNOPOL SERVIS, a.s. zo dňa XX.XX.XXXX, teda

odporcom 1/ a 2/, ktorej predmetom bolo prenechanie pozemku vo vlastníctve odporcu 1/ do vlastníctva
odporcu2/,výmenouzafinančnéplnenieodporcu2/naúčetodporcu1/.Žiadalurčiťzmluvuzaabsolútne
neplatnú a nahradiť mu trovy konania spoločne a nerozdielne odporcami 1/, 2/.

Odporca 1/, 2/ s návrhom nesúhlasili, žiadali ho zamietnuť z dôvodov, že navrhovateľ nemá aktívnu
legitimáciu a tiež, že nepreukázal naliehavý právny záujem na podanej žalobe.

Súdvovecivykonaldokazovanieazistil,ženavrhovateľjeobčanSR,poslanecMiestnehozastupiteľstva
mestskej časti N. - A.. Navrhovateľ uviedol, že svoj nárok opiera o ustanovenie § 9a ods. 9 písm. c/
Zákona o majetku obcí, nakoľko zámer predať pozemky, ako prípad hodný osobitného zreteľa, bol
zverejnený dňa XX.XX.XXXX a nebola dodržaná 15 dňová zákonná lehota a uznesenie Mestského
zastupiteľstva N. č. XXX zo dňa XX.XX.XXXX bolo prijaté v rozpore so zákonom. Má za to, že uznesenie
má právne vady, a to spôsobuje absolútnu neplatnosť tohto uznesenia. Kúpna zmluva a z zmluva o
zriadení vecného bremena č. XX-XX-XXX-XXXX uzavretá medzi Hlavným mestom SR Bratislavou a

spoločnosťou TECHNOPOL SERVIS, a.s. zo dňa XX.XX.XXXX bola uzatvorená v rozpore so zákonom
o majetku obcí, nebola podpísaná starostom obce, bez platného súhlasu obecného zastupiteľstva
je absolútne neplatná. Predajná cena, stanovená znaleckým posudkom č. XXX/XXXX L.. L. L., na
XX,XX Eur /m2, pri výmere XXXX m2 za cenu XXX.XXX,- Eur je neprimerane nízka a predajomdošlo k výraznému znehodnoteniu nielen predávanej časti pozemku ale aj zvyšných pozemkov, ktoré
ostali vo vlastníctve odporcu 1/. Cena pozemkov v rovnakej lokalite sa pohybuje okolo XXX,- Eur za
m2 a teda má za to, že vznikla škoda veľkého rozsahu. Predaj možno jednoznačne považovať za

nehospodárne nakladanie s majetkom obce. Ďalej uviedol, že predaj nemožno považovať za prípad
hodný osobitného zreteľa, a to s poukazom na metodické usmernenie O. financií SR. Pozemok sa
mohol predať prostredníctvom verejnej súťaže, prípadne dražby. Predaj pozemkov bol uskutočnený
za nevýhodných podmienok pri porušení zákona. Jednalo sa konkrétne o predaj parcely č. XXXX/
XX, parcela registra C, evidovaná na LV č. XXXX o výmere XXXX m2. Na prokuratúru celú záležitosť

nesignalizoval z dôvodu, že na prokuratúru sa obrátil už niekoľkokrát v minulosti s rôznymi porušeniami
zákonov, prokuratúra však vždy skonštatovala, že došlo k porušeniu zákona a nič ďalej s tým neurobila.
Uviedol, že miestne zastupiteľstvo odhlasovalo predaj X/X väčšinou, pričom navrhovateľ hlasoval proti,
bol však prehlasovaný a nedomáhal sa preskúmania uznesenia v správnom konaní a ani nemá záujem
sa ho domáhať. K preukázaniu naliehavého právneho záujmu na podaní určovacej žaloby sa vyjadril
tak, že v zmysle zákona o majetku obcí nemusí preukazovať naliehavý právny záujem v zmysle § 80

O.s.p. a pritom vychádzal z metodického pokynu Ministerstva financií SR, ktorý bol vydaný k zákonu o
majetku obcí. Má za to, že naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby má vždy.

Odporca 1/ uviedol, že s návrhom nesúhlasí, žiadal ho v celom rozsahu zamietnuť a považoval ho za
nedôvodný. Predaj pozemkov bol uskutočnený v súlade so zákonom č. 131/1991 Z.z. o majetku obcí,

uznesenie, ktorým bol predaj schválený bolo platné, nikto sa nedomáhal jeho preskúmania súdom v
správnom konaní. Oznam o predaji visel na úradnej tabuli od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, pričom
zasadnutie miestneho zastupiteľstva, kde sa hlasovalo o odpredaji sa konalo XX.XX.XXXX a následne
zmluva bola podpísaná dňa XX.XX.XXXX. Čo sa týka ceny, za ktorú bol pozemok odpredaný, cena bola
stanovená znaleckým posudkom L.. L. a nebola stanovená svojvoľne. Poukázal na to, že navrhovateľ

v konaní nepreukázal naliehavý právny záujem, ktorý musí v konaní o určenie práva preukazovať vždy.
Pokiaľ sa navrhovateľ odvoláva na metodický pokyn Ministerstva financií SR, poukázal na to, že tento
metodický pokyn nie je všeobecne záväzný.

Odporca 2/ uviedol, že s návrhom nesúhlasí, žiadal ho v celom rozsahu zamietnuť, pretože navrhovateľ

nie je aktívne legitimovaný na podanie takejto žaloby. Ďalej poukázal na to, že 15 dňová lehota, o ktorej
hovorí navrhovateľ nie je lehotou, ale dobou počas ktorej má byť zámer zverejnený a má za to, že
zámer bol zverejnený od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX (t.j. 16 dní) a teda zákonom stanovená doba
bola dodržaná. Čo sa týka kúpnej ceny, ktorú namieta navrhovateľ, tak táto bola stanovená znaleckým
posudkom, ktorý odporca namietal a podal podnet na Ministerstvo spravodlivosti SR, pričom MS SR v

odpovedi navrhovateľovi na jeho podnet konštatovalo, že znalecké posudky boli vypracované v súlade
so zákonom. Poukázal tiež na to, že navrhovateľ v konaní udáva, že sa domáha svojho práva podľa
§ 9a ods. 9 písm. c/ Zákona o majetku obcí, pričom toto ustanovenie sa vzťahuje na nájom a nie na
odpredaj. Návrh považuje za zmätočný, nakoľko podľa obsahu sa domáha aj neplatnosti uznesenia
miestneho zastupiteľstva, čo však už z petitu žaloby nevyplýva. Ďalej poukázal na to, že metodický

pokyn,naktorýsanavrhovateľodvolávanemážiadnuprávnusilu.Preprípadúspechusiuplatnilnáhradu
trov právneho zastúpenia. Nadôvažok uviedol, že odporca 2/ je väčšinovým spoluvlastníkom stavieb
na parcele, ktorá bola premetom predaja a na vlastné náklady vybudoval prístupové komunikácie,
vysadil zeleň a trávu a vybudoval zavlažovacie zariadenie a udržiava zeleň a poriadok v okolí a tiež na
pozemkoch vo vlastníctve odporcu 1/ a tiež, že celý komplex budov a priľahlé pozemky slúžia verejnosti

a na verejnoprospešné účely a teda boli splnené podmienky predaja v zmysle zákona o majetku obcí.

Navrhovateľ naďalej zotrval na svojich tvrdeniach a poukázal na to, že v iných konaniach bolo
preukázané a potvrdené aj prokuratúrou, že lehoty sa počítajú tak, že prvý a posledný deň lehoty sa
nepočíta. Pri zverejňovaní zámeru sa jedná o lehoty a nie o dobu. Má za to, že cena pozemku bola

zmanipulovaná z dôvodu, že boli odpredané len chodníky, čím hodnota ako celku stratila na cene a
tým pádom znalec mohol znížiť hodnotu pozemku, pretože to bola účelovo vybratá časť pozemku a
znehodnotená na 30 % pôvodnej ceny. Podľa jeho názoru sa nejednalo ani o prípad hodný osobitného
zreteľa, pretože nebol tam daný žiaden verejný záujem.

Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom a zistil, že Miestne zastupiteľstvo
mestskej časti N. - A. na svojom rokovaní dňa XX.XX.XXXX prerokovalo materiál číslo XXX/XXXX a
to návrh na predaj pozemku parc. č. XXXX/XX vedeného ako parcela C na LV XXXX vo vlastníctve
Hlavného mesta SR Bratislavy pre TECHNOPOL SERVIS, a.s.. Kúpna zmluva bola uzatvorená apodpísaná dňa XX.XX.XXXX. Zámer odpredať pozemok bol zverejnený na webovej stránke MÚ MČ
N. - A. od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Z dôvodovej správy o rokovaní miestneho zastupiteľstva súd
zistil, že primátor hlavného mesta SR udelil súhlas k predaju dňa XX.XX.XXXX. Cena bola stanovená

znaleckým posudkom L.. L. L. na všeobecnú cenu XXX.XXX,- Eur. Predaj sa realizoval v zmysle § 9a,
ods. 8 písm. e/ Zákona o majetku obcí č. 138/1991 Zb. ako prípad hodný osobitného zreteľa.

Prvostupňový súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 02.07.2014 tak, že návrh navrhovateľa zamietol
s odôvodnením, že navrhovateľ nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby a nepreukázal naliehavý

právny záujem na podaní žaloby a neuniesol dôkazné bremeno. Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd
v Bratislave rozhodnutím sp. zn. 5Co/710/2014 zo dňa 21.10.2015 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil
a vrátil mu vec na nové konanie. Krajský súd konštatoval, že navrhovateľ má naliehavý právny záujem
na určovacej žalobe a je aktívne vecne legitimovaný v konaní a tiež vyslovil názor, že nie je správne
tvrdenie prvostupňového súdu, podľa ktorého navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno.

Po zrušujúcom rozhodnutí navrhovateľ navrhol doplniť dokazovanie znaleckým posudkom alebo
prinajmenšom odbornými vyjadreniami a odporcovia už nenavrhli vo veci vykonať ďalšie dôkazy, zotrvali
na svojich vyjadreniach.

V konaní, po zrušujúcom rozsudku súdu prvého stupňa, navrhovateľ poukázal na tú skutočnosť, že

nebola dodržaná zákonná 15 dňová lehota, počas ktorej bol zámer odpredať pozemok uverejnený na
informačnej tabuli a webovej stránke, pretože je zrejmé, že zámer bol zverejnený XX.XX.XXXX a
rozhodovalo sa o ňom XX.XX.XXXX. Zámer musí byť zverejnený plných 15 dní, inak by zákon hovoril o
hodinách,nieodňoch.Bezďalšiehotátoskutočnosťspôsobujeneplatnosťzmluvyoprevodevlastníctva.
Má za to, že neboli splnené podmienky ani pre predaj pozemku z dôvodu hodného osobitného zreteľa.

Dostatočne nebol preukázaný tento zreteľ. O dôvod hodný osobitného zreteľa by sa jednalo vtedy, keby
sa jednalo o vec prospešnú verejnosti, za čo tento predaj navrhovateľ nepovažuje. V danom prípade
nešlo o dôvod hodný osobitného zreteľa. Hlavné mesto nepristupovalo k predaju tak ako by malo k
svojmu majetku pristupovať, účelovo vyňal časť pozemku, ktorú následne predal odporcovi 2/. V tom vidí
porušenie§8ods.3Zákonaoobecnomzriadení,podľaktoréhojeobecpovinnásvojmajetokzveľaďovať

a v celkovej hodnote nezmenšený zachovať. Časť pozemku, ktorá bola odpredaná znehodnotila časť
pozemku a znížila jeho hodnotu v tej časti čo zostala obci. Pozemok, ktorý zostal vo vlastníctve obce
má nižšiu hodnotu.

Odporca 1/ uviedol, že kúpna zmluva je platná a dodržali sa všetky ustanovenia zákona pri odpredaji

majetku obce. Predaj sa uskutočnil na základe schválenia Miestneho zastupiteľstva, pričom zámer
predať pozemok bol zverejnený na webe od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX ako aj na úradnej tabuli
Miestneho úradu mestskej časti N. - A.. Oznam visel na tabuli 15 dní, tak ako požaduje zákon.
Odôvodnenie zámeru takisto bolo zverejnené 15 dní. Každý predaj, ktorý schváli mesto alebo miestne
zastupiteľstvo a je schválené 3/5 väčšinou je dôvodom hodným osobitného zreteľa. Zákon nijak

nevyžaduje, aby súčasťou uznesenia bolo špecifické odôvodnenie.

Odporca 2/ poukázal na to, že boli zo strany obce dodržané všetky zákonné podmienky na predaj
majetku. Lehota a doba sa počíta rozdielne. Zákon hovorí o dobe a preto zámer bol zverejnený 16 dní,
teda počas celej doby. Zákon hovorí o minimálne 15-tich dňoch. Čo sa týka dôvodov hodných osobitného

zreteľa poukázal na Zásady hospodárenia a nakladania s majetkom Mestskej časti N. - A., ktoré sú
okrem iného zverejnené aj na webe. Poukázal tiež na to, že išlo o predaj so zriadením vecného bremena,
ktoré je veľmi široko koncipované v čl. 4 Zmluvy. Pozemok č. XXXX/XX je evidovaný ako ostatné plochy,
ide o chodníky a prístupové komunikácie do administratívnych budov, ktoré slúžia verejnosti na verejno-
prospešné účely.

Podľa zákona č.138/1991 Zb. o majetku obcí, § 9a ods. 1, ak tento zákon neustanovuje inak, prevody
vlastníctva majetku obce sa musia vykonať:
a) na základe obchodnej verejnej súťaže,
b) dobrovoľnou alebo

c) priamym predajom najmenej za cenu vo výške všeobecnej hodnoty majetku stanovenej podľa
osobitného predpisu.(2) Obec zverejní zámer predať svoj majetok a jeho spôsob na svojej úradnej tabuli, na internetovej
stránke obce, ak ju má obec zriadenú, a v regionálnej tlači. Ak ide o prevod podľa odseku 1 písm. a) a b),
musí oznámenie v regionálnej tlači obsahovať aspoň miesto, kde sú zverejnené podmienky obchodnej

verejnej súťaže alebo dražby.

(5) Obec zverejní zámer predať svoj majetok priamym predajom najmenej na 15 dní. Zároveň zverejní
lehotu na doručenie cenových ponúk záujemcov. Obec nemôže previesť vlastníctvo svojho majetku
priamym predajom, ak všeobecná hodnota majetku stanovená podľa osobitného predpisu presiahne

40.000,- Eur. Nehnuteľnosť musí byť jednoznačne identifikovaná tak, aby nebola zameniteľná s inou
nehnuteľnosťou. Stanovenie všeobecnej hodnoty majetku obce pri priamom predaji nesmie byť v deň
schválenia prevodu obecným zastupiteľstvom staršie ako šesť mesiacov.

(6) Obec nemôže previesť vlastníctvo svojho majetku priamym predajom na fyzickú osobu, ktorá je v
tejto obci:

a) starostom obce,
b) poslancom obecného zastupiteľstva,
c) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu právnickej osoby zriadenej alebo založenej
obcou,
d) prednostom obecného úradu,

e) zamestnancom obce,
f) hlavným kontrolórom obce,
g) blízkou osobou osôb uvedených v písmenách a) až f).

(7) Obec nemôže previesť vlastníctvo svojho majetku priamym predajom na právnickú osobu, v

ktorej zakladateľom, vlastníkom obchodného podielu, štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho
orgánu,členomriadiaceho,výkonnéhoalebodozornéhoorgánujeosobauvedenávodseku6;toneplatí,
ak ide o právnickú osobu, ktorej zakladateľom je obec alebo v ktorej má obec obchodný podiel.

(8) Ustanovenia odsekov 1 až 7 sa nepoužijú pri prevode majetku obce, a to:

e) pri prevodoch majetku obce z dôvodu hodného osobitného zreteľa, o ktorých obecné zastupiteľstvo
rozhodne trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov, pričom osobitný zreteľ musí byť zdôvodnený;
zámer previesť majetok týmto spôsobom je obec povinná zverejniť najmenej 15 dní pred schvaľovaním
prevodu obecným zastupiteľstvom na svojej úradnej tabuli a na svojej internetovej stránke, ak ju má
obec zriadenú, pričom tento zámer musí byť zverejnený počas celej tejto doby.

Podľa §9b ods. 1, 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v platnom znení fyzická osoba, ktorá má
v obci trvalý pobyt, sa môže domáhať neplatnosti právneho úkonu alebo určenia vlastníctva obce k
majetku, ktorý bol obcou prevedený na tretiu osobu, ak prevod majetku obce nebol realizovaný na
základe obchodnej verejnej súťaže, dražbou alebo priamym predajom najmenej za cenu stanovenú

podľaosobitnéhopredpisu,okremprípadov,keďtentozákoninýspôsobprevodupripúšťa.žalobumožno
podať na súde do jedného roka odo dňa prevodu vlastníckeho práva z majetku obce na nadobúdateľa.

Z obsahu prednesov účastníkov a listinných dôkazov, ktoré sa nachádzajú v spise jednoznačne vyplýva,
že prevod majetku - v danom prípade pozemku sa uskutočnil podľa § 9a ods. 8 písm. e/ zák. č.

138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov a teda išlo o prevod majetku obce z dôvodu
hodného osobitného zreteľa a vtedy sa ustanovenie § 9a ods. 1 až 7 citovaného zákona nepoužije
a teda sa nepoužije ani ustanovenie 9a ods. 1 písm. c/ zákona o majetku obcí. Z toho jednoznačne
vyplýva, že odporca 1/ dodržal zákonné ustanovenia a navrhovateľ nemá zákonný dôvod tento predaj
namietať z dôvodov, ktoré v konaní uviedol. Napriek tomu navrhovateľ namietal, že odporca 1/ pri

prevode dotknutého majetku nedodržal literu zákona, keď pri predaji boli porušené viaceré ustanovenia
zákona o majetku obcí a predal pozemok za nevýhodných podmienok. Navrhovateľ namietal predajnú
cenu, ktorá je podľa neho nízka a predajom tohto pozemku došlo k výraznému znehodnoteniu nielen
predávaného pozemku ale aj zvyšných pozemkov, ktoré ostali vo vlastníctve odporcu 1/. Navrhovateľ
dôvodil aj tým, že si vedie štatistiky predaja pozemkov a cena za m2 pozemku sa pohybuje okolo XXX,-

Eur a odporca 1/ ho predal za XX,XX Eur a teda obci vznikla škoda veľkého rozsahu. Takýto predaj treba
jednoznačne považovať za nehospodárne nakladanie s majetkom. Ďalej namietal, že podľa jeho názoru
nebol dostatočne zdôvodnený zámer predať pozemok ako prípad hodný osobitného zreteľa, pretože sa
nejedná o predaj na verejnoprospešné účely. Podľa názoru navrhovateľa, na predaj uvedeného majetkumala byť realizovaná verejná obchodná súťaž alebo dražba. Navrhovateľ taktiež namietal, že zámer
predať pozemok nebol zverejnený po dobu 15 dní na úradnej tabuli a webovej stránke odporcu 1/ tak,
ako to zákon vyžaduje.

Súd konštatuje, že námietka navrhovateľa týkajúca sa nízkej ceny za predaj pozemku je v tomto konaní
s poukazom na vyššie uvedené ustanovenia zákona o majetku obcí bezpredmetná, preto sa s touto
námietkou súd nezaoberal. Námietka navrhovateľa, že zámer obce predať pozemok do vlastníctva
odporcu 2/ nebol dostatočne odôvodnený s ohľadom na osobitný zreteľ neobstojí, nakoľko vychádzajúc

z dôvodovej správy ako súčasti materiálu predkladaného na rokovanie miestneho zastupiteľstva, ktorá je
založená v súdnom spise na č.l. 12, 13, je osobitný zreteľ, podľa názoru súdu, dostatočne odôvodnený,
keď pozemok má naďalej slúžiť ako chodník pre peších s oddychovými lavičkami a zeleňou. Podmienka
schválenia prevodu majetku trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov navrhovateľom namietaná
nebola. Sporná medzi účastníkmi bola skutočnosť, či zámer previesť majetok bol zverejnený na úradnej
tabulialebowebovejstránkeobcepočascelejdoby15dnípredschvaľovanímprevodumajetkuobecným

zastupiteľstvom. Treba uviesť, že pre pojem lehota alebo doba nemožno v danom prípade aplikovať
správny poriadok a ustanovenia o doručovaní verejnou vyhláškou, nakoľko obec v tomto prípade nekoná
ako správny orgán. Pri zverejnení zámeru obce predať majetok obce treba vychádzať zo zákona
o majetku obcí a ani tento neobsahuje špeciálne ustanovenie o počítaní lehoty alebo doby. Právny
pojem doba na rozdiel od pojmu lehota je z časového hľadiska pevným obdobím, časovým úsekom,

počas trvania ktorého má niekto niečo konať, jej plynutie sa na rozdiel od lehoty nepredlžuje. Preto
treba pojem „musí byť oznam zverejnený po celú dobu 15 dní“ vykladať logicky a podľa názoru súdu
tak, že sa do doby zverejnenia počíta aj prvý deň zverejnenia zámeru na úradnej tabuli, ktorým bol v
prejednávanom prípade deň XX.XX.XXXX a pätnásty deň zverejnenia bol teda deň XX.XX.XXXX a
miestne zastupiteľstvo rozhodovalo až dňa XX.XX.XXXX, teda treba konštatovať, že zámer obce bol

zverejnený počas celej doby 15 dní, celkovo 16 dní pred schvaľovaním. Pokiaľ by zákon o majetku
obcí požadoval naplnenie doby 15 x 24 hodín, musel by to určiť výslovne a kompetentné orgány by
splnenie tejto požiadavky skúmali overením presného času, v ktorom bola informácia zverejnená. Tým,
že zákon sa obmedzil iba na určenie počtu dní, počas ktorých musí byť informácia zverejnená, súčasne
predpokladá, že pre splnenie tejto doby možno započítať aj dni, v ktorých bola informácia na úradnej

tabuli vyvesená a zvesená bez toho, že by muselo dôjsť k vyveseniu o 0:00 hod a k zveseniu posledný
deň o 24:00 hod. Nakoľko zákon o majetku obcí neobsahuje ustanovenia o počítaní lehôt a časový
úsek spomínaný v zákone nie je lehotou v právnom zmysle, treba posudzovať dobu 15 dní tak, ako je
to špecifikované vyššie a je potrebné do doby zverejnenia započítať prvý a posledný deň zverejnenia.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, súd rozhodol tak, že návrh navrhovateľa zamietol. Z týchto
dôvodov aj nepovažoval za potrebné doplniť dokazovanie vykonaním znaleckého úkonu, prípadne
odborným vyjadrením na hodnotu predávaného pozemku, nakoľko to považoval za nehospodárne a
pre toto konanie irelevantné, keďže s poukazom na vyššie uvedené, navrhovateľ nemal zákonný dôvod
výšku ceny namietať. Súd z rovnakého dôvodu nepripustil zmenu návrhu navrhovanú navrhovateľom

v priebehu konania.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP v spojení s § 149 ods. 1 OSP. Odporcovia 1/, 2/
mali v konaní plný úspech, preto im vzniklo právo na náhradu trov konania. Odporca 1/ si náhradu trov
konania neuplatnil a ani mu žiadne nevznikli. Odporca 2/ si uplatnil náhradu trov konania spočívajúcu

v trovách právneho zastúpenia, ktoré prostredníctvom svojej advokátky vyčíslil na sumu 251,67 Eur do
rozhodnutia súdu prvého stupňa a 253,62 Eur po zrušujúcom rozhodnutí prvostupňového súdu. Súd
mu priznal náhradu trov konania pozostávajúcu z päť úkonov právnej služby po 61,87 Eur (prevzatie a
príprava zastúpenia, podanie vo veci samej - vyjadrenie k žalobe, účasť na pojednávaní dňa 02.07.2014,
vyjadrenie k odvolaniu a účasť na pojednávaní dňa 16.05.2016 plus 4 X režijný paušál po 8,04 Eur

(za rok 2014) a 1 X 8,58 Eur (za rok 2016) plus 20 % DPH, spolu 420,11 Eur. Právna zástupkyňa
odporcu 2/ preukázala súdu, že je platcom DPH. Úkony právnej služby sú priznané v súlade s vyhláškou
č. 655/2004 Z.z., (§ 11 ods. 1 písm. a), 1/13 výpočtového základu za úkon právnej služby, pričom
1/13 výpočtového základu na rok 2014 je určená sumou 61,87 Eur). Právna zástupkyňa odporcu 2/ si
uplatnila náhradu trov právneho zastúpenia za šesť úkonov právnej služby, súd jej však nepriznal úkon

vyjadrenie zo dňa 13.05.2016, nakoľko tento úkon nepovažuje súd za účelne vynaložené trovy konania
z dôvodu, že právna zástupkyňa toto vyjadrenie predložila na pojednávaní dňa 16.05.2016 a teda mohla
ho aj predniesť, nemusela ho písomne vypracovávať. Na pojednávaní ho bolo nutné prečítať, preto súd
považuje tento úkon za duplicitný.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde,
dvojmo.

Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti:
· z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí
byť podpísané a datované,
· v odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha,

· odvolanie podlieha súdnemu poplatku v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
· v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
· konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

· súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
· súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
·doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené (§ 205a OSP),

· rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na vykonanie exekúcie.