Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, February 29, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/375/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215207458
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1215207458.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, a.s., so sídlom
Olejkárska č. 1, Bratislava, IČO: 00 492 736, zastúpený advokátom: JUDr. Vladimír Kán, so sídlom
Námestie M. Benku č. 9, Bratislava, proti odporkyni: K. E. M. X. F. M. H. Q. I. Á. , narodená
XX.XX.XXXX, naposledy bytom K. XXXX/X, G., o zaplatenie istiny 70,70 €, s príslušenstvom, na
odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 31. júla 2015, č. k. 21C

130/2015-18, vo výroku o náhrade trov konania, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 31. júla 2015, č. k. 21C 130/2015-18, vo
výroku o náhrade trov konania, z m e ň u j e tak, že odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť
navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 16,50 € z dôvodu zaplateného súdneho poplatku, v sume
29,99 € pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia, všetko na účet právneho zástupcu navrhovateľa
JUDr. Vladimíra Kána, advokáta v Bratislave, do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava II. rozsudkom zo dňa 31.07.2015, č. k. 21C 130/2015-18, uložil odporkyni
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 70,70 € a náhradu trov konania v sume 16,50 € do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanovením § 115a ods. 2 O.s.p., §

8 ods. 5, 6 zákona č. 514/2009 Z.z. o doprave na dráhach, § 760 Občianskeho zákonníka, a vecne
tým, že odporkyni, ktorá si ako cestujúca dňa 04.11.2014 nesplnila svoju povinnosť mať zakúpený
cestovný lístok, čím porušila tarifné a prepravné podmienky navrhovateľa, vznikla povinnosť zaplatiť
cestovné vo výške 0,70 € a úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom vo výške 70,-- €.
Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ustanovením § 142 ods. 1, § 149 ods. l a § 150 ods.
2 O.s.p. a vecne tým, že nakoľko ide o drobný spor, náhradu trov uplatnenú navrhovateľom primerane

znížil tak, že navrhovateľovi priznal trovy zodpovedajúce výške zaplateného poplatku za návrh v sume
16,50 € s poukazom na skutočnosť, že uplatnená náhrada trov právneho zastúpenia v sume 89,96
€ a trov konania spočívajúca v zaplatenom súdnom poplatku za návrh v sume 16,50 € predstavuje
spolu 106,46 €, viac ako dvojnásobok dlžnej sumy voči uplatnenej pohľadávke. Súd prvého stupňa
vo svojom rozhodnutí poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ si obdobné nároky uplatňuje vzorovou
žalobou, v ktorej sú menené len identifikačné údaje odporcu, dátum jazdy bez platného cestovného

lístka a variabilný symbol, a preto je príprava týchto žalôb rutinnou činnosťou, nevyžadujúcou žiadne
odbornéznalosti.Pokiaľnavrhovateľsplnomocnilnaprípravužalobyadvokáta,takýtopostupjenanajvýš
neúčelný, a teda neúčelne sú vynaložené aj tým vzniknuté trovy.
Protitomutorozsudkuvovýroku,ktorýmsúdprvéhostupňarozhodolotrováchkonania,podalvzákonnej
lehote odvolanie navrhovateľ z dôvodu, že rozhodnutie v napadnutej časti vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, nakoľko súd prvého stupňa nesprávne aplikoval ustanovenie § 150 ods. 2

O.s.p. a nesprávne rozhodol o primeranom znížení trov konania, ktoré neodôvodnene priznal vo výške
inej od trov, než si uplatnil. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť a odporkyniuložiť povinnosť zaplatiť mu súdny poplatok v sume 16,50 € a trovy právneho zastúpenia v sume 89,96
€ (tri úkony á 16,60 € + DPH + 3 x režijný paušál á 8,39 € + DPH). Poukázal na skutočnosť, že síce
je nepochybné, že ide v danej právnej veci o drobný spor, avšak neprimeranosť trov konania je nutné

v takýchto sporoch voči pohľadávke posudzovať v jednotlivých prípadoch vždy individuálne. Uviedol,
že z ustálenej súdnej praxe, najmä z odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
7Co 32/2009 a 7Co 64/2009 vyplýva, že aj v konaní, predmetom ktorého je drobný spor, musí súd
vždy postupovať podľa zásad uvedených v ustanovení § 150 O.s.p. s tým, že nie je možné nepriznať,
alebo ich znížiť iba preto, že ide o drobný spor a iba s poukazom na ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p.

Navrhovateľ vo svojom odvolaní ďalej uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne aplikoval ustanovenie
§ 150 ods. 2 O.s.p. aj z dôvodu, že zákon pojem „neprimerané“ nedefinuje s tým, že ani súdna prax
rozsah neprimeranosti nevygenerovala, avšak tento nedostatok nie je možné ospravedlniť tým, že súd
v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysvetlí, akými úvahami sa riadil pri svojom rozhodovaní o trovách
konania podľa ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. Poukázal na dôvodovú správu k zákonu č. 384/2008
Z. z., ktorým bol s účinnosťou od 15.10.2008 zmenený a doplnený Občiansky súdny poriadok, z ktorej

k ustanoveniu § 150 ods. 2 vyplýva, že súd môže pristúpiť k zníženiu neprimeraných trov, ktoré sú
voči pohľadávke v drobných sporoch neprimerané, avšak v týchto konaniach najmä trovy predstavujú
niekoľkonásobne vyššiu sumu, ako samotná pohľadávka, pričom niekoľkonásobne vyššiu sumu je v
zmysle logického výkladu potrebné chápať minimálne dvojnásobne vyššiu sumu ako samotná istina
s tým, že v prejednávanej veci o takýto prípad nejde. Vytkol súdu prvého stupňa, že rozhodnutie

v napadnutej časti odôvodnil len tým, že trovy konania sú voči pohľadávke neprimerané, pričom sa
však nezaoberal výškou vzájomného pomeru výšky trov konania, trov právneho zastúpenia a samotnej
pohľadávky. Navrhovateľ v dôvodoch svojho odvolania uviedol, že povinnosťou súdu prvého stupňa
bolo na rozhodnutie o trovách konania aplikovať ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p., ktoré vyjadruje
zásadu zodpovednosti za výsledok a jemu, ako úspešnému účastníkovi, priznať náhradu všetkých

účelne uplatnených trov, ktoré spočívajú v zaplatenom súdnom poplatku za návrh (ako obligatórnej
povinnosti navrhovateľa) a v trovách, ktoré vznikli na jeho právnom zastúpení, keďže je povinnosťou
právneho zástupcu pristupovať ku každej veci individuálne. Samotné úkony právnych služieb a postup
advokáta pri prevzatí právneho zastúpenia, odoslaní výzvy na zaplatenie pred podaním návrhu na súd,
jeho príprava a podanie na príslušný súd, je náročný proces, vyžadujúci primeranú časovú

náročnosť, ktorú je advokát povinný venovať kontrole správnosti a úplnosti podania a preto trovy, ktoré
si v konaní uplatnil, sú účelne vynaložené a najmä uplatnené a vyčíslené v minimálnej výške, v súlade
s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z., z ktorého dôvodu rozsah
zníženiatrovvprejednávanejveciodporujedobrýmmravom.Považujezanespravodlivé,neodôvodnené
a neprimerané, aby odporkyňa neznášala trovy procesne plne úspešného navrhovateľa, ktoré mu

vznikli, vrátane trov právneho zastúpenia. V dôvodoch svojho odvolania ďalej navrhovateľ poukázal
na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline (uznesenie pod sp. zn. 6Co/271/2009), v ktorom odvolací súd
dospel k záveru, že navrhovateľ, ktorý bol v predmetnom drobnom spore zastúpený advokátom, má
ako úspešný účastník právo na náhradu (okrem vlastne účelne vynaložených trov) trov spojených s
poskytnutímprávnychslužieb,ktorémuvoznačenomsporeposkytolsplnomocnenýadvokát.Zaplatenie

súdneho poplatku je zákonnou povinnosťou účastníka konania, pričom žiadne ustanovenie hmotných, či
procesných noriem v Slovenskej republike neobmedzuje právo účastníka dať sa zastupovať v súdnom
procese advokátom a toto právo nie je obmedzené ani v drobných sporoch; neobmedzuje ho ani
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 zo dňa 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. V tejto súvislosti zdôraznil tiež

uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 29.04.2009, sp.zn. 11Co 444/2013, v skutkovo totožnej veci,
ktorývodôvodnenísvojhorozhodnutiaargumentoval,žeakoodvolacísúdsanemoholstotožniťsmierou
zníženia vykonanou súdom prvého stupňa, nakoľko je dôvodné zníženie trov právneho zastúpenia iba
do výšky uplatňovanej pohľadávky. Odvolateľ žiadal náhradu trov odvolacieho konania v sume 20,03
€, ktoré súčasne odôvodnil.

Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila.
Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. l
O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže odvolanie sa týka tej časti rozsudku, ktorá má
povahu uznesenia a nejde o vec samu (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudok v napadnutej

časti je potrebné zmeniť (§ 220 O.s.p.).

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa svojím návrhom podaným na súde prvého stupňa dňa
19.03.2015 domáhal zaplatenia sumy 70,70 € odporkyňou s odôvodnením, že odporkyňa v čase kontrolycestovných lístkov dňa 04.11.2014 na linke MHD č. 2 v Bratislave sa nevedela preukázať cestovným
lístkom a cestovné a ani úhradu spolu v sume 70,70 € doposiaľ nezaplatila; tým porušila tarifné a
prepravné podmienky navrhovateľa účinné v rozhodnom čase. Ako už bolo uvedené vyššie, súd prvého

stupňa priznal navrhovateľovi, úspešnému v celom rozsahu, náhradu trov konania v nižšej sume ako
mu patrí, s poukazom, predovšetkým, na ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p.

Podľa § 150 ods. 1, 2 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa

priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to
neplatí ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Ak sú trovy konania v drobných
sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.

Prvostupňový súd v rozhodnutí vo veci samej s poukazom na ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. nepriznal
úspešnému navrhovateľovi náhradu trov spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia vôbec.

Vdanomprípadejenesporné,ženavrhovateľmalprávodaťsazastúpiťadvokátom (§24,§25O.s.p.).
Toto jeho právo nie je ničím obmedzené. Je nepochybné, že právny zástupca navrhovateľa v uvedenej
veci účelne vykonal 2 úkony právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia a písomné podanie
návrhu na súd. Pokiaľ ide o ďalší uplatnený úkon právnej služby, a to predžalobná výzva na zaplatenie

s pokusom o zmier spojená s ďalšou poradou s klientom, tento úkon odvolací súd nepovažuje za účelný
pre súdne uplatnenie pohľadávky, najmä vzhľadom na charakter sporu a bolo na zvážení samotného
účastníka,čiprávnehozástupcu,čitentoúkoneštepredtým,akozačnesúdnekonanie,vykoná.Zásadne
v zmysle zásady stanovenej v § 142 ods. 1 O.s.p., by teda navrhovateľovi prináležala náhrada za
zaplatený súdny poplatok a náhrada za dva úkony právnej služby spolu s príslušným režijným paušálom

a DPH (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa 23.01.2015, podanie návrhu
na súd dňa 19.03.2015, a to za použitia § 142 ods. l, § 149 ods. l, § 151 ods. l, 8 O.s.p.; § 1 ods.
1, 3, § 10 ods. 1, § 13a ods. l písm. a/, c/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom od 1.7.2013.

Odvolací súd však vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade ide o drobný spor, v zmysle
ustanovenia § 200ea O.s.p. čiastočne zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že je dôvod
pre postup stanovený v § 150 ods. 2 O.s.p., teda pristúpiť k zníženiu priznanej náhrady trov konania. K
takémuto záveru dospel odvolací súd z dôvodu, že je nepochybné a súdu známe z jeho rozhodovacej
činnosti, že tak ako uviedol súd prvého stupňa v predmetnom posudzovanom spore ide o návrh, ktorý

možno označiť aj za tzv. formulárovú žalobu, keď samotný postup advokáta pri prevzatí právneho
zastúpenia, príprave návrhu a spracovanie samotného návrhu nemožno považovať za náročný
a zložitý proces, ktorý by vyžadoval takú časovú náročnosť, ako je to pri ostatných návrhoch na začatie
konania na súde, ktoré vyžadujú individuálny prístup. V danom prípade sa jednotlivé samotné návrhy
odlišujú len minimálne (účastníci na strane odporcu) predmet konania a základná právna argumentácia

a štylizácia sú takmer totožné, odchýlky sú iba minimálne. Pokiaľ teda za tejto situácie prvostupňový súd
dospel k záveru, že je tu dôvod na použitie ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p., možno takémuto názoru
prisvedčiť. Odvolací súd sa však nestotožnil s tým, že by navrhovateľovi vôbec nemali byť priznané trovy
právneho zastúpenia, pretože takýto postup by bol v rozpore so zásadou spravodlivosti konania, a tiež
v rozpore s ustanovením § 150 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého ak sú trovy konania v drobných

sporoch neprimerané
voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať, alebo znížiť.

Podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné zvažovať, pokiaľ súd dospeje k záveru, že trovy
sú neprimerané voči pohľadávke, či je namieste ich zníženie, alebo ich nepriznanie, keďže je

nespochybniteľné, že sa navrhovateľ mohol dať zastúpiť advokátom, ktorého služby sú honorované;
nemožno v prejednávanej veci dospieť k záveru, že nejde o účelne vynaložené trovy. Vzhľadom na
predmet sporu, ktorý je tzv. drobným sporom, je však potrebné na túto skutočnosť prihliadnuť pri
rozhodnutíotrováchkonaniaazvážiť,doakejmierysúdznížitrovy,ktorépovažujezaúčelnevynaložené
tak, aby rozhodnutie o trovách konania bolo spravodlivým, logickým a zákonným ukončením súdneho

konania. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že je dôvodné znížiť navrhovateľovi
účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby + 2 x režijný paušál + 20
% DPH na polovicu, čo odvolací súd považuje za primerané vzhľadom na vyššie uvedené dôvody.
Úspešnému navrhovateľovi tak priznal náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok v sume 16,50€ a v sume 29,99 € titulom trov právneho zastúpenia účelne vynaložených na uplatňovanie, bránenie
práva (2 x 16,60 € + 2 x 8,39 € + 20 % DPH v sume 10,-- € = 59,98 € : 2 = 29,99 €).

Odvolací súd preto zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti (vo výroku o náhrade trov
konania) a priznal navrhovateľovi zníženú náhradu trov konania, účelne vynaložených na uplatňovanie
a bránenie svojho práva spolu v sume 46,49 € (§ 220 O.s.p.; 16,50 € + 29,99 €).

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože obaja mali v konaní

úspech len čiastočný (§ 224 ods. l, § 142 ods. 2, § 151 ods. 1 O.s.p.).

Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.