Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 19, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 27Sp/81/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015201492
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015201492.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci
navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 proti odporcovi:
Okresný úrad Brezno, katastrálny odbor, Brezenská 4, 977 01 Brezno za účasti: I. O., rod. Z., nar.
XX.XX.XXXX, bytom T. V. XX/XX, XXX XX N. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č.
V-71/2013 zo dňa 15.05.2013 takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporcu č. V-71/2013 zo dňa 15.05.2013 p o t v r d z u j e.
Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 35,- Eur v lehote troch dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ - Pohotovosť, s.r.o., Bratislava sa návrhom, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu

správneho orgánu, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia odporcu č. V-71/2013 zo dňa
15.05.2013. Predmetným rozhodnutím odporca zamietol návrh na vklad záložného práva s poukazom
na § 31 ods. 3 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „Katastrálny zákon“). Z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia vyplýva, že na základe návrhu na povolenie vkladu záložného práva
do katastra nehnuteľností doručeného odporcovi dňa 14.01.2013 odporca preskúmal návrh a jeho

prílohy a po zistení nedostatkov podania konanie rozhodnutiami z 13.02.2013 a 05.04.2013 prerušil
a vyzval navrhovateľa na predloženie požadovaných listín. Prihliadajúc na skutočnosti zistené z
administratívneho spisu následne dospel k záveru, že návrh je potrebné zamietnuť z dôvodu, že
predložená záložná zmluva a dohoda o splnomocnení sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi (§ 37
a § 39 OZ) a tiež vzhľadom na rozpor medzi záujmami zástupcu a zastúpeného. Zastúpenie na základe
plnomocenstva vyžaduje, aby zástupca a zastúpený uzatvorili dohodu o plnej moci - dvojstranný právny

úkon medzi splnomocniteľom a splnomocnencom o poverení a prijatí zastupovania a jeho rozsahu.
Pre jej platnosť sa vyžaduje súlad s ust. § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. V prejednávanom
prípade záložcovi predloženú dohodu o splnomocnení, ktorá je vyhotovená vo forme predtlače s vopred
vyznačeným splnomocnencom a vopred vyznačeným obsahom a predmetom plnomocenstva (v zmysle,
ktorého je vopred uvedené zastupovanie záložcu - splnomocniteľa v súvislosti so zmluvou o úvere
uzatvorenou so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. podpísanou záložcom v ten istý deň, ako zmluvu o

úvere), je možné posúdiť podľa obsahu ako návrh na uzatvorenie dohody. Podľa § 45 OZ prejav vôle
pôsobí voči neprítomnej osobe až od okamihu, keď jej dôjde. Na vážnosť prejavu vôle urobeného v
neprítomnosti druhej strany preto nepostačuje písomná forma, je nevyhnuté, aby splnomocniteľ takto
prejavenú vôľu skutočne druhej strane adresoval, teda odoslal, alebo urobil úkony nevyhnutné k tomu,
aby mohla byť takto prejavená vôľa odoslaná a doručená, či už poverením druhej osoby, podaním na
pošte, osobným odovzdaním, alebo iným spôsobom. Odporca dohodu o splnomocnení posudzoval v

celom kontexte uzatvárania zmluvy o úvere, dohody o splnomocnení a záložnej zmluvy s tým, že dohodu
o splnomocnení posudzoval v kontexte s tzv. úverovým balíkom, resp. spotrebiteľským balíkom (pokiaľby nedošlo k uzatvoreniu úverovej zmluvy ako spotrebiteľskej zmluvy, tak by nedošlo ani k uzatvoreniu
dohody o splnomocnení). Dohodu o plnej moci vpísanú do formulárovej dohody nie je podľa odporcu
možné považovať za individuálne dohodnutú, nakoľko bola vopred navrhnutá a pripravená, záložca

nemal možnosť ovplyvniť možnosť výberu iného zástupcu, čo v konečnom dôsledku spôsobilo značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech záložcu ako spotrebiteľa. Z
výpovede záložcu je zrejmé, že k výberu splnomocnenca nedošlo z jeho vôle, ale z vôle záložného
veriteľa. Z toho dôvodu je podľa odporcu dohoda o splnomocnení neprijateľnou (nekalou) podmienkou,
teda je neplatná podľa § 53 ods. 5 OZ. Odporca v odôvodnení uviedol, že pri posudzovaní platnosti

záložnej zmluvy prihliadal aj na ust. § 39 OZ, podľa ktorého je neplatný právny úkon, ktorý svojím
obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Z
predloženejzáložnejzmluvyjezrejmé,žezáložnéprávomalobyťzriadenénazabezpečeniepohľadávky
záložného veriteľa - istiny spolu 600,- Eur a poplatku 450,- Eur (t.j. spolu 1.050,- Eur) a príslušenstva
pohľadávky, pričom v prejednávanom prípade sa nerešpektuje vyváženosť medzi predmetom úverovej
zmluvy a predmetom záložnej zmluvy, ktorá sa týka nehnuteľností vo vlastníctve záložcu v nepochybne

vyššej hodnote, ako je výška plnenia záložcu, čím sa záložná zmluva prieči dobrým mravom. Odporca
poukázal na ust. § 3 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, § 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku, § 22 ods. 1, 2, § 23, § 37
ods. 1, 2, 3, § 39 a § 52 ods. 1, 2, 3 OZ.

Proti predmetnému rozhodnutiu odporcu podal v zákonnej lehote navrhovateľ - odvolateľ odvolanie,

pričom žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie. Odvolanie
odôvodnil tým, že správny orgán nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s návrhom a jeho
prílohami, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo nesprávne právne posúdil. Podľa
odvolateľa bola dohoda o splnomocnení uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami OZ.
Tvrdenie odporcu o tom, že navrhovateľ vopred určil zástupcu pre dlžníka, považoval odvolateľ za ničím

nepodložené predpoklady, ktoré nevychádzajú z objektívne zisteného skutkového stavu. To, že odporca
vychádzal len z predpokladov vyplýva aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Veriteľ sa nepodieľal
na uzatváraní dvojstranného právneho úkonu medzi dlžníkom a jeho zástupcom. Ak odporca z toho, že
dohoda o plnej moci bola uzavretá na predtlačenom formulári, kde bol uvedený zástupca vyvodil záver,
že dlžníkovi zástupcu určil záložný veriteľ, takýto záver podľa odporcu nemá oporu v listinách tvoriacich

obsah spisu. Naopak, medzi dlžníkom a jeho zástupcom neexistuje reálny rozpor a plnomocenstvo je
platné. Nestačí pochybnosť o objektivite zastupovania, rozpor medzi záujmami zástupcu a zastúpeného
musí reálne existovať. Námietka o rozpore medzi záujmami zástupcu a zastúpeného je podľa odvolateľa
nesprávnym právnym posúdením, ktoré vychádza z nespoľahlivo zisteného skutkového stavu. Dohoda
o plnej moci je podľa odvolateľa platná a rozhodnutie je v tejto časti zmätočné a nepreskúmateľné.

Navrhovateľ namietal, že dohodu o splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné zastupovania
splnomocniteľa splnomocnencom, nie je možné posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu, a teda sa na ňu
nemôžu vzťahovať ust. § 53 OZ o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
na ktoré ustanovenie odkazuje odporca v napadnutom rozhodnutím. Navrhovateľ ďalej namietal, že
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, keďže nemá

náležitosti podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Z odôvodnenia nie je zrejmé, čo konkrétne z úverovej
zmluvy je v rozpore s dobrými mravmi, t.j. či je to výška poplatku za úver, alebo výška úroku z omeškania.
Poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu ČR, ako aj Najvyššieho súdu SR.

Krajský súd v Banskej Bystrici prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa a odporcu podľa § 250g ods.

2 O. s. p., v spojení s § 250l ods. 2 O. s. p. a v zmysle § 244 ods. 1 a § 250l ods. 1 O. s. p. preskúmal
zákonnosť napadnutého rozhodnutia odporcu, pričom sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu,
preskúmal pripojenú zmluvu o zriadení záložného práva a jej dodatok č. 1 z 13.03.2013, návrh na vklad
záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností s prílohami, overenú fotokópiu dohody o splnomocnení zo
dňa 14.11.2011, resp. 15.11.2011 a rozhodnutia odporcu o prerušení konania zo dňa 13.02.2013 a

05.04.2013.

Súčasne vypočul ďalšiu účastníčku konania, ktorá na pojednávaní uviedla, že si chcela požičať peniaze
od Pohotovosti s.r.o., kde jej p. G. z Pohotovosti predložila tlačivá, ktoré aj vypísala a povedala ďalšej
účastníčke, aby išla overiť svoj podpis. Osobitne ju neinformovala o tom, čo podpisuje, ani aké má

podpis tlačív - dohôd dôsledky. Splnomocnenca si nevybrala, nepozná ani spoločnosť ProHelp, ani jej
zástupcu, nekontaktovali sa s ňou, netelefonovali, ani písomne s ňou neboli v styku. Nevedela o tom, že
bola podpísaná záložná zmluva. Dozvedela sa o tom až od odporcu, keď jej bolo doručené rozhodnutie.
Nesúhlasí so zriadením záložného práva.Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu odporcu podľa § 250l a nasl. O.s.p. v medziach
a výlučne z dôvodov uvedených v odvolaní dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľ podal dňa 14.01.2013 návrh na vklad záložného
práva do katastra nehnuteľností podľa Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-RAČ zo dňa
18.12.2012, ktorá bola uzavretá medzi záložným veriteľom Pohotovosť, s.r.o., Bratislava a záložcom I.
O., N., zastúpenou spoločnosťou ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava na základe

dohody o splnomocnení. Predmetom zálohu boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, XXXX a XXXX
nachádzajúcesavk.ú.N..PodľačlánkuII.citovanejzáložnejzmluvyzáložnéprávomalobyťzriadenéna
zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe
Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 14.11.2011 uzavretej medzi záložným veriteľom a záložcom na
strane dlžníka. Z návrhu na vklad súd zistil, že jeho prílohami boli: záložná zmluva, kolky, oznámenie o
zamýšľanom návrhu na vklad do katastra nehnuteľností a overená fotokópia dohody o splnomocnení.

Navrhovateľ na výzvu odporcu predložil aj Dodatok č. 1 k záložnej zmluve, uzavretý dňa 13.03.2013.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že odporca rozhodnutiami zo dňa 13.03.2013 a 05.04.2013
prerušil katastrálne konanie a vyzval účastníkov konania o. i. na predloženie listiny preukazujúcej
existenciu pohľadávky zabezpečenej záložným právom.

Z administratívneho spisu ďalej vyplýva, že navrhovateľ - odvolateľ k návrhu na vklad predložil Zmluvu o
zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-RAČ zo dňa 18.12.2012, ktorú za záložcu podpísalo združenie
ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci ako jeho zástupca na základe k návrhu priloženej dohody
o splnomocnení. Z overenej fotokópie dohody o splnomocnení bod 3 vyplýva, že splnomocniteľka I.

O. udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na uzavretie záložnej zmluvy podľa § 552 OZ v znení
neskorších predpisov v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej
zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú bližšie špecifikované
v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy
o úvere uzatvorenej spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. č. zmluvy XXXXXXXXX. V bode 4 predmetnej

dohody sú bližšie špecifikované nehnuteľnosti vo vlastníctve splnomocniteľa, pričom porovnaním písma
uvedeného v záhlaví predmetnej dohody a v bode 4 predmetnej dohody o splnomocnení je zrejmé,
že ide o evidentne rozdielne typy písma. V prípade dohody o splnomocnení sa jedná o formulárovú
zmluvu, kde názov zástupcu je už vopred predtlačený a ručne dopisované sú údaje o splnomocniteľovi,
zástupcovi splnomocnenca a špecifikácia nehnuteľností v bode 4. Dohoda o plnej moci k zmluve č.

XXXXXXXXX bola splnomocniteľkou podpísaná v Brezne dňa 14.11.2011, pričom jej podpis bol notársky
overený. Splnomocnený zástupca datoval podpis predmetnej dohody až nasledujúci deň, t.j. 15.11.2011
v Bratislave. Z uvedeného vyplýva, že splnomocnenec nebol dňa 14.11.2011 osobne prítomný pri
podpise návrhu na uzavretie dohody o splnomocnení dlžníčkou dňa 14.11.2011 v Brezne. Zo záložnej
zmluvy bod II. vyplýva, že úverová zmluva č. XXXXXXXXX bola dlžníčkou podpísaná 14.11.2011, t.j. v

ten istý deň, ako dohoda o splnomocnení.

Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie odporcu, ktorým zamietol návrh na vklad záložného
práva do katastra nehnuteľností s odôvodnením, že nie sú splnené podmienky vkladu podľa § 31 ods. 1
Katastrálneho zákona. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov uvedených v odvolaní súd

dospel k záveru, že odporca vydal zákonné rozhodnutie, ak návrh na vklad podľa predloženej zmluvy
o zriadení záložného práva zamietol.

Podľa § 4 ods. 1 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv
k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "vklad"), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej

len "záznam") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len "poznámka").

Podľa § 5 ods. 1 Katastrálneho zákona vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo
zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 3 Katastrálneho zákona právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného
rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania (§ 30 ods. 2 Katastrálneho zákona),
ktorým je účastník právneho úkonu, na základe ktorého má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo
k nehnuteľnosti (§ 30 ods. 1 Katastrálneho zákona). V zmysle § 30 ods. 4 Katastrálneho zákona sa

návrh na vklad podáva písomne a podľa § 5 d citovaného zákona prílohou návrhu na vklad je okrem
iných aj dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom, pričom podpis
splnomocniteľa musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3 citovaného
zákona.

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí;
inak návrh zamietne.

Podľa § 22 ods. 2 OZ zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý

ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 OZ zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné
zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 31 ods. 1 OZ pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou.
Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah
splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je

neplatný.

Podľa § 43a ods. 1 OZ prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým
určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva
z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

Podľa § 43a ods. 2 OZ návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Návrh, aj keď je
neodvolateľný, môže navrhovateľ zrušiť, ak dôjde prejav o zrušení osobe, ktorej je určený, skôr alebo
aspoň súčasne s návrhom.

Podľa § 45 ods. 1 OZ prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.

Zastúpenie na základe plnomocenstva vyžaduje, aby zastúpený a zástupca uzatvorili dohodu o plnej
moci. Dohoda o plnomocenstve je dvojstranný právny úkon medzi splnomocnencom a splnomocniteľom
o poverení a prijatí zastupovania a jeho rozsahu. Pre jej platnosť sa vyžaduje súlad ust. § 34 a

nasl. OZ. Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv a
povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Konanie subjektu, ktoré tejto definícii
nezodpovedá, nemožno považovať za právny úkon. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne,
určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Následkom neplatnosti právneho úkonu je o. i., že nemá právne
účinky, t. j. nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností. Súd, ako aj iný štátny

orgán, musí na absolútnu neplatnosť právneho úkonu prihliadať ex offo. Návrhom na uzatvorenie
zmluvy je len taký prejav vôle, ktorý je adresovaný druhej zmluvnej strane. Podľa § 45 OZ prejav vôle
pôsobí voči neprítomnej osobe až od okamihu, keď jej dôjde. Na vážnosť prejavu vôle, ktorým je návrh
zmluvy urobený v neprítomnosti druhej strany, nestačí písomná forma. Je nevyhnuté, aby konajúci takto
písomne prejavenú vôľu skutočne druhej strane adresoval, to znamená odoslal alebo urobil úkony, ktoré

sú nevyhnutné k tomu, aby mohla byť takto prejavená vôľa odoslaná a doručená, či už poverením inej
osoby alebo podaním na pošte, osobným doručením druhej strane, alebo iným spôsobom. Z výpovede
ďalšej účastníčky na pojednávaní a z predloženej dohody o splnomocnení je nepochybné, že dlžníčka
podpísala túto dohodu v neprítomnosti splnomocnenca - ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci.Z tejto listiny nevyplýva, že dlžníčka dostala, alebo že by disponovala vyhotovením predmetnej listiny.
Z uvedeného teda nie je nepochybné, že dlžníčka sama odoslala návrh dohody o plnomocenstve
druhej zmluvnej strane - občianskemu združeniu ProHelp, alebo že by tým poverila navrhovateľa.

Navrhovateľom-odvolateľompredloženádohodaosplnomocnení,ktorájevyhotovenáformoupredtlače
s vopred vyznačeným splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava,
ako aj s vopred vyznačeným obsahom a predmetom plnomocenstva, v zmysle ktorého je vopred
uvedené zastupovanie splnomocniteľa v súvislosti so zmluvou o úvere uzatvorenou so spoločnosťou
Pohotovosť s.r.o. Bratislava, ktorá bola splnomocniteľkou podpísaná v Brezne dňa 14.11.2011 (t.j.

v deň uzavretia zmluvy o úvere medzi spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. Bratislava ako veriteľom a
I. O. ako dlžníčkou na vopred pripravenom tlačive), je možné podľa obsahu posúdiť ako návrh na
uzatvorenie dohody o plnomocenstve. Z toho, že takto vopred pripravená dohoda bola zo strany
vopred vyznačeného splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci podpísaná až v
deň nasledujúci po podpise dohody splnomocniteľkou, teda 15.11.2011, a to v Bratislave, vyplýva,
že zástupca splnomocnenca ProHelp nebol osobne prítomný pri podpise dohody splnomocniteľkou v

Breznedňa14.11.2011.Vyššieuvedenévyplývaajzvyjadreniaďalšejúčastníčkynapojednávaní.Ďalšia
účastníčka uviedla, že tlačivo dohody o plnej moci jej predložila p. G. z Pohotovosti, ktorá ju osobitne
neinformovala, že podpisuje plnú moc. Zástupcu ProHelp, ani p. O. ďalšia účastníčka nepozná, ani si
ho nezvolila. K návrhu nie sú pripojené žiadne dôkazy, z ktorých by bolo jednoznačné, že prijatie návrhu
bolo urobené včas a nebolo prezentované ani to, že takéto prijatie nadobudlo účinnosť v zmysle § 43c

ods. 2 OZ.

Súd sa stotožnil so záverom odporcu, ktorý v súvislosti s uzatvorením dohody o splnomocnení
konštatoval rozpor s § 22 ods. 2 OZ z dôvodu rozporu záujmov zástupcu a zastúpeného. Skutočnosť,
že vopred pripravené tlačivo s textom dohody o splnomocnení s vopred predtlačeným názvom

splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci predložil ďalšej účastníčke zástupca
veriteľa (p. G.), ako aj ostatné okolnosti uzavretia tejto dohody (neprítomnosť druhej zmluvnej strany
pri podpise dohody, jej podpis splnomocniteľkou v deň uzavretia zmluvy o úvere) sú skutočnosťami,
ktoré nasvedčujú tomu, že uzavretie úverovej zmluvy bolo podmieňované podpísaním dohody o
splnomocnení, ako aj obsah predmetnej dohody o splnomocnení a jej účel spochybňujú konanie

splnomocnenca v záujme splnomocniteľa. Rovnako skutočnosť, že osoba splnomocnenca viac krát,
resp. opakovane vystupuje v úverových obchodoch navrhovateľa, čo vyplýva z podkladov a informácií
tak správneho orgánu z iných konaní v obdobných prípadoch, ako aj z rozhodovacej činnosti
súdu, vyvoláva pochybnosti, či výkon práv a povinností splnomocnenca je v medziach riadneho
zastupovania záujmov úverového dlžníka, resp. záložcu. Správny orgán preto správne vyhodnotil

dohodu o splnomocnení ako absolútne neplatnú pre jej rozpor s § 22 ods. 2 OZ. Súd sa nestotožnil
s tvrdením odvolateľa, že právny úkon v danom prípade bol urobený slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne. Zo samotného dojednania podmienok obsiahnutých v dohode o splnomocnení vyplýva, že
účelom uzavretia dohody o splnomocnení je sledovanie návratnosti poskytnutého úveru navrhovateľovi,
t.j. zástupca koná v záujme navrhovateľa, čo spochybňuje, resp. vylučuje jeho konanie zároveň v záujme

zastúpeného. Nasvedčuje tomu aj skutočnosť, že dlžníčka podpísala dohodu o splnomocnení bez toho,
aby bol zástupca splnomocnenca prítomný pri podpísaní tejto dohody a odvolateľ nepreukázal ani
skutočnosť, že záložca si splnomocneného zástupcu sám vybral, požiadal o zastupovanie, resp. že
záložca bol poučený o jeho právach vyplývajúcich z tohto právneho úkonu. Dohoda o splnomocnení bola
zachytená do formulárovej - predtlačenej listinnej podoby, kedy dlžníčka (záložca) nemohla ovplyvniť

obsah takejto dohody, a preto jej možnosť, aby vopred určeného zástupcu, ktorý by za ňu uzatvoril
záložnú zmluvu a ktorý by skutočne svedomito hájil záujmy splnomocniteľky, bola obmedzená, resp.
odňatá.

Úlohou súdneho konania je nielen v zmysle § 1 O. s. p. chrániť práva zaručené slovenským právnym

poriadkom, ale aj práva s charakterom úniovým, v zmysle zásady lojality (§ 4 ods. 3 Zmluvy o EÚ) v
spojení s rozsudkami Súdneho dvora EÚ.

Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice 93/13/EHS sa považuje za nekalú zmluvná podmienka, ktorá nebola
individuálne dohodnutá, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Odporca ako príslušný správny orgán podľa osobitných predpisov je povinný realizovať záväzky
štátu vyplývajúce zo Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach vspotrebiteľských zmluvách, ktorá bola premietnutá do OZ a do zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa a vo svojom rozhodnutí správne poukázal na povinnosť poskytnutia ochrany spotrebiteľovi
a to v súvislosti s posúdením dohody o splnomocnení v kontexte ostatných uzatvorených zmlúv (zmluvy

o úvere a zmluvy o zriadení záložného práva) vo vzťahu k posúdeniu zmluvných dojednaní ako
neprijateľných zmluvných podmienok v zmysle § 53 ods. 1 a § 53 ods. 5 OZ. Predmetná dohoda o
splnomocnení bola správne posúdená v intenciách ust. § 53 OZ ako neplatná z dôvodu, že spôsobuje
hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52a ods. 1, 2 O.s.p. OZ (1) Ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní
alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne.
(2) Ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich
uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv
je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením

alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými
právnymi účinkami.

Podľa § 53 ods. 1 OZ Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými

mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 4 písm. s/ OZ v znení účinnom od 13.06.2014 za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú, aby spotrebiteľ poskytol
zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku

vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku
spotrebiteľa.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 6 OZ ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí
peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia
a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Pre úplnosť súd uvádza, že úlohou súdneho konania je nielen v zmysle § 1 O. s. p. chrániť práva

zaručené slovenským právnym poriadkom, ale aj práva s charakterom úniovým v zmysle zásady lojality
(§ 4 ods. 3 zmluvy o EÚ [v spojení s rozsudkami Súdneho dvora EÚ]).

Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice 93/13/EHS sa považuje za nekalú zmluvná podmienka, ktorá nebola
individuálne dohodnutá, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Odporca ako príslušný správny orgán podľa osobitných predpisov je povinný realizovať záväzky
štátu vyplývajúce zo Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach vspotrebiteľských zmluvách, ktorá bola premietnutá do OZ a do zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa.

Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V preskúmavanom prípade má súd za to, že na prejednávaný prípad je potrebné aplikovať aj ust. §
52 - § 54 OZ. Z textu dohody o splnomocnení vyplýva, že bola uzatvorená v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvorila dlžníčka so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. (bod 1 dohody o
splnomocnení) a plnomocenstvo bolo udelené na uzatvorenie záložnej zmluvy ako formy zabezpečenia
splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere (bod 3 dohody). Z uvedeného je zrejmé, že

dohoda o splnomocnení bola súčasťou tzv. „úverového balíka“. Je nepochybné, že zmluva o úvere
je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. OZ, preto aj súvisiacu dohodu o splnomocnení je
potrebné podriadiť pod režim ochrany spotrebiteľa a je potrebné zaoberať sa tým, či takáto dohoda
nevykazuje znaky neprijateľných podmienok uvedených v § 53 ods. 1 OZ. Dohoda o splnomocnení, ako
aj zmluva o zriadení záložného práva, majú vo vzťahu k zmluve o spotrebiteľskom úvere subsidiárny

a akcesorický vzťah, keďže ich existencia je vyvolaná finančnými aktivitami navrhovateľa, potrebou
zabezpečenia zmluvy o úvere. Odporca postupoval v súlade s právnou úpravou obsiahnutou v ust. §
52 a nasl. OZ, ako aj Smernicou 93/13/EHS, keď v podstate prihliadol aj na nekalý charakter zmluvnej
podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Dohoda o splnomocnení nebola riadne uzatvorená aj pre rozpor s §
53ods.1OZ,keďžebolanapísanávoformepredtlače(formulára),vktorejbolužsplnomocnenecvopred

vpísaný a dlžníčka (záložca) nemohla ovplyvniť obsah takejto dohody. V tom, že dlžníčke bola odňatá
možnosť zvoliť si zástupcu, ktorého by si sama vybrala, resp. určila, možno vidieť značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Keďže vopred pripravená dohoda
o splnomocnení bola predložená dlžníčke formou pripraveného formulára zástupkyňou veriteľa, nejedná
sa ani o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku, čo má za následok výluku spod súdnej kontroly.

Dohoda o splnomocnení, podľa ktorej mal dlžníčku zastupovať jej vopred určený zástupca mimo jej
slobodnúvoľbu,jepotrebnépovažovaťzaneprijateľnú(nekalú)zmluvnúpodmienku,atedazaabsolútne
neplatnúpodľa§53ods.5OZ.Zuvedenéhovyplýva,žezástupcaProHelp-združenieobčianskoprávnej
pomoci nemohol ani z uvedeného dôvodu platne uzavrieť záložnú zmluvu v mene splnomocniteľky.
Z uvedených dôvodov záver správneho orgánu o splnení podmienok na zamietnutie návrhu na vklad

takejto záložnej zmluvy je v súlade s § 31 ods. 1 a 3 Katastrálneho zákona.

Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho SR, napr. rozsudky sp.
zn. 8Sžo/17/2007 (R 42/2008), sp. zn. 1Sžr/37/2012 zo dňa 10.07.2012, sp. zn. 10Sžr/136/2012 zo dňa
15.03.2013 a sp. zn. 1Sžr/135/2012 zo dňa 11.06.2013.

Súdpopreskúmanírozhodnutiaapostupusprávnehoorgánuvmedziachdôvodovuvedenýchvodvolaní
dospel k záveru, že rozhodnutie a postup odporcu sú v súlade so zákonom, odporca dostatočne
zistil skutkový stav a dohodu o splnomocnení ako aj záložnú zmluvu správne právne posúdil. Keďžepodmienky na vklad neboli splnené, odporca postupoval v súlade so zákonom, ak takýto návrh na vklad
zamietol. Súd preto napadnuté rozhodnutie odporcu s poukazom na § 250q ods. 2 O. s. p. potvrdil.

Navrhovateľ v konaní nebol úspešný, a preto mu nevzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 250k
ods. 1 O.s.p. Z uvedeného dôvodu súd navrhovateľovi - odvolateľovi náhradu trov konania nepriznal.

Súd zároveň rozhodol o povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok podľa zák. č. 71/1992 Zb. v
znení neskorších predpisov vo výške 35,- Eur stanovenej Sadzobníkom súdnych poplatkov v položke 10

písm. b), nakoľko je poplatníkom, keďže podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu
a v konaní nebol úspešný (§ 2 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb.). Súdne poplatky sa platia na účet Slovenskej
pošty a.s., Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica a to v hotovosti, platobnou kartou, poštovým
poukazom alebo prevodom z účtu v banke, alebo v pobočke zahraničnej banky. Kolkovými známkami
a v hotovosti sa môžu platiť poplatky, len ak v jednotlivom prípade neprevyšujú sumu 30,- Eur, okrem
poplatku podľa položky 17, pri ktorom je možné platiť kolkovými známkami alebo v hotovosti, aj keď

prevyšuje 30,- Eur. V hotovosti a platobnou kartou možno platiť poplatky prostredníctvom technického
vybavenia právnickej osoby so 100%-nou majetkovou účasťou štátu, ak má na to príslušný orgán
vytvorené podmienky.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiujeprípustnéodvolanievlehote15dníododňajehodoručeniapísomne,dvojmo,

prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má

inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.