Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 5, 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8Cpr/5/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114223811
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiana Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2114223811.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Bibiánou Ťažiarovou v právnej veci žalobcu: W. Z., narodený,

XX. XX. XXXX, bytom W. Z. XXXX/XX, B., zastúpený: Mgr. Pavel Gavorník, advokát, Námestie SNP
3, Trnava, proti žalovanému: Wilston s.r.o., Ružindol 426, IČO: 47 054 310, zastúpený: JUDr. Štefan
Bugala, advokát, Fándlyho 32, Trnava, o zaplatenie 563,65 eur s príslušenstvom, takto,

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 563,65 eur, úrok z omeškania 5,15 % ročne zo sumy 563,65
eur od 1. 7. 2014 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 33,50 eur za súdny poplatok a vo
výške 190,90 eur ako náhradu trov právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu žalobcu Mgr. Pavla
Gavorníka a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa pôvodne návrhom doručeným súdu dňa 12. 9. 2014 domáhal voči žalovanému zaplatenia

sumy 580 eur, úroku z omeškania 9,15 % ročne zo sumy 580 eur od 1. 7. 2014 do zaplatenia a náhrady
trov konania.

Podaním doručeným súdu dňa 10. 10. 2014 žalobca svoj návrh upresnil tak, že žiada od žalovaného
zaplatiťsumu563,65eur,úrokzomeškania5,15%ročnezosumy563,65eurod1.7.2014dozaplatenia
a náhrady trov konania.

Súd vydal dňa 25. 11. 2014 platobný rozkaz č. k. 8Cpr/5/2014-17, ktorým návrhu v celom rozsahu
vyhovel.

Dňa 17. 12. 2014 podal žalovaný vo veci odpor, čím sa v zmysle ustanovenia § 174 Občianskeho
súdneho poriadku platobný rozkaz zrušil, v ktorom uviedol, že namieta žalovanú sumu, podľa
vyúčtovania cestovných výdavkov č. 17/152/2014 od 28. 4. 2014 do 2. 5. 2014 si žalobca vyúčtoval
sumu 90 eur, ktorú mu žalovaný uhradil.

Podľa ustanovenia § 172 ods. 6 Občianskeho súdneho poriadku zmenu návrhu na začatie konania ( §
95) alebo čiastočné späťvzatie návrhu na začatie konania ( § 96) pred vydaním platobného rozkazu
súd vybaví tak, že platobný rozkaz vydá v rozsahu, ktorý vyplýva z navrhovateľom uskutočneného
posledného podania pred vydaním platobného rozkazu a odporcovi (odporcom) spolu s návrhom na
začatie konania doručí všetky zmeny a čiastočné späťvzatia návrhu na začatie konania uskutočnené v
čase od začatia konania do vydania platobného rozkazu. O týchto podaniach pred vydaním platobného

rozkazu osobitne nerozhoduje, ak o návrhu na začatie konania rozhodne platobným rozkazom; v konaní
nasledujúcom po vydaní platobného rozkazu je predmetom konania takto upravený posledný návrh.Podľa ustanovenia § 174 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak len jeden z odporcov podá včas
odpor s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi
pojednávanie. To neplatí, ak sa platobný rozkaz týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná sám

za seba ( § 91 ods. 1). Opravným prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom
bez pojednávania rozhodne súd, ktorý vydal platobný rozkaz.

Svoj návrh žalobca odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel dňa 7. 4. 2014 pracovný pomer a v priebehu
mesiaca máj 2014 uskutočnil služobné cesty do zahraničia. Žalovaná suma 563,65 eur pozostáva

465,30 eur + 2700 Kč/98,35 eur a predstavuje prestavuje vyúčtovanie cestovných náhrad za mesiac máj
2014 1. 5. - 45 eur Nemecko, 2. 5. - 600 Kč ČR, 5. 5. - 45 eur, SR, Rakúsko, Nemecko, 6. 5. - 45 eur
Nemecko, Francúzsko, 7. 5. - 45 eur Francúzsko, 8. 5. - 45 eur Francúzsko, Nemecko, 9. 5. - 600 Kč
ČR, 12. 5. - 600 Kč ČR, 13. 5. - 600 Kč ČR, 14. 5. - 45 eur Nemecko, 15. 5. - 22,50 eur Nemecko, 15.
5. - 300 Kč ČR, 16. 5. - 9,30 eur SR, 20. 5. - 45 eur SR, Rakúsko, Nemecko, 21. 5. - 45 eur Nemecko,
22. 5. - 45 eur Rakúsko, 23. 5. - 22,50 eur Rakúsko, 23. 5. - 6 eur SR.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa obsahom spisového materiálu najmä návrhom
žalobcu zo dňa 12. 9. 2014, podaním žalobcu zo dňa 10. 10. 2014, pracovnou zmluvou zo dňa 7.
4. 2014, Oznámením o výsledku inšpekcie práce zo dňa 28. 7. 2014, výplatnou páskou za obdobie
4/2014, odporcom žalovaného zo dňa 15. 12. 2014, príkazom na pracovnú cestu zo zahraničia č.

17/152/2014, príkazom na pracovnú cestu zo dňa 5. 5. 2014, 12. 5. 2014, vyúčtovaním cestovných
výdavkov, vyúčtovaním cesty zo dňa 16. 5. 2014, s obsahom celého spisového materiálu a zistil
nasledovný skutkový stav.

Podľa ustanovenia § 153a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak počas konania žalovaný uzná

pred súdom nárok uplatnený žalobou alebo jeho základ alebo ak sa žalobca vzdá pred súdom svojho
nároku, súd rozhodne rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku, ods. 2 rozhodnúť spor
rozsudkom na základe čiastočného uznania nároku možno len na návrh žalobcu a na základe úplného
alebo čiastočného vzdania sa nároku len so súhlasom žalovaného, ods. 3 rozsudkom na základe
uznania alebo vzdania sa nároku nemožno rozhodnúť spor, ktorý účastníci nemôžu skončiť súdnym

zmierom.

Podľa ustanovenia § 157 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku v odôvodnení rozsudkov podľa § 114
ods. 5, § 153a ods. 1 a § 153b ods. 1 uvedie súd iba predmet konania a ustanovenie zákona, podľa
ktorého rozhodol.

Na pojednávaní dňa 6. 8. 2015 žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu nerozporoval a
uznal požiadavku žalobcu na zaplatenie sumy 473,65 eur spolu s príslušenstvom, nesúhlasil s úhradou
sumy 90 eur za dni 1. a 2. 5. 2014, keď túto čiastku žalovaný zaplatil v zmysle výplatnej pásky za
obdobie 4/2014. S ohľadom na vyjadrenie žalobcu prostredníctvom právneho zástupcu mal súd za to, že

žalovaný uznal požiadavku žalobcu na zaplatenie sumy 473,65 eur, úroku z omeškania 5,15 % ročne zo
sumy 473,65 eur od 1. 7. 2014 do zaplatenia a teda v tejto časti považoval návrh za nesporný a dôvodný.

V konaní zostala spornou požiadavka žalobcu na zaplatenie sumy 90 eur, úroku z omeškania 5,15 %
ročne zo sumy 90 eur od 1. 7. 2014 do zaplatenia (za dni 1. - 2. 5. 2014).

Podľa ustanovenia § 42 ods. 1 Zákonníka práce pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou
zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je
zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.

Podľa ustanovenia § 43 ods. 1 Zákonníka práce v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so
zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú: a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec
prijíma, a jeho stručná charakteristika, b) miesto výkonu práce (obec a organizačnú časť alebo inak
určené miesto), c) deň nástupu do práce, d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej
zmluve.

Súd mal preukázané, že žalobca bol v pracovnom pomere u žalovaného na základe pracovnej zmluvy
zo dňa 7. 4. 2014 s dňom nástupu do práce 7. 4. 2014 na dobu neurčitú, s 3-mesačnou skúšobnou
dobou, na funkciu vodič cestného nákladného motorového vozidla, s miesto výkonu práce Skladová2, Trnava, s dohodnutou mesačnou tarifnou mzdou 406 eur, výplatný termín 25. v mesiaci s tým, že
zamestnanec má nárok na preplácanie cestovných náhrad vzniknutých pri výkone činnosti podľa zákona
č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, cestovné náhrady budú vyplácané po vyúčtovaní. Listom

zo dňa 30. 5. 2014 bol so žalobcom okamžite skončený pracovný pomer u žalovaného. Žalobca teda
v rozhodnom období 1. až 23. 5. 2014 vykonával pre žalovaného prácu vodiča cestného nákladného
motorového vozidla.

Podľa ustanovenia § 129 ods. 1 Zákonníka práce mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie,

a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v
pracovnej zmluve nedohodlo inak, ods. 2 na žiadosť zamestnanca musí mu byť mzda splatná počas
dovolenky vyplatená pred nastúpením dovolenky, ods. 3 pri skončení pracovného pomeru vyplatí
zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru,
ak sa nedohodli inak, najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia
pracovného pomeru.

Podľaustanovenia§130ods.2Zákonníkaprácemzdasavyplácavovýplatnýchtermínochdohodnutých
v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve. So zamestnancom vykonávajúcim domácku prácu
možno dohodnúť výplatu mzdy aj za dodanie každej skompletizovanej pridelenej práce.

Sú sa ďalej v konaní musel vysporiadať s rozdielnymi tvrdeniami účastníkov konania ohľadom uhradenia
sumy 90 eur ako cestovných náhrad za 1. a 2. mája 2014.

Podľa ustanovenia § 118 ods. 1 Zákonník práce v znení ku dňu vzniku pracovného pomeru
zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu, ods. 2 mzda je

peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom
zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné
náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na
doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových
podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti

zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada
podľa § 83a ods. 4 a iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa tohto
zákona, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy.
Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po
zdanení.

Podľa ustanovenia § 129 ods. 1 Zákonníka práce mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie,
a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v
pracovnej zmluve nedohodlo inak, ods. 2 na žiadosť zamestnanca musí mu byť mzda splatná počas
dovolenky vyplatená pred nastúpením dovolenky, ods. 3 pri skončení pracovného pomeru vyplatí

zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru,
ak sa nedohodli inak, najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia
pracovného pomeru.

Podľaustanovenia§130ods.2Zákonníkaprácemzdasavyplácavovýplatnýchtermínochdohodnutých

v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve. So zamestnancom vykonávajúcim domácku prácu
možno dohodnúť výplatu mzdy aj za dodanie každej skompletizovanej pridelenej práce.

Žalobca si vyčíslil cestovné náhrady za mesiac máj 2015 vo výške 563,65 eur (465,30 eur + 2700
Kč/98,35eur),konkrétne1.5.-45eurNemecko,2.5.-600KčČR,5.5.-45eur,SR,Rakúsko,Nemecko,

6. 5. - 45 eur Nemecko, Francúzsko, 7. 5. - 45 eur Francúzsko, 8. 5. - 45 eur Francúzsko, Nemecko,
9. 5. - 600 Kč ČR, 12. 5. - 600 Kč ČR, 13. 5. - 600 Kč ČR, 14. 5. - 45 eur Nemecko, 15. 5. - 22,50 eur
Nemecko, 15. 5. - 300 Kč ČR, 16. 5. - 9,30 eur SR, 20. 5. - 45 eur SR, Rakúsko, Nemecko, 21. 5. -
45 eur Nemecko, 22. 5. - 45 eur Rakúsko, 23. 5. 22,50 eur Rakúsko, 23. 5. 6 eur SR. Pričom žalovaný
sumu 473,65 eur za dni od 5. 5. - 23. 5. 2014 nerozporoval čo dôvodu ani výšky, ani zvyšnú sumu 90 eur

nenamietol, namietal iba, že suma 90 eur bola žalobcovi vyplatená spolu s výplatou za mesiac 4/2014.
Túto skutočnosť, však žalovaný poprel a naďalej trval na tom, že suma 90 eur mu nebola vyplatená v
zmysle výplatnej pásky za 4/2014. V konaní bolo zistené, že vo výplatnej páske za 4/2014 je uvedená
suma 605,55 eur ako cestovné a stravné náhrady, avšak žalovaný napriek poučeniu podľa ustanovenia§ 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku v konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadom tvrdenia, že
v sume 605,50 eur je zahrnutá aj suma 90 eur, a toto jeho tvrdenie zostalo nepreukázané, keď nenavrhol
vykonať žiaden dôkaz.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách (ďalej len
„zákon č. 383/2002 Z. z.) zamestnancovi vyslanému na pracovnú cestu patrí stravné.

Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. z. zamestnancovi patrí stravné za každý kalendárny

deň pracovnej cesty za podmienok ustanovených týmto zákonom. Suma stravného je ustanovená v
závislosti od času trvania pracovnej cesty v kalendárnom dni, pričom čas trvania pracovnej cesty je
rozdelený na časové pásma a) 5 až 12 hodín, b) nad 12 hodín až 18 hodín, c) nad 18 hodín.

Podľa ustanovenia § 13 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. z. pri zahraničnej pracovnej ceste zamestnancovi
patrí za každý kalendárny deň zahraničnej pracovnej cesty za podmienok ustanovených týmto zákonom

stravné v eurách alebo v cudzej mene. Stravné v cudzej mene je ustanovené v závislosti od času trvania
zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky v kalendárnom dni, pričom čas trvania
zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky je rozdelený na časové pásma a) do
6 hodín vrátane,
b) nad 6 hodín až 12 hodín, c) nad 12 hodín.

Podľa ustanovenia § 13 ods. 2 zákona č. 283/2002 Z. z. základné sadzby stravného v eurách alebo v
cudzej mene ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo financií Slovenskej
republiky (ďalej len "ministerstvo financií").

Podľa ustanovenia § 13 ods. 3 zákona č. 283/2002 Z. z. základné sadzby stravného v eurách
alebo v cudzej mene podľa odseku 2 pre jednotlivé krajiny alebo skupiny krajín ustanoví ministerstvo
financií po posúdení návrhu Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo
zahraničných vecí") vypracovaného podľa podkladov zastupiteľských úradov o cenách jedál a
nealkoholických nápojov vo verejných stravovacích zariadeniach v jednotlivých krajinách alebo s

využitím štatistických údajov Medzinárodného menového fondu, Organizácie Spojených národov alebo
iných medzinárodných finančných štatistických údajov.

Podľa ustanovenia § 13 ods. 4 zákona č. 283/2002 Z. z. ak zahraničná pracovná cesta mimo územia
Slovenskej republiky trvá v kalendárnom dni a) do 6 hodín vrátane, patrí zamestnancovi stravné vo výške

25% zo základnej sadzby stravného, b) nad 6 hodín až 12 hodín, patrí zamestnancovi stravné vo výške
50% zo základnej sadzby stravného, c) nad 12 hodín, patrí zamestnancovi stravné v sume základnej
sadzby stravného.

Podľa ustanovenia § 13 ods. 5 zákona č. 283/2002 Z. z. stravné v eurách alebo v cudzej mene za

kalendárny deň poskytne zamestnávateľ zamestnancovi v mene a vo výške stravného ustanoveného
pre krajinu, v ktorej zamestnanec strávi v kalendárnom dni najviac hodín. Ak zamestnanec strávi v
kalendárnom dni rovnaký počet hodín vo viacerých krajinách, zamestnávateľ poskytne stravné v eurách
alebo v cudzej mene, ktoré je pre zamestnanca výhodnejšie. V prípade leteckého spôsobu dopravy sa
za rozhodujúci čas pre posúdenie času stráveného v jednotlivých krajinách považuje čas odletu lietadla

podľa letového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak ( § 16).

Podľa ustanovenia § 14 zákona č. 283/2002 Z. z. zamestnancovi môže zamestnávateľ poskytnúť pri
zahraničnej pracovnej ceste popri náhrade preukázaných potrebných vedľajších výdavkov [ § 4 ods. 1
písm. d)] vreckové v eurách alebo v cudzej mene vo výške do 40% stravného ustanoveného podľa §

13 ods. 4 a 5. Po dobu prerušenia zahraničnej pracovnej cesty z dôvodu návštevy rodiny ( § 12) alebo
po dobu dohodnutého prerušenia zahraničnej pracovnej cesty z dôvodov na strane zamestnanca ( § 3
ods. 2) vreckové v eurách alebo v cudzej mene zamestnancovi nepatrí.

Podľa ustanovenia § 34 zákona č. 283/2002 Z. z. náhrady podľa tohto zákona možno paušalizovať.

Pri výpočte paušálnej sumy zamestnávateľ vychádza z priemerných podmienok rozhodujúcich na
poskytovanie náhrad zamestnancovi alebo skupine zamestnancov. Ak sa zmenia podmienky, za ktorých
sapaušálnasumaurčila,jezamestnávateľpovinnýtútosumupreskúmaťaupraviť.Privýpočtepaušálnejsumy je zamestnávateľ povinný prihliadať na zákonné nároky zamestnanca, ako aj na jeho oprávnené
záujmy.

Podľa ustanovenia § 36 ods. 8 zákona č. 283/2002 Z. z. zamestnávateľ je povinný do desiatich
pracovných dní odo dňa predloženia písomných dokladov vykonať vyúčtovanie pracovnej cesty alebo
inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona a uspokojiť nároky zamestnanca,
ak nie je v kolektívnej zmluve, alebo v písomnej dohode so zamestnancom dohodnutá, alebo vo
vnútornom predpise zamestnávateľa určená dlhšia doba, najdlhšie však do konca kalendárneho

mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom boli predložené písomné doklady.

Podľa ustanovenia § 1 Opatrenia Ministerstva financií SR č. 401/2012 (účinné od 1. 1. 2013), základné
sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách sa na rok 2014
ustanovuje: Rakúsko: 45 eur, Nemecko 45 eur, Francúzsko 45 eur, Česko 600 Kč.

Po prepočítaní na euro ku koncu februára júna (kedy boli cestovné náhrady za máj 2014 splatné)
predstavuje 600 Kč - 21,86 eura, 300 Kč - 10,93 eura (kurz 27,453 Kč na euro).

Žalobca pri vyčíslení žalovanej sumy vychádzal z výšky ním vyčíslených cestovných náhrad za obdobie
1. 5- 23. 5. 2014 vo výške 563,65 eur (9 dní x 45 eur denne + 4 dni x 600 Kč + 2 x 22,50 eur + 1 x 300 Kč, +

1 x 9,30 eur + 1 x 6 eur), keď predmetné vyčíslenie žalovaný nespochybnil, vlastný výpočet cestovných
náhrad žalobcovi v konaní nepredložil. Súd považoval za nesporné, že žalobca bol v máji 2014 v dňoch
od 1. do - 23. 5. 2014 na služobnej ceste. Súd mal k dispozícii vyčíslenie cestovných náhrad žalobcu,
ktoré žalovaný nespochybnil, keď vychádzal z citovaného zákona o cestovných náhradách v spojení
s opatrením a v ňom uvedených výškach. Súd považoval celkovú výšku cestových náhrad v sume

563,65 eur za správnu a nespornú.

Súd mal preukázané, že v súvislosti s pracovným pomerom žalobcu u žalovaného nemá žalovaný voči
žalobcovisplnenévšetkymzdovýnároky,konkrétnecestovnénáhradyvsume563,65eur,apretonávrhu
v celom rozsahu vyhovel v súlade so zisteným skutkovým stavom a v súlade s citovanými zákonnými

ustanoveniami.

Podľa ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
lenjednotlivýchplnení,ods.2akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z

omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis, ods. 3
ak ide o omeškanie s plnením veci, zodpovedá dlžník za jej stratu, poškodenie alebo zničenie, ibaže
by k tejto škode došlo aj inak.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného od 1. 1. 2009 výška úrokov z omeškania je
o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa ustanovenia § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom
2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu

omeškania po 31. januári 2013.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniklo žalobcovi právo požadovať od
žalovaného ako dlžníka popri plnení, úroky z omeškania z vyššie uvedenej sumy, keďže ide o omeškanie
s plnením peňažného dlhu, a nie je tu žalovaná podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania.
Výšku úroku z omeškania stanovuje vykonávací predpis, ktorým je nariadenie vlády SR č. 87/1995

Z.z., podľa ktorého je výška úroku z omeškania výška úrokov z omeškania o 5 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu. Súd sa stotožnil s dňom vzniku omeškania 1. 7. 2014, keď žalovaný mal
zaplatiť dlžnú sumu do 30. 6. 2014, t. j. nasledujúci deň sa dostal do omeškania. Výšku úroku zomeškania mal súd preukázanú, keď základná úroková sadzba ECB ku dňu omeškania žalovaného
bola vo výške 0,15 % zverejnená na webovej stránke www.nbs.sk ., t. j. 0,15 % +
5 bodov spolu výška 5,15 % ročne.

Podľa ustanovenia § 132 Občianskeho súdneho poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení.

Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním vypočutím
účastníkov konania, listinnými dokladmi založenými v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového
materiálu (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Žalobca vo svojom návrhu bola povinný v zmysle ust. § 79 ods. 1

Os.p. pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva a ďalej prispieť
k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením
dôkazných prostriedkov v zmysle ust. § 101 ods. 1 O.s.p. Súd teda vec prejednal v intenciách
tvrdení uvádzanými žalobcom, ktorými odôvodňoval svoj návrh. Keďže vykonaným dokazovaním
považoval skutkový stav za dostatočne preukázaný na rozhodnutie vo veci samej a zároveň existencia

ďalších dôkazov v konaní nevyplynula najavo, a to ani z priebehu konania ani zo samotného
návrhu navrhovateľa. Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním považoval súd za
dostatočnépreposúdenierozhodujúcichskutočnostívzťahujúcichsakmeritu,apretouzavrel,ženebolo
potrebné nariaďovať výnimočné ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity účastníkov konania
(§ 120 ods. 1,4 O.s.p.), keď prihliadol na zásadu rovnosti účastníkov konania a s prihliadnutím na

ústavu garantovanú právom účastníkov na spravodlivé a nestranné prejednanie veci. Vykonávaním
nenavrhnutých dôkazov by súd jedného z účastníkov favorizoval a druhého znevýhodnil a to podľa toho,
ktorému z účastníkov by bol vykonávaný dôkaz na prospech a komu na ujmu. Takýmto postupom by
sa súd mohol javiť ako nie nestranný.

Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ustanovenia § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak advokát zastupoval účastníka,

ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný
zaplatiť ju advokátovi.

Podľa ustanovenia § 151 ods. 8 Občianskeho súdneho poriadku vo výroku o náhrade trov konania súd
vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,
keď žalobca mal v konaní celkový úspech, preto mu súd priznal náhradu trov konania vo výške 33,50
eur a vo výške 190,90 eur ako náhradu trov právneho zastúpenia
za 4 úkony právnej pomoci

príprava a prevzatie zo dňa 31. 8. 2014
návrh na vydanie platobného rozkazu zo dňa 12. 9. 2014
písomné podanie na súd zo dňa 10. 10. 2014
účasť na pojednávaní dňa 6. 8. 2015 účasť na pojednávaní dňa 5. 11. 2015
5 x á 38,18 eur, 3 x á 8,04 eur, 2 x á 8,39 eur v zmysle ustanovení § 10 ods. 1, § 13a, § 15, § 16 ods. 3,

ods. 4, § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., ktorú uložil podľa ustanovenia § 149 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu Mgr. Pavlovi Gavorníkovi.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehodoručeniaprostredníctvomtunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
§ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

§ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
§ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
§ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
§ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
§ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
§ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát,
§ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
§ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
§ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

§ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
§ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
§ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh
na súdny výkon rozhodnutia.