Rozhodnutie Judgement was issued on Wednesday, October 8, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 15C/315/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114224512
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Vargová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114224512.4

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Annou Vargovou v právnej veci žalobkyne: O. D., D.. XX.XX.XXXX,
N. A. D. S., G. XXX/XX, právne zastúpená: JUDr. Zsolt Suver, advokát so sídlom Košice, Murgašova 3
proti žalovanej: V. C., D.. XX.XX.XXXX, N. O. XXX, G., právne zastúpená: JUDr. Matúš Lemeš, advokát
so sídlom Košice, Kuzmányho 29 v konaní o určenie neexistencie záložného práva takto

r o z h o d o l :

určuje, že záložné právo zapísané k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v obci A. D. S., katastrálne

územie A. D. S., toho času vedeným Okresným úradom Sabinov, katastrálnym odborom, na liste
vlastníctva č. XXX ako parcely registra „C“ a to parc. č. XXX, záhrady o výmere XXXX m2, parc. č. XXX,
zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a rodinný dom so súp. č. XXX, na parc. č. XXX v celosti.
na základe rozhodnutia o povolení vkladu záložného práva pod S. XXX/XXXX zo dňa 07.02.2002 v
prospech V. G., H. Č. C., F.. S., D.. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XX, G., ako záložného veriteľa, nie je,

o trovách konania bude rozhodnuté v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu 08.09.2014 sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že záložné právo zapísané
k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v obci A. D. S., kat. úz. A. D. S., t.č. vedeným Okresným úradom
Sabinov, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXX ako parcely registra „C“, parc. č. XXX,
záhrady o výmere XXXX m2, parc. č. 368, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a rodinný dom

so súp. č. XXX, na parc. č. XXX v celosti, na základe rozhodnutia o povolení vkladu záložného práva pod
S. XXX/XXXX zo 07.02.2002 v prospech V. G., F.. S.F., D.. XX.XX.XXXX, F..Č.. XXXXXX/XXXX, H. N. N.
XX, G., ako záložného veriteľa, nie je. V odôvodnení žalobného návrhu uviedla, že ona a jej v súčasnosti
už nebohý manžel darovacou zmluvou zo dňa 16.09.1992 spísanou vo forme notárskej zápisnice
bývalým Štátnym notárstvom v Prešove pod č. N 932/92, Nz 938/92, registrovanou 16.09.1992 pod
F. L. XXXX/XX ako bezpodieloví spoluvlastníci darovali svojmu synovi M. D. predmetné nehnuteľnosti

tak, ako sú vymedzené v žalobnom petite. Na základe Zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný
majetok k Dohode o pôžičke zo dňa 10.05.1998 uzavretej medzi obdarovaným O.. M. D. ako záložcom a
žalovanou ako záložným veriteľom na zabezpečenie pôžičky 1.700.000,- Sk s prísl. splatnej 10.03.1992,
bolo v prospech žalovanej zapísané záložné právo rozhodnutím Správy katastra Sabinov S. XXX/XXXX.
Rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 8C/34/1999-122 z 05.12.2002 bola obdarovanému uložená
povinnosť darované nehnuteľnosti vrátiť darcom. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 05.03.2003. Na

základe uznesenia Okresného súdu Prešov sp.zn. 26D/1484/2010, dedičom po neb. poručiteľovi T.
D. sa stala v celosti žalobkyňa. Dôvody, pre ktoré záložné právo z pohľadu žalobkyne zaniklo je
predovšetkým premlčanie tohto záložného práva v celom rozsahu s poukázaním na to, že pôžička sa
stala splatnou 10.03.1999, pričom žalovaná si záložné právo za účelom uspokojenia svojej pohľadávky
doposiaľ neuplatnila. Ďalej žalobkyňa poukázala na to, že návrh na povolenie vkladu záložného práva na
základe záložnej zmluvy z 10.05.1998 bol na príslušnej správe katastra s najväčšou pravdepodobnosťou

podaný až po uplynutí troch rokov od uzavretia zmluvy. Za týchto predpokladov záložné právo nemohlo
ani len vzniknúť.V priebehu konania vyšla najavo skutočnosť, že žalovaná bola v žalobe nesprávne označená ako V. G.,
keď jej súčasné priezvisko je C..

Žalovaná so žalobou nesúhlasila. Uviedla, že aj keď sa záložné právo premlčalo, nezaniklo a ak by
žalovaná výkonom záložného práva prijala plnenie, prijatie takéhoto plnenia by sa nepovažovalo za
bezdôvodné obohatenie. Keďže však sa žalovaná nedomáha výkonu záložného práva, preto žalobkyni
nevznikol dôvod dovolávať sa jeho premlčania. Ďalej právny zástupca za žalovanú citoval ust. § 151 md

ods. 1 OZ, ktoré vymenúva taxatívne dôvody zániku záložného práva, z čoho teda vyplýva, že dôvodom
zániku záložného práva v zmysle cit. zák. nie je skutočnosť, že sa jeho premlčania dovolá záložca.
Za rovnako nedôvodnú považuje žalovaná aj námietku, že rozhodnutie Správy katastra S. XXX/XXXX
o povolení vkladu záložného práva s poukázaním na ust. § 47 ods. 1 OZ bolo nezákonné, pretože
zdôvodnenie je len hypotetické.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, obsahom spisového materiálu Okresného súdu Prešov
8C/34/99, 26D/1484/2010, kópiou katastrálneho spisu S., ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil
tento skutkový stav:

Žalobkyňa je podľa výpisu z LV č. XXX, kat. úz. A. D. S., okres Sabinov zapísaná ako výlučná vlastníčka

nehnuteľnosti parcely registra „C“, parc. č. XXX vo výmere XXXX m2 záhrady, parc. č. XXX vo výmere
XXX m2 zastavané plochy a nádvoria a rodinný dom na parc. č. XXX súp. č. XXX. V časti C: ťarchy, je
zápis o zriadení záložného práva na základe zmluvy pre V. G., F.. S., S. XXX/XXXX a pre Priemyselnú
banku a.s. S. XXXX/XX.

Z obsahu spisového materiálu tunajšieho súdu sp.zn. 8C/34/99 súd zistil, že predmetom konania bolo
vrátenie daru, ktorého sa domáhali navrhovatelia T. V. O. D. proti odporcovi M. D.. Okresný súd
Prešov rozhodol rozsudkom č.k. 8C/34/99-122 zo dňa 05.12.2002, právoplatný 05.03.2003 tak, že
uložil žalovanému povinnosť vrátiť žalobcom dar rodinný dom súp. č. XXX (pôvodne XXX) s oplotením,
studňou, vedľajšími stavbami, vonkajšími úpravami, trvalými porastmi a parcely č. KN XXX - zastavaná

plocha o výmere XXX m2, KN XXX - záhrada o výmere XXXX m2, všetko zapísané na LV č. XXX,
k. ú. A. D. S., ktoré nadobudol na základe darovacej zmluvy zo dňa 16.09.1992, č. N 932/92, Nz
938/92, registrovanej bývalým Štátnym notárstvom v Prešove dňa 16.09.1992 pod číslom F. L. XXXX/
XX, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že dôvod pre ktorý
súd žalobe vyhovel, bolo správanie sa žalovaného spôsobom, že porušoval hrubo dobré mravy voči

darcom. Medzi účastníkmi konania je blízky príbuzenský vzťah, žalobcovia sú rodičmi žalovaného.
Pobyt žalovaného M. D. bol už v čase prejednávania v právnej veci 8C/34/99 neznámy a v konaní ho
zastupovala opatrovníčka.

Zo spisového materiálu tunajšieho súdu 26D/1484/2010 súd zistil, že predmetom konania bolo

prejednávanie dedičstva po nebohom T. D., zomrelom dňa 11.07.2010. Z uznesenia 26D/1484/2010-46,
Dnot 190/2010 zo dňa 29.06.2012 súd zistil, že nehnuteľnosti tvoriace predmet tohto konania nadobudla
O. D., F.. A. - žalobkyňa.

Zo spisového materiálu Okresného úradu Sabinov, katastrálneho odboru sa súd oboznámil so Zmluvou

o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok k Dohode o pôžičke zo dňa 10.05.1998 záložného
veriteľa V. G., F.. S., F..Č.. XXXXXX/XXXX, H. N. N. XX, G. a záložcu O.. M. D., F..Č.. XXXXXX/XXXX,
H. N. G. XX, G., predmetom ktorej je zriadenie záložného práva záložným veriteľom na zabezpečenie
poskytnutej pôžičky podľa Zmluvy o pôžičke zo dňa 10.05.1998 uzatvorenej s dlžníkom O.. M. D. na
nehnuteľný majetok záložcu: rodinný dom, k. ú. A. D. S., LV č. XXX, súp. č. XXX, čísla parciel XXX

- záhrady o výmere XXXX m2 a č. XXX - zastavaná plocha o výmere XXX m2. Cena nehnuteľnosti
podľa znaleckého posudku č. 185/1997 predstavuje 1.155.763,- Sk, cena trhová stanovená na základe
Dohody o osobnej prehliadke záložným veriteľom v celkovej sume 3.000.000,- Sk. Záložný veriteľ
podmieňuje trvanie záložného práva zaplatením poskytnutej pôžičky vrátane 10 % úroku z pôžičky,
ktorá je splatná 10.03.1999. Zmluva bola uzavretá 10.05.1998, podpis záložcu bol overený 24.02.1999.

Katastrálny úrad, Správa katastra Sabinov povolila vklad 07.02.2002 S. XXX/XXXX s právnymi účinkami
od 07.02.2002.V konaní vypočutá žalovaná uviedla, že s pánom D. ju skontaktovala veľmi dobrá priateľka. Ten
potreboval v tom čase väčší obnos peňazí. Žalovaná mala peniaze po rodičoch, ktorí reštituovali, tak
súhlasila s pôžičkou. S pánom D. si dohodli lehotu na vrátenie aj s nejakým väčším úrokom. Žalovanej

by však stačilo, keby vrátil to, čo si požičal. V priebehu roku 1998 sa párkrát stretli, no menovaný jej
peniaze nevedel vrátiť, avšak ustavične ju ubezpečoval nech len ešte počká. Došlo aspoň k tomu, že
si dal overiť v roku 1999 podpis na zmluve a potom sa už menovaný celkom stratil. Neskôr obdŕžala
informáciu, že podniká všetky kroky k vráteniu peňazí a ak by sa k peniazom nedostal, tak rodičia mu
darovali rodinný dom, čím žalovanú prípadne zabezpečí. Žalovanú potom kontaktoval W.. D. a vysvetlil

jej situáciu s rodinným domom. Potvrdila, že si záložné právo neuplatnila. Možno urobila chybu, ale
pán D. ju ubezpečoval, že záložné právo jej zostáva zachované. Navyše vedela, že rodičia pána D.
sú vo vyššom veku a nechcela si nárokovať vrátenie peňazí podaním žaloby. O dohodu sa pokúšala
aj s rodičmi pána D., avšak k tejto nedošlo. Na položené otázky žalovaná odpovedala, že pánovi D.
celkom požičala 685.000,- Sk v sumách ako prvú 350.000,- Sk, potom 100.000,- Sk, potom 50.000,- Sk
a tak 30.000,- Sk. Aj keď zmluvu podpisovali na 1.300.000,- Sk, žalovaná nikdy netvrdila, že k požičaniu

takejto sumy došlo. Žalovaná uviedla, že nedisponuje žiadnym potvrdením ani dokladom o poskytnutých
pôžičkách, s menovaným sa stretli v dôvere a vtedy mu požičala tých 300.000,- Sk na dobré slovo. Asi
bola trochu naivná. Až neskôr po požičaní ďalších súm už mala obavy, takže došlo k podpisu zmluvy,
ktorá bola zavkladovaná na katastri.

Právny zástupca za žalobkyňu rozšíril právnu argumentáciu s poukázaním na neplatnosť Zmluvy o
pôžičke v sume 1.700.000,- Sk z 10.08.1998. Poukázal na výpoveď žalovanej, ktorá uvádzala, že M. D.
požičala celkom 685.000,- Sk odovzdané v rôznych sumách (350.000,- Sk,100.000,- Sk, 50.000,- Sk,
30.000,- Sk). Ďalej žalovaná uvádzala, že napriek podpisu Zmluvy o pôžičke na 1.300.000,- Sk nikdy
netvrdila, že k požičaniu takejto sumy došlo. Ďalej žalovaná uvádzala, že prvýkrát mu v dôvere požičala

300.000,- Sk, neskôr ďalšie sumy a následne potom ako vyvstali obavy, došlo k podpisu predmetnej
zmluvy a k zavkladovaniu na katastri. Právny zástupca žalobkyne zdôraznil, že pôžička sa zaraďuje
medzi reálne kontrakty, kde okrem samotného uzavretia zmluvy je nutný ďalší právny úkon - odovzdanie
pôžičky dlžníkovi. Nakoľko žalovaná odovzdávala dlžníkovi viackrát rôzne čiastky v súhrnnej sume
685.000,-SkatovčaseeštepreduzavretímDohodyopôžičkevsume1.700.000,-Skzodňa10.05.1998

berúc do úvahy reálnu povahu zmluvy o pôžičke žalobkyňa namietala, že hlavný záväzok titulom pôžičky
v sume 1.700.000,- Sk dňa 10.08.1998 nevznikol. Ak teda nevznikol hlavný záväzok - pohľadávka
1.700.000,- Sk titulom pôžičky, nevznikol ani vedľajší záväzok - záložné právo zabezpečujúce pôžičku.

Právny zástupca za žalovanú predložil súdu výňatok z Katastrálneho bulletinu č. 1/2012, kde poukázal

na znenie § 47 OZ, konkrétne ods. 2 cit. zák. ust. Z rozsudku NS SR 2Cdo/184/2005, 2Cdo/196/2005
vyplýva: „V dôsledku zmien v právnom poriadku a podstatne širšieho chápania zmluvnej autonómie sa
ust. § 47 v súčasnosti javí ako nadbytočné.“ „Platné právo nepozná prípad, v ktorom by sa na účinnosť
súkromnoprávnej zmluvy vyžadovalo rozhodnutie príslušného orgánu." Tiež podľa nálezu ÚS ČR IV.
ÚS 201/96 zo dňa 07.10.1996 sa „návrh na vklad do katastra nehnuteľnosti môže podať v časovo

neobmedzenej dobe, pretože ani uplynutie času nemôže nič zmeniť na viazanosti účastníkov zmluvy
prejavmi ich vôle“.

Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 80 písm. c/ O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. (ďalej „OZ“), ak právny úkon nebol urobený
vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 151a ods. 1 OZ, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že v

prípade ich riadneho a včasného nesplnenia je záložný veriteľ oprávnený domáhať sa uspokojenia zo
založenej veci; záložné právo sa vzťahuje na záloh, jeho príslušenstvo a prírastky, ale z plodov len na
tie, ktoré nie sú oddelené.Žalobkyňa sa v konaní domáha určenia, že záložné právo zapísané k nehnuteľnostiam vymedzeným
v petite žalobného návrhu nie je a to jednak z dôvodu, že pohľadávka z Dohody o pôžičke zo dňa
10.05.1998, ku ktorej bolo záložné právo na nehnuteľný majetok zriadené, je absolútne neplatným

právnym úkonom, taktiež preto, že záložné právo sa premlčalo a v konečnom dôsledku v zmysle ust. §
47 ods. 2 OZ nebol návrh v lehote do 3 rokov od uzavretia zmluvy podaný na príslušnej Správe katastra
Sabinov, teda záložné právo ako také nemohlo ani vzniknúť. S poukázaním na určovací charakter
žaloby súd skúmal, či má žalobkyňa daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Právny
záujem je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby a pri skúmaní existencie naliehavého

právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný procesný nástroj ochrany práva žalobcu,
či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len nevyvoláva konanie, po ktorom
bude musieť aj tak nasledovať iné, ďalšie súdne konanie. V predmetnej veci je súd toho názoru,
že žalobkyňa má nepochybne daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože na
nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobkyne je v časti „C“ zápis ťarchy - Zmluvy o zriadení záložného
práva S. XXX/XXXX v prospech žalovanej, a to napriek tomu, že na to z jej pohľadu nie je daný zákonný

dôvod. Následne súd vyhodnocoval opodstatnenosť jednotlivých námietok a to s prihliadnutím na
hospodárnosťkonania.Žalobkyňapredovšetkýmnamietalaneplatnosťzmluvyopôžičkeavnadväznosti
na to neplatnosť vedľajšieho záväzku - záložného práva, ktoré malo hlavný záväzok zabezpečovať. Z
predloženej Zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok k Dohode o pôžičke zo dňa
10.05.1998 vyplýva, že záložné právo bolo zriadené na zabezpečenie poskytnutej pôžičky podľa zmluvy

o pôžičke zo dňa 10.05.1998 uzatvorenej medzi záložným veriteľom žalovanou a dlžníkom O.. M. D.
na sumu 1.700.000,- Sk. Žalovaná však vo výpovedi uviedla, že dlžníkovi požičala celkom 685.000,-
Sk v sumách 350.000,- Sk, 100.000,- Sk, 50.000,- Sk a 30.000,- Sk. Ďalej uviedla, že aj keď sa v
zmluve uvádza suma 1.300.000,- Sk ona nikdy netvrdila, že k požičaniu takejto sumy došlo. Na otázku, či
disponujepotvrdenímopožičiavanísúmuviedla,ženedisponujeinýmpotvrdenímanáslednepopisovala

spôsob odovzdania peňazí prvýkrát, keď uviedla, že požičala sumu 300.000,- Sk na dobré slovo. Tu
je potrebné si povšimnúť, že výpoveď žalovanej má veľké množstvo nezrovnalostí. Žalovaná tvrdí, že
požičala celkom 685.000,- Sk a následne uvádza v akých sumách, kde však súčet týchto súm nedáva
výslednú sumu 685.000,- Sk (350.000,- Sk + 100.000,- Sk + 50.000,- Sk + 30.000,- Sk = 530.000,-
Sk). Ďalej žalovaná uvádza, že zmluva sa podpisovala na sumu 1.300.000,- Sk, avšak ani toto tvrdenie

nezodpovedá predloženému listinnému dôkazu, kde sa uvádza, že záložné právo zabezpečuje pôžičku
1.700.000,- Sk. V neposlednom rade žalovaná keď popisuje spôsob požičiavania peňazí uvádza ako
prvú požičanú sumu 300.000,-Sk oproti predchádzajúcemu tvrdeniu, že prvýkrát mala dlžníkovi požičať
350.000,- Sk. Nepochybné ale je to, že medzi žalovanou a dlžníkom O.. M. D. nikdy nebola uzavretá
dohoda o pôžičke dňa 10.05.1998 na sumu 1.700.000,- Sk. Je preto potrebné súhlasiť s tvrdením

právneho zástupcu žalobkyne, že zmluva o pôžičke je neformálnou, reálnou zmluvou (kontraktom),
ktorá vyžaduje odovzdanie predmetu pôžičky (peňazí) veriteľom dlžníkovi a to či už bezhotovostným
spôsobom na účet dlžníka, poštou, prípadne odovzdaním krátkou cestou „z ruky do ruky“. Keďže
táto zmluva je reálnou zmluvou, k jej uzavretiu sa vyžaduje i reálne odovzdanie predmetu pôžičky
veriteľom dlžníkovi. Pokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z

pôžičky nevznikne (rozsudok NS SR z 30.06.2010 sp.zn. 3Cdo/325/2009). Pokiaľ teda nebol platne
uzavretý právny úkon - zmluva o pôžičke, takýto absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne
následky, a to ani v prípade, že na jeho základe bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľnosti. Záložné právo je v zmysle ust. § 151a OZ právo k cudzej veci, prípadne k
právu, alebo k inej majetkovej hodnote. Záložné právo ako akcesorické právo slúži iba na zabezpečenie

pohľadávkyaumožňujeveriteľovivprípade,žedlžníknesplnísvojzáväzokvčasariadne,uspokojiťsvoju
pohľadávku vrátane jej príslušenstva z predmetu záložného práva, teda zo zálohu. Akcesorický záväzok
je záväzkom vedľajším, teda takým, ktorý zároveň trvá popri hlavnom záväzku a je od hlavného záväzku
závislý. Z akcesorickej povahy zabezpečenia záväzkov vyplýva, že vedľajší (zabezpečovací) záväzok
nemôže platne vzniknúť bez existencie platného hlavného (zabezpečovaného) záväzku. Pokiaľ je ako

odporujúce zákonu neplatné dojednanie o založení hlavného záväzku, nemohlo platne vzniknúť ani jeho
zabezpečenie, a teda neplatným je aj dojednanie o zriadení záložného práva. Vedľajšie (akcesorické)
záväzkové vzťahy sledujú osud hlavného záväzkového vzťahu a dôsledkom ich akcesorickej povahy
je okrem iného aj to, že trvajú len za predpokladu platnosti hlavného záväzkového vzťahu. Nakoľko v
danom prípade hlavný záväzkový vzťah dohoda (zmluva) o pôžičke na 1.700.000,- Sk platne nevznikla,

pretože predmetný právny úkon svojim obsahom odporoval dohode účastníkov konania, a teda bol
absolútne neplatný. Z uvedeného dôvodu súd považoval za dôvodné žalobnému návrhu vyhovieť,
pričom sa ďalšími vznesenými námietkami nezaoberal.Podľa § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania
alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania
rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije.

Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

O trovách konania súd rozhodne v súlade s ust. § 151 ods. 3 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.